Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/147/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci žalobcu: OWEX TRADING, spol. s r.o., so sídlom Pernecká 9, 841 04 Bratislava, IČO: 31 382 487, právne zastúpený: Okenica Šula & Co. s.r.o., so sídlom Zámocká č. 30, 811 01 Bratislava, IČO: 36 866 512, proti žalovanému: H2tc GmbH., so sídlom Pyhrnstrasse 4, 4580 Windischgarsten, Rakúska republika, IČ: ATU 66337207, právne zastúpený: Saxinger, Chalupsky & Partner s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 25, 811 02 Bratislava, IČO: 36 857 912, o zaplatenie 4.890,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.890,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 4.890,- eur od 29.11.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov konania.

Slovenská republika m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 13.06.2013 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti na zaplatenie sumy 4.890,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 4.890,- eur od 29.11.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že žalovaný objednával viacerými objednávkami od žalobcu tovar - PC/ABS drvinu. Dňa 29.10.2012 žalobca dodal žalovanému uvedený tovar v množstve 20.060 kg v cene 1,-€/kg. Tovar bol odovzdaný dopravcovi žalovaného v areáli dodávateľa v obci Krasňany, okres Žilina. Za dodaný tovar žalobca vyúčtoval žalovanému kúpnu cenu faktúrou č. 2012Z012 dňa 29.10.2012 vo výške 20.060,- eur so splatnosťou 28.11.2012. Časť dodaného tovaru v množstve 7 170 kg žalovaný reklamoval z dôvodu, že tento vykazoval vady. Na základe dohody žalobcu a žalovaného žalovaný tovar v reklamovanom množstve vrátil žalobcovi a žalobca vystavil žalovanému dobropis na sumu zodpovedajúcu kúpnej cene reklamovaného tovaru, t. j. na čiastku 7.170,- eur. Po vystavení dobropisu zostala žalovanému k úhrade za vyššie uvedenú dodávku tovaru suma 12.890,- eur. Z uvedenej sumy žalovaný uhradil žalobcovi 8.000,- eur a ostatnú časť vo výške 4.890,- eur žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil, a to ani sčasti. Na list žalobcu zo dňa 11.03.2013, ktorou sa žalobca domáhal bezodkladnej úhrady sumy 4.890,- eur žalovaný odpovedal dňa 15.03.2013, keď uviedol, že sumu 4.481,- eur eviduje ako zostatok dlžnej čiastky z faktúry č. 2012Z012, avšak táto pohľadávka žalobcu voči žalovanému stojí proti jeho pohľadávke voči žalobcovi z titulu náhrady škody spôsobenej vadnou dodávkou. Žalobca nemá vedomosť o žiadnej pohľadávke žalovaného, ktorá by mu mala voči žalobcovi vzniknúť z titulu náhrady škody, nakoľko žalovaný vznik žiadnej škody, za ktorú by žalobca zodpovedal, ku dňu podania žaloby nijakým spôsobom nepreukázal. Napriek opakovanej snahe o mimosúdne riešenie veci žalovaný trvá na svojom stanovisku, že pohľadávku žalobcu z titulu neuhradenej časti faktúry č. 2012Z012 vo výške 4.890,- eur žalobcovi nezaplatí, pokiaľ nebudú vysporiadané jeho nároky na náhradu škody. Okrem nároku na zaplatenie istiny žalovanej sumy žalobca si uplatňuje voči žalovanému úrok z omeškania v súlade s ustanovením čl. IV ods. 1 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), t. j. vo výške 8,75% ročne zo sumy 4.890,- eur počítaným od 29.11.2012, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry č. 2012Z012, až do zaplatenia. Žalobca ako dôkazy označil faktúru č. 2012Z012, dobropis č. XXXXZXXX, nákladný list č. N., predsporovú komunikáciu strán zo dňa 11.03.2013 a 15.03.2013.

2. Vzhľadom na skutočnosť, že na strane žalovaného v predmetnej právnej veci vystupuje obchodná spoločnosť so sídlom v Rakúskej republike, ktorá je členským štátom Európskej únie a žaloba bola podaná na súde v inom členskom štáte EÚ (v Slovenskej republike) pre posúdenie medzinárodnej právomoci súdu je určujúce nariadenie rady ES (č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie Brusel I“). V zmysle Nariadenia Brusel I je základným kritériom pre určenie súdnej právomoci bydlisko žalovaného. Osobu s bydliskom v členskom štáte možno v zásade žalovať len na súde tohto členského štátu, avšak za určitých podmienok možno takúto osobu žalovať aj na súde iného členského štátu, odlišného od toho, v ktorom má bydlisko, v súlade s úpravou vyplývajúcou z oddielu 2 - 7 Brusel I, kde oddiel 2 upravuje osobitnú právomoc. Žalovaný v predmetnej právnej veci je v terminológii Nariadenia Brusel I osobou s bydliskom na území iného členského štátu, t. j. odlišného od toho, na ktorého súde bola podaná žaloba. Podľa kapitoly II oddielu 2 čl. 5 ods. 1 písm. a) Nariadenia Brusel I možno takú osobu žalovať v druhom členskom štáte v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby. Z toho vyplýva, že osoba s bydliskom na území jedného členského štátu žalovaná na území iného členského štátu môže byť žalovaná na súde, v úvode ktorého sa nachádza miesto zmluvného plnenia, t. j. miesto, kde zmluvný záväzok bol alebo mal byť splnený. Žalobca za miesto zmluvného plnenia označil obec Krasňany v okrese Žilina, kde bol tovar odovzdaný na prepravu. Na základe uvedeného súd konštatuje, že je daná právomoc konajúceho súdu na prejednanie veci, keďže čl. 5 ods. 1 písm. a) Nariadenia Brusel I upravuje nielen medzinárodnú právnu moc ale aj miestnu príslušnosť.

3. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.06.2014 žalovaný uviedol, že so žalobou zásadne nesúhlasí. Žalovaný namietol jurisdikciu slovenských súdov na konanie a rozhodovanie v predmetnej právnej veci s ohľadom na uskutočnenú voľbu práva a súdnej právomoci, ktorú námietku žalovaného Okresný súd Žilina ako nedôvodnú zamietol uznesením č. k. 10Cb 147/2013-129 zo dňa 07.04.2015 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob 217/2015-153 zo dňa 10.12.2015. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.01.2016.

4. V podaní zo dňa 14.03.2016 žalovaný namietol dôvodnosť žalobcom uplatnenej pohľadávky poukazujúc na spôsobenú škodu, ktorá mala žalovanému vzniknúť tým, že žalovaný si objednávkou č. 5012052 objednal u žalobcu tovar, ktorý mal byť dodaný za celkovú kúpnu cenu 23.100,- eur, a ktorý mal žalovaný následne predať konečnému odberateľovi za kúpnu cenu vo výške 27.940,- eur. Náklady na prepravu tovaru mali predstavovať sumu 1.370,- eur a predpokladaný výnos žalovaného z tohto obchodu mal dosiahnuť sumu 3.470,- eur. V skutočnosti zaplatil žalovaný žalobcovi za dodaný tovar sumu 22.565,- eur, ktorý žalovaný predal konečnému odberateľovi za sumu 27.260,55 eur a skutočné náklady na prepravu tovaru predstavovali sumu 1.370,- eur. V dôsledku vadného dodania tovaru si konečný odberateľ uplatnil u žalovaného náhradu vo výške 1.046,50 eur, a teda celkový výnos z daného obchodu predstavoval sumu 2.278,75 eur. Nakoľko pri tomto obchode sa počítalo s plánovaným výnosom vo výške 3.470,- eur a v dôsledku vadného plnenia zo strany žalobcu konečný výnos predstavoval iba 2.278,75 eur, vznikla žalovanému škoda vo výške 1.191,25 eur. Obdobne objednávkou č. XXXXX si žalovaný objednal u žalobcu tovar s predpokladaným výnosom 4.880,- eur, avšak opätovne v dôsledku vadného dodania tovaru si konečný odberateľ žalovaného uplatnil u žalovaného náhradu vo výške 9.152,- eur. Žalobca za vadné plnenie vystavil žalovanému dobropis a okrem uvedeného vznikli žalovanému ďalšie dodatočné náklady za spätnú prepravu vo výške 890,- eur, a teda celkový skutočný výnos z daného obchodu predstavoval sumu 1.444,80 eur, čím vznikla žalovanému škoda vo výške 3.435,20 eur. Obdobne objednávkou č. XXXXX si žalovaný objednal u žalobcu tovar s predpokladaným výnosom žalovaného z tohto obchodu vo výške 4.880,- eur, kedy opätovne v dôsledku vadného dodania tovaru si konečný odberateľ u žalovaného uplatnil náhradu vo výške 15.936,- eur a teda celkový skutočný výnos žalovaného bol v negatívnej hodnote - 1.300,- eur, čím vznikla žalovanému škoda vo výške 6.180,- eur. Žalovaný ďalej uviedol, že proces vybavenia reklamácie si dodatočne vyžiadal mimoriadnu cestu do Solingenu a stretnutie so žalobcom vo Schwechate, čo predstavuje celkovú stratu času vo výške 55 hodín, ktoré žalovanému chýbali na uskutočnenie ďalšieho obchodu, resp. boli stratené. V prípade, ak by bola vzatá do úvahy štandardná kilometrová sadzba 0,50€/km ide celkovo o 1830,- eur a v prípade štandardnej sadzby 50,-€/hod. ide o ďalšiu škodu vo výške 2.750,- eur. Okrem uvedených skutočností v dôsledku popísaného vývoja udalostí a opätovným reklamáciám nedošlo napriek ústnemu prísľubu medzi žalovaným a konečným odberateľom k realizácii podpisu už vyhotovenej písomnej zmluvy zo strany konečného odberateľa v rozsahu 2x 22 000 kg mesačne na obdobie jedného roku. K uvedenému kontraktu nedošlo v dôsledku reklamácií za vady tovaru spôsobené žalobcom. V prípade predpokladaného výnosu vo výške 4.880,- eur z každých 22 000 kg sa jedná o žalobcom spôsobenú škodu vo výške 24x 4.880,- eur, t. j. 117.120,- eur. Za výšku škody je objektívne zodpovedný iba žalobca. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný započítal voči žalobcom uplatnenej pohľadávke časť svojej pohľadávky z titulu náhrady škody, a to výšku škody, ktorú žalovanému zosobnil konečný odberateľ. Výška započítanej škody zodpovedá výške žalobcom v tomto konaní uplatneného nároku. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania. Ako dôkaz žalovaný označil doklady o predmetných objednávkach, faktúrach, dopravných nákladoch a nákladoch za škodu spôsobenú v dôsledku vadného plnenia a náhrady uplatnenej konečným odberateľom voči žalovanému.

5. V písomnom vyjadrení zo dňa 16.05.2016 k procesnej obrane žalovaného žalobca uviedol, že žalovaným tvrdené pohľadávky neuznáva a tieto popiera, považuje ich napriek predloženým dôkazom za nepreukázané . Žalobca nemá vedomosť, že by si žalovaný v minulosti voči žalobcovi uplatnil nároky z tvrdených vád tovaru. Skutočnosť, že žalobca vystavil na tovar v hodnote 7.150,- eur dobropis, bola dôsledkom toho, že žalovaný bez ďalšieho tovar v uvedenej hodnote žalobcovi vrátil. Žalobca sa v rámci ústretovosti preto rozhodol vzniknutú situáciu riešiť tak, že na uvedenú sumu vystavil dobropis. Z predložených dôkazov však nevyplýva, že by si žalovaný v minulosti uplatňoval voči žalobcovi nároky z vád dodaného tovaru. Vo vzťahu k tvrdenej škode žalobca uviedol, že dôkazné bremeno preukázania základných podmienok zodpovednosti za škodu zaťažuje žalovaného, pričom dôkazy predkladané žalovaným podmienky pre priznanie tohto nároku nepreukazujú. Z vyjadrenia žalovaného nevyplýva porušenie konkrétnej právnej povinnosti, nie je zrejmé, akú konkrétnu zmluvnú či zákonnú povinnosť mal žalobca porušiť a na základe toho nie je možné konštatovať príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalobcu. Zo stanoviska žalovaného nevyplýva kedy a či žalovaný u žalobcu uplatnil jednotlivé tvrdené nároky z titulu vadného plnenia poukazujúc na obsah zákonného ustanovenia § 428 Obchodného zákonníka, a to povinnosť vykonať notifikáciu vád bez zbytočného odkladu. Žalobca uvádza, že žalovaný tak neučinil a v súvislosti s nárokom na náhradu škody poukázal na ustanovenie § 440 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje otázku súbehu nárokov z vád tovaru a nárokov na náhradu škody. Predmetné ustanovenie obsahuje striktnú zásadu, podľa ktorej uspokojenie, ktoré môže kupujúci dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád, nemôže dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu, napríklad z titulu náhrady škody. Preto kupujúci, ktorému v dôsledku oneskorenej reklamácie vád na základe námietky predávajúceho nebude priznaný nárok na zľavu z kúpnej ceny v súdnom konaní, nemôže ujmu, ktorú by bol pri včasnej reklamácii vysporiadala zľava z ceny, uplatniť žalobou z titulu náhrady škody. Nároky z vád v rozsahu, v ktorom vysporiadavajú ujmu vzniknutú vadným plnením, sú z náhrady škody vylúčené. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že mu vznikla škoda v dôsledku poskytnutej zľavy pre konečného odberateľa, resp. v dôsledku nákladov vzniknutých pri vracaní tovaru, táto by bola konzumovaná nárokmi z vád, pokiaľ by boli tieto riadne a bez zbytočného odkladu u žalobcu uplatnené. Žalobca má za to, že z dôkazov predložených žalovaným nevyplýva, že by žalovanému ušiel zisk v dôsledku porušenie právnej alebo zákonnej povinnosti na strane žalobcu, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalovaného. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca popiera akúkoľvek existenciu pohľadávok žalovaného voči žalobcovi z titulu náhrady škody alebo iného právneho titulu, má za to, že zo strany žalovaného nedošlo k jednostrannému prejavu vôle, ktorý by mohol mať za následok zánik pohľadávok žalobcu v dôsledku započítania.

6. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný dňa 11.07.2016 tak, že protinároky, ktoré uplatnil voči žalovanej pohľadávke žalovaný považuje dostatočne určitým spôsobom špecifikované a dôkazne podložené poukazujúc na výpoveď konateľa žalovaného F.. E. E.. V súvislosti s námietkou, že žalovaný si neuplatnil voči žalobcovi nároky z vád tovaru, žalovaný odkázal na vyjadrenie žalobcu vo vlastnej žalobe zo dňa 11.06.2013, kde žalobca v čl. II žaloby explicitne uvádza, že časť dodaného tovaru v množstve 7 170 kg žalovaný reklamoval a žalobca vystavil dobropis na sumu zodpovedajúcu kúpnej cene reklamovaného tovaru. Žalobca teda explicitne potvrdzuje, že žalovaný dodaný tovar reklamoval a že reklamácia bola riešená dobropisom uvedenej sumy. Označenie tohto konania žalobcom za ústretovosť bez toho, že by malo ísť o uplatnenie práv z vád tovaru, žalovaný označil za účelové, ktorého opak je vyvrátený obsahom žaloby. K jednotlivým podmienkam vzniku zodpovednosti za škodu žalovaný uviedol, že výška škody bola presne špecifikovaná v podaní žalovaného zo dňa 14.03.2016 a preukázaná označenými dôkazmi. Z predkladaných listín podľa tvrdenia žalovaného vyplýva, že škoda vznikla v dôsledku vadného plnenia zo strany žalobcu, keď tovar dodaný žalobcom nespĺňal dojednané požiadavky pre dodávku zodpovedajúceho tovaru. Priloženými dôkazmi žalovaný preukazuje porušenie povinnosti žalobcu podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka, t. j. povinnosť dodať tovar v akosti podľa zmluvy, čo bolo dôvodom následnej reklamácie tovaru. Škoda tak bola spôsobená protiprávnym konaním žalobcu, keďže tento okrem iného porušil svoju povinnosť dodať tovar v akosti podľa požiadaviek žalovaného. Medzi protiprávnym konaním žalobcu na strane jednej a škodou na strane druhej existoval vzťah príčiny a následku, ktoré boli žalovaným bližšie špecifikované a dôkazmi preukazované. Žalovaný má za to, že z jeho strany boli preukázané všetky požiadavky a podmienky vzniku nároku na náhradu škody. Vo väzbe na obsah zákonného ustanovenia § 427 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka žalovaný uviedol, že tovar, ktorý mal tvoriť predmet dodávky žalobcu žalovanému, bol doručovaný priamo ku klientovi žalovaného a teda žalovaný bol povinný prezrieť dodaný tovar po jeho doručení finálnemu zákazníkovi, čo tiež žalovaný uskutočnil. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka. Poukázal na skutočnosť, že žalobca sám tovar kupoval od tretej osoby, bol rovnako povinný jemu dodaný tovar prezrieť, a teda vedel alebo musel vedieť, že dodaný tovar má vady a z toho dôvodu sa nemôže dovolávať omeškania žalovaného pri prezretí tovaru, čo žalovaný súčasne popiera. K odvolávke žalobcu na obsah ustanovenia § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka žalovaný uviedol, že dodaný tovar reklamoval a v rámci reklamácie si u žalobcu uplatnil právo na zľavu z ceny tovaru. Žalovaný uplatnil svoje právo z vád dodaného tovaru, pričom mu vznikla súčasne škoda, ktorá nemôže byť kompenzovaná nárokmi z vád, keďže tento nárok existuje súčasne, oddelene vedľa nároku z vád tovaru. V danom prípade teda vznikli žalovanému práva, ktoré nie je možné riešiť nárokmi z vád tovaru, ale je nutné ich uplatniť oddelene, keď žalovaný si zákonom stanoveným spôsobom uplatnil právo na zľavu z kúpnej ceny a súčasne uplatňuje právo na náhradu vzniknutej škody. K započítaciemu prejavu žalovaný uviedol, že tento prejav vôle bol z jeho strany uskutočnený z dôvodu právnej istoty opakovane v rámci listu žalovaného na list právneho zástupcu žalobcu zo dňa 25.04.2013 v rámci časti II bod 2 podania žalovaného zo dňa 14.03.2016. Ako dôkazy žalovaný označil poštovú komunikáciu strán zo dňa 15.03.2013 a 25.04.2013, e-mailovú komunikáciu žalovaného zo dňa 16.01.2013 a 21.01.2013, výpoveď F.. E. E..

7. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 11.07.2016 žalobca v podaní zo dňa 19.08.2016 uviedol, že žalovaným predložené dôkazy nepreukazujú riadne a včasné uplatnenie si nárokov z vád u žalobcu. Žalovaný opakovane tvrdí uplatnenie nároku na zníženie kúpnej ceny, čo však nekorešponduje s tým, že časť tovaru z druhej dodávky a celú tretiu dodávku žalovaný vrátil. Listinný dôkaz „oznámenie o ťarchopise“ síce v texte odkazuje na reklamáciu zo dňa 16.01.2013, avšak dôkaz o reklamácii v podobe e-mailovej správy zo dňa 16.01.2013 nepreukazuje, že si žalovaný uplatnil voči žalobcovi nároky z vád tovaru. E-mailovú správu zo dňa 16.01.2013 podľa tvrdení žalobcu nemožno považovať za uplatnenie nárokov z vád v zmysle Obchodného zákonníka poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 09.12.2010, sp. zn. 8Sžo/389/2009 „ako každý právny úkon, musí aj samotná reklamácia spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu vymedzené v § 34 a nasledovné Občianskeho zákonníka. Zároveň musí spĺňať náležitosti osobitné, vyžadované pre tento konkrétny právny úkon. Medzi tieto náležitosti patrí predovšetkým označenie subjektov oprávneného a povinného, okamžik reklamácie, t. j. zachovanie prekluzívnej reklamačnej lehoty a samotný obsah reklamácie, t. j. práva a povinnosti subjektov reklamácie“. Žalobca má za to, že existenciu škody žalovaný doposiaľ nepreukázal, rovnako z listinných dôkazov predložených žalovaným nevyplýva, že by žalobca dodal žalovanému vadný tovar, a rovnako nie je zrejmé, z akých konkrétnych dôkazov má vyplývať porušenie povinností žalobcu dodať tovar v akosti podľa požiadaviek žalovaného. Žalobca poukázal na dôkazy, ktoré majú definovať množstvo a akosť tovaru objednaného zo strany žalovaného. Žalobca tvrdí, že žalovanému dodal tovar v súlade s objednávkami žalovaného, t. j. čierny recyklát akrylonitrilbutadiénstyrénu a polykarbonátu v podobe drte, bez udania ďalších parametrov. Žalobca tak poukazujúc na dôkaznú povinnosť žalovaného popiera porušenie zmluvnej povinnosti a tvrdí, že z predložených dôkazov nie je zrejmé, že žalobca porušil svoju povinnosť dodať tovar v akosti podľa zmluvy ako je tvrdené žalovaným. Žalobca má za to, že žalovanému dodal tovar v súlade s objednávkou. Obranu žalovaného žalobca vníma ako snahu žalovaného oddialiť platbu za tovar, ktorý si žalovaný ponechal. K vráteniu časti dodávky žalovaným došlo na základe dohody so žalobcom ako dodávateľom, pričom tento vrátený tovar žalobca následne predal ďalšiemu odberateľovi. Žalobca má za to, že pokiaľ sa žalovaný so svojim obchodným partnerom dohodol na konkrétnej akosti tovaru alebo konkrétnom účele jeho použitia, takáto skutočnosť nemôže mať za následok prenesenie povinnosti dodať tovar v určitej akosti zo strany žalovaného na žalobcu. Žalobca v čase dodania tovaru ani nemal vedomosť kým a na aký účel má byť tovar spracovaný. E-mail žalovaného zo dňa 16.01.2013 podľa tvrdení žalobcu nepreukazuje uplatnenie akéhokoľvek nároku z vád. Dôkaz „došlý tovar - balíky“ nemá vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného žiadnu výpovednú hodnotu, iba obsahuje údaje o množstve drte, o indexe toku taveniny, údaj o výplni a poznámku. Z predloženého dôkazu nie je zrejmé, aký subjekt, kedy, aký tovar a akými metódami podrobil skúmaniu. Ťarchopis zo dňa 28.01.2013 nie je dôkazom žiadnej skutočnosti rozhodujúcej pre posúdenie právnej otázky existencie nároku žalovaného na náhradu škody a list žalovaného zo dňa 15.03.2013 iba obsahuje jeho tvrdenie, podľa ktorého doručený tovar nezodpovedá dohodnutej kvalite a nie je dôkazom tohto tvrdenia. Postup žalobcu pri vrátení časti tovaru žalovaným nemá za následok uznanie nárokov z vád tovaru, ale je prejavom snahy žalobcu vyjsť žalovanému v ústrety a minimalizovať tak ekonomické straty na svojej strane. Žalobca navrhol vykonať výsluch F.. Z. S., štatutárneho orgánu žalobcu.

8. Pojednávanie konané dňa 18.10.2016 sa uskutočnilo v prítomnosti žalobcu a právnych zástupcov procesných strán, v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 04.10.2016 spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania, pričom svoju žiadosť odôvodnil mierou svojej pracovnej vyťaženosti spojenej so služobnou cestou do Spolkovej republiky Nemecko v termíne od 17.10.2016 do 26.10.2016. Žalovaný uviedol, že okrem účasti svojho právneho zástupcu považuje aj svoju osobnú účasť na pojednávaní v predmetnej právnej veci za nevyhnutnú a relevantnú.

9. K žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania súd poznamenáva, že v zmysle ustanovenia § 183 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. V predmetnej právnej veci súd konštatuje, že súd predvolával na pojednávanie právnych zástupcov procesných strán, pričom rovnako žalovaný je v konaní právne zastúpený. Pracovnú zaneprázdnenosť žalovaného, ktorou žalovaný odôvodnil svoju neúčasť na pojednávaní, nemožno bez ďalšieho považovať za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, a to s prihliadnutím na okamih začatia konania podaním žaloby dňa 13.06.2013 a povinnosť súdu rešpektovať práva oboch procesných strán na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Súd predovšetkým prihliadal na skutočnosť, že žalovaný je v konaní zastúpený právnym zástupcom a obsahom spisového materiálu sú vyjadrenia žalovaného k predmetnej právnej veci s označením navrhovaných dôkazov, ktoré umožňujú súdu prejednanie veci. Okolnosti, pre ktoré žalovaný považuje svoju osobnú účasť na pojednávaní za relevantnú a nevyhnutnú, žalovaný v žiadosti bližšie nešpecifikoval. Súd tak prejednal vec v prítomnosti právnych zástupcov strán a žiadosti žalovaného nevyhovel, o čom bol žalovaný upovedomený elektronickou poštou dňa 14.10.2016.

10. Právny zástupca žalobcu sa v celom rozsahu pridržiaval podanej žaloby, ktorou si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie časti kúpnej ceny za dodaný tovar. Vo vzťahu k uplatnenej kompenzačnej námietke, ktorou žalovaný započítal voči žalobcovi nárok z titulu náhrady škody, žalobca poukázal na svoje písomné vyjadrenie zo dňa 19.08.2016, pričom zdôraznil, že žalovaný nárok na náhradu škody a kompenzačnú námietku nepreukázal, pričom žalobca splnil všetky podmienky kúpnej zmluvy tak, ako boli medzi stranami dohodnuté a teda k porušeniu povinnosti na strane žalobcu nedošlo.

11. Právny zástupca žalovaného sa v celom rozsahu pridržiaval písomných vyjadrení zo dňa 26.06.2014, 14.03.2016 a 11.07.2016 ako aj argumentácie v nej urobenej a žiadal súd, aby žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaný súčasne predložil súdu nový dôkazný materiál, ktorý bol v deň predchádzajúci pojednávaniu doručený právnemu zástupcovi žalovaným, pričom sa jedná o e-mailovú komunikáciu v nemeckom jazyku s vyjadrením, že vzhľadom na krátkosť času nebolo možné zabezpečiť preklad týchto dokumentov. V rámci predmetných e-mailov sa mala riešiť otázka akosti tovaru a jeho reklamácia. Právny zástupca žalovaného navrhol výsluch štatutárneho orgánu žalovaného F.. E. E.. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu a dôvodnosť uplatneného nároku čo do dôvodu a výšky a má za to, že dôvodnosť uplatnenej obrany žalovaný preukázal.

12. K dodatočne na pojednávaní predloženým listinným dôkazom - e-mailovej komunikácii strán v nemeckom jazyku, vo väzbe na sudcovskú koncentráciu právny zástupca žalovaného uviedol, že listinné dôkazy predkladané žalovaným právny zástupca žalovaného prevzal deň pred uskutočnením pojednávania, pričom predmetné dôkazy majú preukazovať skutočnosti vzťahujúce sa k dohodnutej akosti tovaru medzi sporovými stranami a majú preukazovať okolnosť, že tovar, ktorý mal tvoriť predmet dodávky žalobcu, v zmluve dohodnuté vlastnosti nemal, súčasne majú preukazovať reklamáciu vád tovaru. Z predložených listín súd zistil, že tieto sa vzťahujú k obdobiu január a február roku 2013 a jún 2012, navyše tieto listiny boli predložené v nemeckom jazyku a ich vykonanie by si vyžadovalo odročenie pojednávania za účelom zabezpečenia prekladu týchto listín. Vzhľadom na to, že strany sporu boli pri predvolaní na súdne pojednávanie prostredníctvom svojich právnych zástupcov poučené o sudcovskej koncentrácii konania , t.j. o povinnosti uplatniť všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas a o dôsledkoch nesplnenia si tejto povinnosti, súd na dodatočne predložené dôkazy žalovaného neprihliadal, nakoľko ich vykonanie by si vyžadovalo okrem odročenie pojednávania aj ďalšie procesné úkony súdu (zabezpečenie prekladu listín). Napriek tomu, že všetky listiny sú dátované z obdobia rokov 2012, 2013, žalovaný neuviedol, z akého dôvodu neboli tieto listinné dôkazy predložené žalovaným včas, a to so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania a aké dôvody mu v splnení si tejto procesnej povinnosti bránili. Súd zvolil ďalší procesný postup vo veci tak, aby boli zachované a rešpektované všetky základné princípy CSP, keď nepripusti žalovaným navrhované dôkazy, ktoré by viedli k nedôvodným prieťahom v konaní, a ktorých vykonanie je v zjavnom rozpore s postupom súdu podľa čl. 17 CSP, v zmysle ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

13. Vzhľadom na skutočnosť, že na strane žalobcu vystupuje ako predávajúci obchodná spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky a na strane žalovaného ako kupujúci právnická osoba so sídlom na území Rakúskej republiky, primárne súd skúmal rozhodné hmotné právo, ktoré je potrebné aplikovať na daný skutkový stav. Z obsahu žaloby vyplýva, že strany sporu uzavreli kúpnu zmluvu s medzinárodným prvkom, na ktorú je potrebné aplikovať Viedenský dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (ďalej len „ Dohovor“). Podľa čl. 7 ods. 2 Dohovoru otázky patriace do predmetu úpravy tohto Dohovoru, ktoré sa v ňom výslovne neriešia, sa riešia podľa všeobecných zásad, na ktorých Dohovor spočíva, alebo ak také zásady chýbajú, podľa ustanovení právneho poriadku rozhodného podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného. Súd pri určení rozhodného práva vo vzťahu k otázkam Dohovorom výslovne neriešeným, postupoval podľa čl. 4 ods. 1 písm. a) nariadenia EP a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím. I), v zmysle ktorého pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s čl. 3 a bez toho, aby boli dotknuté čl. 5 - 8, zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu. Sídlo žalobcu ako predávajúceho sa nachádza v Slovenskej republike, preto na právny vzťah medzi stranami sporu súd subsidiárne aplikoval hmotné právo Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 1 ods. 1 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (ďalej len „Dohovor“) tento Dohovor upravuje zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania v rôznych štátoch, a) ak tieto štáty sú zmluvnými štátmi, alebo b) ak podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného sa má použiť právny poriadok niektorého zmluvného štátu.

15. Podľa čl. 53 Dohovoru kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodávku v súlade so zmluvou a týmto Dohovorom.

16. Podľa čl. 35 ods. 1, 2, 3 Dohovoru Predávajúci musí dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo opatriť tak, ako určuje zmluva. Pokiaľ sa strany nedohodli inak, tovar nezodpovedá zmluve, ibaže a) sa hodí na účely, na ktoré sa používa spravidla tovar tohto istého vyhotovenia; b) sa hodí na osobitný účel, o ktorom bol predávajúci výslovne alebo inak upovedomený v čase uzavretia zmluvy s výnimkou prípadov, keď z okolností vyplýva, že kupujúci sa nespoliehal, alebo keby nebolo od neho rozumné, aby spoliehal na odbornosť a úsudok predávajúceho; c) má vlastnosti tovaru, ktoré predávajúci predložil kupujúcemu ako vzorku alebo predlohu; d) je uložený na prepravu alebo zabalený spôsobom, ktorý je obvyklý pre taký tovar, alebo ak nemožno tento spôsob určiť, spôsobom primeraným na zachovanie a ochranu tovaru. Predávajúci nezodpovedá podľa písmen a) až d) predchádzajúceho odseku za vady tovaru, o ktorých kupujúci v čase uzavretia zmluvy vedel alebo nemohol nevedieť.

17. Podľa čl. 78 Dohovoru, ak sa strana oneskorí s platením kúpnej ceny alebo inej peňažnej sumy, má druhá strana nárok na úroky z omeškania bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek nároky na náhradu škody podľa čl. 74.

18. Podľa čl. 74 Dohovoru náhrada škody pri porušení zmluvy jednou stranou zahŕňa sumu zodpovedajúcu strate včítane ušlého zisku, ktorú utrpela druhá strana v dôsledku porušenia zmluvy. Náhrada škody nesmie presiahnuť stratu a ušlý zisk, ktorú strana porušujúca zmluvu predvídala alebo mala predvídať v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na skutočnosti, o ktorých vedela alebo mala vedieť, ako možný dôsledok porušenia zmluvy.

19. Podľa čl. 17 Nariadenia európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 zo 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), ak si strany nedohodli právo na započítanie, započítanie sa spravuje rozhodným právom pre pohľadávku, voči ktorej sa právo na započítanie uplatňuje.

20. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

21. Podľa § 581 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka Započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia. Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.

22. Podľa § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

23. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

24. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, platného v čase vzniku omeškania odporcu s úhradou dlhu pri použití ustanovenia § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

25. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Podľa ustanovenia § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v aktuálnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

28. Vzhľadom na námietky uplatnené voči pohľadávke žalobcu v rámci prostriedkov procesnej obrany žalovaného, súd posudzoval právne dôsledky procesného úkonu započítania pohľadávky žalovaného voči žalobou uplatnenému nároku a vo väzbe na výsledok jeho vyhodnotenia skutočnosť, či pohľadávka žalobcu započítaním zo strany žalovaného zanikla.

29. S poukazom na právny režim pohľadávky žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru, ktorá podlieha režimu Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru a podporne ustanoveniam Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb., súd na započítanie pohľadávky žalovaného aplikoval zák. ust. § 580, 581 Občianskeho zákonníka s použitím ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka.

30. Pre posúdenie nároku z titulu náhrady škody súd aplikoval ust. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 zo dňa 11.07.2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky ( Rím II.) čl. 4 bod 1, podľa ktorého pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, spravuje sa mimozmluvný záväzok vyplývajúci z civilného deliktu právnym poriadkom krajiny, na území ktorej vznikla škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu, a bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny alebo krajín nastali priame následky takejto skutočnosti. Ak je zo všetkých okolností veci zrejmé, že civilný delikt má zjavne užšiu väzbu s inou krajinou, než je krajina uvedená v odseku 1 alebo 2, uplatní sa právny poriadok tejto inej krajiny. Zjavne užšia väzba s inou krajinou sa môže zakladať najmä na už existujúcom vzťahu medzi stranami, ako napríklad zmluva, ktorý je úzko spojený s predmetným civilným deliktom (čl. 4 ods. 3 Nariadenia).

31. Vzhľadom na právny režim nároku z titulu zaplatenia kúpnej ceny dodaného tovaru a v jeho súvislosti posúdenie právneho úkonu započítania žalovanej pohľadávky v rámci procesnej obrany žalovaného súd aj otázku vzniku a základných podmienok zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným plnením predávajúceho posudzoval podľa práva predávajúceho, s ktorého plnením má žalovaným tvrdená škoda najužšiu väzbu, t.j. Obchodného zákonníka.

32. V konaní bolo nesporné, že proti žalobnému nároku žalovaný uplatnil obranu spočívajúcu v kompenzačnej námietke, ktorá mala pozostávať z škody, ktorá mala žalovanému vzniknúť vadným plnením žalobcu.

33. Základným predpokladom uplatnenia nárokov, ktoré vznikli ako dôsledok dodania tovaru s vadami, je proces vytýkania vád. Z vykonaných dôkazov má súd preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy na základe objednávok žalovaného, ktoré súd posúdil ako návrh zmluvy (podľa čl. 14 Dohovoru) a následným prijatím návrhu, a to vykonaním úkonu - dodaním tovaru žalobcom ( v súlade s ust. čl. 18 ods. 3 Dohovoru). Medzi stranami nebolo sporné, že strany dohodli predmet kúpy a jeho cenu. Žalovaný namietol, že žalobcom poskytnuté plnenie v rámci viacerých dodávok vykazovalo faktické vady, ktoré žalovaný vymedzil ako nedostatok vlastností tovaru dohodnutých v zmluve bez ich vecnej špecifikácie. Úprava konformity tovaru z hľadiska faktických vád je obsahom Dohovoru v čl. 35.

34. Vyššie citované ustanovenie čl. 35 Dohovoru vyjadruje požiadavku, aby tovar bol konformný s vlastnosťami, na ktorých sa dohodli zmluvné strany a v prípade, že takáto dohoda medzi účastníkmi učinená nebola, aby vlastnosti tohto tovaru zodpovedali jeho použitiu. V prípade vady kvality sa jedná o vady akosti a prevedenia tohto tovaru.

35. Z písomných objednávok predložených žalovaným súd zistil, že objednávky tovaru žalovaného ako kupujúceho vymedzujú tovar druhovo (drť čierna), jednotkovou cenou a množstvom bez ďalšej špecifikácie požadovaných vlastností tovaru. Žalovaný bol tak povinný tvrdiť a preukázať, že tovar nemal vlastnosti dohodnuté inak obvyklé pre daný druh tovaru podľa účelu jeho použitia. Napriek tomu, že žalovaný v rámci písomných vyjadrení k veci a v predsporovej komunikácii strán (napr. list žalovaného zo dňa 15.03.2013 č.l. 281) poukazuje na nedodržanie dohodnutých vlastností tovaru, tieto bližšie nešpecifikuje a nekonkretizuje namietané vady . Základným predpokladom uplatňovania zodpovednostných nárokov je podanie správy o zistených vadách zo strany kupujúceho predávajúcemu. S neúčinným reklamačným procesom Viedenský dohovor spája negatívne následky, pretože pri nesprávnom postupe vytýkania vád kupujúci stráca všetky možné nároky, ktoré Dohovor priznáva kupujúcemu v prípade, že predávajúci nedodal tovar riadne, a kupujúci riadne nereklamoval. Reklamačný proces pozostáva z troch častí, a to z prehliadky tovaru u zjavných vád, prípadne zohľadňujúci okamih zistenia vád skrytých , druhú fázu predstavuje oznámenie vád, ktoré je upravené v čl. 39 Dohovoru a voľba nároku z vád, ktorú poskytuje čl. 45 Dohovoru.

36. Podľa čl. 38 ods. 1, 2, 3 Dohovoru Kupujúci musí prezrieť tovar alebo zariadiť jeho prehliadku v čase podľa okolností čo najkratšom. Ak zmluva zahŕňa prepravu tovaru, môže sa prehliadka odložiť až dovtedy, keď tovar dôjde do miesta určenia. Ak tovar počas prepravy sa smeruje do iného miesta určenia alebo ho kupujúci znova odoslal bez toho, že by mal kupujúci primeranú možnosť si ho prezrieť, a v čase uzavretia zmluvy predávajúci vedel alebo mal vedieť o možnosti takej zmeny miesta určenia alebo takého opätovného odoslania, prehliadka sa môže odložiť až dovtedy, keď tovar dôjde do nového miesta určenia.

37. Podľa čl. 39 ods. 1, 2 Dohovoru Právo kupujúceho z vád tovaru zaniká, ak kupujúci neoznámi predávajúcemu povahu týchto vád v primeranom čase po tom, čo ich zistil alebo ich mal zistiť. Právo kupujúceho z vád tovaru vždy zaniká, ak kupujúci neoznámi predávajúcemu vady tovaru najneskôr do dvoch rokov odo dňa, keď sa tovar skutočne odovzdal kupujúcemu, ibaže táto lehota nie je v súlade so zmluvnou záručnou lehotou.

38. Z ustanovenia citovaného čl. 38 ods. 1 Dohovoru vyplýva, že kontrola tovaru musí byť vykonaná v čase čo najkratšom nasledujúcom bezprostredne po dodaní tovaru. Z dikcie citovanej úpravy vyplýva, že ide o lehotu určenú ad hoc, teda určenú s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu, kedy kupujúci má možnosť sa zoznámiť s vadami, kedy má objektívne možnosť vady zistiť, s prihliadnutím na typ tovaru, jeho množstvo, technické prevedenie, zložitosť preskúšania veci, spôsob jej zabalenia, povahu veci, ktoré ovplyvňujú vyžadovanú dĺžku kontroly na niekoľko hodín, dní, príp. týždňov až mesiacov.

39. Žalovaný v rámci kompenzačnej námietky v podaní zo dňa 14.03.2016 (č. l. 162 a nasl.) špecifikoval jednotlivé nároky z titulu škody, ktoré žalovanému mali vzniknúť voči žalobcovi z dôvodu vadného plnenia. Podľa čl. II bod 2 písomného vyjadrenia k žalobe žalovaný započítal voči žalobcom uplatneným pohľadávkam časť pohľadávky z titulu náhrady škody, a to výšku škody, ktorá mala žalovanému vzniknúť zosobnením nárokov konečného odberateľa bez špecifikácie tohto nároku konkrétnou sumou. Podľa časti vyjadrenia s označením „spôsobená škoda“ (čl. II bod 1 vyjadrenia) je možné nepriamo vyvodiť, že odberateľom zosobnený nárok ako náhrada uplatnená odberateľom žalovaného predstavuje sumu 26.134,50 eur z troch obchodných prípadov.

40. Žalobca bol tak povinný tvrdiť a preukázať existenciu a splatnosť svojej pohľadávky, ktorá tvorila predmet započítania. Súd poznamenáva, že žalovaný ako kupujúci je oprávnený znížiť kúpnu cenu v rozsahu zodpovedajúcom pomeru medzi hodnotou, ktorú mal skutočne dodaný tovar v dobe dodania, a hodnotou, ktorú by mal tento tovar bez vád (čl. 50 Dohovoru). Tvrdenia žalovaného v rámci jeho obrany však k uplatneniu tohto nároku nesmerovali. Z obsahu spisového materiálu súd dospel k záveru, že kompenzačná námietka žalovaného nebola určitým spôsobom špecifikovaná, t.zn. v ktorej časti ide o zľavu z ceny a výšku škody , akým spôsobom žalovaný dospel u k uplatnenému nároku, jeho výške , kedy žalobcu žalovaný na náhradu škody vyzval a kedy nastala splatnosť pohľadávky, ktorá tvorí predmet započítania, a to napriek tomu, že neúčinné započítanie žalobca v konaní opakovane namietal. Žalovaný uplatnil kompenzačnú námietku bez uvedenia súhrnnej sumy, ktorú započítava, a bez toho, že by túto špecifikoval aj potrebným výpočtom. Žiaden z listinných dôkazov predložených žalovaným obsahovo nespĺňa náležitosti reklamácie a nemožno tieto hodnotiť ako hmotnoprávny úkon uplatneného zodpovednostného nároku žalovaným voči žalobcovi. Listiny žalovaného neobsahujú špecifikáciu zistených vád a neobsahujú zvolený zodpovednostný nárok, a to napriek tomu, že žalobca sa uplatnenia riadnej reklamácie v predsporovej komunikácii preukázateľne voči žalovanému domáhal.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd procesnú obranu žalovaného vyhodnotil ako právne nedôvodnú, keďže žalovaný v konaní nepreukázal platné a účinné započítanie svojej pohľadávky voči žalovanej pohľadávke. Započítací prejav žalovaného súd vyhodnotil ako neurčitý, a teda neplatný podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zákonného ustanovenia právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Zásadne nie je vylúčená možnosť započítania viacerých pohľadávok, ktoré v súčte prevyšujú protipohľadávku. V takom prípade, však pre platnosť započítania musí žalovaný presne špecifikovať, ktorá časť jeho započítavaných pohľadávok zanikla, a ktorá nie, inak taký právny úkon nemožno považovať za platný (obdobne Ro NS ČR z dňa 07.09.2005, spis. zn. 32 Odo 215/2005). Vzhľadom na uvedené skutkové a právne závery súdu, návrh žalovaného na výsluch F.. E. E. súd zamietol, keďže spôsob označenia tohto dôkazného návrhu bez konkretizácie skutočností, ktoré majú byť navrhovaným dôkazom preukázané, neumožňuje vyhodnotenie jeho relevantnosti z hľadiska merita sporu. Opätovne súd zdôrazňuje sudcovskú koncentráciu konania a povinnosť súdu postupovať v konaní v súlade s čl. 17 CSP, s tým že obom procesným stranám bola v konaní poskytnutá súdom rovnaká miera možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré žalovaný efektívne a kvalifikovane nevyužil.

42. Nakoľko žalovaný nepreukázal zánik pohľadávky žalobcu, v dôsledku stretu vzájomne započítateľných pohľadávok strán, ako dôsledok platného a účinného právneho úkonu žalovaného, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi priznanú istinu titulom zmluvného nároku, t.j. ako nárok na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru.

43. Tým, že žalovaný riadne a včas nesplnil svoj peňažný záväzok, vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej sadzbe podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd tak priznal žalobcovi spolu s istinou zákonný úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4.890,- eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti kúpnej ceny, t.j. od 29.11.2012 (vychádzajúc z obsahu žalovanej faktúry a nesporného tvrdenia žalobcu) až do zaplatenia.

44. Nakoľko súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, úspešnou stranou v konaní bol žalobca, preto mu súd priznal voči žalovanému v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%). Rovnako súd priznal náhradu trov konania Slovenskej republike voči neúspešnému žalovanému, ktoré vznikli vynaložením trov na vyhotovenie prekladu listinných dôkazov, a to v súlade s ust. § 155 ods. 3 vety druhej CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

45. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. Podľa § 155 ods. 1, 2, 3 Každý má právo konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. Ak podanie alebo dôkaz nie je v štátnom jazyku, súd vyzve toho, kto ich predložil, aby v určenej lehote zabezpečil preklad podľa osobitného predpisu; inak ho zabezpečí sám. Trovy tlmočenia podľa odseku 1 znáša štát. Na trovy prekladu podľa odseku 2 sa použijú ustanovenia o trovách konania podľa šiestej hlavy druhej časti tohto zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).