Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/17/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobkyne: W..D. B.Á., G.., L.. XX.X.XXXX, J. E. T., J. XX, do 30.6.2016 za účasti vedľajšieho účastníka: Ochrana spotrebiteľom a vlastníkom bytov, so sídlom v Košiciach, Škultétyho 3, IČO: 42 249 708, zastúpeného: JUDr. Darina Solárová, advokátka, so sídlom v Košiciach, Škultétyho 3 proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31690904, zastúpenému: JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rastislavova 68, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 11.1.2013 domáhala, aby súd zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom v Košiciach, Alžbetina 41 sp.zn. 2C/3556/2012 zo dňa 19.1.2012.

2. Súd na žiadosť žalobkyne uznesením č.k. 24C/17/2013-151 zo dňa 2.9.2013 odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.8.2014 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co/547/2013-163 zo dňa 27.6.2014.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s poukazom na novelizáciu Exekučného poriadku vykonanú zákonom č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorým sa do Exekučného poriadku s účinnosťou do 1.1.2015 vložilo nové ustanovenie § 243d, podľa ktorého exekučné konania na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa zákona o rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do 3 mesiacov od účinnosti tohto zákona a na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, pričom rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Žalovaný mal za to, že rozhodcovský rozsudok, o zrušenie ktorého v tomto konaní ide, spĺňa predpoklady obsiahnuté v tejto právnej norme, pretože ide o rozhodcovské rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, bolo vydané pred 1. januárom 2015 a exekučné konanie na základe tohto rozhodcovského rozsudku ani do troch mesiacov od účinnosti novely Exekučného poriadku nebolo zo strany žalovaného iniciované. Rozhodcovský rozsudok preto v dôsledku aplikácie dispozície tejto právnej normy prestal účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať, žalobkyňa nie je viazaná povinnosťou uloženou jej rozhodcovským rozsudkom a žalovaný nemôže uplatňovať nárok priznaný mu rozhodcovským rozsudkom v exekučnom konaní. Dôsledkom uvedeného je, že obe strany konania bez vlastného zavinenia sú objektívne

bez právneho záujmu na výsledku konania, resp. na meritórnom rozhodnutí. Na základe uvedeného žiadal, aby súd žalobu zamietol, pretože aktuálne právne postavenie účastníkov konania sa ani v dôsledku prípadného meritórneho rozhodnutia súdu nijak nemôže zmeniť. Mal za to, že odpadla vecná legitimácia účastníkov konania. Zo strany súdu by išlo len o akademické rozhodovanie, takže činnosť súdu by tým strácala akýkoľvek zmysel, predpokladaný Občianskym súdnym poriadkom. Žalovaný mal za to, že strata záväznosti ex lege podľa ust. § 243d Exekučného poriadku je de iure aj de facto zrušením rozhodcovského rozsudku, nakoľko mu odníma jeho základnú vlastnosť, ktorá činí popísaný papier rozhodcovským rozsudkom, t.j. rozhodnutím orgánu, ktoré podlieha súdnemu prieskumu. Bez záväznosti preto nemožno hovoriť ani o právoplatnosti a o vykonateľnosti, nakoľko jedine záväznosť je takou základnou vlastnosťou rozhodnutia, ktorá ho činí rozhodnutím a teda niečím, čo môže byť preskúmavané v súdnom konaní. Niečo, čo nemá záväznosť, potom nie je spôsobilé súdneho prieskumu a preto neexistuje ani predmet tohto konania. Mal za to, že na vyššie uvedenej argumentácii nič nemení ani ust. § 372w O.s.p., nakoľko toto ustanovenie sa týka len tých prípadov, kedy nedošlo ku splneniu predpokladov uvedených v § 243d Exekučného poriadku, keďže nie každý rozhodcovský rozsudok stratil svoju záväznosť. Záväznosť totiž nestratili rozhodcovské rozsudky, ktoré neboli vydané v spotrebiteľských veciach alebo v ktorých bol podaný návrh na exekúciu. V danom prípade návrh na exekúciu podaný nebol a rozhodcovský rozsudok bol vydaný v spotrebiteľskej veci, preto stratil záväznosť. Žalovaný príkladom poukázal na rozhodnutia súdov v iných skutkovo rovnakých veciach, ktoré vychádzali z tejto právnej argumentácie, napr. rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 13C/299/2012 zo dňa 28.10.2015, rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 9C/65/2013 zo dňa 23.9.2015, rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/152/2013 zo dňa 10.9.2015, rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. 16C/147/2013 zo dňa 9.9.2015, rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 40C/258/2012 zo dňa 11.6.2015 alebo rozsudok Okresného súdu Trebišov č.k. 6C/134/2013 zo dňa 1.6.2015. Za predpokladu, že by žalobkyňa po stotožnení sa s touto argumentáciou zobrala žalobu späť, žalovaný vyslovil súhlas so späťvzatím žaloby a pre tento prípad si neuplatňoval ani trovy konania.

4. Na podporu žalobkyne ako spotrebiteľa dňa 9.7.2013 vstúpil do konania vedľajší účastník podľa ust. § 93 ods.2 O.s.p.. V priebehu konania, účinnosťou zákona č.150/2016 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , inštitút vedľajšieho účastníka, ktorý mohol do konania vstúpiť na podporu práv spotrebiteľa, prestal existovať. Podľa ust. § 291 ods.1 spotrebiteľ sa môže dať v spotrebiteľskom spore zastupovať právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že možnosť účasti právnickej osoby založenej alebo zriadenej na ochranu spotrebiteľa v spotrebiteľskom spore bola prípustná už len na základe inštitútu zastúpenia. Podľa ust. § 89 ods.1 strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Podľa ust. § 92 ods.1 zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomné splnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité úkony.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyzval vedľajšieho účastníka, aby súdu oznámil, či bude v konaní vystupovať ako zástupca žalobkyne a v kladnom prípade predložil splnomocnenie udelené žalobkyňou na zastupovanie v konaní. Vzhľadom k tomu, že vedľajší účastník splnomocnenie nepredložil, súd pokračoval v konaní bez jeho účasti.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a na základe týchto zistil skutkový stav veci.

7. Z rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice č.k. 2C/3356/2012 zo dňa 19.1.2012 súd zistil, že Arbitrážny súd Košice, rozhodcom JUDr. Bohumírom Zaujecom bez nariadenia pojednávania vo veci žalobcu - Rapid life životná poisťovňa a.s. proti žalovanej W.. D. B., v skrátenom konaní podľa § 29a, § 16 ods. 4, § 24 ods. 2 Rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice, primerane podľa § 172 a nasl. O.s.p. rozhodol tak, že uložil W.. D. B., aby do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku zaplatila spoločnosti Rapid life životná poisťovňa a.s. sumu vo výške 102,90 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 EUR, alebo aby v tej istej lehote podala odpor.

8. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žaloba bola podaná na rozhodcovský súd dňa 4.1.2012, pričom predmetom konania je nárok na zaplatenie pohľadávky podľa časti XVII. predložených poistných podmienok. Pohľadávka mala vzniknúť z poistenia uzavretého dňa 23.10.2007 podľa poistnej zmluvy č. 4428490037. Rozhodcovský súd svoju právomoc vo veci konať odvodil z písomného poverenia spoločnosti Rapid life životná poisťovňa a.s. zo dňa 1.1.2009, resp. z časti XV. predložených poistných

podmienok, na základe ktorých poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov Arbitrážny súd Košice. Rozhodcovský súd poukázal na časť XVII. ods. 7( resp.ods. 8) VPP, podľa ktorého podpisom poistnej zmluvy poisťovni vzniká voči poistníkovi osobitná pohľadávka vo výške podľa vyplatenej provízie sprostredkovateľovi poistenia. Okrem toho poukázal na všeobecné ustanovenia § 488, § 494 a § 559 ods. 1 Obč. zákonníka. Rozhodcovský súd uzavrel, že dôvodnosť uplatnenej pohľadávky vyplýva z predložených listín a skutočností tvrdených žalobcom.

9. Z poistnej zmluvy súd zistil, že žalobkyňa ako poistník a poistený a žalovaný ako poisťovňa uzavreli dňa 23.10.2007 poistnú zmluvu so začiatkom poistenia dňa 24.10.2007 a koncom poistenia dňa 24.10.2045 (38 rokov). Predmetom poistenia bolo životné poistenie osoby žalobkyne. Zmluva je podpísaná žalobkyňou a za žalovaného sprostredkovateľom poistenia. Súčasť poistnej zmluvy tvorí Dotazník o zdravotnom stave na predtlačenom formulári, vyplnený rukou a podpísaný žalobkyňou.

10. Neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy tvoria Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid a.s., platné a účinné pre poistné zmluvy uzavreté od 21.5.2007, obsahujúce XVII. častí. Podpis navrhovateľa a dátum 26.3.2009 sú uvedené v závere, v časti nasledujúcej po texte XVII. časti VPP (Záverečné ustanovenia).

11. Z XV.časti VPP, označenej ako Rozhodcovské konanie, z bodu 1 vyplýva, že poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom.

12. Z bodu 2 tejto časti VPP vyplýva, že pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok. Poisťovňa vydá štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke. Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút i rokovací poriadok vydá táto právnická osoba a zverejní ho v Obchodnom vestníku.

13. Z bodu 3 tejto časti VPP vyplýva, že rozhodcovskému konaniu podliehajú všetky spory medzi poisťovňou a poistníkom, poisteným, oprávnenou osobou alebo ich právnymi nástupcami, najmä pohľadávky poisťovne z dlžného poistného, spory o poistné plnenia, nároky poistníkov na odkupné hodnoty, spory súvisiace so zánikom poistenia, spory z akýchkoľvek pohľadávok poisťovne voči poistníkovi, poistenému, oprávnenej osobe, dedičom alebo iným právnym nástupcom týchto osôb, iné hmotnoprávne spory, ktoré vzniknú počas trvania poistenia i po jeho zániku alebo procesné spory.

14. Z časti XVII. (Záverečné ustanovenia) bodu 7a VPP vyplýva, že s uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená, alebo poistnému plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená ju voči poistníkovi uplatniť podľa zásad dohodnutých v týchto VPP pred rozhodcovským súdom.

15. Na Všeobecné poistné podmienky kontinuálne (t.j. na tom istom liste, na ktorom sa končí text VPP) nadväzujú Osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007 k poistnej zmluve, ktoré obsahujú 2 body. Podľa bodu 1. sa zmluvné strany dohodli o zániku poistenia v prípade, ak poistné za ďalšie poistné obdobie nebude uhradené do dvoch mesiacov od jeho splatnosti. V bode 2. sa uvádza, že zmluvné strany vyjadrujú spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konania v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu

zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Osobitné zmluvné dojednania sú podpísané žalobkyňou a sprostredkovateľom poistenia, opatrené dátumom 23.10.2007.

16. Podľa ust. § 40 ods.1 písm.c) zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31.12.2014, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

17. Podľa ust. § 41 ods.1 citovaného zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

18. Podľa § 35 citovaného zákona, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

19. Podľa ust. § 243d ods. 1 zákona č.233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015), exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (odkaz na zákon č.335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

20. Podľa ust. § 2 ods.1 zákona č.335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.

21. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané a ani medzi stranami nebolo sporné, že rozsudkom rozhodcovského Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 2C/3556/2012 zo dňa 19. 01.2012 bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému peňažné plnenie a trovy rozhodcovského konania. Rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 19.12.2012. Keďže žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobkyňa podala na tunajšom súde dňa 11.1.2013, je zrejmé, že lehota na podanie takejto žaloby ustanovená v § 41 ods.1 zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31.12.2014, bola zachovaná. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku s poukazom na ust. § 40 ods.1 písm.c/ citovaného zákona, popierajúc platnosť rozhodcovskej doložky (zmluvy), od ktorej rozhodcovský súd odvíjal svoju právomoc vo veci konať.

22. Je nesporné, že v priebehu tohto konania, s účinnosťou od 1.1.2015 došlo k zmene právnej úpravy v dôsledku prijatia zákona č.335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Citovaným zákonom bol novelizovaný zákon č.233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ktorý v ustanovení § 243d ods. 1 stanovuje, že exekučné konanie vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní pred 1.januárom 2015, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (odkaz na zákon č.335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní), možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona, pričom na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie a rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

23. V predmetnej veci je nepochybné, že sú naplnené podmienky, predpokladané v citovanom ustanovení, pretože rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred 1.januárom 2015, jeho predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa zákona č.335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pretože ide o spor medzi žalovaným ako dodávateľom a žalobkyňou ako spotrebiteľom, vyplývajúci z poistnej zmluvy, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou ( viď ust. § 2 ods.1 cit.zákona). Zároveň nebolo sporné -

žalobkyňa potvrdila, že na základe rozhodcovského rozsudku žalovaný nepodal návrh na vykonanie exekúcie.

24. V súlade s dikciou citovaného zákonného ustanovenia teda rozhodcovský rozsudok, ktorý bol predmetom prieskumu podľa tejto žaloby, v priebehu tohto konania prestal účastníkov konania zaväzovať.

25. Žalovaný v súvislosti so zmenou právnej úpravy argumentoval, že odpadol predmet sporu resp. vecná legitimácia účastníkov, konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku stratilo akýkoľvek význam. Rozhodnutie vo veci záviselo od posúdenia uvedenej právnej otázky a jej dôsledkov na toto konanie.

26. Súd bol toho názoru, že pre vyriešenie spornej právnej otázky, prezentovanej žalovaným, je potrebné hlbšie sa zaoberať výkladom pojmu právoplatnosti rozhodnutia.

27. Podľa § 35 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení do 31.12.2014 doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

28. Právnu moc resp. právoplatnosť rozhodnutia chápe teória práva ako určitú vlastnosť rozhodnutia, ktorá má vzťah či už k samotnému prebiehajúcemu konaniu alebo k jeho predmetu (riešenému právnemu vzťahu).

29. Vlastnosť, majúcu vzťah ku prebiehajúcemu konaniu, označujeme ako formálnu právnu moc resp. formálnu právoplatnosť. Formálna právoplatnosť bola definovaná v ust. § 159 O.s.p., podľa ktorého doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. Rovnaká je definícia aj podľa ust. § 227 ods.1 Civilného sporového poriadku (CSP), účinného od 1.7.2016. Uvedené znamená, že právoplatné rozhodnutie je rozhodnutím konečným, t.j. rozhodnutím, ktoré nemožno napadnúť riadnym opravným prostriedkom.

30. Vlastnosť, ktorá sa týka predmetu konania, označujeme ako materiálnu právnu moc resp. materiálnu právoplatnosť. Táto predstavuje jednak záväznosť právoplatného rozhodnutia (pozitívna stránka materiálnej právoplatnosti) a jednak nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia (negatívna stránka materiálnej právoplatnosti).

31. Záväznosťou rozhodnutia sa rozumie povinnosť subjektov, na ktoré sa vzťahuje, správať sa v súlade s obsahom rozhodnutia (presnejšie s jeho výrokom), ako aj možnosť vynutiteľnosti tejto povinnosti, pokiaľ nebude splnená dobrovoľne. Vo všeobecnosti pritom platí, že rozsudok je záväzný pre účastníkov konania, ako aj pre všetky orgány (§ 159 ods.2 O.s.p., obdobne ust. § 228

32. Nezmeniteľnosť rozhodnutia bola vyjadrená v ust. § 159 ods.3 O.s.p. a teraz v ust. § 230 CSP, podľa ktorého, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Právoplatný rozsudok je preto v rozsahu jeho záväznosti (t.j. vo vzťahu k subjektom, ktoré zaväzuje) potrebné pokladať za rozsúdenú vec („res iudicata“), ktorá predstavuje prekážku pre nové konanie v totožnej veci, na ktorú súd prihliada ex offo a musí konanie pre nedostatok podmienky konania zastaviť.

33. Nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia nie je absolútna. Zákon v niektorých prípadoch pripúšťa možnosť jeho zmeny alebo zrušenia a to presne upraveným spôsobom. Ide o dve skupiny prípadov. Prvú predstavujú tzv.mimoriadne opravné prostriedky a druhú prípady, pri ktorých sa k zmene alebo zrušeniu právoplatného rozhodnutia nevyžaduje podanie mimoriadneho opravného prostriedku; postačí podanie nového návrhu na začatie konania.

34. Žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku má charakter mimoriadneho opravného prostriedku. To, že zákon pripúšťa túto možnosť reparácie, vychádza zo spoločenského záujmu na zákonnom, správnom a skutočnosti zodpovedajúcom posúdení predmetu rozhodcovského konania.

35. V danej veci nastala špecifická situácia, kedy v priebehu konania o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku, sám zákonodarca zo zákona (ex lege) odňal rozhodcovskému rozsudku jeho záväznosť.

36. Je nepochybné, že nová právna úprava, účinná od 1.1.2015, reguluje spotrebiteľské rozhodcovské konanie so zameraním na posilnenie postavenia a ochrany spotrebiteľa. S účinnosťou od 1.1.2015 sa všetky rozhodcovské konania, v ktorých je prítomný spotrebiteľský prvok, resp. spĺňajú podmienky zákona o rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní, musia spravovať touto normou. Nová právna norma novelizáciou Exekučného poriadku v ust. § 243d ods. 1 zároveň explicitne vyriešila otázku prekážky rozhodnutej veci vo vzťahu k „starým“ rozhodcovským rozsudkom, vydaným v spotrebiteľských veciach do 31.12.2014. Procesným následkom tejto zákonnej konštrukcie je, že od 1.4.2015 prestáva rozhodcovské rozhodnutie účastníkov zaväzovať, odpadá prekážka právoplatne rozhodnutej veci, čo v konečnom dôsledku za podmienok ustanovených zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní umožňuje spotrebiteľský spor prejednať znova. Oprávnený nemá prekážku uplatniť vec aj na všeobecnom súde.

37. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú súdnu prax ešte v období pred prijatím novej právnej úpravy, kedy exekučné súdy skúmali rozhodcovský rozsudok v exekučnom konaní s poukazom na ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku v rozsahu, či je alebo nie je takýto exekučný titul v rozpore so zákonom. Výsledkom ich postupu bolo, že zamietli žiadosť oprávneného na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo exekučné konanie v ktoromkoľvek štádiu zastavili, s poukazom na rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom. Dôvody, pre ktoré exekučné súdy považovali rozhodcovský rozsudok za exekučný titul v rozpore so zákonom boli, že rozhodcovská doložka je neplatná alebo nebola vôbec uzavretá, preto nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Ničotnosť rozhodcovského rozsudku bola teda deklarovaná exekučnými súdmi mimo osobitného konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Exekučné súdy pritom nikdy nerozhodli vo výroku o zrušení, resp. neexistencii rozhodcovského rozsudku, len z odôvodnenia ich uznesení o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo o zastavení exekúcie vyplývalo, že dôvodom na ich vydanie bol rozpor exekučného titulu so zákonom. Týmto postupom však nepochybne zasiahli do materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Ak exekučný súd označil rozhodcovský rozsudok za nulitný právny akt a na základe zákonných nástrojov zasiahol do materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku takým spôsobom, že mu účinky právoplatnosti a vykonateľnosti nepriznal, je potom potrebné zamyslieť sa nad tým, či by podľa rovnakých kritérií nebolo potrebné posudzovať vlastnosti rozhodcovského rozsudku vo vzťahu k otázke existencie prekážky rozhodnutej veci. Súd je toho názoru, že na túto otázku treba odpovedať kladne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku v zmysle jeho nezáväznosti. Právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie pokladá za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce.

38. Ako už súd uviedol vyššie, to, čo bolo deklarované v doterajšej súdnej praxi exekučných súdov, priamo vyriešila nová právna norma, keď novelizáciou Exekučného poriadku v ust. § 243d ods. 1 explicitne vyriešila otázku prekážky rozhodnutej veci vo vzťahu k „starým“ rozhodcovským rozsudkom, vydaným v spotrebiteľských veciach do 31.12.2014. Procesným následkom tejto zákonnej konštrukcie je, že od 1.4.2015 prestáva rozhodcovské rozhodnutie účastníkov zaväzovať, odpadá prekážka právoplatne rozhodnutej veci, čo v konečnom dôsledku za podmienok ustanovených zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní umožňuje spotrebiteľský spor prejednať znova. Prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku zaniká aj prekážka právoplatne rozhodnutej veci a časový úsek konania pred rozhodcom sa do premlčacej doby nepočíta, pretože oprávnený, hoci nezdarne, ale predsa len uplatňoval svoje práva spôsobom, ktorý právny poriadok za normálnych okolností dovoľuje. Oprávnený tak nemá prekážku uplatniť vec na všeobecnom súde.

39. Teória práva zdôrazňuje, že použité termíny formálna právoplatnosť a materiálna právoplatnosť by nemali vyvolávať predstavu, ako by išlo o dve rôzne právoplatnosti. Ide len o terminologické skratky. Pokiaľ sa teda rozlišuje formálna a materiálna stránka právoplatnosti, ide len o popis účinkov, ktoré sú s tým spojené. Právoplatnosť je vždy len jedna a je jednotná; rozhodnutie buď právoplatné je alebo nie je, neexistujú žiadne stupne alebo druhy právoplatnosti. Formálna a materiálna právoplatnosť sa navzájom podmieňujú a to natoľko, že nemôžu existovať jedna bez druhej. Ako náhle rozhodnutie nadobudne formálnu právoplatnosť (t.j. doručené rozhodnutie, ktoré nemožno napadnúť opravným prostriedkom), nastáva zároveň aj materiálna právoplatnosť (t.j.záväznosť a nezmeniteľnosť rozhodnutia). Len opticky

sa zdá, ako by formálna právoplatnosť predchádzala materiálnej, avšak fakticky obe vznikajú súčasne a nemožno ich vnímať odddelene.

40. V kontexte s vyššie uvedeným je súd toho názoru, že za situácie, kedy v priebehu konania o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku sám zákonodarca zo zákona ex lege odňal rozhodcovskému rozsudku jeho záväznosť, zasiahol tým nielen do materiálnej, ale aj do formálnej stránky právoplatnosti. Z tohto dôvodu vydanie rozhodnutia, ktorým by súd ešte naviac, len pre akúsi istotu, zrušil nikoho nezaväzujúci rozhodcovský rozsudok, stráca akýkoľvek význam. Súd preto žalobu zamietol.

41. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Predmetné konanie je konaním sporovým a riadi sa zásadou úspechu. Žalobu súd zamietol a preto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia by mal žalovaný právo na náhradu trov konania proti žalobkyni. Žalobkyňa a vedľajší účastník na jej strane pre neúspech v konaní právo na náhradu trov konania nemajú. Po posúdení všetkých relevantných okolností tohto prípadu však súd konštatoval, že je namieste použitie moderačného práva súdu zmierniť dôsledok právnej normy (§ 255 ods.1 upravujúcej náhradu trov konania a to podľa ust. § 257 CSP.

44. Podľa ust. § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

45. Aplikácia ust. § 257 prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Potreba použitia tohto ustanovenia je odôvodnená tým, že by strohá aplikácia ustanovení o náhrade trov konania mohla viesť v tomto konkrétnom prípade k nežiaducej tvrdosti. Musí však ísť o výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa teda týkajú dvoch oblastí. Buď ide o určitý charakter konania alebo procesnej situácie alebo o sociálne aspekty na strane účastníkov konania.

46. V danom prípade súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa v okolnostiach danej veci. Išlo o špecifickú situáciu, pretože v priebehu konania sám zákonodarca prijatím novej právnej úpravy, účinnej od 1.1.2015 ex lege odňal rozhodcovskému rozsudku, ktorý bol predmetom súdneho prieskumu, jeho záväznosť. Uvedená okolnosť mala vplyv na zamietnutie žaloby. Žalobkyni teda nemožno vyčítať žiadnu vinu, pretože žalobu podala ako aktívne legitimovaný subjekt proti žalovanému, ktorý bol pasívne legitimovaným subjektom a to včas, v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku. To, že sa nestotožnila s právnou argumentáciou žalovaného a nevzala späť žalobu, je vzhľadom na pomerne zložitý výklad dôsledkov novej právnej úpravy, protichodné rozhodnutia súdov v tejto otázke a právnu istotu, pochopiteľné. Súd preto žalovanému náhradu trov proti žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v šiestich písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods.3 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 .