Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3To-59-2016.pdf
PDF · 79.65 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/59/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Šramelovej a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci proti obžalovanému U. O. pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného a poškodeného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 09.03.2016, sp. zn. 29T/51/2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.10.2016 takto
rozhodol:
I/
Podľa § 321 odsek 1 písm. f/, odsek 3 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody. Na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku je obžalovaný U. O., nar. XX.XX.XXXX, podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinný nahradiť škodu poškodenému Ing. U. U., nar. XX.XX.XXXX, F., W. X. XXX/X, vo výške 2.120 Eur (dvetisícstodvadsať eur). II/ Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného U. O., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, ktorý spáchal tak, že dňa 27.07.2011 v popoludňajších hodinách až do zotmenia v obci F. na parcele č. 163-167 registra E katastrálneho územia O. búchaním veľkým kladivom do tehál pod štítom letnej kuchynky poškodil stavbu - letnú kuchynku s dielňou prislúchajúcou k rodinnému domu, pričom v poškodzovaní stavby pokračoval aj naďalej, čím poškodenému U. U., ktorý je spoluvlastníkom stavby a zastupuje ostatných spoluvlastníkov predmetnej stavby, spôsobil celkovú škodu na základe vypracovaného znaleckého posudku vo výške 2.120 Eur. Za to mu bol uložený podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona peňažný trest vo výške 160 Eur. Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený bol obžalovanému uložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku bol poškodený U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., W.. X. XXX/ X s nárokom na náhradu škody odkázaný na konanie o veciach občianskoprávnych. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaný, čo do výroku o vine a treste a poškodený, čo do výroku o náhrade škody. Obžalovaný sa odvolaním domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu I. stupňa. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu poukázal na to, že súd I. stupňa sa dôsledne neriadil rozhodnutím Krajského súdu v Trnave zo dňa 01.07.2014, sp. zn. 5To/32/2014, nakoľko odborné vyjadrenie znalca a znalecký posudok naďalej zostali rozporné, avšak súd za účelom odstránenia pochybností pribral do konania znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok na požiadanie poškodenej
strany. Z odborného vyjadrenia znalca Ing. Antona Fuzáka, ktorý bol požiadaný o odborné vyjadrenie orgánmi činnými v trestnom konaní, vyplýva, že vznikla škoda vo výške 210 Eur. Na druhej strane zo záverov znaleckého posudku Ing. Juraja Nagya, PhD vyplýva celková výška škody 2 120 Eur. Okrem toho na verejnom zasadnutí obhajkyňa obžalovaného uviedla, že nepovažuje znalecký posudok Ing. Juraja Nagya PhD za objektívny a to aj z toho dôvodu, že bol vypracovaný v prípravnom konaní na podnet poškodeného, naopak za objektívne považuje závery odborného vyjadrenia Ing. Antona Fuzáka, ktoré bolo vypracované na požiadanie orgánmi činnými v trestnom konaní. Ďalej obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí namietala objektívnosť výpovede svedka Q., nakoľko tento je švagrom poškodeného. Poškodený sa odvolaním domáhal zrušenia výroku o náhrade škody napadnutého rozsudku s tým, aby škoda v preukázanej výške bola poškodenému v tomto konaní priznaná. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom splnomocnenca poukázal na to, že v rámci trestného konania bola dostatočne preukázaná výška uplatnenej náhrady škody a to znaleckým posudkom, ktorý je jediným objektívnym podkladom pre priznanie uplatneného nároku a bol by rovnako aj podkladom pre vyčíslenie škody v rámci občianskoprávneho konania, na ktoré súd I. stupňa odkazuje. Keďže výška škody nebola spochybnená a bola podkladom pre vydanie odsudzujúceho rozsudku, teda podkladom pre rozhodnutie v merite veci, a jej výška bola uvedená aj v skutkovej vete a bola rozhodná pre určenie výmery uloženého trestu, neexistuje dôvod na jej uplatnenie v konaní pred civilným súdom, ale je odôvodnenie na jej priznanie v trestnom konaní. Prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného ako aj poškodeného zamietnuť. Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek l alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1. Súd I. stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, zistil správne skutočný stav veci, konanie obžalovaného posúdil v súlade so zákonom a svoje rozhodnutie čo do výroku o vine a treste aj náležite odôvodnil v zmysle ustanovenia § 168 odsek 1 Trestného poriadku. Súd I. stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie, vypočul obžalovaného, poškodeného, svedkov Ing. I. Q., JUDr. G. Q., oboznámením rozsiahleho dokumentačného materiálu, pribratím znalca Ing. Juraja Nagya, PhD, ktorý vypracoval nový znalecký posudok na základe uznesenia o pribratí znalca do konania, v ktorom vyčíslil hodnotu budovy pred dátumom 08.07.2011 a hodnotu budovy po poškodení, na základe čoho súd I. stupňa ustálil výšku spôsobenej škody na 2.120 Eur. Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že obžalovaný sa najskôr domáhal odstránenia stavby z rôznych dôvodov a keď nepochodil, začal stavbu poškodzovať. Stalo sa aj v minulosti, že poškodený s bratom opravovali strechu, teda dopĺňali chýbajúce škrídle, ale obžalovaný latou vyrážal a zhadzoval tieto škrídle opäť dolu. Okrem toho obžalovaný postavil k stavbe letnej kuchynky 150- litrový sud, do neho odvádzal vodu zo strechy svojho domu, avšak keď sa tento súd naplnil, tak voda podtekala pod stavbu letnej kuchynky. Svedok Ing. I. Q., ako sused obžalovaného, potvrdil, že videl obžalovaného, ktorý bol vylezený na prístrešku, susediacom so spomínanou letnou kuchynkou a veľkým kladivom búchal do tehál pod štítom tejto letnej kuchynky, už niektoré tehly pod škridlou boli povyrážané. Neskôr obžalovaný v búraní pokračoval a ráno ďalší deň svedok videl, že bola zhodená celá strecha na letnej kuchynke. Vzhľadom na vykonané dôkazy súd I. stupňa dospel k správnemu záveru, že obhajoba obžalovaného v tom smere, že došlo k samozrúteniu časti stavby bola vyvrátená. Treba uviesť, že v konečnom dôsledku aj odvolanie obžalovaného sa týka len výšky spôsobenej škody, ktorá by mala byť určená v zmysle odborného vyjadrenia Ing. Antona Fuzáka, nakoľko by v tom prípade nešlo o trestný čin, a tiež obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedla, že k zrúteniu kuchynky nedošlo len konaním obžalovaného, ale na objekte bola narušovaná statika niekoľko rokov, čo tiež spôsobilo zrútenie kuchynky. Išlo o statiku konštrukcie ako aj o statiku muriva. Čo sa týka výšky spôsobenej škody súd I. stupňa postupoval v súlade so zákonom, na hlavnom pojednávaní vypočul znalca Ing. Antona Fuzáka, autora odborného vyjadrenia, ako aj znalca Ing. Juraja Nagya, PhD, ktorého napokon pribral ako znalca na vyčíslenie výšky spôsobenej škody tým spôsobom, aby určil hodnotu stavby pred poškodením a hodnotu stavby po poškodení. Obaja znalci vyčíslili poškodenie stavby to je hodnotu stavebných prác potrebných na to, aby sa stavba dostala do stavu pred poškodením, v podstate rovnako, znalec Ing. Anton Fuzák na sumu 2.065,82 Eur a znalec Ing. Juraj Nagy PhD. na sumu 2.120 Eur. Ing. Anton Fuzák odpočítal zo sumy 2.065,82 Eur 90 % amortizáciu a tak dospel k sume 206,58 Eur zaokrúhlene 210 Eur.
Podľa § 124 odsek 1 Trestného zákona, škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. Podľa § 126 odsek 1 Trestného zákona, pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody nemožno takto zistiť, vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo na uvedenie veci do predošlého stavu. Výška škody sa teda na základe citovaných ustanovení Trestného zákona určuje na základe princípov trhového mechanizmu. Odpočítanie amortizácie, tak ako výšku škody určil znalec Ing. Anton Fuzák, je preto v rozpore s trestným zákonom. Odvolací súd preto poukazuje v podrobnostiach v tomto smere na rozsiahle odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu I. stupňa, ktoré si osvojuje. V súlade so zákonom súd I. stupňa právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona. Súd I. stupňa nepochybil ani pri výmere trestu a jeho druhu, keď obžalovanému uložil samostatný peňažný trest vo výške 160 Eur spolu s náhradným trestom odňatia slobody v trvaní 2 mesiace. Vychádzal pritom z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona a dostatočne prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd I. stupňa však pochybil, keď v zmysle ustanovenia § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody na konanie o veciach občianskoprávnych. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku, ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovania, ktoré presahuje potreby trestného stíhania, a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Podmienky citovaného ustanovenia splnené neboli, nakoľko na základe výsledkov dokazovania je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody, nakoľko výška spôsobenej škody je v danom prípade kvalifikačným momentom a preto je uvedená v skutkovej vete. Nebol teda dôvod na postup podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku. Krajský súd preto zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody a zaviazal obžalovaného k náhrade spôsobenej škody vo výške 2.120 Eur. Nakoľko odvolanie obžalovaného vzhľadom na predchádzajúce odôvodnenie považoval za nedôvodné, toto podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.