Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9C-146-2016.pdf
PDF · 84.08 KB
No categories available
9C/146/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: Poľovnícke združenie Dunaj, so sídlom Mudroňova 42, Bratislava, IČO: 31 780 903, zast. JUDr. Štefanom Dostálom, AK, so sídlom Robotnícka 79, Senica, IČO: 34 048 545, proti žalovaným: 1./ Vodohospodárska výstavba, štátny podnik, so sídlom Karloveská 2, P.O.BOX 45, Bratislava, IČO: 00 156 752, zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., AK, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, 2./ Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, so sídlom Radničné námestie č.8, Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom podaným na súd dňa 21.09.2016 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží Okresnému úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor, aby sa zdržal zaevidovať Zmluvu o užívaní poľovného revíru Dunaj a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Dňa 30.06.2016 osobne podal žalobca na súd žalobu vo veci samej, ktorou sa domáha určenia neplatnosti Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri ,,DUNAJ“, zvolané žalovanými v 1./ a 2./ rade, ktoré sa konalo dňa 10.02.2016 o 10:00 hod. na Notárskom úrade JUDr. Petra Šulaiho v Nových Zámkoch a ktorého priebeh bol osvedčený do Notárskej zápisnice N 145/2016, NZ 5686/2016.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že poľovný revír Dunaj užíva a má užívať až do dňa 26.01.2017 na základe Rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Bratislave zo dňa 11.01.2007. Na predmetnom Zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri ,,DUNAJ“ konanom dňa 10.02.2016 bolo prijaté uznesenie č. 4, ktorým bolo užívanie Poľovného revíru Dunaj postúpené na Poľovnícku spoločnosť O.S.N. HUNT za schválenú náhradu na obdobie 10 rokov od zaevidovania predmetnej zmluvy, pričom už malo prísť k podpísaniu Zmluvy o užívaní poľovného revíru Dunaj a táto zmluva už bola predložená na zaevidovanie Okresnému úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor, ktorý ju ale v zmysle § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve odmietol zaevidovať, keďže do 26.01.2017 je v platnosti zmluva žalobcu. Vzhľadom ku skutočnosti, že nemožno predpokladať skončenie súdneho konania vo veci samej do 26.01.2017 a teda do ukončenia zmluvy žalobcu o nájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri Dunaj a v súčasnosti je tu dôvodná obava, že po 26.01.2017 bude Zmluva o užívaní poľovného revíru Dunaj opätovne predložená Okresnému úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor na zaevidovanie, žalobca sa domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorým bude Okresnému úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor uložené, aby sa zdržal zaevidovať Zmluvu o užívaní poľovného revíru Dunaj a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, nakoľko Zmluva o užívaní poľovného revíru Dunaj bola uzatvorená na základe uznesení prijatých na Zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom revíri Dunaj konanom dňa 10.02.2016.
K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca pripojil Rozhodnutie Okresného úradu Bratislava II, Odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 07.03.1997, Rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Bratislave zo dňa 11.01.2007, Notársku zápisnicu N 145/2016, NZ 5686/2016, NCRIs 5849/2016 zo dňa 19.02.2016, listinu prítomných vlastníkov poľovných pozemkov, výpis z obchodného registra žalovaných v 1./ a 2./ rade.
Podľa § 60 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) účinného od 01.07.2016 stranami sú žalobca a žalovaný.
Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 2 C.s.p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa § 16 ods. 1 zákona číslo 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.
Podľa § 16 ods. 2 Zákona o poľovníctve Okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.
Podľa § 76 ods. 2 zákona číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinného do 30.06.2016 predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je v prípade potreby bezodkladne upraviť pomery, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou.
Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Neodkladné opatrenie má byť teda výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje bezodkladnú súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné, pričom existenciu uvedených skutočností je povinný osvedčiť navrhovateľ.
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preskúmal a po vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.
Prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 01.07.2016 bola odstránená úprava § 76 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorá umožňovala predbežným opatrením uložiť povinnosť niekomu inému ako účastníkovi konania.
Podľa § 325 ods. 2 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Ustanovenie § 60 C.s.p. obsahuje legálnu definíciu strán sporu, keď hovorí, že stranami sú žalobca a žalovaný, pričom toto ustanovenie nemožno vykladať extenzívne.
V predmetnom konaní sú stranami sporu Poľovnícke združenie Dunaj ako žalobca na jednej strane a Vodohospodárska výstavba, štátny podnik ako žalovaný v 1./ rade a Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik ako žalovaný v 2./ rade na strane druhej. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd uložil Okresnému úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor zdržať sa zaevidovania Zmluvy o užívaní poľovného revíru Dunaj a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, pričom Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor je subjekt, ktorý nie je stranou sporu.
Predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je v predmetnej veci uloženie povinnosti inému subjektu, akým je strana sporu. Napriek tomu, že predchádzajúca práva úprava (Občiansky súdny poriadok) upravovala možnosť nariadenia neodkladného opatrenia inému subjektu ako strane, ak to bolo možné od tohto subjektu spravodlivo žiadať, Civilný sporový poriadok neupravuje možnosť nariadenia neodkladného opatrenia niekomu inému ako strane.
S poukazom na uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že tento nie je dôvodný, nakoľko žalobca žiada uložiť povinnosť Okresnému úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava a nie strane sporu, čo v zmysle platnej právnej úpravy nie je možné, keď neodkladným opatrením možno ukladať povinnosť zásadne len strane sporu, nie inému subjektu (t.j. uloženie povinnosti inému subjektu ako strane sporu Civilný sporový poriadok na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 nepripúšťa).
Nakoľko Civilný sporový poriadok nedovoľuje nariadiť neodkladné opatrenie niekomu inému ako strane sporu, súdu neostalo iné, ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).