Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-43-2022.pdf
PDF · 117.38 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/43/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. P., nar. X.X.XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov: matka - T. L., nar. X.XX.XXXX, bytom B. U. XX/X, U., zastúpená JUDr. Milošom Chrenkom, advokátom, so sídlom Hlavná 25, Trnava, a otec - Y. P., nar. X.X.XXXX, bytom P. W. XXXX/X, X., t.č. K. XXX/XX, U., zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Michal Krutek, s. r. o., so sídlom Hlavná 11, Trnava, o návrhu otca na zmenu zverenia maloletého dieťaťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 15. februára 2022, č.k. 19P/176/2020-250, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia návrhu a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie návrh otca na zmenu zverenia maloletého dieťaťa zamietol (výrok I.), znalkyni PhDr. Linde Katona, PhD., z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, s miestom výkonu činnosti: FNsP, Psychiatrické oddelenie, Slovenská 11/A, Nové Zámky, priznal za účasť na pojednávaní dňa 15.2.2022 odmenu a náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 49,67 Eur (výrok II.), a súčasne upravil súdu, aby po právoplatnosti rozhodnutia sumu vo výške 49,67 Eur poukázala na účet znalkyne, a to v časti 6,64 Eur z preddavku zloženého otcom a v časti 6,64 Eur z preddavku zloženého matkou, a v časti vo výške 36,39 Eur zo štátnych prostriedkov (výrok III.). Rodičom dieťaťa súd uložil nahradiť Slovenskej republike prostredníctvom Okresného súdu Galanta titulom náhrady trov štátu každému sumu vo výške 18,20 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV. a výrok V.). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VI.).
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 2 ods. 1 a § 121 CMP, ako aj § 24 ods. 4, § 26, § 28 ods. 1 a 2, § 43 ods. 1 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca na zmenu zverenia maloletého T. do výlučnej osobnej starostlivosti otca, alternatívne do striedavej osobnej starostlivosti rodičov je nedôvodný a je potrebné ponechať v platnosti úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťa obsiahnutú v rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 12P/170/2019-84 zo dňa 5.3.2020, právoplatný v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matke a v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi dňa 13.5.2020, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 12P/170/2019-260 zo dňa 18.2.2021 (rozhodnutie súdu o výživnom, právoplatné dňa 2.3.2021, resp. o dlžnom výživnom a náhrade trov konania, právoplatné dňa 18.3.2021), nakoľko od posledného rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletým
deťom P. nedošlo k takej podstatnej, či inej zmene pomerov na strane účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu výchovného prostredia u maloletého T.. Súd rozhodol v súlade s návrhom matky a kolízneho opatrovníka, kedy s poukazom na závery vykonaného znaleckého dokazovania a ústne doplnenie znaleckého posudku znalkyňou na pojednávaní matka žiadala návrh otca zamietnuť, kolízny opatrovník navrhol vo vzťahu k maloletému T. ponechať v platnosti úpravu práv a povinností rodičov na základe ostatného súdneho rozhodnutia, teda maloletého ponechať v osobnej starostlivosti matky, zároveň ponechať v platnosti aj súdom upravený styk otca s maloletým dieťaťom. Súd pri svojom rozhodovaní sledujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa prihliadal na zistený názor maloletého T., ktorý pri pohovore s kolíznym opatrovníkom dňa 5.4.2021 prezentoval, že jeho najlepším kamarátom je jeho otec, u otca s je spokojný, brat mu nechýba, matka aj áno, ale on chce bývať u tatina, avšak súd za rozhodujúce považoval závery znalkyne v znaleckom posudku, potvrdené znalkyňou ústne na pojednávaní súdu, s ktorými sa v plnej miere stotožnil, kedy znalkyňa neodporúčala zmenu výchovného prostredia u maloletého T. jeho zverením do výlučnej osobnej starostlivosti otca, ani do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a to s poukazom na vyvíjajúcu sa osobnosť maloletého T., ktorá je disharmonická, modelovaná pervazívnou vývinovou poruchou - Aspergerov syndróm, pričom maloletý, ktorý v čase rozhodovania súdu má 12 rokov a 11 mesiacov, síce je schopný vyjadriť svoj názor, u ktorého z rodičov by chcel žiť, avšak vzhľadom na svoj vek a stanovenej diagnózy (Aspergerov syndróm) si nedokáže plne uvedomiť dlhodobejší vplyv daného výchovného prostredia otca alebo u matky na jeho budúci psychický, sociálny a fyzický vývin. Je nesporné, že obaja rodičia majú skutočný a trvalý záujem o maloleté dieťa, obaja sú schopní maloletému dieťaťu zabezpečiť riadnu výchovu a stabilitu výchovného prostredia, avšak miera schopnosti pozitívne vplývať na maloleté dieťa je u otca v porovnaní s matkou, u ktorej je táto miera adekvátna, vzhľadom na jeho osobnostnú štruktúru znížená, jeho vplyv na výchovu a osobnostný rozvoj maloletého je slabší, keďže otec sa väčšinou prispôsobuje želaniam maloletého, nemotivuje ho k činnostiam, ktoré by prispeli k jeho osobnostnému rozvoju primeranému jeho stanovanej diagnózy. Od obdobia, odkedy bolo maloleté dieťa v prevažnej starostlivosti otca v jeho domácnosti, možno u otca negatívne hodnotiť nedostatočné regulovanie času dieťaťa tráveného modernými technológiami a nedostatočnú podporu rozvoja fyzických, sociálnych zručností maloletého dieťaťa. Aj keď maloletý vníma otca ako človeka, s ktorým sa dá dohodnúť, prejavuje voči nemu pozitívnu emočnú väzbu, k otcovi má pozitívny vzťah, k matke má ambivalentný vzťah, výchovné prostredie u nej vníma ako prísne, direktívne, obťažujúce, matku vníma ako prísnejšiu, ktorá na neho kladie mnoho požiadaviek, voči ktorým vzdoruje, je možné konštatovať, že výchovné prostredie matky na vývoj maloletého dieťaťa aj so zreteľom na spôsob trávenia voľného času je adekvátny oproti spôsobu trávenia voľného času vo výchovnom prostredí u otca, ktorý sa javí byť menej vhodný a málo podnetný. V najlepšom záujme maloletého dieťaťa je, aby naďalej zostal v osobnej starostlivosti svojej matky, a to aj s ohľadom na jeho budúci psychický, sociálny a fyzický vývin. V danom prípade súd nepovažoval za vhodnú ani úpravu striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa, a to ani napriek skutočnosti, že maloletý väčšinu času trávi v domácnosti svojho otca, nakoľko maloletý s ohľadom na svoj vek a diagnózu potrebuje stabilné a viac podnetné výchovné prostredie, ktoré má zabezpečené vo výchovnom prostredí u matky rôznymi adekvátnymi aktivitami, pričom za prekážku tejto formy starostlivosti súd považoval aj problematickú, až nedostatočnú komunikáciu rodičov maloletého dieťaťa, ktorá by mala fungovať medzi rodičmi pri takejto forme starostlivosti o dieťa, a to v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. S poukazom na uvedené súd návrh otca na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému T. zamietol. Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu rodičov maloletého dieťaťa zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, vrátane námietky právneho zástupcu otca ohľadom neuhradeného poistenia zodpovednosti za škodu znalkyňou, nespôsobilé ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. Keďže rozhodnutie o zmene úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu bolo v danom prípade závislé od odborných znalostí, bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie znalkyňou PhDr. Lindou Katona, PhD., ktorej súd priznal za vypracovanie znaleckého posudku odmenu a náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 986,72 Eur, ktorá bola uhradená v časti 493,36 Eur z preddavku, zloženého otcom v celkovej výške 500 Eur, resp. v časti 493,36 Eur z preddavku, zloženého matkou v celkovej výške 500 Eur, pričom zostatok preddavku u každého z rodičov predstavoval 6,64 Eur/rodič. Ustanovená znalkyňa bola predvolaná na pojednávanie na podanie ústneho doplnenia znaleckého posudku, na ktorom sa osobne zúčastnila 15.2.2022. Znalkyňa v deň pojednávania predložila súdu vyúčtovanie za účasť na súdnom pojednávaní, kedy si v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 491/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, vyúčtovala odmenu a náhradu hotových výdavkov za účasť na súdnom pojednávaní v celkovej výške 49,67 Eur (hodinová odmena podľa § 3 citovanej vyhlášky MS SR za účasť na pojednávaní 2 hodiny x 13,28 Eur/hod., t. j. 26,56 Eur; hotové výdavky podľa § 14 citovanej
vyhlášky MS cestovné náhrady za každý 1 km jazdy Nové Zámky - Galanta a späť = 2 x 45 km x (0,183 Eur/1km), t. j. 16,47 Eur, náhrada za stratu času 2 x 3,32 Eur/hod., t. j. 6,64 Eur), ktorá jej bola priznaná v celkovej výške 49,67 Eur a to v časti 6,64 Eur z preddavku, zloženého otcom, resp. v časti 6,64 Eur z preddavku, zloženého matkou a v časti vo výške 36,39 Eur zo štátnych prostriedkov. Nakoľko je rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa, a teda ide o konanie, v ktorom je záujem maloletého dieťaťa prvoradou prioritou, je nevyhnutné vzniknuté trovy štátu, a to aj s poukazom na výsledok konania, rozdeľovať pomerne medzi obidvoch rodičov. Keďže štát v konaní titulom trov dôkazu, ktoré neboli kryté zo zložených preddavkov na trovy dôkazu účastníkmi konania, uhradil sumu vo výške 36,39 Eur, z ktorej sumy pripadá na jedného rodiča polovica, teda suma 18,1950 Eur/rodič, súd s poukazom na uvedenú argumentáciu vyššie, zaviazal na náhradu trov štátu obidvoch rodičov pomerne, a to vo výške jednej polovice zo sumy 36,39 Eur, teda otca vo výške 18,20 Eur, matku vo výške 18,19 Eur. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov konania nárok na ich náhradu nepriznal, keďže žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 57 CMP a ani súd nevzhliadol dôvod pre iné rozhodnutie v prejednávanej veci.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo rozsudok zmeniť a maloletého T. zveriť do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždenných intervaloch s tým, že bude v starostlivosti matky od nedele 16.00 hod. nepárneho kalendárneho týždňa do nasledujúcej nedele 16.00 hod. párneho kalendárneho týždňa a v starostlivosti otca od nedele 16.00 hod. párneho kalendárneho týždňa do nasledujúcej nedele 16.00 hod. nepárneho kalendárneho týždňa, pričom miestom odovzdávania maloletého bude bydlisko rodiča, ktorému osobná starostlivosť o maloletého končí. Poukázal na to, že v odôvodnení napadnutého rozsudku nebolo nikde uvedené, ako odlišná osobnostná štruktúra rodičov vylučuje otca zo striedavej starostlivosti o maloletého. Uviedol, že v živote sa nestáva, že by mali obaja rodičia rovnakú osobnostnú štruktúru. Rozdiely vo výchove sú prirodzené a dané individualizmom každého jednotlivca a nenájdu sa dvaja rodičia, ktorí by mali výchovu úplne rovnakú. Vždy je jeden rodič benevolentnejší a menej prísny ako ten druhý. Maloletému u otca nič nechýba, bráva ho na záhradu, navarí, operie, zahrá sa s ním, vypočuje ho a tento stav funguje už cca od februára 2020, odkedy maloletý trávi 95% času u neho. Otcovi v rámci napadnutého rozhodnutia nikde nebolo vytýkané, že sa o maloletého nedokáže postarať, pričom jedinou chybou, ktorú otec robí, je tá, že je voči svojmu synovi benevolentnejší a ústretovejší a vzhľadom na jeho diagnózu ho netlačí do vecí, ktoré robiť nechce. Poukázal na to, že v súčasnosti je daná úprava, ktorú nerešpektuje matka, keďže maloletého dobrovoľne odvedie otcovi, aby s ním trávil viac času, ako má podľa súčasnej úpravy styku. S uvedeným matka nikdy nemala problém, pokiaľ je maloletý u otca a zároveň otec platí matke výživné. Bol toho názoru, že takto to pravdepodobne matke vyhovuje. Otec však len požaduje, aby súčasná úprava, a teda už teraz fungujúca striedavá starostlivosť, bola upravená aj rozhodnutím súdu. Mal za to, že súd vo svojom rozhodnutí vôbec neprihliadal na maloletého ako na dieťa s Aspergerovým syndrómom, ale práve naopak, nazeral na maloletého ako na zdravé dieťa, ktoré trávi rado čas v spoločnosti s ostatnými deťmi. Maloletý je už vo veku, kedy dokáže povedať, s kým chce tráviť svoj čas. Maloletý chce byť v striedavej starostlivosti a tráviť čas aj s matkou aj s otcom. Matka je prísnejšia a dbá na sociálnu a fyzickú stránku maloletého, pričom otec je benevolentnejší a nechá maloletého, aby svoj voľný čas trávil ako uzná za vhodné. Zo striedavej starostlivosti nevyplýva, že maloletý by teraz žil len u otca a trávil čas len za počítačom. Dieťa v súvislosti s jeho syndrómom nemá rád časté a náhle zmeny. Dňa 16.3.2022 o 19.50 hod. otec odviezol maloletého k matke, avšak táto po dvadsiatich minútach volala, aby si prišiel pre dieťa, nakoľko s ňou nechce byť. Maloletý uprednostňuje trávenie času u svojho otca, u ktorého má svoj pokoj a nikto ho nevyrušuje, ani matka a ani brat J.. Otec ho vie skôr vypočuť, berie vážne jeho názory a želania na rozdiel od matky, ktorá je direktívnejšia a autoritatívnejšia. Vo vzťahu k posúdeniu vhodnosti striedavej starostlivosti poukázal na nálezy Ústavného súdu ČR, ako aj rozsudky krajských súdov SR. Z uvedených rozhodnutí podľa jeho názoru vyplýva, že striedavá starostlivosť o maloleté dieťa nemá byť len výnimkou z rozhodovacej praxe súdov, ale práve naopak, má ísť o pravidlo. Súd má taktiež skúmať v rámci rozhodovania záujem dieťaťa, ktorý v tomto prípade maloletý vyjadril a to tak, že chce byť v striedavej starostlivosti oboch rodičov a tráviť čas aj s otcom aj s matkou.
4. K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadrila matka maloletého, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Odvolanie otca považovala za nedôvodné, neobsahujúce skutkové ani právne argumenty spôsobilé spochybniť správnosť záverov prvoinštančného súdu. Poukázala na
genézu celého prípadu, keď konanie pôvodne začalo na jej návrh, pričom súdu predložila rodičovskú dohodu s otcom maloletého, kde sa dohodli, že obe ich maloleté deti sa zverujú do jej osobnej starostlivosti, s čím otec od počiatku súhlasil. Až keď okresný súd vyslovil, že dohodnuté výživné sa javí ako nedostatočné a o výživnom rozhodol autoritatívne, otec maloletého sa odvolal, avšak len v časti výživného; zverenie detí do jej starostlivosti nespochybňoval a v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť. Až keď v ďalšom priebehu konania videl, že súd mieni stanoviť rovnaké výživné ako v prvom rozhodnutí, podal návrh na zmenu zverenia maloletého T.. Tvrdenie, že otec je rovnako vhodnou osobou pre výchovu maloletého T., je len subjektívnym pocitom otca, ktorý však bol objektívnymi dôkazmi, predovšetkým znaleckým dokazovaním v konaní vyvrátený. I zo samotných záverov znaleckého posudku a z odpovedí znalkyne na položené otázky, je možné jednoznačne dospieť k záveru, že lepšie podmienky pre riadny telesný, intelektuálny a morálny vývoj má maloletý v jej starostlivosti. Otec zdôraznil, že maloletý sa vyjadril v prospech zverenia do striedavej osobnej starostlivosti, resp. do starostlivosti otca, keď podľa jeho vlastných slov má lepšie vzťahy s otcom ako s matkou, a chcel byť predovšetkým s otcom. Uviedla, že pri reflektovaní názoru maloletého je potrebné brať do úvahy konkrétne okolnosti ich prípadu. Je jednak nevyhnutné brať na zreteľ duševný stav maloletého T., ako aj skúmať konkrétne dôvody, pre ktoré sa maloletý vyjadril tak, ako sa vyjadril. Zdôraznila, že maloletý T. nie je dieťaťom s rovnakým intelektuálnym a duševným stavom, ako sú ostatné zdravé deti. Diagnóza Aspergerov syndróm ako pervazívna vývinová porucha negatívne ovplyvňuje osobnosť a správanie maloletého. V dôsledku tejto poruchy je osobnosť maloletého disharmonická, s psychopatickými a neurotickými črtami, je prítomný psychomotorický nepokoj, oscilujúca koncentrácia, zvýšená iritabilita, dráždivosť, plochá emocionalita. Záujmy maloletého sú zúžené, prítomná je psychická labilita a skon prehnane reagovať na všetky druhy podnetov, kedy sa u maloletého vyskytujú hostilné až agresívne reakcie. Dieťa s uvedenou diagnózou preferuje samotu, izolovanejší spôsob života a stereotypnosť, nerado nadväzuje interpersonálne väzby. Práve s poukazom na uvedenú diagnózu a ňou podmienené špecifiká správania a osobnosti je potrebné pri maloletom aplikovať osobitné výchovné postupy. Je potrebná oveľa väčšia miera pozornosti a vynaloženej energie, aby sa maloletému T. podarilo prekonávať tieto svoje obmedzenia a vývojovou poruchou podmienené negatívne povahové vlastnosti a správanie, a to i napriek častému nesúhlasu, či odporu maloletého. Ak by rodič takéhoto dieťaťa rezignoval na akúkoľvek aktivitu a nové činnosti, ktoré maloletý odmieta, fakticky by odsúdil maloletého na ustrnutie v duševnom a sociálnom vývoji a výrazne by zhoršil schopnosť dieťaťa uplatniť sa v budúcom živote. Otec maloletého T. vôbec nestimuluje, nevedie k novým veciam a aktivitám a ponecháva ho v jeho uzavretom obmedzenom svete. Otec maloletého mal za to, že striedavá osobná starostlivosť by mala byť pravidlom a uviedol niekoľko rozhodnutí súdov na podporu tohto záveru. Poukázala na skutočnosť, že aktuálne rozhodnutia súdov vyššieho stupňa deklarujúce striedavú osobnú starostlivosť ako pravidlo pri rozhodovaní o zverení maloletých detí rozhodne nepredstavujú väčšinový názor vyšších súdov, dokonca ani väčšinový názor jednotlivých senátov krajských súdov, vrátane Krajského súdu v Trnave. Súdy totiž akceptujú prioritu striedavej osobnej starostlivosti vtedy, ak sú splnené všetky zákonné predpoklady. V ich prípade nie sú splnené viaceré podmienky, a to najmä základná, ktorou je podmienka, že striedavá osobná starostlivosť bude v záujme dieťaťa, a že striedavou starostlivosťou budú lepšie zaistené potreby dieťaťa a rovnako nie je naplnená podmienka stability takéhoto výchovného prostredia, a napokon nie je splnená podmienka schopnosti rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa.
5. K vyjadreniu matky dieťaťa sa písomne vyjadril otec maloletého, ktorý navrhol vyhovieť jeho odvolaniu. Opätovne poukázal na to, že dňa 16.3.2022 o 19.50 hod. odviezol maloletého k matke, avšak táto po dvadsiatich minútach volala otcovi, aby si prišiel pre maloletého, nakoľko s matkou nechce byť. Vzhľadom na fakt, že maloletý má Aspergerov syndróm, prišlo dňa 16.3.2022 k vyostreniu jeho emócií, a preto chcel od matky ihneď odísť. V súčasnosti je preto maloletý znovu u otca, keďže u matky nechce tráviť čas. Podstatou celého konania je to, že v rámci skutkového stavu maloletý trávi u otca 24 hodín denne sedem dní v týždni a v rámci právneho stavu je maloletý zverený matke. V predmetnom prípade je potrebné zosúladiť skutkový stav s právnym stavom, pričom nerozumie tomu, prečo má matka voči tomu neustále výhrady. Je paradoxné, prečo na jednej strane matka nechce súhlasiť so zmenou v úprave styku v súdnom rozhodnutí, a na druhej strane rozhodnutím súdu stanovenú úprava ani okrajovo nedodržiava a postupuje podľa vzájomnej dohody s ním.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP),
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dôkazov (§ 383, § 384 CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého nie je dôvodné.
7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 19P/176/2020 je konanie o návrhu otca na zmenu výchovného prostredia maloletého T.. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie návrh otca na zmenu zverenia maloletého dieťaťa zamietol (výrok I.), znalkyni PhDr. Linde Katona, PhD., z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, s miestom výkonu činnosti: FNsP, Psychiatrické oddelenie, Slovenská 11/A, Nové Zámky, priznal za účasť na pojednávaní dňa 15.2.2022 odmenu a náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 49,67 Eur (výrok II.), a súčasne upravil súdu, aby po právoplatnosti rozhodnutia sumu vo výške 49,67 Eur poukázala na účet znalkyne, a to v časti 6,64 Eur z preddavku zloženého otcom a v časti 6,64 Eur z preddavku zloženého matkou, a v časti vo výške 36,39 Eur zo štátnych prostriedkov (výrok III.). Rodičom dieťaťa súd uložil nahradiť Slovenskej republike prostredníctvom Okresného súdu Galanta titulom náhrady trov štátu každému sumu vo výške 18,20 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV. a výrok V.). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VI.).
8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu otca a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania.
9. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci pre posúdenie danej úpravy výkonu práv a povinností rodičov k deťom, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:
10. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal v celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení dôkazov nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
11. V zmysle ust. § 26 Zákona o rodine a § 121 CMP dohody a súdne rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre doterajšiu úpravu, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských práv a povinností za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne
- okolnosťami na strane rodičov maloletého alebo na strane maloletého, alebo objektívne - vývojom objektívnych okolností.
12. Úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa uskutočňuje podľa stavu zisteného v čase rozhodovania súdu (§ 217 ods. 1 CSP). Po tejto úprave však môžu nastať zmeny tak v pomeroch rodičov, ako aj v pomeroch maloletého dieťaťa, odôvodňujúce zmenu pôvodného rozhodnutia súdu, prípadne dohody rodičov. Iba zmena závažnejšieho charakteru môže byť dôvodom na takú zmenu rozhodnutia. Zmena pomerov môže spočívať v rôznych okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska záujmu dieťaťa. Pri úvahe o tom, či sa má zmeniť rozhodnutie alebo dohoda rodičov, treba mať zreteli záujem dieťaťa na
jeho riadnej výchove, pri rešpektovaní stálosti výchovného prostredia. Zmena doterajšieho výchovného prostredia je odôvodnená najmä vtedy, keď doterajšie výchovné prostredie už nezabezpečuje priaznivé podmienky pre plnohodnotný vývoj a rozvoj maloletého dieťaťa. Základným predpokladom pre zmenu pôvodného rozhodnutia súdu je, že od pôvodného rozhodnutia došlo k takej zmene pomerov, ktorá vyžaduje zmenu pôvodnej úpravy zohľadňujúc pritom primárne záujem maloletého dieťaťa.
13. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, z ktorého vyvodil správny záver, že nie je v záujme maloletého T., aby bol zverený do osobnej starostlivosti otca, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie dostatočným spôsobom odôvodnil, pričom sa vyporiadal so všetkými námietkami uplatnenými zo strany rodičov počas konania a svoje závery podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku (bod 19. odôvodnenia), pričom odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku prvoinštančného súdu. Súd sa podrobne zaoberal skúmaním záujmu maloletého dieťaťa, zisťoval jeho názor, pričom s prihliadnutím i na ochorenie dieťaťa vychádzal zo záverov vykonaného znaleckého dokazovania, z ktorého vyplynulo, že v záujme maloletého je, aby bol ponechaný v osobnej starostlivosti matky. Na správnosti tohto záveru nič nemení, že maloletý sa fakticky nachádza v osobnej starostlivosti otca, ktorú skutočnosť posúdil tak súd prvej inštancie, ako i znalkyňa, keď bolo posúdené výchovné prostredie z rodičov a ako vhodnejšie pre maloletého vyšlo výchovné prostredie u matky, kde sú síce na maloletého kladené vyššie nároky, čo môže vyvolávať u neho nevôľu, avšak toto prostredie viac eliminuje prípadnú stagnáciu maloletého.
14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako i v časti nároku na náhradu trov konania, z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP s použitím § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
16. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).