Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-14C/68/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, samosudkyňou Mgr. Vierou Milatovou, PhD., v právnej veci žalobcu: F., zast.: JUDr. Jaroslavom Sidorom, advokátom a konateľom Advokátskej kancelárie JUDr. SIDOR, s.r.o., so sídlom: Zdravotnícka 4373/6, Poprad proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, sídlo: Ševčenkova ul. 32, Bratislava, o vylúčenie majetku z daňovej exekúcie a jeho vydanie, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou zo dňa 22.3.2012 žiadal, aby súd určil, že z daňovej exekúcii sú vylúčené proti daňovému dlžníkovi Iberia Caracs s.r.o., IČO: 36 195 146, peňažné prostriedky vo vlastníctve žalobcu vo výške 517,03 eur a súčasne žiadal, aby súd rozhodol o ich vydaní žalobcovi spolu s úrokom 9,5 % ročne od 21.3.2012 až do zaplatenia a súčasne požadoval náhradu trov konania, dôvodiac, že finančné prostriedky poukázané žalobcom na účet daňového dlžníka vedený v SLSP, a. s. boli poukázané bez právneho dôvodu, čím sa daňový dlžník na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, pretože tieto prostriedky mali byť správne poukázané na účet spoločnosti AUTOKLUB, a. s., a to z titulu obchodného vzťahu medzi touto spoločnosťou a žalobcom. Medzi daňovým dlžníkom a žalobcom tak neexistoval žiaden právny dôvod, na základe ktorého by bol daňový dlžník oprávnený prijať predmetnú platbu. Je toho názoru, že ak suma poukázaná na účet daňového dlžníka mu nepatrí, táto nemôže byť ani predmetom daňovej exekúcie a žalovaný nie je oprávnený si svoju daňovú pohľadávku z týchto prostriedkov uspokojovať, keďže mu tieto nepatria, a to najmä s poukazom na ust. § 88 ods. 10 zák. č. 563/2009 Z. z., podľa ktorého daňová exekúcia je neprípustná na majetok, ktorý je vo vlastníctve inej osoby ako daňového dlžníka. Na strane daňového dlžníka došlo k bezdôvodnému obohateniu tým, že prijal od žalobcu platbu bez právneho dôvodu (§ 451 ods.2 Obč.zák.) a toto bezdôvodné obohatenie bolo následne pripísané na účet žalovaného.

2. Žalovaný žiadal návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na to, že sa nejedná o majetok vo vlastníctve tretej osoby, ale o pohľadávku daňového dlžníka ako majiteľa účtu voči banke, nie je v tomto prípade možné aplikovať ust. § 88 ods. 10 Daňového poriadku, na ktorý sa odvoláva žalobca. V zmysle ust. § 55 ods. 1 Daňového poriadku správca dane je povinný prijať každú platbu na daň, aj keď nie je vykonaná daňovým subjektom a zaobchádzať s ňou rovnakým spôsobom, akoby ju zaplatil daňový subjekt. Vrátenie platby tomu, kto ju za daňový subjekt zaplatil, nie je prípustné. Správca dane evidoval voči daňovému dlžníkovi daňový nedoplatok vo výške 59 631,92 eur na podklade vykonateľných výkazov nedoplatok, daňová exekúcia je vykonávaná zákonom stanoveným spôsobom, t.j. v zmysle ust. § 83a zák. č. 511/1992 Z. - prikázaním pohľadávky z účtu daňového dlžníka vedeného v banke. Daňová exekúcia je vykonávaná v súlade s Daňovým poriadkom a spôsobom, aký tento zákon ustanovuje.

Správca dane nie je povinný ani oprávnený skúmať pôvod peňažných prostriedkov pripísaných v prospech účtu daňového dlžníka.Vymoženie daňového nedoplatku evidovaného u daňového dlžníka zákonným spôsobom nemôže napĺňať znaky bezdôvodného obohatenia. Vymoženú sumu použil žalovaný - správca dane v súlade s ust. § 93 zák. č. 511/1992 Zb., na úhradu evidovaných daňových nedoplatkov daňového dlžníka. O vymoženú čiastku sa znížil daňový nedoplatok daňového dlžníka Iberia Caracas s.r.o., nedošlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. V konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia nie je pasívne legitimovaný.

3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 14C/68/2012-90 dňa 11.12.2012 a žalobu zamietol, keď mal dokazovaním preukázané, že táto bola neopodstatnená, lebo žalovaný ako správca dane pri výkone daňovej exekúcie preukázateľne postupoval v súlade so zákonom č. 563/2009 Z.z.o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov a na základe právoplatného exekučného titulu vykonal daňovú exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu daňového dlžníka, rešpektujúc ust. § 55 ods. 1 cit. zák. Správca dane je povinný prijať každú platbu a zaobchádzať s ňou rovnakým spôsobom, akoby ju zaplatil daňový subjekt. Vrátenie platby tomu, kto ju za daňový subjekt zaplatil, nie je prípustné (§ 55 ods. 11 druhá veta cit.zák.). V danom prípade ide o pohľadávku daňového dlžníka ako majiteľa účtu voči banke. Správca dane nie je povinný, ani oprávnený skúmať pôvod peňažných prostriedkov pripísaných v prospech účtu daňového dlžníka. Finančné prostriedky odpísané pri daňovej exekúcii z účtu povinného neboli finančnými prostriedkami, ktoré sú podľa zákona vylúčené z exekúcie. Vrátenia finančných prostriedkov je možné sa domáhať postupom podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., ako tvrdí žalobca, ale v danom prípade nie je žalovaný pasívne legitimovaný. Súd poukázal na to, že v Daňovom poriadku je upravený postup správcu dane pri vymáhaní daňového nedoplatku od dlžníka. Jedným zo spôsobov je daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke, ktorá je upravená v § 108 a 109 Daňového poriadku, pričom tento postup uplatnil aj žalovaný ako správca dane pri vymáhaní daňového nedoplatku od daňového dlžníka. neurčuje povinnosť správcovi dane skúmať pôvod a ani určenie peňažných prostriedkov nachádzajúcich sa na účte daňového dlžníka, z ktorého má byť, príp. je realizovaná daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Ustanovenie § 109 Daňového poriadku taxatívnym spôsobom určuje peňažné prostriedky, ktoré sú vylúčené z daňovej exekúcie a je na daňovom dlžníkovi, aby preukázal, že peňažné prostriedky nachádzajúce sa na jeho účte nepodliehajú daňovej exekúcii.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, v ktorom namietal, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a odôvodnenie rozsudku nezodpovedá kritériám § 157 ods. 1 OSP a judikatúre ústavného súdu. Žalovaný nárok vychádza z ust.§ 88 ods. 10 Daňového poriadku (ďalej len DP), podľa ktorého je daňová exekúcia neprípustná na majetok, ktorý je vo vlastníctve tretej osoby. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/180/2006 v obdobnej veci. Žalobca namietal, že správca dane vykonával exekúciu v rozpore so zákonom, postupoval nezákonne, keď nevylúčil z exekúcie majetok patriaci žalobcovi. Povinnosť správcu prijať každú platbu sa týka platenia daní (§ 55 ods.11 DP) a nie daňovej exekúcie. Predmetom konania nie je posúdenie, ktoré peňažné prostriedky podliehajú exekúcii (§ 101 ods. 1 DP), ale neprípustnosť daňovej exekúcie na majetok vo vlastníctve žalobcu (§ 88 ods. 10 DP).Žalobca uviedol, že svoj nárok na vylúčenie majetku z daňovej exekúcie a na vydanie peňažných prostriedkov opieral v podanej žalobe o ust. § 73 ods. 9 zákona č. 511/1992 Zb., ktorý má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou v § 451 a nasl Obč. zák..

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého rozsudku. Poukázal na to, že súd opomenul vyporiadať sa s právnou úpravou DP v ust. § 88 ods. 10, podľa ktorého daňová exekúcia je neprípustná na majetok, ktorý je vo vlastníctve inej osoby ako daňového dlžníka, ak tento zákon neustanovuje inak. Právo na majetok, proti ktorému je daňová exekúcia neprípustná, môže daňový dlžník alebo iná osoba uplatniť u správcu dane. Ak daňový dlžník alebo iná osoba uplatnia návrh na vylúčenie majetku z daňovej exekúcie na súde, správca dane takýto majetok vylúči z daňovej exekúcie až do právoplatného rozhodnutia súdu. Rozhodnutie o vylúčení majetku z daňovej exekúcie sa doručuje daňovému dlžníkovi a inej osobe a je právoplatné dňom jeho doručenia. Predmet sporu súvisí s daňovou exekúciou na majetok daňového dlžníka Iberia Caracas s.r.o, na účet ktorého žalobca omylom uhradil žalovanú čiastku a v tomto konaní sa žalobca voči správcovi dane domáha vylúčenia uvedenej sumy z exekúcie a jej vrátenia. Daňová exekúcia je upravená v Štvrtej časti, štvrtej hlave - prvý diel DP, ktorá upravuje daňové exekučné konanie a je primárna pre posúdenie nároku žalobcu. Ust. § 55 ods. 1 DP, o ktoré prvostupňový súd oprel svoje právne závery, je súčasťou

Tretej časti DP upravujúci platenie dane, konkrétne platby určené na zaplatenie dane za daňový subjekt. Podľa odvolacieho súdu je dôvodná námietka žalobcu, že nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré nedáva odpoveď na jeho tvrdenia, na ktorých založil svoj žalovaný nárok, je porušením jeho práva na spravodlivý súdny proces a bola mu tak odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolací súd zrušil rozsudok tunajšieho súdu a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, v ktorom sa riadne vyporiada so všetkými tvrdeniami žalobcu, podľa potreby v prípadne doplní dokazovanie a opätovne rozhodne v merite veci.

6. Súd doplnil dokazovanie výsluchom žalovaného, ktorý uviedol, že z jeho strany nejde o žiadne bezdôvodné obohatenie, pretože nedošlo k žiadnemu majetkovému prospechu, ale reálne došlo k zníženiu daňového nedoplatku dlžníka Iberia Caracas, s.r.o. Keďže ide o daňovú exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu a správcovi dane neprináleží posudzovať z akých zdrojov pochádzajú peňažné prostriedky na exekuovanom účte, tak z tohto pohľadu považuje argument žalobcu za bezpredmetný. K bezdôvodnému obohateniu mohlo dôjsť na strane daňového dlžníka Iberia Caracas s.r.o, pretože sa tam jedná o viacero spoločností, ktoré sú personálne prepojené a zároveň bolo orgánu v trestnom konaní podané trestné oznámenie o podozrení zo spáchania viacerých daňových trestných činov, pokračujúci trestný čin neodvedenia dane a poistného, trestný čin nezaplatenia dane, zároveň podvodný úpadok a poškodzovanie veriteľa. Bolo podané trestné oznámenie na Okresné oddelenie Policajného Zboru v Poprade, zatiaľ výsledok im nie je známy. Z pohľadu daňového úradu je táto vec jednoznačná. Peňažné prostriedky, ktoré boli na účte boli použité v zmysle DP, čím sa znížil daňový nedoplatok spoločnosti dlžníka Iberia Caracas, s.r.o. Suma 517,03 eur sporná nebola.

7. Žalobca vo svojich písomných podaniach zotrval na svojich vyjadreniach doposiaľ.

8. Obe strany žiadali súd, aby rozhodol podľa vtedy platného a účinného OSP podľa § 115a OSP bez nariadenia pojednávania (t.č. § 177 ods.2 .

9. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, a to: daňovým exekučným príkazom zo dňa 3.1.2011, výkazom daňových nedoplatkov zo dňa 4.3.2010, 15.4.2010, 7.5.2010, rozhodnutím o začatí daňového exekučného konania Daňového úradu Poprad zo dňa 20.10.2010, daňovou exekučnou výzvou Daňového úradu Poprad zo dňa 28.10.2010, rozhodnutím o čiastočnom zastavení daňového exekučného konania zo dňa 3.1.2011, daňovým exekučným príkazom na prikázanie pohľadávky z účtu uvedeného v banke zo dňa 3.1.2011 a inými listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:

10. Nebolo sporné, že žalobca si objednal u daňového dlžníka tovar a služby spojené s vykonaním záručnej prehliadky automobilu továrenskej značky Toyota Land Cruiser NG02 3, 0 D-4D 5, ktorý v tom čase pôsobil pod obchodným menom AUTOKLUB - PP, s.r.o. (daňový dlžník, ktorý zmenil dňa 17.3.2011 obchodné meno na Iberia Caracas s.r.o., sídlo: Kresánkova 7/A, Bratislava). Tento mu poskytnuté služby faktúroval faktúrou č. OS 100322 zo dňa 9.8.2010 v sume 571,03 eur. Následne došlo k postúpeniu pohľadávky z uvedenej faktúry zo spoločnosti daňového dlžníka na spoločnosť AUTOKLUB, a.s., čo bolo žalobcovi oznámené dňa 20.9.2010 a táto spoločnosť sa stala novým veriteľom žalobcu. V oznámení boli uvedené žalobcovi aj platobné údaje jeho nového veriteľa - spoločnosti AUTOKLUB, a.s.. Žalobca bol v omeškaní so splatnosťou svojho záväzku v žalovanej hodnote, preto spoločnosť AUTOKLUB, a.s. si svoju pohľadávku začala vymáhať súdne. Dňa 10.10.2011 v konaní sp. zn. 1 Rob/348/2011-15 bol Okresným súdom Rimavská Sobota vydaný platobný rozkaz, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť spoločnosti AUTOKLUB, a.s. sumu 571,03 eur s prísl. Žalobca však sumu uvedenú v platobnom rozkaze nepoukázal na účet svojho veriteľa - spoločnosti AUTOKLUB, a.s., uvedený v liste zo dňa 20.9.2010, ale túto omylom poukázal na účet svojho pôvodného veriteľa - daňového dlžníka, ktorý bol uvedený na faktúre č. OS XXXXXX dňa X.X.XXXX. Nebolo sporné, že suma 571,03 eur bola na účet daňového dlžníka poukázaná dňa 11.11.2011 a následne bola táto prevedená na účet správcu dane.

11. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (DP) a o zmene a doplnení (ďalej len DP) uvádzaný v znení účinnom od 1.1.2012, daňovým exekučným konaním je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky podľa § 149.

12. Podľa § 88 ods. 4 písm. b) DP správca dane je povinný vykonať daňovú exekúciu len podľa tohto zákona a spôsobmi, aké tento zákon ustanovuje.

13. Podľa § 55 ods. 11 DP správca dane je povinný prijať každú platbu, aj keď nie je vykonaná daňovým subjektom a zaobchádzať s ňou rovnakým spôsobom, akoby ju zaplatil daňový subjekt. Vrátenie platby tomu, kto ju za daňový subjekt zaplatil, nie je prípustné.

14. Podľa § 88 ods. 3 druhá veta DP majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú veci, práva alebo iné majetkové hodnoty, najmä byty, nebytové priestory, pohľadávky, hotové peniaze, devízové hodnoty, veci z drahých kovov a iné veci, pri ktorých nedochádza k predaju, cenné papiere, mzda a iné príjmy.

15. Podľa § 88 ods. 10 DP daňová exekúcia je neprípustná na majetok, ktorý je vo vlastníctve inej osoby ako daňového dlžníka, ak tento zákon neustanovuje inak. Právo na majetok, proti ktorému je daňová exekúcia neprípustná, môže daňový dlžník alebo iná osoba uplatniť u správcu dane. Ak daňový dlžník alebo iná osoba uplatnia návrh na vylúčenie majetku z daňovej exekúcie na súde, správca dane takýto majetok vylúči z daňovej exekúcie až do právoplatného rozhodnutia súdu. Rozhodnutie o vylúčení majetku z daňovej exekúcie sa doručuje daňovému dlžníkovi a inej osobe a je právoplatné dňom jeho doručenia. Daňovej exekúcii nepodlieha majetok podľa osobitného predpisu.56)

16. Podľa § 108 ods. 1 DP daňovou exekúciou prikázaním pohľadávky z účtu daňového dlžníka vedeného v banke môžu byť postihnuté peňažné prostriedky na všetkých účtoch daňového dlžníka. Rovnako je správca dane oprávnený postihnúť peňažné prostriedky z účtu vedeného v banke, ktorého majiteľom je manžel daňového dlžníka za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov; to neplatí, ak manžel daňového dlžníka preukáže, že tieto peňažné prostriedky nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

17. Podľa § 108 ods. 7 DP po doručení daňového exekučného príkazu je banka povinná odpísať peňažné prostriedky z účtu daňového dlžníka a poukázať ich na účet správcu dane; v prípade termínovaného vkladového účtu dňom jeho splatnosti. Ak odpísaná suma nepostačuje na pokrytie vymáhaného daňového nedoplatku, banka je povinná poukazovať peňažné prostriedky z účtu daňového dlžníka, a to aj postupne, až do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

18. Podľa § 109 ods. 1 DP daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke nepodliehajú peňažné prostriedky na účte, ktoré sú určené na výplatu miezd jeho zamestnancov, a peňažné prostriedky na odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania podľa osobitného predpisu pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bolo banke doručené rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania. Rovnako daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedenom v banke nepodlieha dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu, dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu, štátna sociálna dávka, príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa a opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru, ktoré boli pripísané v prospech účtu daňového dlžníka vedeného v banke. Daňový dlžník je povinný predložiť banke písomné vyhlásenie o tom, že na jeho účte vedenom v banke sú aj peňažné prostriedky podľa prvej vety a druhej vety; súčasne uvedie výšku týchto peňažných prostriedkov. Počas výkonu daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedenom v banke jednorazovo nepodliehajú aj peňažné prostriedky na účte fyzickej osoby do výšky 165 eur; ak má fyzická osoba viac účtov, a to aj vo viacerých bankách, daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedenom v banke nepodliehajú peňažné prostriedky do úhrnnej výšky 165 eur na všetkých jej účtoch. Ak má fyzická osoba účty vo viacerých bankách, správca dane je povinný určiť, v ktorej banke a z ktorého účtu sa nezrazí suma 165,- eur.

19. Podľa § 109 ods. 2 DP daňovej exekúcii nepodliehajú peňažné prostriedky na účtoch vedených v banke, ktoré boli poskytnuté daňovému dlžníkovi zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie. Rovnako daňovej exekúcii nepodliehajú prostriedky tvoriace účelovú finančnú rezervu podľa osobitného zákona.

20. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

21. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa § 454 Obč. zák. bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

23. Postup správcu dane pri vymáhaní daňového nedoplatku od daňového dlžníka je upravený vo štvrtej hlave DP. Jedným zo spôsobov je daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke, ktorá je upravená v § 108 a 109 DP, pričom tento postup uplatnil aj odporca ako správca dane pri vymáhaní daňového nedoplatku od daňového dlžníka. DP neurčuje povinnosť správcovi dane skúmať pôvod a ani určenie peňažných prostriedkov nachádzajúcich sa na účte daňového dlžníka, z ktorého má byť príp. je realizovaná daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Ustanovenie § 109 DP taxatívnym spôsobom určuje peňažné prostriedky, ktoré sú vylúčené z daňovej exekúcie a je na daňovom dlžníkovi, aby preukázal, že peňažné prostriedky nachádzajúce sa na jeho účte nepodliehajú daňovej exekúcii.70/

24. Vyhodnotením vykonaného dokazovania a v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že návrhu na začatie konania nie je možné vyhovieť, nakoľko žalovaný ako správca dane pri výkone daňovej exekúcie preukázateľne postupoval v súlade s DP, na základe právoplatného exekučného titulu vykonal daňovú exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu daňového dlžníka a rešpektujúc ustanovenie § 55 ods. 11 DP nebolo vecou žalovaného ako správcu dane zisťovať pôvod peňažných prostriedkov na účte daňového dlžníka. Peňažné prostriedky neboli ani prostriedkami, ktoré by bolo možné vylúčiť z daňovej exekúcie použitím ustanovenia § 109 DP. Súd na tomto mieste rovnako tak konštatuje, že zákonné ustanovenie, na ktoré sa žalobca odvoláva a ktoré uvádza, že daňová exekúcia je neprípustná na vec, ktorá je vo vlastníctve tretej osoby, nie je možné v danom prípade aplikovať, nakoľko peňažné prostriedky, vychádzajúc z obsahu žaloby na začatie konania, nie sú vecou, ale predstavujú pohľadávku, ktorú má žalobca voči daňovému dlžníkovi. Uvedených peňažných prostriedkov sa nie je možné domáhať touto vylučovacou žalobou, ale postupom podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka pričom však pasívne legitimovaným účastníkom v konaní o vydaní bezdôvodného obohatenia nie je správca dane ale daňový dlžník. Žalovaný sa vykonávaním daňovej exekúcie aj na finančné prostriedky, ktoré žalobca omylom zaslal na účet daňového dlžníka žiadnym spôsobom neobohatil. Bezdôvodne sa však obohatil daňový dlžník, ktorého dlh na dani sa o túto sumu znížil, nakoľko bola exekuovaná. Žalobca plnil, i keď omylom za daňového dlžníka nedoplatok na daň, ktorý bol povinný zaplatiť daňový dlžník. Týmto žalobca plnil to, čo podľa práva mal plniť daňový dlžník a ktorému plnením navrhovateľa bez právneho dôvodu vzniklo bezdôvodné obohatenie.

25. Súd konštatuje, že zákonné ustanovenie, na ktoré sa žalobca odvoláva ( § 88 ods. 10 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní DP) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktoré uvádza, že daňová exekúcia je neprípustná na majetok, ktorý je vo vlastníctve tretej osoby, nie je možné v danom prípade aplikovať, nakoľko peňažné prostriedky, vychádzajúc z obsahu na začatie konania, nie sú majetkom, ale predstavujú pohľadávku, ktorú má žalobca voči daňovému dlžníkovi. Uvedených peňažných prostriedkov sa nie je možné domáhať touto vylučovacou žalobou, ale postupom podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaná suma sa nikdy nedostala do sféry daňového dlžníka, pretože platbu vykonal omylom. Nie je totiž rozhodujúce v danej veci, či platbu vykonal omylom alebo na splnenie peňažného záväzku, ale rozhodujúcou je len skutočnosť, že platba bola pripísaná na účet daňového dlžníka. Peňažné prostriedky, ktoré sú pripísané na účet nie sú v majetku majiteľa účtu, v prospech ktorého bol účet zriadený , ale sú v majetku peňažného ústavu a to i vtedy, keď na tento účet je vedená exekúcia a banka tieto peňažné prostriedky na základe exekučného príkazu odpíše v prospech veriteľa v danom prípade žalovaného. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že na plnenie daňového nedoplatku boli použité peňažné prostriedky inej osoby ako povinného - daňového dlžníka. Peňažné prostriedky na účte v peňažnom ústave nie sú majetkom ale pohľadávkou z účtu, teda nárokom majiteľa účtu na výplatu peňažných prostriedkov z tohto účtu, za splnenia zmluvných podmienok (názor obchodného kolégia NS Českej republiky v rozsudku č. 35Odo 801/2002 zo dňa 10.11.2004). Žalobca nesplnil žalovanému povinnosť za daňového dlžníka, ale žalovanému bolo plnené z účtu daňového dlžníka, teda z peňažných prostriedkov na jeho účte. Žalovaný teda nezískal od žalobcu žiadne plnenie, teda sa nemohol na jeho úkor obohatiť.

Predmetom tohto konania je návrh na vylúčenie majetku z daňovej exekúcie. Súd v tejto súvislosti poukazuje na množstvo právoplatných rozsudkov, ktoré riešili rovnaký predmet sporu, teda vylúčenie majetku z daňovej exekúcie- finančných prostriedkov pripísaných na účet daňového dlžníka v omyle a súdy z rovnakých dôvodov žaloby zamietli (napr. rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 7C 113/2011 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, rozsudky Okresného súdu Bratislava V č. k. 43C 322/2011, 29Cb 271/2011). Pokiaľ teda finančný úrad pri vykonávaní exekúcie voči daňovému dlžníkovi postihol peniaze žalobcu, ktoré boli omylom na tento účet pripísané, postupoval v súlade so zákonom č. 563/2009 Z. z.. Z dôvodu, že sa nejedná o majetok vo vlastníctve tretej osoby, ale o pohľadávku daňového dlžníka ako majiteľa účtu voči banke, nie je v tomto prípade možné aplikovať ustanovenie § 88 ods. 10 zák. č. 563/2009 Zb. o správe daní, na ktorý sa odvoláva žalobca. Súd preto s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie žalobu zamietol.

26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.

27. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.