Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34C-20-2016.pdf
PDF · 114.96 KB
Case nature
Area
Subarea
34C/20/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Lučivjanskou v právnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMáš KUšNíR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, ičo: 36 613 843, proti žalovanej: J. V., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXX/XXXX, XXX XX Č.M., v spore o zaplatenie 132,18 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 99,18 Eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 12,- Eur odo dňa 26.12.2012 do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 31,95 Eur odo dňa 26.1.2013 do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 32,66 Eur odo dňa 26.2.2013 do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 22,57 Eur odo dňa 26.3.2013, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 50,06%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 21.1.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť mu sumu 132,18 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 12,- Eur odo dňa 26.12.2012 do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 31,95 Eur odo dňa 26.1.2013 do zaplatenia, s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 49,16 Eur odo dňa 26.2.2013 do zaplatenia, s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 39,07 Eur odo dňa 26.3.2013 do zaplatenia a zaviazal žalovanú k náhrade trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 59,98 Eur. 2. Žalobca odôvodnil žalobu najmä tými skutočnosťami, že jeho právny predchodca Slovak Telekom, a.s. so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 uzavrel so žalovanou dňa 31.10.2011 Zmluvu o pripojení č. XXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe zmluvy postupca Slovak Telekom, a.s. poskytol žalovanej telekomunikačné služby, špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu. Postupca vystavil žalovanej vyúčtovacie faktúry, pričom mu postúpil nasledovné pohľadávky z faktúr č. XXXXXXXXXX na sumu 12,- Eur so splatnosťou 25.1.2012, č. XXXXXXXXXX na sumu 31,95 Eur so splatnosťou 25.1.2013, č. 7301162335 na sumu 49,16 Eur so splatnosťou 25.2.2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 39,07 Eur so splatnosťou 25.3.2013. 3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
4. Podľa ust. § 297 zákona č.160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. 5. Vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie, pretože ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, súd v súlade s ust. § 297 Civilného sporového poriadku rozhodol vec bez nariadenia pojednávania dňa 17.10.2016 na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, a to oboznámením sa so Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 31.10.2011, Všeobecnými obchodnými podmienkami spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Cenníkom spoločnosti Slovak Telekom, a.s., faktúrou č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. 7302320409, zmluvou o postúpení pohľadávok medzi postupcom Slovak Telekom, a.s., a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo dňa 20.11.2014, oznámením o postúpení pohľadávky a pokusom o zmier zo dňa 1.12.2015 a výškou úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky. 6. Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav: 7. Žalovaná uzavrela so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35763 469 podľa ust. § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších zmien a doplnkov zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa 31.10.2011. Na základe zmluvy o pripojení sa spoločnosť Slovak Telekom, a.s. zaviazala poskytovať žalovanej telekomunikačné služby v dohodnutom rozsahu, a žalovaná ako užívateľka sa zaviazala za poskytované služby platiť cenu podľa platného cenníka právneho predchodcu žalobcu. Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania verejnej telefónnej služby. K zmluve o pripojení žalovaná uzavrela aj Dodatok k Zmluve o pripojení SIM karty, dňa 31.10.2011. Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanej poskytnuté služby faktúrami v celkovej výške 132,18 Eur, a to faktúrou č. 7212506339 zo dňa 8.12.2012 na sumu 12,- Eur, so splatnosťou dňa 25.12.2012, faktúrou č. 7300091741 zo dňa 8.1.2013 na sumu 31,95 Eur so splatnosťou dňa 25.1.2013, faktúrou č. 7301162335 zo dňa 8.2.2013 na sumu 49,16 Eur so splatnosťou dňa 25.2.2013, faktúrou č. 7302320409 zo dňa 8.3.2013 na sumu 39,07 Eur so splatnosťou dňa 25.3.2013. Dňa 20.11.2014 Slovak Telekom, a.s. postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej na žalobcu. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 1.12.2015 právny nástupca EOS KSI Slovensko, s.r.o. oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky spolu s výzvou na jej úhradu do 4.12.2015. Žalovaná na výzvu na dodatočné splnenie svojej povinnosti nereagovala žiadnou, ani čiastočnou úhradou. 8. V danom prípade ide o zmluvu o pripojení, pričom zmluva o pripojení nie je upravená ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, ale je upravená v osobitných zákonoch. Svojim charakterom ide o zmluvu spotrebiteľskú. 9. Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 10. Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 11. Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1. 9. 2010, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. 12. Podľa ust. § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1. 9. 2010, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu. 13. Podľa ust. § 42 ods. 4 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1. 9. 2010, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov. 14. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, má súd za dostatočne preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu platnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca Slovak Telekom, a.s. poskytol žalovanej telekomunikačné služby. 15. Na základe uzatvorenej zmluvy právny predchodca žalobcu dodal žalovanej služby a s poukazom na Všeobecné obchodné podmienky, bola táto povinná platiť cenu za poskytnuté služby. Súd nepodrobil súdnej kontrole cenu služieb, pretože cena bola jasne a zrozumiteľne dohodnutá a z úradnej moci (ex
offo) súd nezistil ani iné okolnosti, ktoré by indikovali vadnosť právneho úkonu v časti ceny služieb. Preto súd žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby vo výške 98,39 Eur vyhovel, nakoľko žalovaná ako dlžník má povinnosť z platného záväzku zaplatiť cenu služby ( ust. § 494 Občianskeho zákonníka). 16. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 17. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 18. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 19. Výšku úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch určuje Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to v ustanovení § 3 nariadenia. 20. Podľa ust. § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. 21. Do 31. 1. 2013 bola výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (t. j. deň po dni splatnosti dlžnej sumy). 22. Je nepochybné, že sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 99,18 Eur, a preto má žalobca nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval. 23. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie jednorazových poplatkov vo výške 33,- Eur súd konštatuje, že daný zmluvný vzťah medzi účastníkmi vyplývajúci z predmetnej zmluvy o pripojení je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a to s ohľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
24. Uvedené súd konštatuje aj z toho dôvodu, že zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o pripojení týkajúce sa predmetných poplatkov považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
25. Po vykonanom dokazovaní však súd žalobu zamietol v časti zaplatenia iných poplatkov a služieb vyúčtovaných faktúrou č. 7301162335 zo dňa 8.2.2013 ( výška iných poplatkov a služieb 16,50 Eur), faktúry č. 7302320409 zo dňa 8.3.2013 ( výška iných poplatkov a služieb 16,50 Eur ) a to z nasledovných dôvodov. 26. Súd má za to, že nárok na zaplatenie ceny poskytnutých telekomunikačných služieb je odôvodnený, je v súlade so zákonom, žalovanej boli poskytované telekomunikačné služby, za ktoré nezaplatila riadne dohodnutú cenu, čím sa dostala do omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr, preto v tejto časti súd návrhu vyhovel a žalobcovi priznal i príslušné úroky z omeškania, ktoré boli uplatnené v súlade so zákonom a príslušným vykonávacím predpisom s výnimkou nárokov uvedených nižšie.
27. V rámci telekomunikačných služieb žalobca požadoval aj zaplatenie jednorazových poplatkov v celkovej výške 33,- Eur spolu s príslušenstvom. Súdu však nebol v tomto konaní predložený jediný dôkaz o tom, že by takéto poplatky z uvedených dôvodov a v uvedených výškach boli medzi sporovými stranami v zmluve výslovne dohodnuté. Súd poukazuje na definíciu pojmu služba v predložených všeobecných podmienkach, kde z pohľadu súdu upomienku, obmedzenie a odpojenie nemožno považovať za službu, z ktorej by mal spotrebiteľ určitý prospech a za ktoré by teda bola žalovaná povinná platiť. Čo sa týka poplatkov za odpojenie a obmedzenie, treba poukázať na to, že samotné odpojenie a obmedzenie je nepochybne určitým nástrojom žalobcu ako dosiahnuť bez súdneho konania úhradu dlžných záväzkov žalovanou, resp. zabrániť poskytovaniu jej ďalších služieb do úhrady záväzkov, ktoré sú už po splatnosti. Odpojenie a obmedzenie je teda výlučne nástrojom určitej ochrany samotného žalobcu, nie službou v prospech žalovanej. Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol návrh v týchto častiach žalovanej istiny,
t.j. jednorazových poplatkov v celkovej výške 33,- Eur spolu s príslušenstvom a vzhľadom na nepriznanie nároku na ich zaplatenie nepriznal žalobcovi ani nárok na úroky z omeškania požadované z týchto súm, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samej istiny, nemožno priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny. Z faktúry č. 7301162335 zo dňa 8.2.2013 vystavenej na sumu 49,16 Eur súd nepriznal žalobcovi sumu 16,50 Eur označenú vo faktúre žalobcu č. 7301162335 zo dňa 8.2.2013 ako iné poplatky a služby ďalej špecifikované vo faktúre ako obmedzenie služby - neplatenie. Z faktúry č. 7300091741 zo dňa 8.1.2013 vystavenej na sumu 31,95 Eur súd nepriznal žalobcovi sumu 4,99 Eur označenú vo faktúre žalobcu č. 7300091741 zo dňa 8.2.2013 ako upomienka oneskorenej platby. Z faktúry č. 7302320409 zo dňa 8.3.2013 vystavenej na sumu 39,07 Eur súd nepriznal žalobcovi sumu 16,50 Eur označenú vo faktúre žalobcu č. 7302320409 zo dňa 8.3.2013 ako iné poplatky a služby ďalej špecifikovanú vo faktúre ako prerušenie služby- neplatenie. Spolu tieto jednotlivé iné poplatky a služby ( obmedzenie služby- neplatenie, prerušenie služby- neplatenie, upomienka za oneskorené platby) predstavujú sumu 33,- Eur, ktorú súd žalobcovi nepriznal na základe uvedeného.
28. Súd považuje jednorazové poplatky za neprijateľné zmluvné podmienky a teda za neplatné v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
29. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 30. Podľa ust. § 53 ods. 1,2,4 písm. k) a ods. 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 31. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar.vl. 87/1995 Z. z.). Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Nič by neodradzovalo nečestného dodávateľa od pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax (porov. rozsudok Súdneho dvora vo veci C-618/10; rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. novembra 2012, sp. zn. 18Co 109/2011).
32. Je nepochybné, že v danom prípade má zmluva o pripojení v spojení so Všeobecnými zmluvnými podmienkami charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že právny predchodca žalobcu ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných ( typových, resp. formulárových zmlúv), ktoré sú uzatvárané vo viacerých prípadoch, tieto má vopred pripravené, a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej služby v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovaná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej, či inej podnikateľskej činnosti. Žalovaná pritom obsah zmluvy, obchodných
podmienok, pred ich podpisom potrebným spôsobom nemohla ovplyvniť. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia ( ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). 33. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Súd ako orgán členského štátu Európskej únie je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj v takej, ktorej súd už skôr judikoval ( ust. § 53a Občianskeho zákonníka). 34. Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície Smernice rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách, ktorá v článku 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „Členské štátny zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov ?. 35. S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov; „ Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok?. článok 6 ods. 1 Smernice). Ustanovenie článku 6 ods. 1 Smernice sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku ( bod 50 uznesenia súdneho dvora č. C-76/10 vo veci Pohotovosť / Korčkovská), teda pravidiel, na ktorých rešpektovanie musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať. 36. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná ( podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný, a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu Európskej únie a práva Európskej únie na ochranu práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto nemôže ísť len o čiastočnú neplatnosť zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu Európskej únie je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatnené plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval ( ust. § 53 Občianskeho zákonníka). Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné obohatenie ( ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka z neplatného právneho úkonu). Navyše zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno moderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ust. § 545a Občianskeho zákonníka sa môže týkať iba platne uzatvorenej zmluvnej pokuty. 37. Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektami práva ipso facto. Ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania ( používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie s dobrými mravmi, majúce svoje základ neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto prirodzene anticipované konanie je nielen prejavom rešpektu práva, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi ( ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti ( ust. § 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. 38. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení, a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom ( porovnaj rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
39. Na tomto mieste je potrebné ešte uviesť, že zmluvné podmienky uvedené v Dodatku k zmluve o pripojení sú neprijateľnými podmienkami a sú pre rozpor s ust. § 53 Občianskeho zákonníka neplatné, pretože spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Zmluvné podmienky ohľadom zmluvnej pokuty, ktoré boli vyhlásené za neprijateľné, neboli individuálne dojednané, čo vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdu, ktorý rieši stovky sporov, kde vystupuje žalobca alebo jeho právny predchodca a uplatňuje si právo na zaplatenej zmluvnej pokuty. Dodatky k zmluvám o pripojenie sa líšia svojim obsahom len v úvodovo spotrebiteľovi, v aktivovaných službách, type mobilného telefónu, v kúpnej cene mobilného telefónu, dobe viazanosti a zmluvnej pokute. Tieto zmluvy sú formulovanými zmluvami, do ktorej sa údaje dopisujú. 40. Právny predchodca žalobcu ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré mal vopred pripravené a ktorí spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú dodávateľ žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní žalobca rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa už hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých dodávateľ dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa. V štandardných formulárových zmluvách totiž dodávateľ pre spotrebiteľa v neprehľadnej, zložito formulovanej a miniatúrnymi písmenami písanej forme zapracuje také zmluvné dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých dodávateľ predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa. Okrem toho súdu dojednanie o zmluvnej pokute považoval za neprijateľné aj preto, že dodávateľ na základe takto formulovaného dojednania zmluvnej pokuty môže od spotrebiteľa požadovať zmluvnú pokutu v dohodnutej výške za každé porušenie zmluvnej povinnosti, teda môže od spotrebiteľa žiadať niekoľkonásobok dohodnutej zmluvnej pokuty. Je nepochybné, že takéto zmluvné dojednanie vnáša do tohto právneho vzťahu neprimeranú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tohto právneho vzťahu, a to na úkor spotrebiteľa. Zmluvná podmienka spotrebiteľskej zmluvy je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa, a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. 41. Súd v tomto smere tiež poukazuje na viaceré súdne rozhodnutia, v ktorých už bolo vyslovené, že takáto zmluvná podmienka uvedená v Dodatku k Zmluve o pripojení je neprijateľná a teda neplatná. 42. Na základe vyššie uvedeného, súd v prevyšujúcej časti nároku žalobcu na zaplatenie jednorazových poplatkov v celkovej výške 33,- Eur spolu s príslušenstvom, t.j. s úrokmi z omeškania, podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu absolútnej neplatnosti ich dojednania žalobu zamietol.
43. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
47. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
48. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
49. Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
50. V danom prípade mal žalobca v konaní úspech len čiastočný, pretože súd žalobe vyhovel len v časti o zaplatenia 99,18 Eur ( 75,03% ), čo je neúspechom žalovanej. V časti o zaplatenie 33,- Eur ( 24,97%) však súd žalobu zamietol, čo je úspechom žalovanej. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší žalobca, ktorému súd priznal náhrada trov konania po odpočítaní neúspechu žalovanej, vo výške 50,06% z celkových trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).