Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12CoP-126-2024.pdf
PDF · 118.79 KB
Case nature
Subarea
12CoP/126/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: Mgr. Andrea Hadnagyová a JUDr. Kristína Srnková, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, dieťa rodičov: matka – C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, E., zastúpená: F. G. H. E., adresa na doručovanie I. E. XXXXX, E., a otec – J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. K. XX, C. A., zastúpený: ŠKODA LEGAL s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Jarabinková 2C, Bratislava, IČO: 47 244 259, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. 73P/72/2024-14 zo dňa 28. mája 2024, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vedenom na Mestskom súde v Bratislave II pod sp. zn. 73P/71/2024, upravuje styk otca s maloletou A. nasledovne:
Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou A. každý párny týždeň v mesiaci v piatok od 10.00 hod. do 18.00 hod., v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme v mieste bydliska matky maloletej a po skončení styku ju odovzdá v mieste bydliska matky, pričom matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť a maloletú mu odovzdať.
odôvodnenie:
1.
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne do doby právoplatného rozhodnutia v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vedenom na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 73P/71/2024 upravil styk otca s maloletou A. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý prvý párny kalendárny týždeň v mesiaci od stredy v čase od 10.00 hod. do nedele v čase do 18.00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletej je bydlisko maloletej, pričom matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť a maloletú mu odovzdať. Výrokom II. zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšku. Výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2.
Po právnej stránke súd svoje rozhodnutie odôvodnil § 2 z. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 2, § 330 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) a § 28 ods. 2, § 36 ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Vecne tým, že po oboznámení sa s podaným návrhom a k nemu priloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti tohto návrhu. Vzhľadom na vzniknutú konfliktnú situáciu medzi rodičmi a skutočnosť, že rodičia toho času spoločne nezabezpečujú starostlivosť o
maloletú, je v záujme maloletej, aby bol styk s otcom dočasne upravený a prebiehal v pravidelných intervaloch a maloletá tak nestratila citové väzby na otca. Pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nie je prvoradý záujem rodičov a ich predstavy o tom, ako dlho či ako často sa má stretávať s druhým rodičom, ale práve záujem maloletého dieťaťa. Otec navrhol upraviť bežný styk s maloletou každý párny týždeň od stredy od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod., čo nemožno považovať za najvhodnejšie riešenie, keďže maloletá je v čase rozhodovania vo veku necelých troch rokov, preto súd prvej inštancie návrh otca vo zvyšnej časti zamietol a ponechal otcom navrhovaný rozsah styku (streda - nedeľa), avšak iba raz mesačne namiesto dvoch navrhovaných stykov mesačne. Takto určený styk s otcom zabezpečí maloletej primeranú intenzitu ich spoločného kontaktu a poskytne priestor pre budovanie a upevňovanie ich vzťahu s možnosťou realizovania programu vhodného pre dieťa a súčasne dodržanie jej denného režimu. Určený rozsah styku tak zohľadňuje prvoradý záujem maloletej, ktorá pre svoj zdravý vývin potrebuje blízkosť matky, ale aj pravidelný kontakt s otcom. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšku zamietol s tým, že o úprave výkonu rodičovských práv a povinností vrátane úpravy styku otca s maloletou rozhodne v konaní vo veci samej na základe výsledkov riadne vykonaného dokazovania, ktoré presahuje rámec neodkladného opatrenia.
3.
O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
4.
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie, voči výroku I., podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Poukázala na to, že maloletá je na ňu veľmi naviazaná a nikdy bez nej nebola. Akékoľvek prerušenie kontaktu s matkou vyvoláva u maloletej výrazne zápornú reakciu. Otec nebol s maloletou nikdy sám. Nepozná jej potreby ani režim, na ktorý je maloletá navyknutá. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahovali, keď mala maloletá približne jeden rok. Odvtedy ju otec navštevoval iba sporadicky. Kontakt otca s maloletou umožňovala. Matka ďalej poukázala na to, že trvalé bydlisko otca v obci C. A. je vzdialené približne 500 km od trvalého bydliska maloletej. Napriek tomu, že otec využíva osobný automobil, pre maloletú je neúnosné a namáhavé absolvovať takúto vzdialenosť dvakrát v priebehu jedného týždňa. Otec zároveň v mesiacoch máj až september pracuje v rodinnom penzióne, pričom v ostatných mesiacoch sa zdržuje na rôznych miestach v Slovenskej republike vrátane E. G. D., kde pracuje ako brigádnik na živnosť. Pri takomto jeho spôsobe života a záľubách (poľovníctvo) nie je schopný sa maloletej nepretržite venovať. V obci L. žije otcova teta v rodinnom dome, v ktorom žijú viacčlenné rodiny, a preto ani tento rodinný dom nie je vhodný na päťdňový pobyt maloletej s otcom. Podľa matky maloletá otca odmieta, pretože bola svedkom neprimeraného správania otca k matke. V predmetnej veci je potrebné, aby maloletú vyšetril súdny znalec z odboru detskej psychológie za účelom posúdenia, do akej miery je vhodné, aby maloletá bola bez kontaktu s matkou na tak dlhé obdobie. Záverom odvolania matka navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a upravil styk otca s maloletou tak, že otec bude s maloletou dva dni v mesiaci bez prespávania v prítomnosti matky v mieste trvalého bydliska maloletej. Potom, čo si maloletá na otca zvykne a prestane ho odmietať, po uplynutí šiestich mesiacov od začiatku režimu by maloletá u otca prespávala jednu noc, po ďalších dvoch mesiacoch dve noci atď. až po prespávanie u otca počas celej doby piatich dní, kedy otec bude s maloletou v bezvýhradnom kontakte.
5.
K odvolaniu matky sa vyjadril otec prostredníctvom právnej zástupkyne. Mal za to, že správu z psychologického vyšetrenia, ktorá je prílohou odvolania, nemožno akceptovať, nakoľko psychologické vyšetrenie bolo vykonané v nemocenskom zariadení, kde pracuje stará matka maloletej, takže obsah mohol byť modifikovaný podľa jej požiadavky. Vyšetrenie bolo navyše vykonané účelovo pre prípadné zmarenie stretnutia maloletej s otcom a nedôvodne, nakoľko maloletá netrpí žiadnymi psychickými problémami. Zároveň je prirodzené, že dieťa v prítomnosti jedného z rodičov (najmä v prípade návštevy lekára) bude mať tendenciu vykazovať naviazanie dieťaťa na rodiča, nakoľko je to pre dieťa stresová situácia. Otec nesúhlasil ani s tvrdeniami matky uvedenými v úradnom zázname z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 13.06.2024. Uviedol, že dňa 12.06.2024 prišiel po predchádzajúcej dohode s matkou na adresu bydliska maloletej v čase o 10.00 hod, ako bolo súdom určené. S maloletou sa nestretol, keďže rodičia matky, s ktorými maloletá i matka žijú v spoločnej domácnosti, zabránili jeho
stretnutiu s maloletou spôsobom, ktorý sa prieči akýmkoľvek morálnym a etickým princípom, kedy starý otec maloletej so zvýšeným hlasom povedal ,,pozri otec ťa prišiel zobrať, už ťa nevráti“, čo viedlo k stavu, kedy maloletá bez prestávky plakala a pomočila sa. Celá situácia vznikla v dôsledku konania matky a jej rodičov. Otec nesúhlasil s tým, že by nemal vedomosť o návykoch a režime maloletej. S maloletou bol v každodennom kontakte, keď žil s matkou a maloletou v spoločnej domácnosti, ako aj počas spolužitia v byte v E.. Keďže si je vedomý naviazanosti maloletej na matku, navrhol, aby matka bola počas jeho styku s maloletou prítomná. Starí rodičia maloletej vlastnia dom v blízkosti jeho domu, takže prekážka vzdialenosti je irelevantná. Matka navyše nepracuje, a preto môže cestovať s maloletou a byť v prípade potreby nablízku. Voľnočasovým aktivitám sa venuje výlučne v čase, kedy nie je s maloletou. Keby matka umožňovala jeho kontakt s maloletou, nemusel by riešiť vzniknutý stav súdnou cestou. K matke sa nikdy nesprával neprimerane. Rovnako nie je pravda, že by ho maloletá odmietala. V prípade potreby má záujem zúčastniť sa s maloletou psychologického vyšetrenia. Odvolací návrh matky nemožno akceptovať, keďže takáto úprava styku nie je v záujme maloletej a bude viesť k odcudzenie maloletej od neho.
6.
V odvolacej replike matka v súvislosti s psychologickým vyšetrením maloletej uviedla, že stará matka maloletej pracuje v M. N. B. O. P. E., kde bola maloletá vyšetrená klinickým psychológom C. I. Q., ako laborantka na oddelení Biochémie a nemá prístup k tomu, aby mohla modifikovať obsah lekárskej správy. Navyše maloletá podľa miesta trvalého pobytu spadá pod C. Q.. Psychologické vyšetrenie bolo v najlepšom záujme maloletej. Otec nemá znalosti o jej psychickom stave, čo prežíva, keď doteraz bola navyknutá na stálu prítomnosť matky. Psychologické vyšetrenie nebolo pre maloletú stresujúce, nakoľko ju vyšetroval klinický detský psychológ v pokojnej atmosfére. Otec sa s maloletou stretol vo vchode v mieste jej trvalého bydliska. Starý otec síce stál pred bránou, ale nič nehovoril. V ďalšom matka zdôraznila, že otec nemal možnosť osvojiť si návyky maloletej, nakoľko v čase kedy žili v spoločnej domácnosti ponechával starostlivosť o maloletú na ňu. Rovnako tomu bolo aj počas pobytu otca v domácnosti starých rodičov maloletej v E., kam s maloletou odišla dňa 27.02.2022. S maloletou sa hrával iba, keď prejavila záujem o hru, inak sa venoval telefónu a pozeral televíziu. Na konci apríla 2024 otec opustil domácnosť starých rodičov maloletej pre nezhody s matkou. Maloletú však pravidelne navštevoval. Matka taktiež uviedla, že momentálne je na rodičovskej dovolenke a hľadá si zamestnanie. Jej prítomnosť pri styku otca s maloletou navrhla suseda F. C. E. L., a nie otec. Je síce pravdou, že starí rodičia maloletej v C. A. vlastnia nehnuteľnosť, avšak títo nie sú schopní z finančných ani časových dôvodov každý mesiac cestovať do C. A. a späť. Aj jej osobu by takéto cestovanie finančne znevýhodnilo, keďže poberá iba rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Navyše maloletá je od 01.09.2024 prijatá do škôlky a nie je vhodné narušiť jej adaptačný proces. Matka v neposlednom rade uviedla, že svedkom neprimeraného správania otca voči nej v prítomnosti maloletej bola suseda B. R..
7.
Otec v rámci odvolacej dupliky zdôraznil, že rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom, ktorí sú pri ich výkone v zásade rovnoprávni. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky poukazoval iba na to, že nakoľko stará matka maloletej pracuje v rovnakom nemocničnom zariadení ako C. Q. je viac ako pravdepodobné, že sa poznajú a psychický stav maloletej mohli riešiť aj mimo záznam. Ďalej uviedol, že maloletá bola v jeho opatere v čase, kedy spolu s matkou a maloletou bývali v spoločnej domácnosti a matka si riešila svoje súkromné záležitosti. O maloletú sa staral a pozná jej návyky. Vytvára jej podmienky na riadnu výchovu a rozvoj. To, že maloletú videl na chodbe bytového domu, nemožno podľa otca považovať za stretnutie. Prítomnosť matky počas styku síce navrhla pani E., avšak na základe jeho žiadosti, nakoľko s ním matka nekomunikovala. V súvislosti s prítomnosťou matky pri styku navrhol matke, že s ním a maloletou môže cestovať v aute. Počas realizovania styku matka robí všetko pre to, aby sa styk nerealizoval, ak sa aj realizuje, tak si kladie vlastné podmienky, ukracuje ho o čas strávený s maloletou a po ukončení styku s ním nekomunikuje a on tak nemá o maloletej žiadne informácie. Na základe uvedeného upustil od realizácie styku v dňoch 07. - 11.08.2024 a požiadal o súčinnosť Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, aby sa vyhol psychickému týraniu maloletej matkou a jej rodičmi, čo by sa mohlo odraziť aj vo vzťahu maloletej k jeho osobe.
8.
K podaniu matky zo dňa 18.06.2024 uviedol, že tvrdenia uvedené v podaní sa nezakladajú na pravde a ide len o ďalšie vyfabulované tvrdenia matky a trvá na tom, že stresová situácia, ktorá vyústila k odvozu maloletej do nemocnice bola spôsobená konaním matky a jej rodičov. Taktiež nie je možné sa
stotožniť so záverom psychologického vyšetrenia, na ktoré sa matka stále odvoláva, nakoľko toto sa konalo pred samotnou realizáciou styku. Nie je pravdou, že na matku bol vyvíjaný tlak, nakoľko práve matka ako aj starí rodičia vytvárali tlak ako na maloletú tak aj na otca maloletej. Taktiež tvrdenia o tom, že maloletá nechce s otcom byť sú len výmyslom zo strany matky, nakoľko maloletá je šťastná, keď je s otcom, teší sa na neho, dokonca počas realizácie styku chcela u otca doma prespať sama od seba, pričom obsahom súdu sú aj podklady a dôkazy o tom, že maloletá chce byť s otcom a u otca. Taktiež tvrdenia o tom, že sa otec nevie o maloletú postarať, dáva jej jesť len špagety s kečupom, syrové korbáčiky, nezabezpečení jedla sa nezakladajú na pravde. To, že maloletá chodí spávať neskoro je výchovou matky, ako aj stravovacími návykmi. V snahe matky ani raz nebolo viesť dieťa k tomu, aby pobyt u otca vnímala maloletá pozitívne. Matka maloletej v závere poukazuje na vozenie maloletej v golfovom vozíku s otcom maloletej, keď bola maloletá na to zvyknutá, pričom sama matka sa s maloletou v predmetnom vozíku vozila.
9.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 Civilného mimosporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou, účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), dospel k záveru, že napadnuté znesenie je dôvodné čiastočne zmeniť.
10.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bola správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý uznesením č.k. 73P/72/2024-14 zo dňa 28. 05.2024 nariadil neodkladné opatrenia, ktorým dočasne do doby právoplatného rozhodnutia v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vedenom na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 73P/71/2024 upravil styk otca s maloletou A. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý prvý párny kalendárny týždeň v mesiaci od stredy v čase od 10.00 hod. do nedele v čase do 18.00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletej je bydlisko maloletej, pričom matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť a maloletú mu odovzdať.
11.
Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že návrh otca na úpravu styku s maloletou dcérou je dôvodný i keď nie v rozsahu, v akom otec úpravu navrhuje. Treba pritom pripomenúť, že nakoľko ide o nenávrhové konanie, súd nie je pri rozhodovaní návrhom viazaný (§ 360 v spojení s § 23, § 111 CMP).
12.
Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
13.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
14.
V zmysle § 36 ods. 1 veta prvá, druhá, štvrtá Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane.
15.
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
16.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 tohto ustanovenia pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.
17.
V zmysle § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
18.
V zmysle § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
19.
V zmysle § 330 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (ods. 1). Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (ods. 2).
20.
V zmysle Čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
21.
V zmysle Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
22.
Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. V mimosporových konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti o maloletých slúži na poskytovanie rýchlej, efektívnej, ale zásadne len dočasnej úpravy rodinnoprávnych vzťahov. Dočasnosť opatrenia spočíva v tom, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania, ani tretích osôb, pričom pri jeho nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, pretože takéto dokazovanie presahuje rámec konania v časti o nariadenie neodkladného opatrenia, keďže je v rozpore so zmyslom okamžitej a rýchlej ochrany dieťaťa. Z tohto dôvodu zákon ani nepredpokladá, aby pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vykonával dokazovanie (§ 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku), ale je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, od ktorých sa odvodzuje opodstatnenosť návrhu, aspoň osvedčené.
23.
V danom prípade rodičia maloletej po vzájomnom odcudzení nežijú v spoločnej domácnosti, maloletá žije v domácnosti matky a rodičovské práva a povinnosti k maloletej dosiaľ nie sú upravené. Otec si podal
dňa 21.05.2024 návrh na úpravu práv a povinností k maloletej dcére a zároveň aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
24.
Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že otec má dcéru veľmi rád, chce sa s ňou stretávať, avšak podľa jeho tvrdenia mu v tom bráni matka maloletej tvrdiac, že maloletá ho odmieta. Uviedol tiež, že vzhľadom k tomu, že matka maloletej nereaguje, nerešpektuje neodkladné opatrenie, obrátil sa o súčinnosť Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Poukazuje tiež na to, že návyky maloletej pozná, preto v tomto smere sú tvrdenia matky maloletej nepravdivé.
25.
Matka doložila aj informáciu ohľadom styku otca maloletej, ktorý prebehol v dňom 10. až 14.07.2024 z ktorej vyplýva, že styk otca sa realizoval bez jej prítomnosti a bez prespania maloletej u otca.
26.
S prihliadnutím na obsah súdneho spisu dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, ktorý mal za to, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade splnené boli, hoci má odvolací súd za to, že úprava styku spôsobom ako rozhodol súd prvej inštancie nie je v jej najlepšom záujme. Ako je vyššie uvedené, z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti a osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka. Doposiaľ neexistuje žiadne rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej a súčasne neexistuje ani žiadna rodičovská dohoda, ktorá by otázku podielu osobnej starostlivosti o maloletú zo strany toho-ktorého rodiča riešila, hoci matka takúto predložila, avšak otec s návrhom nesúhlasil. Možno preto uzavrieť, že nakoľko styk medzi otcom maloletej a maloletou neprebieha pravidelne, podľa tvrdenia otca tomu bráni matka, a keďže dohoda medzi nimi nebola uzatvorená, má odvolací súd za to, že je tu daná potreba na nariadenie neodkladného opatrenia.
27.
Nie sú dohodnuté jasné pravidlá styku otca s maloletou, otec sa s maloletou stretáva v minimálnom rozsahu, bez istoty pravidelných termínov, čo má vplyv na degradáciu vzťahu medzi otcom a dcérou. Pretrvávanie takejto situácie, kedy otec sa dožadoval širšieho rozsahu styku na pravidelnej báze, čo mu nie je umožňované, spôsobuje medzi členmi rodiny napätie, a toto sa v konečnom dôsledku môže u maloletej prejavovať nevôľou voči otcovi, čo nie je v záujme maloletého dieťaťa. V záujme maloletej je práve opak a síce podporovanie pozitívnych citových väzieb medzi maloletou a rodičom, v ktorého starostlivosti sa maloletá aktuálne nenachádza a vytváranie čo najpriaznivejších podmienok na upevňovanie a rozvíjanie ich vzťahov a preto daný prípad podľa názoru odvolacieho súdu vyžaduje prijatie bezodkladnej úpravy zo strany súdu.
28.
Odvolací súd pripomína, že dieťa má právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aj keď rodičia dieťaťa spolu nežijú, musí byť rešpektované jeho právo na udržovanie pravidelného osobného styku s obidvomi rodičmi. Z článku 8 Dohovoru o právach dieťaťa vyplýva pre vnútroštátne orgány pozitívny záväzok konať tak, aby umožnili rozvoj preukázaného a existujúceho rodinného puta a mali by preto prijať všetky vhodné opatrenia, ktoré od nich možno vzhľadom na okolnosti každého prípadu rozumne očakávať za účelom umožnenia styku rodiča s dieťaťom (napr. Nuutinen proti Fínsku, rozsudok z 27.06.2000). Zabezpečenie pravidelného styku maloletej A. cestou neodkladného opatrenia je preto v danom prípade nevyhnutné a je nepochybne v záujme maloletej, nakoľko obsahom spisu neboli na strane otca preukázané žiadne okolnosti, ktoré by ho ako rodiča mali diskvalifikovať.
29.
K odvolacím námietkam matky v tom, že maloletá je na matku naviazaná, otec nie je schopný sa maloletej nepretržite venovať a podľa jej názoru maloletá otca odmieta, pretože bola svedkom neprimeraného správania otca k matke odvolací súd udáva, že maloletá otca pozná, hoci s ním nebola v pravidelnom kontakte, ako sama uviedla, styk otca s maloletou sa uskutočňoval, sama popísala priebeh stretnutia v C. A. v júli 2024, z ktorého vyplýva, že otec sa maloletej venoval. Sám tvrdil, že maloletá sa s ním tešila a jej námietky v tom, že sa nedokáže o maloletú postarať tiež nie sú osvedčené.
Preto odvolací súd nevidí dôvod na spôsob úpravy styku v zmysle jej odvolacieho návrhu, ktorý styk je nedostatočný na udržiavanie a rozvíjanie vzťahov s otcom. Odvolací súd nepovažoval za vhodnú ani jej prítomnosť pri styku, pretože práve vtedy sa dieťa pri styku utieka k tomu rodičovi, u ktorého je v starostlivosti a vzhľadom na konfliktné vzťahy rodičov, jej prítomnosť pri styku by nebola v záujme maloletej. Odvolací súd za to, že vhodným riešením je s ohľadom na vek maloletej častejší styk, avšak bez prítomnosti matky. V predmetnej veci matka tiež uvádzala, aby maloletú vyšetril súdny znalec z odboru detskej psychológie za účelom posúdenia, do akej miery je vhodné, aby maloletá bola bez kontaktu s matkou na tak dlhé obdobie. Ako je vyššie uvedené, ide o skrátené konanie, zákon ani nepredpokladá, aby pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vykonával dokazovanie. Odvolací súd styk otca s maloletou upravil na 3 dni každý druhý víkend bez prespania, čo je primerané, maloletá má možnosť sa častejšie stýkať sa s otcom a s ohľadom na jej vek a okolnosti, bez prespania. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že hoci otcova požiadavka na súdnu úpravu styku s maloletou je legitímna, zároveň z doterajšieho dokazovania nie je možné zatiaľ ustáliť, že by všetky otcove predstavy ohľadom stretávania sa s maloletou boli súladné s najlepším záujmom dieťaťa. Predovšetkým, s ohľadom na nevôľu prespávania maloletej u otca, ktorú rešpektoval i otec sám počas styku, ktorý prebehol v júli 2024. Hoci bydlisko otca maloletej je vo väčšej vzdialenosti od bydliska maloletej, bez náležitého dokazovania, keď i sám reflektoval na nevôľu maloletej ohľadom prespávania, nie je v tomto štádiu, bez náležitého dokazovania v záujme maloletej upraviť styk maloletej s prespaním u otca. Odvolací súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a pomery medzi účastníkmi v rámci neho sú upravené v nevyhnutnom rozsahu a na obmedzenú dobu. Pre rozhodnutie o úprave styku otca s maloletou bude potrebné vykonať riadne dokazovanie, ktorého rozsah však presahuje rámec konania a rozhodovania o neodkladnom opatrení.
30.
Ďalšie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.).
31.
Vedený týmito úvahami, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil podľa ust. § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
32.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté až v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (§ 52 až § 58 Civilného mimosporového poriadku).
33.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 Civilného sporového poriadku). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku).