Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_41C-25-2015.pdf
PDF · 122.35 KB
Case nature
Area
Subarea
41C/25/2015
Rozhodnutie
Okresný súd v Žiline v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: S., štátny občan SR, zastúpenej právnym zástupcom: Mgr. Marek Mikolaj, advokát, so sídlom D. Dlabača 775/33, 010 01 Žilina, v konaní o zaplatenie 9 861,71 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
Žalovaná m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobným návrhom zo dňa 07.12.2015, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 22.12.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 9 861,71 eur a úrokov z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 9 861,71 eur od 16.11.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že ako banka uzavrel s dlžníkom dňa 02.12.2005 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej len „Zmluva"), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 18,00 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 4 950 eur a bola povinná žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 165 eur. Dlžný zostatok predstavuje celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo Zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch, žalobca vystavil ku dňu 07.11.2015 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.10.2015 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej s konečným zostatkom na úhradu vo výške 9 861,71 eur. Žalovaná si nesplnila povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z účtu klienta, t.j. do dňa 15.11.2015. Žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 Občianskeho zákonníka v platnom znení vo výške určenej Nariadením Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 16.11.2015 do zaplatenia.
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 22.05.21016, Okresnému súdu Žilina doručenom dňa 23.05.2016, uviedla že skutočne dňa 30.11.2005 žiadala o úver spoločnosť Consumer finance holding, vo forme aktivácie karty v T-mobile. Úver zobrala pre jej syna, ktorý bol v tom čase nezamestnaný. Nevedela, že úver nie je splatený. Tvrdila, že do mája 2009 synovi finančne pomáhala
so splátkami, ale 04.06.2009 bol synovi z vážnych dôvodov zrušený trvalý pobyt na jej adrese, pretože jeho chovanie sa nedalo tolerovať a ospravedlniť. Uviedla, že odvtedy nevie nič o jeho pohybe a pobyte. Bola si však vedomá, že úver je na jej meno. Uviedla, že riešiť to treba, ale 9 861 eur je veľká suma, aby túto vyplatila do súdom určeného termínu. Požiadala o ustanovenie advokáta z Centra právnej pomoci. Tvrdila, že od roku 1997 je rozvedená. Poukázala, že je dôchodkyňa s príjmom 435 eur.
4. Následne v písomnom podaní zo dňa 25.07.2016, Okresnému súdu Žilina doručenom dňa 27.07.2016, žalobca uviedoll, že žalovaná dňa 30.11.2005 vyplnila Žiadosť o Aktiváciu Karty T
- Mobile. V zmysle Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou SKK, a.s. platných a účinných v čase podpisu Žiadosti, prijatím a schválením Žiadosti o Aktiváciu Karty T - Mobile zo strany Banky došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.. Zo strany Banky bola uvedená žiadosť schválená dňa 02.12.2005, o čom svedčí podpis na uvedenej Žiadosti. Kreditná karta je forma revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Žalovaná ako majiteľka karty môže, ale nemusí tento úver čerpať. Z kreditných a debetných transakcií žalovanej vyplývajúcich z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovanej jednoznačne vyplýva, že žalovaná vyplnením a podpísaním Žiadosti súhlasila s opakovaným obnovením úverového limitu, keďže kreditnú kartu dlhodobo využívala v súlade s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou SKK, a.s.. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 4 950 eur so zmluvným úrokom vo výške 18,00 % ročne so štandardnou splátkou vo výške 165 eur mesačne. Žalovaná začala čerpať úverový rámec od 13.12.2005, čo preukazoval položkovitým výpisom z kartového účtu žalovanej v časti debetných transakcií. Uviedol, že v súlade s čl. V bod 31 písm. b) Obchodných podmienok spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. listom zo dňa 02.01.2013 vyhlásila okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovanej spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. Poukázal, že v posudzovanej veci bol žalovanej poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru a to revolvingový úver, ktorý je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože úver sa čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Mal za to, že s uvedenou skutočnosťou výslovne počíta aj zákon o spotrebiteľských úveroch v § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo ak nemožno určiť RPMN, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ak je stanovený, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená a postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Poukázal, že v predloženej zmluvnej dokumentácii, ktorej súčasťou boli aj Obchodné podmienky pre vydanie a používanie platobných kariet vydaných VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou SKK, a.s. sa nachádza indikatívny výpočet RPMN podľa vzorca v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z., a jeho prílohy č. 2 o výške ročnej úrokovej sadzby 18 % označenej vo výpise ako štandardná ročná úroková sadzba, ako aj výške schváleného úverového rámca 4 950 eur a výške štandardnej mesačnej splátky 165 eur bol žalovaný počas trvania úverového vzťahu každý mesiac oboznámený, a to vo forme mesačne zasielaných výpisov z kreditnej karty VÚB, a.s., ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Žalovaná bola oboznámená s výškou štandardnej ročnej úrokovej sadzby aj prostredníctvom Cenníka VÚB, a.s. pre produkty vydané v spolupráci so spoločnosťou SKK, a.s.. Mal za to, že RPMN nie je možné v zmluve určiť z objektívnych dôvodov. Úver poskytnutý žalovanej vo forme revolvingu nie je bezúročný. Uviedol, že žalovaná začala čerpať úverový rámec od 13.12.2005 ako vyplýva z predložených položkovitých výpisov z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií. Kreditná forma je forma bankového úveru ktorý je čerpaný používaním karty. Špecifikoval rozsah čerpania žalovanej uvedením dátumu debetnej transakcie, dátumu zúčtovania a popisom v SK, resp. eur. Zároveň uviedol, že plnenie žalovanej v prospech kartového účtu predstavuje sumu 5 447 eur, s rozpisom vo výpisoch z kartového účtu žalovanej v časti kreditných transakcií s popisom transakcie „Úhrada". Špecifikoval kreditné operácie dátumom transakcie, dátumom zúčtovania, popisom a sumou v SK, resp. v eur. Suma 9 861,71 eur predstavuje debetný stav na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátene kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je v zmysle obchodných podmienok
kartový účet zaťažený štandardnými úrokmi a sankčnými úrokmi, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovou účte. Žalovaná suma 9 861,71 eur pozostáva z istiny vo výške 4 904,92 eur, poplatkov vo výške 231,27 eur, štandardného úroku vo výške 3 717,26 eur a sankčného úroku vo výške 1 008,26 eur.
5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zo dňa 09.02.2016, doručenom Okresnému súdu Žilina dňa 05.09.2016, poukázala na skutočnosť, že v zmysle odseku čl. IV vyhlásenia zmluvy je účinnosť zmluvy viazaná na splnenie odkladacích podmienok, ktorými sú zaslanie potvrdzujúceho listu a doručenie PIN kódu klientovi. O zaslaní potvrdzujúceho listu však nemá vedomosť. Poukázala na skutočnosť, že žalobca zaslanie potvrdzujúceho listu žiadnym spôsobom nepreukázal. Mala za to, že zmluva nenadobudla právnu účinnosť. Upriamila pozornosť na podpisovú časť zmluvy, z ktorej vyplýva, že v mene žalobcu malo konať SKK na základe plnej moci. Takáto plná moc však nebola k zmluve ani k návrhu na vydanie platobného rozkazu priložená a pojem SKK nie je definovaný v texte zmluvy ani v texte k nej priložených všeobecných obchodných podmienok. Okrem uvedeného, osoby podpisujúce zmluvu za žalobcu nie sú v podpisovej časti zmluvy ani nikde inde identifikované. Mala za to, že nie je možné určiť kto uzavrel zmluvu v mene žalobcu, akým titulom v mene žalobcu konal a aké boli medze jeho oprávnenia, a teda nie je možné jednoznačne ustáliť, či osoby podpisujúce zmluvu v mene žalobcu mali na takéto konania oprávnenie. Takýto písomný právny úkon je nevyhnutné považovať za absolútne neplatný z dôvodu jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Poukázal na skutočnosť, že z obsahu zmluvy ani z obsahu VOP nevyplýva, že by žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o revolvingovom úvere. Tento pojem je síce definovaný vo VOP, avšak v zmluve ani vo VOP sa nenachádza taká formulácie, resp. prejav vôle, na základe ktorého by sa dalo jednoznačne ustáliť, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu, ktorej predmetnom je poskytnutie revolvingového úveru. Mala za to, že pre uzavretie takejto inominátnej zmluvy nie je postačujúca len definícia pojmu revolvingový úver vo VOP, a to bez akéhokoľvek odkazu alebo previazania tohto pojmu v časti zmluvy. Mala za to, že z predložených dokladov nevyplýva, že žalovaná mala schválený úverový rámec 4950 eur so štandardnou splátkou vo výške 165 eur. Poukázala, že z predložených podkladov žiadnym spôsobom nevyplýva, že by došlo k uskutočneniu právneho úkonu na základe ktorého mal byť stanovený ním tvrdený úverový rámec vo výške 4950 eur so štandardnou mesačnou splátkou vo výške 165 eur. Mala za to, že nepostačujú výpisy, ktoré žalobca predložil súdu, keďže tieto sú relevantné len vo vzťahu k výške a nie k základu žalobcom uplatnenej pohľadávky. Ďalej mala za to, že z predložených dokladov nevyplýva bližšia špecifikácia uplatňovaných úrokov. VO výpise z karty T - Mobile k 07.11.2015 sa v stĺpci zrealizované transakcie v eur vo vzťahu k špecifikácii úrokov uvádza vždy len úrok z dlžnej čistky bez jednoznačného určenia či sa jedná o úrok štandardný alebo úrok sankčný, aká je výška úroku a aká je výška úrokovanej dlžnej čistky. Nedostatočnú špecifikáciu úrokov pritom neodstraňuje ani vyjadrenie žalobcu doručené súdu dňa 27.07.2016, ktoré sa v tejto súvislosti obmedzuje len na všeobecné konštatovanie a odkazy na cenník, ktorý je mimochodom platný až od 01.05.2009 a VOP, avšak bez konkrétnejšieho výpočtu výšky úrokov a preukázanie výšky úrokovaných dlžných častí. Konštatovala, že ak by súd vyhodnotil uzavretú zmluvu ako platnú, výška a právny základ uplatňovaných úrokov je sporný a nepreukázaný. Poukázal na čl. 32 VOP. Vzniesol námietku premlčania, mal za to že dátum splatnosti žalobcom uplatňovanej pohľadávky nie je možné posudzovať odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti dlžného zostatku, ale túto je nevyhnutné posudzovať vo vzťahu k dátumu splatnosti jednotlivých mesačných splátok odo dňa splatnosti a vo vzťahu k úrokom a poplatkom odo dňa ich splatnosti.
6. Vo veci súd nariadil na deň 17.10.2016 pojednávanie, ktorého sa strany sporu nezúčastnili. Strany sporu riadne a včas neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, nežiadali odročenie pojednávania. Súd vec prejednal, vykonal dokazovanie a vyhlásil rozhodnutie vo veci samej.
7. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
9. Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
10. Podľa ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
11. Podľa ust. § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
12. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
13. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
14. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
15. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
16. Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme
19. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
20. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
21. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí (§ 43 Občianskeho zákonníka) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
22. Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
23. Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
24. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
25. Podľa § 5 zákona o spotrebiteľských úveroch ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.
26. Podľa § 191 ods. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
27. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to žiadosťou o aktiváciu Karty T
- Mobile zo dňa 02.12.2015 (č.l. 5-6 spisu), Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Kreditné karty, a.s. účinné od 01.06.2005 (č.l. 7 spisu), Výpisom z Karty T - Mobile (č.l. 8-15 spisu), Cenníkom VÚB, a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. platným k 01.máju 2009 ( č.l. 66-69 spisu), Vypovedaním zmluvy č. 0008489525 a vyhlásením okamžitej splatnosti celého dlžného zostatku zo dňa 02.01.2013 (č.l. 70 spisu),
28. Súd nemal pochybnosti o tom, že žalovaná vyplnila a podpísala dňa 05.12.2005 žiadosť o aktiváciu Karty T- Mobile, na základe ktorej v rámci schváleného úverového rámca 18 000 Sk a štandardnej mesačnej splátky 600 Sk požiadala o aktiváciu karty.
29. Podľa výpisu z kreditnej platobnej karty T - Mobile od 01.01.2009 do 31.10.2015 vykonané transakcie (debetné a kreditné operácie), pri vyznačení počiatočného stavu - 1 506,37 eur, konečného stavu k
31.10.2015 -9 861,71 eur pre kartu s vyznačením konečného čísla 9417 bez uvedenia účtu, ku ktorému mala byť karta zriadená.
30. V súlade s predloženou žiadosťou o aktiváciu kreditnej karty k platnému uzavretiu zmluvy mohlo dôjsť naplnením odkladacích podmienok, ktorými sú zaslanie potvrdzujúceho listu a prevzatie PIN kódu žalovanou. Žalobca nepredložil listinné dôkazy preukazujúce platné uzavretie zmluvy, to znamená nepredložil žiadny listinný dôkaz preukazujúci schválenie žiadosti o vydanie karty. Zároveň žalobca nepreukázal svoje tvrdenie žiadnym listinným dôkazom, že žalovanej bol poskytnutý úverový rámec vo výške 4 950 eur. Predloženou žiadosťou o vydanie a používanie karty žalobca len preukázal, že žalovaná požiadala o vydanie karty s úverovým rámcom vo výške 18 000 Sk (597,49 eur). Ak žalobca nepreukázal platný vznik zmluvného vzťahu, nemožno mu priznať plnenie titulom zmluvy. V tejto súvislosti súd dodáva, že súd je viazaný skutkovými tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe, ktoré nemôže prekročiť. Iné skutkové tvrdenia ako právo na zaplatenie zo zmluvy žalobca v žalobe neuviedol. Na základe uvedeného vyhodnotil súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu.
31. Súd naviac dodáva, že v konaní nezistil ani uzavretú zmluvu o bežnom účte alebo o kontokorentnom úvere, prípadne iný hmotnoprávny predpoklad pre poskytovanie peňažných prostriedkov čerpaných prostredníctvom používania kreditnej karty. Podľa názoru súdu, žiadosťou o aktiváciu kreditnej karty nemožno nahrádzať úverovú zmluvu alebo zmluvu o bežnom účte s povolením prečerpania a pod. Kreditná karta sama osebe totiž nepredstavuje zmluvný vzťah, ale len platobný prostriedok, ktorým sa realizujú platobné príkazy či už z bežného alebo úverového účtu. Preto ak žalovaná žiadala o aktiváciu „kreditnej“ karty, táto mohla byť na základe žiadosti aktivovaná, ale pre nakladanie s kartou, najmä čerpanie peňažných prostriedkov musel byť uzavretý iný zmluvný vzťah.
32. Pokiaľ by však súd vychádzal z toho, že žiadosť o aktiváciu platobnej karty mala slúžiť ako zmluva o spotrebiteľskom úvere a táto by bola platná, súd konštatuje, že z obsahu predmetnej žiadosti je zrejmé, že v tejto chýbajú náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 Z.z..
33. Jednak pôžička predstavuje reálne odovzdanie zastupiteľnej veci, teda nie je možné opakované čerpanie a úročenie formou obnoviteľného (revolvingového) úveru. Aj keby sa fakticky nastolil stav, že VÚB a.s. vydala pre Finance Consumer Holding a.s. viacero kreditných kariet k jednému účtu, ich zmluvné ponechanie do odplatného užívania spotrebiteľovi bez riadne uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere obchádza zákon.
34. Zároveň v žiadosti absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, v dôsledku ktorého nedostatku sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V žiadosti absentuje aj úroková sadzba, doba platnosti zmluvy, či splatnosť splátok. V predmetnej žiadosti zároveň chýba aj údaj o úroku alebo poplatkoch, a teda v súlade s § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda žalobca nemôže od žalovanej tieto požadovať. Účelom právnej úpravy § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch je bez akýchkoľvek pochybností poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a o poplatkoch. Žalobca ako dodávateľ mal preto zákonnú povinnosť uviesť tieto údaje. Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu prispievania k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaná však v danom prípade túto možnosť nemala, keďže výška úroku a poplatkov nebola v predmetnej žiadosti uvedená. Takýmto aktom, ktorými by boli dojednané náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, nie sú ani všeobecné obchodné podmienky, či cenník. Všeobecné obchodné podmienky majú slúžiť k tomu, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru; nesmú však slúžiť k tomu, aby v nich boli obsiahnuté dojednania predstavujúce podstatné náležitosti. Cenník, na ktorý sa žalobca odvoláva je naviac platný až od 01.05.2009, pričom vzťah medzi stranami sporu je datovaný dňom 05.12.2005, a teda na tento okresný súd pri rozhodovaní veci ani neprihliadal. Túto žiadosť, resp. zmluvu možno tak vyhodnotiť za bezúročnú a bezpoplatkov, a teda žalobca nemá nárok na žiadne uplatnené úroky a poplatky. Zo špecifikácie predloženej žalobcom (č.l. 63-64 spisu) vyplýva, že žalobca plnil v prospech kartového účtu žalovanej sumu 5 447 eur. Kreditné operácie vykonané žalovanou sú vo výške 5 447 eur. Ak teda je poskytnutý úver vyhodnotený ako bezúročný a bezpoplatkov a žalovaná zaplatila celé plnenie poskytnuté jej žalobcom (5 447 eur ako uviedol žalobca - 5 447 eur tak ako vyplýva z predloženej
špecifikácie = 0) nemožno žalobe žalobcu v žiadnom prípade vyhovieť. Žalovaná plnila v takom rozsahu ako od žalobcu prijala.
35. Súd sa v závere zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania a považuje za potrebné uviesť, že ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie než príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka (rozsudok NS SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014).
36. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
37. Deň, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované vykonať, resp. uplatniť po prvý raz je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde. Odôvodnené vykonanie práva nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou dlhu, ktorá môže byť určená aj dohodou. Ak čas splnenia dlhu nebol dohodnutý ani inak určený právny predpisom, či určiteľný rozhodnutím súdu dlžník je povinný splniť v prvý deň po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Prvá objektívna možnosť vykonania tohto práva je daná okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať.
38. V intenciách citovaných zákonných ustanovení súd vyhodnotil uplatnený nárok žalobcu naviac aj ako premlčaný. V danom prípade z predloženého výpisu k účtu žalovanej, ktorý je obrazom kreditných a debetných operácii na tomto kartovom účte, je zrejmé, že k výberu žalovanou došlo naposledy dňa 27.07.2012, v ktorý deň došlo aj k poslednej debetnej transakcii. Od 27.07.2012 sa čerpanie finančných prostriedkov na kartovom účte navyšovalo už len o úroky a poplatky a náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti, pričom posledná úhrada, resp. kreditná operácia zo strany žalovanej bola vykonaná dňa 31.08.2012 vo výške 165 eur. Z predloženého výpisu z kreditnej karty, ktorý je obrazom kreditných a debetných operácii na účte žalovanej, je zrejmé, že žalovaná následne po kreditnej operácii zo dňa 31.08.2012 nevykonala už žiadnu kreditnú operáciu. V zmysle výpisu z kreditnej karty dátum prvej neuhradenej splátky bol 25.09.2012. Podľa článku V. bodu 31. Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s. ak klient nezrealizuje úhradu povinnej splátky, správca ho vyzve na jej vyrovnanie. Zároveň má právo zablokovať hlavnú alebo dodatkovú kartu. Ak klient napriek výzve nezaplatí povinnú splátku a ostatné splatné čiastky v stanovenej lehote banka má právo vyhlásiť celý dlžný zostatok za okamžite splatný. Z predložených listinných dôkazov výzva žalobcu na vyrovnanie adresovaná žalovanej nevyplýva. Súd má za to, že ak žalobca evidoval už v mesiaci 9/2012, konkrétne k 25.09.2012 nesplatenú pohľadávku voči žalovanej v zmysle čl. 31 všeobecných obchodných podmienok mohol už v tomto mesiaci 9/2012 realizovať výzvu na jej vyrovnanie. Mal tak objektívnu možnosť o splnenie požiadať, a teda mal objektívnu možnosť právo vykonať po prvý raz v súlade s § 101 Občianskeho zákonníka.
39. Pokiaľ ide o vyhlásenie okamžitej splatnosti listom zo dňa 02.01.2013 súd konštatuje, že žalobca vyhlásenie okamžitej splatnosti listom zo dňa 02.01.2013 v konaní relevantným spôsobom nepreukázal. Žalobca súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že vyhlásenie okamžitej splatnosti dlžného dostatku oznámil žalovanej, resp. že sa vyhlásenie okamžitej splatnosti dostalo do sféry, resp. dispozície žalovanej, ktorá mala možnosť s týmto sa oboznámiť. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o doručení tohto vyhlásenia žalovanej. V spisovom materiály sa nenachádza doručenka, resp. žiadny doklad preukazujúci oznámenie vyhlásenia okamžitej splatnosti žalovanej. Súd tak tento dôkaz vyhodnotil ako dôkaz bez právnej relevancie. Naviac sú dodáva, že z obsahu predmetného vyhlásenia vyplýva, že okamžitú splatnosť nevyhlásil žalobca ako banka, ale spoločnosť SKK, a.s. (správca). V súlade s čl. 31 všeobecných obchodných podmienok však toto právo prináleží banke, teda žalobcovi, nie správcovi. Súd v tomto smere upriamuje pozornosť aj na listinu doručenú žalobcom dňa 17.10.2016 (č.l 97 spisu), z ktorej vyplýva dátum zosplatnenia 31.12.2012, ktorý s predloženým dôkazom o vyhlásení predčasnej splatnosti (č.l. 70 spisu) nekorešponduje.
40. Podľa všeobecných obchodných podmienok deň splatnosti je uvedený vo výpise alebo iným spôsobom oznámený klientovi, v ktorý sa stáva splatnou príslušná čiastka záväzku klienta voči banke. V súlade s výpisom z kreditnej karty súd nadobudol presvedčenie, že splatnosť jednotlivých splátok bola dohodnutá vždy k 25. dňu príslušného mesiaca. Podľa článku 27 obchodných podmienok klient je
povinný uhradiť každú splatnú sumu tak, aby úhrada bola pripísaná na účet vedený vo výpise najneskôr v deň splatnosti.
41. V zmysle vyššie uvedeného a citovaného zákonného ustanovenia súd vyhodnotil splatnosť žalovanej pohľadávky dňa 25.09.2012. Žaloba bola podaná na súd dňa 22.12.2015, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby.
42. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že žalovaná svoj záväzok voči žalobcovi uznala, súd poukazuje na § 558 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Súd má za to, že vyjadrenie žalovanej zo dňa 22.05.2016 nemožno vyhodnotiť ako uznanie dlhu v súlade s citovaným zákonným ustanovením. Uznanie dlhu okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Uznať možno aj premlčaný dlh. Uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky však len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný, čo v danom prípade nemožno ustáliť.
43. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
44. O návrhu na zmenu účastníka súd nerozhodoval, nakoľko tento bol súdu doručený dňa 17.10.2016 o 9:32 hod, teda po rozhodnutí vo veci samej. Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že pojednávanie vytýčené na deň 17.10.2016 o 9:00 bolo ukončené a zápisnica skončená o 09:16 hod.
45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Žalovaná bola v konaní úspešná v plnom rozsahu (100%), preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
48. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.