Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-378-2014.pdf
PDF · 95.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-41C/378/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Ivanou Jahnovou, v právnej veci žalobcu: SPC Slovakia s.r.o, so sídlom v Piešťanoch, Panenská ul. č. 11/3516, IČO: 36 782 262 zastúpený advokátom Mgr. Petrom Studeným, AK, Piešťany, ul. M. Waltariho č. 7 proti žalovanej: B. S., narodená XX.X.XXXX , trvale bytom v A., Koprivnícka ul. č. XX C zastúpená advokátskou kanceláriou AGM partners s.r.o., Bratislava, Ventúrska ul. č. 14, o zaplatenie 1 274,74 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I: Súd žalobu z a m i e t a.
II: Žalovanej sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100% .
odôvodnenie:
1.Žalobou z 21. 8. 2013 žiadal žalobca súd, aby žalovanú platobným rozkazom zaviazal zaplatiť mu 1 274,74 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 15. 9. 2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel zmluvu o dielo predmetom ktorej bolo vykonanie stavebných prác položením zámkovej dlažby po obvode rodinného domu v W. - R.. Napriek tomu, že dielo riadne a včas dokončil, žalovaná mu cenu diela 3 184,74 eur vyúčtovanú faktúrou č. XXXXXXX splatnou 14.9.2010 zaplatila len v rozsahu 1 910,-eur a jej zostatok je zažalovanou istinou. K žalobe pripojil rovnopis faktúry č. XXXXXXX, dodací list ,príjmový pokladničný doklad, výzvu adresovanú žalovanej na doplatenie dlžnej sumy a list vlastníctva k miestu plnenia.
2. Platobný rozkaz č. k. 27 Ro 3132 / 2013 - 16 z 28.10.2013 bol podľa § 173 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok ( ďalej len OSP ) pre nemožnosť jeho doručenia žalovanej uznesením z 19.6.2014 zrušený.
3. Žalovaná so žalobou, ktorú prevzala 8.8.2014 nesúhlasila. Uviedla, že so žalobcom zmluvu neuzavrela. Až po prešetrení jeho tvrdení zistila, že práce spočívajúce v položení dlažby objednala jej matka P. S., ktorá odmietla zaplatiť plnú cenu prác, pretože žalobca túto neprimerane navýšil.
4. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie podľa návrhov strán sporu a to listinami predloženými žalobcom, listinami žalovanej o objednaní materiálu ( zámkovej dlažby ), výsluchom svedkov P. S. , R. S., F. A., V. B. a dôkazom opoznania osôb. Iné dôkazy strany sporu vykonať nežiadali.
6. Z listinných dôkazov je zrejmé, že dňa 30.8.2010 vystavil žalobca faktúru č. XXXXXXX podľa ktorej mu mala žalovaná do 14.9.2010 zaplatiť 3 184,74 eur za stavebný materiál a práce na dome v W. - R.. V ten istý deň vystavil aj dodací list v ktorom sú rozpísané vykonané stavebné práce a k nim použitý materiál. Podľa príjmového pokladničného dokladu z 2. 9. 2010 zaplatila žalovaná žalobcovi 1 910,- eur. Aj tento doklad bol vyhotovený žalobcom.
7. V konaní nebolo sporené, že prejednávané stavebné práce boli vykonané na nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve žalovanej. Preukazuje to aj list vlastníctva. J. K. konajúci v mene žalobcu pri výkone jeho podnikateľskej činnosti podľa splnomocnenia z 10.9.2007 vypovedal, že so žalovanou sa stretol prvý raz v predajni stavebnín v W., kde ho oslovila a po ohliadke miesta výkonu stavebných prác spočívajúcich v položení zámkovej dlažby okolo rodinného domu tieto aj u neho objednala. Uviedol, že zmluva bola dohodnutá ústne, pričom sa spomínala cena 12,-eur za m2 položenia dlažby. Táto cena však nazahŕňala prípravné stavebné práce pre položenie dlažby a preto jej povedal, že cena sa navýši. Samotnú sumu navýšenia ceny jej neoznámil. Matka žalovanej mu vyplatila zálohu, podľa príjmového dokladu, ktorý si predvyplnil. Údaje objednávateľa odpísal z listu vlastníctva. So žalovanou sa viackrát už nestretol, stretol sa len s jej matkou, prvý raz keď mu táto odovzdala zálohu na cenu prác a druhý raz keď ju telefonicky vyzval, aby prišla prevziať vyúčtovaciu faktúru a hotové práce. Vyúčtovaciu faktúru odmietla prijať s odôvodnením, že práce nie sú hodné vyúčtovanej ceny.
8. Žalovaná poprela uzavretie predmetnej zmluvy so žalobcom s odôvodnením, že ho nikdy nevidela, nikdy s ním o stavebných prácach nejednala. Vypovedala , že jej matka sa stará o nadobúdanie majetku rodiny, pričom tento nakupuje do vlastníctva detí. Takto sa stala aj vlastníčkou domu v Piešťanoch - R.. V čase položenia dlažby bola vysokoškolskou študentkou a o práce sa nezaujímala. Z rozprávania v rodine vie, že dlažbu kúpila sestra R. v stavebninách v W., kde so zástupcom stavebnej firmy dohodla jej položenie. Ohľadom dojednania ceny ho odkázala na ich matku a táto ju mala s ním dohodnúť vo výške 12,- eur za m2 položenia. Poukázala na to, že v rodine platí, že aj keď je majetok vlastnícky napísaný len na jedného z nich, rozhodujú o ňom spoločne.
9. Svedkyňa P. S., matka žalovanej svedecky vypovedala, že dom v W. - R. je vo vlastníctve dcéry, pretože sa tak v rodine rozhodli, ale kúpnu cenu zaplatila za ňu ona, teda jej ho takýmto spôsobom darovala. Užívajú ho ako rodina. Predmetný dom bol novostavba a bolo potrebné položiť okolo neho dlažbu. F. B. ( žalovaná ) mala o tom vedomosť, ale o samotné práce sa nezaujímala. Túto záležitosť si v rodine vzala na starosť jej druhá dcéra R.. Tá objednala dlažbu a nakontaktovala žalobcu na ňu ( matku ) , aby sa s ňou dohodol o cene. Žalobca žiadal od nej 12,- eur za m2, s čím súhlasila a vyplatila mu zálohu. Po ukončení prác ju vyzval, aby prišla doplatiť cenu. Bola ochotná zaplatiť 12,-eur za m2, ako sa dohodli a cenu štrku a piesku, úhradu zvyšku ceny odmietla.
10. Svedkyňa R. S. , sestra žalovanej uviedla, že nehnuteľnost v W. - R. zakúpila jej matka a aj keď je dom vlastnícky napísaný na sestru B., v rodine sa to chápe ako dom mamy. Keďže sa okolo tohto domu mala položiť dlažba, ona ( svedkyňa ) vyhľadala výrobcu dlažby v B. a vybrala dlažbu konkrétnej značky. U výrobcu jej vyhotovili aj vizualizáciu položenia dlažby podľa ktorej ju objednala v ich predajni v W.. Predajca jej mailovou komunikáciou zaslal cenovú kalkuláciu a dlažbu podľa nej aj zakúpila. Pri platení kúpnej ceny, po dopyte či jej vedia odporučiť firmu, ktorá vykonáva práce položenia dlažby bola predajcom odkázaná na zástupcu žalobcu ( J. K. ) ktorý sa v tom čase zdržiaval v predajni. Ešte v ten deň vykonal ohliadku miesta prác, priviedla ho tam a oznámila mu, že práce financuje jej matka. S matkou sa mal dohodnúť na cene 12,- eur za m2 . Terén pre položenie dlažby bol predpripravený , pretože uvažovali pôvodne o inej dlažbe, než tej pre akú sa nakoniec rozhodli. Matku priviezla autom k prebratiu vykonaných prác, ona sama ale pri tom nebola. Matka bola nahnevaná pretože práce považovala za predražené.
11. Zástupca predajcu dlažby F. A. svedecky vypovedal, že kúpa dlažby sa v ich predajni odohrala štandardným spôsobom. Potom ako si zákazník vybral tovar, bola mu mailom zaslaná cenová ponuka, ktorú následne odsúhlasil, tovar objednal a zaplatil. Predmetná ponuka bola identifikovaná na listine súdneho spisu č. l. - 141 a svedok potvrdil, že ju zaslal na adresu a@b.c gmail.com. Na objednávke je rukou napísaný text objednávam a pri ňom sa nachádza podpis S.. Svedok uviedol, že je to podpis osoby, ktorá tovar objednala.
12. Samotné práce položenia dlažby urobil spolu s ďalšími dvomi osobami V. B.. Tento svedecky popísal rozsah vykonaných prác spočívajúcich vo výkopových prácach pre položenie obrubníkov, podkladov pre dlažbu ( navážal sa hrubý a jemnejší štrk ) a v položení samotnej dlažby. Žalovanú označil ako osobu, ktorá im počas vykonávania prác umožnila prístup do domu, za účelom odloženia si pracovného náradia.
13. Osoby R. S. a žalovaná B. S. sa vizuálne fyzicky podobajú. Pri úkone identifikovania týchto osôb svedok V. B., označil žalovanú ako osobu, ktorú stretol na stavbe a ktorá im robotníkom dala kľúče od domu, aby si tam mohli odložiť náradie. B. F. A., označil osobu žalovanej, ako osobu ktorá u nich v stavebninách objednala tovar. Tento svedok bol počas priebehu súdneho sporu v kontakte s R. S.. Vypovedal, že ho v súdnej budove oslovila s otázkou či si ju pamätá ako osobu, ktorá bola u nich v stavebninách, z čoho usúdil, že nie je žalovaná osoba.
14. Nároky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje, vyplývajú zo zmluvy o dielo, ktorú upravuje zákon č. 40 / 1964 Zb. - Občiansky zákonník (ďalej len OZ ) v znení k času vzniku zmluvného vzťahu , v ustanoveniach § 631 a nasledujúcich a keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú podlieha prejednávaný právny vzťah aj pod osobitné ustanovenia Občianskeho zákonníka, upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Žalobca konal v rámci predmetu jeho podnikateľskej činnosti ( stavebné práce ). Druhý účastník zmluvy pri využití týchto služieb ako podnikateľ nekonal. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na jej právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom ( § 52 ods. 1,3,4 OZ )
15. Podľa § 43 OZ sú účastníci povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
16. Podľa § 631 OZ sa zmluvou o dielo zaväzuje objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
17. Podľa § 636 ods. 1 OZ ak cenu pri uzavretí zmluvy nemožno dojednať pevnou sumou, musí sa určiť aspoň odhadom. Ak zhotoviteľ dodatočne zistí, že bude treba cenu určenú odhadom podstatne prekročiť, je povinný na to objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novourčenú cenu; inak nemá právo za zaplatenie rozdielu v cene.
18. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že právnym základom plnenia žalobcu bola zmluva o dielo - zmluva o zhotovení veci na zákazku. Podmienkou platnosti takejto zmluvy nie je jej písomná forma. Zmluva mala jednoznačne určený predmet plnenia ako položenie dlažby po obvode rodinného domu, teda vybudovanie chodníka po obvode rodinného domu. Takéto práce boli u žalobcu objednané. Predmet plnenia bol dodaný a bol aj prevzatý. Práce boli vykonané na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej. Toto v konaní nebolo sporné. Spornou zostala otázka, kto bol objednávateľom plnenia a kto má teda povinnosť v prípade právnej dôvodnosti nároku žalobcu doplatiť za vykonané práce cenu diela, pretože zmluva bola dojednaná ako zmluva odplatná a potom v akej výške. Zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutého zo zmluvy sú oprávnené a povinné len strany zmluvy. Žalobca tvrdil, že objednávateľom diela bola žalovaná. Tvrdil, že ona sa s ním pri priamom, osobnom rokovaní dohodla na podstatnej náležitosti zmluvy a to o predmete plnenia. Z kontextu výpovedí svedkov R. S. P. S. a výpovede žalobcu J. K. vyplynulo, že zmluva bola uzavretá až v časovom momente dohodnutia ceny plnenia, pretože žalobca objednávku prijal až potom, čo mu bola matkou žalovanej odsúhlasená cena plnenia a tým daný pokyn k začatiu prác. Po tomto úkone začal práce skutočne aj vykonávať. Od matky žalovanej prijal peňažnú zálohu na cenu diela, matku žalovanej vyzval k prevzatiu diela a jej aj dielo odovzdal. Pochybnosti o osobe objednávateľa mal žalobca odstrániť v čase uzatvárania zmluvy. Z priebehu deja od počiatku vzniku zmluvy až po odovzdanie diela, zisteného dokazovaním vyplynulo, že osobu objednávateľa nemal identifikovanú jej osobnými údajmi, konal pravdepodobne s vedomím, že s vecou nebude problém. Generálie žalovanej, ako to sám predniesol, zistil len z listu vlastníctva k nehnuteľnosti, kde bolo plnenie dodané. Uviedol, to v časti jeho výpovede o vyplnení príjmového dokladu o prevzatí zálohy na cenu diela, ktorý vystavil na meno žalovanej. Tento doklad časovo a obsahovo nekorešponduje skutočnému deju . Zálohu 1 910,- eur neprijal od žalovanej, nesporne ju prijal od jej matky P. S.. Je na ňom uvedený dátum 2. 9. XXXX, čo je dátum po dni splnenia diela 30. 8. 2010 označeného vo faktúre č. XXXXXXX, ktorou vyúčtoval konečnú cenu. Jeho výpoveď a výpoveď P. S. však nesporne preukazujú, že záloha bola vyplatená v čase začatia prác. Preto tento doklad, vyhotovený výlučne žalobcom nemôže byť dokladom preukazujúcim osobu objednávateľa plnenia a nie je možné ani z neho nepriamo v spojení s výpoveďami svedkýň R. S. a
P. S. vyvodiť právny záver, že tieto konali na príkaz žalovanej a v jej mene, ako by sa to mohlo javiť z popisu vzťahov v rodine, kde rozhodujú o veciach spoločne a spoločne v nich aj konajú. Deti nadobúdajú majetok z rozhodnutia rodičov do individuálneho vlastníctva, ale ponímajú ho ako majetok spoločný, respektíve naďalej ako rodičovský majetok. Z týchto dôvodov pre nepreukázanie pasívnej legitimácie žalovanej ako zmluvného partnera žalobcu súd jeho žalobu zamietol. žalobca ako dodávateľ plnenia mal v čase uzavretia zmluvy jednoznačne identifikovať jeho zmluvnú protistranu a jej aj dielo odovzdať. Zo správania samotného žalobcu vyplýva, že za svoju zmluvnú protistranu považoval P. S., pretože ju vyzval k prevzatiu diela, jej dielo odovzdal a ju pôvodne vyzval na doplatenie ceny diela. Súd poukazuje na to, že pokiaľ pri označení osoby jej opoznaním svedok F. A. označil žalovanú ako osobu, ktorá u nich v predajni zakúpila dlažbu a teda ako osobu, ktorá odkázala žalobcu na jej matku za účelom dohodnutia ceny, je výsledok takéhoto dôkazu nepostačujúci na to, aby súd zmenil právny záver z vyhodnotenia dokazovania. Právny záver súdu vyplynul z celkového hodnotenia vykonaných dôkazov v ich súvislostiach. Navyše svedok pred úkonom rozpoznania osôb ( žalovanej a R. S. ) vedel, ktorá z nich je žalovaná a ktorá z nich je R. S.. Svedok V. B. označil žalovanú ako osobu s ktorou sa pri výkone stavebných prác stretol ( mala robotníkom sprístupniť priestor na odloženie pracovného náradia ). Tento dôkaz mal spochybniť výpoveď žalovanej v tvrdení, že sa na prejednávanom zmluvnom vzťahu so žalobcom aktívne nepodieľala. Svedkom prezentovaný dej však nestačí na preukázanie tvrdenia žalobcu, že žalovaná s ním uzavrela zmluvu vo veci položenia dlažby.
19. Dôvodom zamietnutia je však aj právna neopodstatnenosť nároku žalobcu na doplatenie ceny. Cena plnenia bola predmetom dohody zmluvných strán. Potvrdil to za žalobcu J. K. a svedkyňa P. S., ktorá s ním cenu dojednávala a preukazuje to aj samotná skutočnosť zaplatenia peňažnej zálohy. P. S. svedecky tvrdila, že sa mala pohybovať vo výške 12 ,-eur za m2. J. K. za žalobcu tvrdil, že sa takáto cena mohla spomínať, ale neboli v nej zahrnuté prípravné stavebné práce. Podľa dodacieho listu č. XXX žalobca položil dlažbu na plochu 98 m2. V prípade preukázania pevného dojednania ceny len ako 12 ,- eur za m2, by takáto cena diela pri ploche 98 m2 bola 1 176,- eur. Keďže P. S. zaplatila zálohu 1 910,- eur súd uveril žalobcovi v tvrdení, že cena v čase jej dojednávania sa dojednala len odhadom ako 12 ,-eur za m2 položenia dlažby a že jej oznámil, že bude navýšená. P. S. vedela, že sa bude klásť cca 100 m2 a keďže zaplatila cca o 700,-eur viac, ako by tomu bolo pri pevne dohodnutej cene za dielo 1 200,-eur ( 12,-eur x 100 m2 ) musela vedieť, že to nie je dohodnutá pevná cena. Vzhľadom na to, že platila len zálohu na cenu prác, bol žalobca povinný zmluvnej strane prekročenie ceny dojednanej takýmto spôsobom písomne oznámiť, pretože súd takýto spôsob dohodnutia ceny diela kvalifikuje ako cenu určenú odhadom. Ak výsledná cena diela bola 3 184,74 eur a P. S. zaplatila zálohu 1 910,-eur, potom bola cena navýšená o 1 274,74 eur. Takéto zvýšenie ceny je podstatné prekročenie ceny určenej odhadom, ktoré žalobca zistil dodatočne, po určení odhadnej ceny. Na zmenu ceny mal zmluvnú stranu písomne upozorniť a oznámiť jej navýšenú cenu. Nesplnenie tejto povinnosti Občiansky zákonník v ustanovení § 636 odsek 1 sankcionuje stratou práva na zaplatenie rozdielu v cene.
20. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). Žalovaná mala v konaní plný úspech a preto má právo aj na plnú náhradu trov konania. O tomto nároku súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).