Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/30/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Petrom Csankom v právnej veci žalobcu: L. U., O.. XX.XX.XXXX, V. B. XXX, zast. JUDr. Petrom Poláčekom, advokátom so sídlom AK Medený Hámor 15, Banská Bystrica proti žalovanému: ZAGRO spol. s r.o., so sídlom Hostice 276, IČO: 36011231, zastúpený JUDr. Jánom Čipkom, advokátom so sídlom AK Hnúšťa, Partizánska 197, o zaplatenie 5 498,22 Eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalobu žalobcu za m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17. 02. 2016 domáhal na žalovanom zaplatenia sumy vo výške 5 498,22 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 5 498,22 Eur od 01.01.2014 do zaplatenia, a tiež náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že ako žalobca je vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území B. zapísaných na LV č. 257 a LV č. 689. Predmetné nehnuteľnosti, t. j. pozemky (orná pôda ale v skutočnosti prevažná časť ako zastavané plochy a nádvoria) sa nachádzajú v areáli bývalého roľníckeho družstva v B.. Na predmetných nehnuteľnostiach sú postavené kravíny, maštale a spevnené plochy, ktoré stále existujú a ich vlastníkom je žalovaný, ktorý v týchto budovách vykonáva poľnohospodársku výrobu a inú s tým súvisiacu poľnohospodársku činnosť. Žalobca pozemky, ktoré sú zapísané na LV č. 257 v katastrálnom území B. má vo výlučnom vlastníctve, pritom ich ale nemôže užívať pre svoje potreby a to práve z dôvodu, že sa nachádzajú v bývalom areáli roľníckeho družstva, ktoré sú aj čiastočne oplotené a užívané žalovaným. V stavbách (hospodárskych budovách) má umiestnené hospodárske zvieratá a voľnú plochu mimo nich stojacu využíva za účelom prechodu a prejazdu, ako aj uskladnenia rôzneho materiálu, krmiva, hospodárskych strojov a počas sezóny aj na preháňanie hospodárskych zvierat. Rozsah a polohu pozemkov znázorňuje geometrický plán. Žalobca sa od roku 2010 viackrát snažil so žalovaným mimosúdne dohodnúť, a to aj vo forme prípadného uzatvorenia nájomnej zmluvy, resp. kúpnej zmluvy. Až 05.06.2015 sa do advokátskej kancelárie JUDr. Róberta Lakatoša v Rimavskej Sobote dostavil žalobca a žalovaný s tým, že obe sporné strany sa dohodli na uzatvorení nájomnej zmluvy počnúc dňom 01.01.2015. Predmetom mali byť pozemky o výmere 14 028 m2 za jednotkové nájomné vo výške 0,45 Eur za m2 za rok. Splatnosť bola predbežne dohodnutá do konca kalendárneho roka 2015. Zároveň bolo predbežne dohodnuté, že všetky práva a povinnosti zúčastnených strán za predchádzajúce obdobie zostávajú nedotknuté. V januári 2016 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie ušlého nájomného vo výške 6 312,60 Eur. Žalovaný uhradil len sumu vo výške 2 000,- Eur. Žalobca bol preto nútený riešiť predmetnú vec súdnou cestou, keďže žalovaný do podania tejto žaloby stále bezdôvodne využíva predmetné pozemky bez toho, aby riadne platil nájom, resp. aby sprístupnil predmetné pozemky žalobcovi. Žalobca podanou žalobou požaduje zaplatenie ušlého nájomného za obdobie od 16.02.2013 do 31.12.2013, a to za vyššie

dohodnutých podmienok v sume 5 498,22 Eur. Právnym titulom pre uplatnenie takéhoto nároku žalobcu voči žalovanému, a to aj bez uzatvorenej nájomnej zmluvy je náhrada bezdôvodného obohatenia.

2. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie. Strany sporu boli riadne predvolané a na pojednávanie sa dostavili všetci.

4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvajú na podanej žalobe v celom rozsahu. Uvádza, že podľa neho nárok nie je premlčaný. Podľa jeho názoru došlo k uznaniu nároku tým, že bola zaplatená časť ceny nájmu. Vychádzajúc z predsúdnych komunikácií medzi stranami sporu a podpísaných listín má za to, že k uznaniu nároku došlo tým, že bola zaplatená časť ceny nájmu. Korešpondencia strán sporu smerovala k ich majetkovo-právnemu vyporiadaniu za predchádzajúce obdobie s tým, že suma 2 000,- Eur bola plnením z titulu za toto predchádzajúce obdobie. Opýtal sa, či možno považovať konanie žalovaného za konanie v súlade s dobrými mravmi, ak 11 rokov užíva nehnuteľnosť žalobcu a neplatí za to. Podľa neho ide o zneužívanie vlastníctva. Žalobcovi v tomto prípade nezostávalo nič iné, ako oplotiť pozemok. Pripomína však, že ide o chabé oplotenie, technicky ľahko prekonateľné s možnosťou jeho obídenia. Žiadna škoda teda nehrozila. Myslí si, že suma 2000,- Eur by sa mala započítať na dlhy žalovaného skoršie splatné.

5. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť pre vznesenú námietku z premlčania, ako aj z dôvodu, že požadované vydanie bezdôvodného obohatenia nemôže byť v žalobcom uplatňovanej výške. Právny zástupca žalovaného k úradnému záznamu spísanému u advokáta JUDr. Róberta Lakatoša uviedol, že účastníci prejavili ochotu uzavrieť s účinnosťou od 01.01.2015 nájomnú zmluvu. Týmto ale neuzatvorili samotnú nájomnú zmluvu. Čo sa týka sumy 2 000,- Eur, keď prišla výzva na zaplatenie nájmu za rok 2015, hrozil kvôli zamedzeniu prístupu k nehnuteľnostiam žalovaného vznik škody, keďže sú tam ustajnené zvieratá, a tak žalovaný uhradil žalobcovi sumu 2 000,- Eur, čo nemožno považovať za uznanie dlhu. Poukázal aj na to, že na prevodnom príkaze bola uvedená poznámka „je to nájom za rok 2015“, tak túto platbu nie je možné dať do súvisu s týmto konaním a nemá za účinok pretrhnutie plynutia premlčacej doby. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný bol v tiesni. Obrátil sa aj na miestny stavebný úrad za účelom riešenia zamedzenia prístupu do jeho nehnuteľnosti. Účelom ním zaplatených 2 000,- Eur bolo sprístupniť nehnuteľnosti pre žalovaného. V tomto prípade nemožno hovoriť o slobodnej a vážnej vôli žalovaného, a preto nemožno považovať zaplatenie ceny 2 000,- Eur za čiastočné uznanie dlhu. Právny zástupca žalovaného ešte doplnil, že žalovaný nadobudol stavby v jeho vlastníctve, ktoré v súčasnosti sú postavené na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu skôr, ako tieto pozemky do svojho výlučného vlastníctva nadobudol žalobca a ani predchádzajúcim vlastníkom neplatil za užívanie nehnuteľností, preto nie je možno súhlasiť s tým, že zaplatenú sumu 2 000,- Eur je potrebné započítať najskôr splatné nájomné, resp. na najskôr splatné vydanie bezdôvodného obohatenia.

6. V rámci záverečného zhrnutia návrhov právny zástupca žalobcu uviedol, že žiada, aby súd námietku premlčania zamietol. Ich nárok bol uplatnený včas. Poukázal na to, že žalovaný konal úmyselne a bez zmluvy užíval žalobcove nehnuteľnosti, pretože to vedel aj z výpisov LV. Čo sa týka premlčania, musí byť splnená vedomosť o výške bezdôvodného obohatenia a aj to, kto za ňu zodpovedá. V ich prípade však do dnešného dňa nemajú ustálenú výšku bezdôvodného obohatenia, a preto nemohlo dôjsť k premlčaniu.

7. Záverom právny zástupca žalovaného uviedol, že trvá na vznesenej námietke premlčania. Preto predložili na dnešnom pojednávaní kúpnu zmluvu a zápisnicu z dražby, aby preukázali, že žalobca vedel, že na jeho pozemku stoja nehnuteľnosti žalovaného už v čase, keď nadobúdal žalobca nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva, a preto subjektívna lehota začala plynúť odvtedy ako sa dozvedel, že vlastníkom je žalovaný. Žalobca sa mohol v rámci plynutia premlčacej doby domáhať svojich nárokov, čo však neurobil. Žalovaný konal dobromyseľne. V prípade úspechu si uplatňuje náhradu trov konania.

8. Súd vykonal dokazovanie prečítaním žaloby, výzvy na zaplatenie nájomného, výzvy žalovaného, výzvy na zaplatenie nájomného, predžalobnej výzvy JUDr. Lakatoša, stanoviska JUDr. Dzurošku, vyjadrenia JUDr. Lakatoša k vyjadreniu JUDr. Dzurošku, úradného záznamu JUDr. Lakatoša spísaného dňa 5. 6. 2015, predbežného opatrenia vydaného Okresným súdom Rimavská Sobota v konaní sp. zn. 8C/576/2015, geometrického plánu, výpisu z Obchodného registra, výpisov z LV, doplnenia návrhu, vyjadrenia k žalobe, vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného, nájomných zmlúv z č. l. 72 až 81, oznámenia o začatí stavebného konania, žiadosti žalovaného na Obec B., zápisnice zo stavebného

konania, oznámenia o začatí stavebného konania, stanoviska k vyjadreniu žalovaného, výzvy zo dňa 12. 01. 2016, fotodokumentácie znázorňujúcej uhynuté zvieratá, vysokú trávu, zvieratá, výpisov z LV, vyjadrenia JUDr. Čipku zo dňa 25. 8. 2016, hodnoty hospodárskych zvierat, prevodného príkazu, kúpnej zmluva medzi žalovaným a Ľ. V., zápisnice z dražby a rozhodnutia o udelení príklepu, ako aj ďalších dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

9. Žalobca podanou žalobou domáhal na žalovanom zaplatenia sumy vo výške 5 498,22 Eur z titulu ušlého nájomného za obdobie od 16.02.2013 do 31.12.2013 bez uzavretej nájomnej zmluvy, z titulu bezdôvodného obohatenia. Výzvou zo dňa 11.01.2016 (č. l. 3) sa žalobca domáhal zaplatenia nájomného za rok 2015 v celkovej výške 6 312,30 Eur. Dňa 12.01.2016 žalovaný odpovedal na výzvu žalobcu (č. l. 5) s tým, že mu žalobca bráni v prístupe k jeho nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa na pozemkoch, ktoré žalobca vlastní. V ďalšom liste adresovanom žalobcovi mu žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tým, aby uhradil nájomné aj za žalobcove pozemky, ktoré neužíva. V zmysle zmierlivého vyriešenia veci poukázal sumu vo výške 2 000,- Eur ako časť odplaty za užívanie nehnuteľností v žalobcovom vlastníctve. Zostávajúcu časť uhradí až po tom, ako mu žalobca sprístupní cestu k stavbám v jeho vlastníctve. V záujme predchádzaniu podobných sporov doporučil upraviť vzájomné vzťahy aj zmluvne.

10. Z úradného záznamu zo dňa 05.06.2015 spísaného v advokátskej kancelárii JUDr. Róberta Lakatoša v Rimavskej Sobote súd zistil, že obe strany sporu prejavili ochotu uzavrieť nájomnú zmluvu, a to počnúc dňom 01.01.2015, na základe ktorej žalobca prenechá žalovanému do nájmu za účelom prevádzkovania poľnohospodárskeho podniku svoje pozemky o približnej výmere 1,4 ha, ktorá bude upresnená na základe geometrického plánu za jednotkové nájomné 0,45 Eur za 1 m2, ktoré bude splatné ročne.

11. Uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota, č. k. 8C/576/2015-18 zo dňa 14.01.2016 bola žalobcovi formou predbežného opatrenia uložená povinnosť strpieť právo cesty cez pozemok v obci a katastrálnom území Hostice, ktorý je vedený na Okresnom úrade Rimavská Sobota, katastrálny odbor na liste vlastníctve č. 257 ako CKN parcelné č. 192/18 zastavané plochy vo výmere 10452 m2 v prospech žalovaného, k stavbám vo vlastníctve žalovaného, ktoré sú vedené na Okresnom úrade Rimavská Sobota, Katastrálny odbor na liste vlastníctva č. 558 pre obec a katastrálne územie Hostice ako stavba maštale súpisné č. 139 na CKN parcelné č. 206, stavba Kravína súpisné č. 252 na CKN č. 207/1, 207/2 a k stavbe kravína súpisné č. 139 na CKN parcelné č. 205/1 a 205/2.

12. Súd vyzval žalobcu na doplnenie žaloby v časti špecifikácie dlžnej sumy, v nadväznosti na čo bolo dňa 11.03.2016 na tunajší súd doručené podanie právneho zástupcu žalobcu, ktorý uviedol, že požadujú od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu ušlého nájomného tak, ako to uviedli v žalobe. K špecifikácii a presnému popisu nehnuteľností uviedol, že tieto medzi účastníkmi nie sú sporné a boli vymenované tak v žalobe, ako aj geometrickom pláne. Čo sa týka výšky nájomného, vychádzajú z dohody medzi stranami sporu, ktorá bola uzatvorená v kancelárii JUDr. Róberta Lakatoša v roku 2015. Uplatnený nárok je za obdobie od 16.02.2013 do 31.12.2013. Objektívny dôkaz o výške nájmu môže poskytnúť len súdom nariadené znalecké dokazovanie.

13. Právny zástupca žalovaného na základe výzvy súdu dňa 14.06.2016 doručil na tunajší súd vyjadrenie k predmetnej veci v ktorom uviedol, že s návrhom žalobcu nesúhlasí a žiada súd, aby tento návrh zamietol. Nie je sporné, že žalobca je vlastníkom pozemkov tak, ako je to uvedené v žalobe, tiež nie je sporné, že žalovaný nadobudol do vlastníctva stavby, ktoré na pozemkoch žalobcu čiastočne stoja, že v týchto stavbách sú ustajnené hospodárske zvieratá a pri výkone poľnohospodárskej činnosti nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu využívajú na prechod cez pozemky pešo, s hospodárskymi zvieratami a poľnohospodárskymi strojmi, ktorými zabezpečujú chov a starostlivosť o ustajnené hospodárske zvieratá. Nepopiera, že by so žalobcom rokovali o uzavretí nájomnej zmluvy, ale o uzavretí kúpnej zmluvy nikdy nerokovali. Popiera, že by sa dohodli na podstatných náležitostiach nájomnej zmluvy. Tiež tvrdí, že nevyužívajú pozemky v rozsahu prezentovaným žalobcom. V žiadnom prípade sa nedohodli na tom, že cena nájmu za pozemky, ktoré využívajú na prechod k stavbám je dohodnutá vo výške 0,45 Eur za m2 ročne a výmera využívaných pozemkov 14 028 m2. Výmera zastavaných plôch ich stavbami vo vlastníctve navrhovateľa predstavuje 2 632 m2 a výmera pozemkov, ktoré využívajú na právo cesty k stavbám je 1 974 m2. Za túto výmeru by boli ochotní uhradiť nájomné za predpokladu, že by sa na tejto cene nájmu dohodli. Výšku nájomného 0,45 Eur za m2 nepovažujú za obvyklú cenu nájmu, zodpovedajúcu miestu, času a charakteru užívania nehnuteľností. K samotnej žalobe uviedol, že

žalobca sa domáha zaplatenia sumy vo výške 5 498,22 Eur titulom ušlého nájomného, avšak v zápätí uvádza, že právnym titulom pre uplatnenie tohto nároku, a to aj bez uzatvorenej nájomnej zmluvy je náhrada bezdôvodného obohatenia. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného takto špecifikovaný hmotno-právny dôvod uplatneného nároku nie je jednoznačný. Samotná skutočnosť, že dňa 16.01.2016 uhradili žalobcovi sumu vo výške 2 000,- Eur v žiadnom prípade nepreukazuje, že by došlo k dohode o cene nájmu. Zaplatiť túto cenu bol žalovaný nútený postojom a správaním žalobcu, ktorý dňa 30.12.2015 začal brániť v prechode cez pozemky v jeho vlastníctve k budovám, ktorých sú vlastníci. Aj preto sa domáhali nariadenia predbežného opatrenia. V záujme ochrany hospodárskych zvierat a zamedzeniu škôd podali podnet aj stavebnému úradu na postup žalobcu, ktorý bez stavebného povolenia a aj bez ohlásenia nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve oplotil, a tak zamedzil prístup k stavbám vo vlastníctve žalovaného. Okolnosti tak prinútili žalovaného zaplatiť sumu vo výške 2 000,- Eur žalobcovi a následne mu žalobca umožnil vstup cez jeho pozemky k stavbám vo vlastníctve žalovaného.

14. Dňa 01.08.2016 bolo na tunajší súd doručené stanovisko právneho zástupcu žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 14.06.2016. V tomto žalobca uviedol, že žalobca podčas predchádzajúcich rokov dal vypracovať niekoľko geometrických plánov, pričom posledný na základe výslovnej požiadavky žalovaného podľa úradného záznamu zo dňa 05.06.2015 a to na výmeru, ktorá bola svojvoľne oplotená žalovaným bez príslušného stavebného povolenia. Žalobca priložil fotodokumentáciu zo dňa 18.07.2016, z ktorej vyplýva spôsob užívania pozemkov vo vlastníctve žalobcu. K výške nájomného právny zástupca žalobcu uviedol, že dôkazom o existencii písomnej dohody ohľadne ceny nájomného je spísanie úradného záznamu zo dňa 05.06.2015. V liste zo dňa 14.01.2016 žalovaný uznal výšku nájomného, keďže poukázal na účet žalobcu finančné prostriedky vo výške 2 000,- Eur a uviedol, že zostávajúcu časť nájomného uhradí po tom, ako žalobca sprístupní cestu k stavbám v jeho vlastníctve. Svojou odpoveďou tak žalovaný uznal dlh čo do dôvodu a výšky. K žalovaným navrhnutej výške nájomného 0,0030 Eur za m2 právny zástupca žalobcu uviedol, že táto je nereálna. V prípade nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania sa jedná o intravilán obce B., a teda o zastavaný pozemok, kde cena nemôže byť ani len porovnateľná s cenami poľnohospodárskej pôdy určenej na poľnohospodársku prvovýrobu. Žalobca uviedol, že len na dani z nehnuteľnosti zaplatil viac. K bezdôvodnému obohateniu uviedol, že v konaní už dostatočne preukázali, že žalovaný užíva nehnuteľnosti bez toho, aby za ne platil nájomné, čo vykazuje znaky bezdôvodného obohatenia. Záverom uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a vyjadrenie žalovaného považuje za účelové, zmätočné a zavádzajúce.

15. Na základe predchádzajúcej výzvy súdu bolo dňa 30.08.2016 na tunajší súd doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného k vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu s tým, že trvá na svojom predchádzajúcom vyjadrení a ďalej uviedol, že popiera skutočnosť, že geometrický plán bol vypracovaný na základe výslovnej požiadavky žalovaného. Hospodársky dvor bývalého poľnohospodárskeho podniku bol oplotený pred tým, ako nadobudli vlastníctvo k stavbám hospodárskych budov, a teda ako vstúpili do ich užívania. Pozemky svojvoľne neoplotili. Žalovaný naďalej popiera, že by užíval nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu v rozsahu 14 028 m2. V tomto rozsahu nehnuteľnosti nevyužívajú ani v súčasnosti a popierajú, že by ich v tomto rozsahu využívali v období od 16.02.2013 do 31.12.2013, za ktoré obdobie sa podanou žalobou žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia. K úhrade sumy vo výške 2000,- Eur žalovaný pristúpil v tiesni vyvolanej žalobcom, ktorý mu zamedzil prístup k nehnuteľnostiam a zvieratám, pričom hrozil ich úhyn. Podanie žalovaného zo dňa 14.01.2016 nie je možné považovať za uznanie dlhu, čo potvrdzuje aj stanovisko žalobcu podľa ktorého „žalovaný bez akéhokoľvek finančného plnenia preukázateľne a dlhodobo užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu“. V žiadnom prípade neuznal dlh. Záverom vzniesol námietku premlčania.

16. Na základe zisteného skutkového stavu a vykonaných dôkazov súd žalobu zamietol z dôvodu dôvodne vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného.

17. Súd v rámci predbežného právneho posúdenia veci na skutočnosť, že podľa jeho názoru je nárok premlčaný upozornil účastníkov a ich zástupcov na pojednávaní dňa 18. 10. 2016, aby na túto skutočnosť mohli účastníci reagovať a vzniesť k nemu prípadné svoje právne relevantné vyjadrenia.

18. Predmetom konania (po jeho jednoznačnom ustálení zo strany žalobcu) bol nárok žalobcu voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia a to za konkrétne obdobie od 16.02.2013 do

31.12.2013 v žalovanej výške, nakoľko žalovaný užíval nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu, podľa § 451 a nasl. OZ.

19. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

20. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

22. Žalovaný počas konania vzniesol voči žalobe námietku premlčania, nakoľko tá bola podaná po uplynutí subjektívnej premlčacej doby.

23. Súd sa prioritne z dôvodu hospodárnosti konania musel v prvom rade vysporiadať s touto námietkou, pričom súd konštatuje, že žalovaný nárok je premlčaný. Pre posúdenie námietky premlčania bolo potrebné zistiť, odkedy začala žalobcovi plynúť subjektívna premlčacia doba na uplatnenie jeho nároku a kedy uplynula a či bola žaloba podaná včas.

24. V súdnej praxi niekedy dochádza k pochybnostiam pri výklade začiatku plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby. K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu, ak právny dôvod neexistoval od začiatku, dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu, a komu plnil.

25. Na tomto mieste súd konštatuje, že žalobca už v rozhodnom období od 16.02.2013 do 31.12.2013, (kedy malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, za ktorú si uplatňuje náhradu), ktorý je predmetom konania vedel, že žalovaný užíva jeho nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, teda vedel, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje (tieto skutočnosti si mohol žalobca bez ťažkostí zistiť z listu vlastníctva, nakoľko údaje uvedené v katastrálnom operáte sú verejné). Žalobca si mohol urobiť z jemu dostupných informácií taktiež jednoznačný úsudok, že došlo na jeho úkor k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného a jeho výšku si vedel určiť takým spôsobom (orientačne alebo vypracovaním znaleckého posudku alebo tak ako to urobil v roku 2015 daním vypracovania geometrického plánu), aby mohol na súd ešte v rámci plynutia premlčacej doby podať žalobu voči žalovanému a uplatniť si svoje nároky. V konaní nebolo vyvrátené zo strany žalobcu tvrdenie žalovaného, že žalobca v rozhodnom období od 16.02.2013 do 31.12.2013 vedel, že na jeho pozemku stoja nehnuteľnosti žalovaného. Žalobca si však nepočínal obozretne a v rozpore s požiadavkou právnej istoty ponechal riešenie vzájomných právnych vzťahov účastníkov konania dlhodobo neriešené bez toho, že by si svoje prípadné nároky uplatnil na súde podaním žaloby.

26. Vychádzajúc zo žaloby samotnej, z nároku, ktorý je predmetom konania, teda vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 16.02.2013 do 31.12.2013, z uplatneného úroku z omeškania od 01.01.2014 má súd za to, že subjektívna premlčacia doba na uplatnenie žalovaného nároku začala plynúť od 01.01.2014 a uplynula dňa 01.01.2016. Nakoľko ale bola žaloba na súd podaná až dňa 17.02.2016, súd žalobu zamietol, na základe toho, že žalovaný nárok je premlčaný.

27. Čo sa týka sumy 2000,- Eur, ktorá bola zo strany žalovaného zaplatená žalobcovi súd uvádza, že v danom prípade týmto úkonom nedošlo k uznaniu dlhu, ktorý je predmetom tohto konania. Predmetná suma bola zaplatená ako reakcia žalovaného na výzvu žalobcu na zaplatenie dlžného nájomného za rok 2015, kedy žalobca zamedzil prístup žalovaného k jeho pozemkom a tam ustajneným zvieratám, čím hrozila žalovanému škoda. Žalovaný na svoju obranu podal podnet na stavebný úrad za účelom odstránenia oplotenia a zaplatil žalobcovi sumu 2000,- Eur. Táto platba a vyvodzovanie prípadných právnych dôsledkov z nej plynúcich sú však pre toto konanie právne irelevantné, pretože sa týkali roku 2015 a nie obdobia, ktoré je predmetom tohto konania, teda obdobia od 16.02.2013 do 31.12.2013.

28. Súd nepovažuje uplatnenú námietku premlčania za konanie v rozpore so zákonom či dobrými mravmi, keď takéto právo vyplýva dlžníkovi výslovne z ustanovenia § 100 a nasl. OZ. Podanie námietky premlčania je zákonným právom dlžníka, ktoré mu zaisťuje potrebnú právnu ochranu pred konaním veriteľa, ktorý si svoje práva neuplatnil včas.

29. Ohľadne trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku a priznal žalovanému právo podľa pomeru jeho úspechu vo veci právo na plnú náhradu trov konania, keďže v konaní mal v plnom rozsahu úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže žalobca podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu v Rimavskej Sobote.

Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (ods. 1)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.(ods. 2).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.(ods. 3).

Ak povinní dobrovoľne nesplní, čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.