Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13C-437-2015.pdf
PDF · 81.63 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/437/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou v sporovej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: V. U., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom G.- V., G. F., o zaplatenie 80,81 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 80,81 Eur, všetko v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 18.11.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 80,81 Eur s úrokom vo výške 28% ročne zo sumy 80,81 Eur od 15.3.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Túto odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným dňa 17.3.2008 zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej zriadil pre žalovaného účet č. XXXXXXXXXX. Žalovaný sa dostal na predmetnom účte do nepovoleného debetu vo výške žalovanej istiny. Napriek výzve žalobcu žalovaný dlžnú sumu neuhradil, preto žalobca zatvoril príslušný účet o čom žalovaného informoval posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok a preto žalobca pred jeho zatvorením vykonal dňa 15.3.2013 internú účtovnú transakciu ( prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný účet. V súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky úročená úrokom 28% ročne.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Súd vec prejednal v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní, konanom dňa 17.októbra 2016. Vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil listom, doručeným súdu dňa 7.9.2016 z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a hospodárnosti konania. Žalobca vyslovil súhlas s rozhodnutím vo veci na nariadenom termíne pojednávania aj bez jeho účasti. Súd vec prejednal rovnako v neprítomnosti žalovaného, ktorý bola v zmysle § 178 ods. 2 Civilného sporového poriadku na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Súd mu doručoval predvolanie spolu procesnými poučeniami v zmysle § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku, kedy písomnosti oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 25.8.2016. Písomnosti sa v zmysle tohto ustanovenia považujú za doručené dňom 12.9.2016.
4. Súd sa pre účely rozhodnutia vo veci samej oboznámil s obsahom listinných dôkazov, založených v spise: zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 17.3.2008, Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu účinnými dňom 1.3.2015, listom- posledná výzva na vysporiadanie nepovoleného debetného zostatku zo dňa 19.9.2014, výpisom z účtu č. XXXXXXXXXX za obdobia od 1.2.2013 do 28.2.2013, 1.3.2013 až 15.3.2013, úrokovými sadzbami produktov účinnými ku dňu 1.11.2015.
5. Dňa 17.3.2008 došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, v zmysle ktorej zriadil žalobca pre žalovaného rastový osobný účet č. XXXXXXXXXX a službu elektronického bankovníctva. Zmluvou nebola zriadená služba povolené prečerpanie na osobnom účte.
6. V zmysle čl. 3.12 Všeobecných obchodných podmienok pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnená zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálne zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby "Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu". Ustanovenia ods. 8.8 sa použijú primerane. Výška sadzby "Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu" môže banka znížiť alebo zvýšiť.
7. Z predložených výpisov z účtu súd zistil, že žalovaný sa dostal do debetu v sume 80,81 Eur. Táto suma bola následne preúčtovaná na vnútorný pohľadávkový účet žalobcu.
8. Listom zo dňa 19.9.2014 žalobca vyzval žalovaného na uhradenie nepovoleného debetného zostatku. Upozornil ho, že dlh sa úročí úrokovou sadzbou vo výške 28% ročne a denne rastie.
9. V zmysle priloženej vývesky Úrokových sadzieb produktov činil úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu ( pričom sadzba platila pre všetky typy bežných a vkladových účtov) 28%.
10. Podľa § 708 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 52 ods. 1,2,3 a 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len "OZ") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
11. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu zmluvy o bežnom účte, na základe ktorej žalobca ako banka poskytoval žalovanému ako klientovi služby v rozsahu a spôsobom uvedeným v zmluve. Je zrejmé, že zmluvné strany si nedojednali poskytovanie služby Povolené prečerpanie na osobnom účte. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaný sa napriek tomuto zmluvnému dojednaniu dostal na účte do nepovoleného debetu vo výške 80,81 Eur. Túto sumu je
povinný banke nepochybne vrátiť, nakoľko jej čerpanie predstavovalo prekročenie rámca práv klienta ako zmluvnej strany a na takéto plnenie sa banka v zmluve nezaviazala.
12. Súd však nepriznal žalobcovi uplatnený úrok vo výške 28% zo žalovanej istiny. V prvom rade vychádzal z toho, že hoci zmluva uzavretá medzi sporovými stranami predstavuje absolútny obchodnozáväzkový vzťah, je zároveň aj zmluvou spotrebiteľskou, kde žalobca na pozícii veriteľa predstavuje zmluvne silnejšiu stranu. Naopak žalovanému ako spotrebiteľovi svedčí širšia zákonná ochrana, v rámci ktorej musí súd prihliadnuť na obsah spotrebiteľskej zmluvy a reflektovať skutočnosť, že v tejto sú dojednané tzv. neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru súdu neprijateľnosť dojednania o povinnosti platiť úrok vo výške 28% je zrejmá už z toho, že táto povinnosť nie je presne a jednoznačne špecifikovaná v samotnej zmluve, ale odkazujú na ňu výlučne Všeobecné obchodné podmienky. Dokonca ani tieto neobsahujú riadnu konkretizáciu výšky uplatňovaného úroku ale odkazujú na určenie tejto výšky prostredníctvom vnútropodnikového sadzobníka úrokových sadzieb. Tento postup je rozhodne neprijateľný, nakoľko povinnosti žalovaného nevyplývali priamo z uzavretej zmluvy, ale len z všeobecných zmluvných podmienok, nehovoriac o tom, že žalobca ani neosvedčil, že žalovaný mal možnosť sa so zmluvnými podmienkami oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Podľa názoru súdu dojednanie sankčných povinností, ktoré majú predstavovať vznik záväzku spotrebiteľa poskytnúť za určitých podmienok ( v prípade porušenia povinností) veriteľovi peňažné plnenie, musí byť jasne, zrozumiteľne a určite konkretizované v samotnej zmluve, podpísanej spotrebiteľom. V opačnom prípade by spotrebiteľ nemal možnosť konfrontovať svoje rozhodnutie spotrebiteľskú zmluvu uzavrieť so všetkými relevatnými skutočnosťami a záväzkami mu zo zmluvy plynúcimi. Z tohto dôvodu súd nepriznal žalobcovi uplatnený úrok z nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov.
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech ( v časti istiny bol plne úspešný), vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.