Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/233/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XXA, L., zastúpený JUDr. Miroslavom Koníčkom, advokátom, so sídlom A. Bernoláka 6, 034 01 Ružomberok, IČO: 37 807 439, proti žalovanému: V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. K. XXXX/XX, L. zastúpený JUDr. Jiřím Martausom, advokátom, so sídlom Ul. X. W. XXX/XX, XXX XX Y. W., v konaní o zaplatenie sumy 14.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 3C/216/2015-111 zo dňa 06.05.2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 10.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10.000,- eur od 01.07.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e .

Výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie v ostatnej časti návrh zamietol, sa n e d o t ý k a .

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Ružomberok uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10.000,- eur od 01.07.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti súd návrh zamietol a o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Nárok žalobcu posudzoval súd prvej inštancie podľa ustanovení § 451 ods. 1, 2, § 456, veta prvá, § 488, § 489, § 517 ods. 2, § 559 ods. 1, 2, § 657 Občianskeho zákonníka a podľa ustanovenia § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z..

3. Pri posudzovaní uvedeného prípadu súd prvej inštancie vychádzal z vyššie uvedených ustanovení. Dôvodil, že žalobca si uplatňoval voči žalovanému svoj nárok na zaplatenie sumy 14.000,- eur, a to v časti 1.870,- eur titulom bezdôvodného obohatenia a v ostatnej časti titulom nevrátených pôžičiek peňazí, keď tvrdil, že sumu 1.870,- eur celkom poskytol žalovanému na viackrát, a to dňa 15.05.2015 sumu vo výške 650,- eur, dňa 20.05.2015 sumu vo výške 720,- eur a dňa 22.05.2015 sumu vo výške 500,- eur, a to ako zálohu na nákup stavebného materiálu a jeho dovozu pre žalobcu. Žalovaný tento stavebný materiál nezakúpil ani nepriviezol a poskytnuté peniaze doposiaľ žalobcovi nevrátil. Podľa súdu prvej inštancie v zostávajúcej časti nároku ide o vrátenie poskytnutých pôžičiek peňazí nasledovne: dňa 25.05.2015 suma 800,- eur mala byť vrátená do 01.06.2015, dňa 26.05.2015 suma 800,- eur mala byť vrátená do 02.06.2015, dňa 27.05.2015 suma 800,- eur mala byť vrátená do 03.06.2015,

dňa 12.06.2015 suma 1.500,- eur mala byť vrátená do 19.06.2015, dňa 13.06.2015 suma 1.500,- eur mala byť vrátená do 20.06.2015, dňa 14.06.2015 suma 500,- eur mala byť vrátená do 21.06.2015, dňa 15.06.2015 suma 1.230,- eur mala byť vrátená do 22.06.2015, dňa 16.06.2015 suma 310,- eur mala byť vrátená do 23.06.2015, dňa 17.06.2015 suma 330,- eur mala byť vrátená do 24.06.2015, dňa 18.06.2015 suma 565,- eur mala byť vrátená do 25.06.2015, dňa 08.07.2015 suma 270,- eur mala byť vrátená do 15.07.2015, dňa 13.07.2015 suma 500,- eur mala byť vrátená do 20.07.2015, dňa 24.07.2015 suma 425,- eur mala byť vrátená do 01.08.2015, dňa 06.08.2015 suma 800,- eur mala byť vrátená do 13.08.2015, dňa 17.08.2015 suma 1.720,- eur mala byť vrátená do 24.08.2015, dňa 11.09.2015 suma 80,- eur mala byť vrátená do 18.09.2015. Vo všetkých prípadoch jednalo sa o zmluvy o pôžičke uzavreté ústnou formou. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že žalobca svoj nárok preukazuje predovšetkým s poukazom na listinný dôkaz pod názvom Pôžička, kde žalobca aj žalovaný svojimi podpismi potvrdili, že žalobca požičiava žalovanému finančnú hotovosť 10.000,- eur od 18.06.2015 do 31.06.2015 a zároveň o ďalší listinný dôkaz pod názvom Pôžička, kde žalobca aj žalovaný svojimi podpismi potvrdili, že žalobca požičiava žalovanému finančnú hotovosť 1.870,- eur na dobu od 22.05.2015 do 06.06.2015, zároveň ručne bolo dopisované dodatočne poskytované pôžičky, konkrétne rukou dopísané pôžička, výška požičanej sumy peňazí, podpis žalobcu a v niektorých prípadoch aj podpis žalovaného. Zároveň žalobca podporne preukázal svoje nároky aj ďalšími dôkazmi, a to najmä výsluchom svedkyne X. J., jeho matky, vrátane dokladu o výbere peňazí z banky SLSP a. s. v sume 4.000,- eur X. J. (požičaná suma vo výške 1.500,- eur dňa 12.06.2015 a požičaná suma 1.500,- eur dňa 13.06.2015), ďalej potvrdením o predaji auta od Autocentrum AAA Auto a. s., výpismi z jeho osobného účtu preukazujúcimi výbery peňazí a tiež výpismi telefonických hovorov medzi ním a žalovaným a napokon poukazom na zrušenie spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej jediným spoločníkom bol žalovaný s tvrdením o jej insolvencii. Postoj žalovaného v tomto konaní bol podľa súdu prvej inštancie nasledovný: uviedol, že prevzal od žalobcu peniaze tak, ako je uvedené v doklade pod názvom Pôžička, kde žalobca a žalovaný potvrdili svojimi podpismi, že žalobca požičiava žalovanému finančnú hotovosť 1.870,- eur na dobu od 22.05.2015 do 06.06.2015 vrátane dodatkov rukou dopísaných - len tých, pri ktorých sumách sa nachádza jeho podpis, s tým, že sa jednalo o peniaze na zabezpečenie stavebného materiálu a nakoľko k zabezpečeniu stavebného materiálu nedošlo, žalovaný tvrdil, že všetky poskytnuté peniaze žalobcovi vrátil, k čomu ako dôkaz poukázal na svedeckú výpoveď F. N.. Teda žalovaný nárok žalobcu uplatňovaný v tomto konaní namietal v celom rozsahu. V nadväznosti na listinný dôkaz označený ako Pôžička, kde žalobca aj žalovaný svojimi podpismi potvrdili, že žalobca požičiava žalovanému finančnú hotovosť 10.000,- eur na dobu od 18.06.2015 do 31.06.2015 - podpisy oboch účastníkov tohto právneho úkonu boli úradne overené notárom dňa 23.06.2015, súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade ide o tzv. dlžobný úpis, ktorým žalovaný písomne potvrdil, že dlhuje žalobcovi určitú sumu peňazí, pričom tento úpis môže byť vydaný aj po uzavretí zmluvy a jeho existencia uľahčuje v tomto konaní žalobcovi procesnú situáciu v tom, že dôkazné bremeno ohľadne dlhu vo výške 10.000,- eur prešlo zo žalobcu na žalovaného. Uvedené týka sa aj nároku uplatneného titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 1.870,- eur, ktorého opodstatnenosť je daná v nadväznosti na skutočnosť, že tento uplatnený nárok je súčasťou potvrdenia - dokladu pod názvom Pôžička s úradne overenými podpismi žalobcu a žalovaného na sumu 10.000,- eur podľa vyjadrenia žalobcu, pričom iné pôžičky do tejto sumy zahrnuté a ani súdom priznané neboli. Pokiaľ sa však týka zostávajúcej uplatňovanej sumy vo výške 4.000,- eur, k tejto sume písomne uzavretú zmluvu o pôžičke ani dlžobný úpis nepredložil. Podľa tvrdenia žalobcu v sume 10.000,- eur v označenom doklade (v zmysle vyjadrenia doručeného tunajšiemu súdu dňa 02.03.2016) sú zahrnuté položky 1 - 11, položku 1 predstavuje suma uplatnená titulom bezdôvodného obohatenia 1.870,- eur, u položky 11 len v časti vo výške 360,- eur, nakoľko časť vo výške 205,- eur už bola nad rámec 10.000,- eur. Ohľadom ďalších súm - položky 13 - 18 v zmysle vyjadrenia zo dňa 02.03.2016 poukázal na ostatné vykonané dôkazy v konaní, konkrétne na ďalší listinný dôkaz označený ako Pôžička, a to na rukou dopísané poskytnutie pôžičky v sume 565,- eur (z uvedenej sumy len zostatok vo výške 205,- eur), pôžička 270,- eur, pôžička 500,- eur a pôžička 425,- eur. K tomuto dôkazu súd prvej inštancie poukázal, že pri týchto poskytnutých sumách peňazí sa nachádza len podpis žalobcu, a nie podpis žalovaného. Žalovaný v konaní tvrdil, že prevzal len peniaze, pri ktorých je jeho podpis, teda z tohto listinného dôkazu označené pôžičky peňazí súd prvej inštancie preukázané nemal. Ďalšie dôkazy predložené žalobcom a rovnako na preukázanie uplatneného nároku v časti 4.000,- eur nepostačujú. Konkrétne svedecká výpoveď X. J. sa netýka týchto pôžičiek peňazí, keďže táto sa týka položky č. 5 a položky č. 6 v zmysle vyjadrenia žalobcu zo dňa 02.03.2016, ktoré boli súčasťou sumy 10.000,- eur na doklade pod názvom Pôžička s úradne overenými podpismi účastníkov tohto právneho úkonu, teda jedná sa len o podporný dôkaz vrátane predloženého dokladu o výbere peňazí zo SLSP a.s. vo výške 4.000,- eur X. J.. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že žalobca predložil súdu výpisy z jeho osobného účtu nasvedčujúce

výberom peňazí, suma 800,- eur vybratá dňa 25.05.2015, suma 800,- eur vybratá dňa 26.05.2015, suma 800,- eur vybratá dňa 27.05.2015, suma 300,- eur vybratá dňa 12.06.2015, suma 50,- eur vybratá dňa 15.06.2015, suma 270,- eur vybratá 08.07.2015, suma 270,- eur vybratá dňa 13.07.2015, suma 300,- eur vybratá dňa 24.07.2015, suma 1.500,- eur vybratá dňa 23.07.2015, suma 800,- eur vybratá dňa 06.08.2015, suma 1.720,- eur vybratá dňa 17.08.2015. Súd prvej inštancie však mal za to, že tento listinný dôkaz nepreukazuje skutočnosť týchto pôžičiek, najmä odovzdanie týchto peňažných súm žalovanému. Súd prvej inštancie zdôraznil, že zmluva o pôžičke je dvojstranný právny úkon, je to zmluva neformálna, ale reálna, ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, a pokiaľ nedošlo v konaní k preukázaniu tejto podstatnej náležitosti právneho úkonu. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a z tohto dôvodu jeho nárok v časti 4.000,- eur opodstatnený nie je. Rovnako tiež výpisy telefonických hovorov, ktoré predložil žalobca, svedčiace o vzájomnej telefonickej, resp. SMS komunikácii medzi žalobcom a žalovaným, nepreukazujú odovzdanie peňazí žalobcom žalovanému titulom pôžičky peňazí, ale len skutočnosť, že vzájomne touto formou komunikovali. Predmet ich vzájomnej komunikácie však v konaní zistený nebol. Poukaz žalovaného na skutočnosť predaja auta vyplývajúca z potvrdenia Autocentrum AAA Auto a. s. s odôvodnením, že boli mu vyplatené peniaze za predaj auta v sume 720,- eur, z hľadiska dôkaznej sily má rovnaký charakter ako predchádzajúce listinné dôkazy, t. j. výpisy z osobného účtu žalobcu a výpisy telefonických hovorov. Pokiaľ žalobca poukazoval na majetkové pomery žalovaného, a to na aktuálne prebiehajúce konanie na Okresnom súde Trenčín o zrušenie spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej jediným spoločníkom je žalovaný, bez likvidácie, súd prvej inštancie mal za to, že toto konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené, spoločnosť zrušená nebola, a nemal preukázanú ani insolvenciu tejto spoločnosti a už vôbec nie žalovaného. Rovnako tiež tento dôkaz na preukázanie základného pojmového znaku zmluvy o pôžičke, t. j. odovzdania peňazí žalobcom žalovanému titulom pôžičky peňazí nepostačuje. Z hľadiska obrany žalovaného, ktorý poukazoval na svedeckú výpoveď svedka F. N., súd prvej inštancie mal za to, že tento dôkaz vrátenie požičaných peňazí žalovaným žalobcovi nepreukazuje. Jednalo sa o náhodnú prítomnosť osoby F. N. pri tomto úkone odovzdávania peňazí pred pohostinským zariadením pri čerpacej stanici Shell smerom na Žilinu, keď pred svedkom žalovaný sa vyjadril len všeobecne - nebol konkretizovaný právny úkon, že ide mu vrátiť peniaze, ktoré si od neho požičal. Svedok síce uviedol, že žalovaný ich pred ním počítal a že to bolo 6.200,- alebo 6.500,- eur, presnú výšku si nepamätá, sám osobne ich neprepočítal, naviac, keď žalovaný odovzdával žalobcovi peniaze, svedok stál 2 metre ďalej, nepočul, čo pri odovzdávaní peňazí uviedli žalobca a žalovaný. Súd prvej inštancie mal za to, že ide len o ojedinelý, samostatný dôkaz, nebolo možné vyhodnotiť ho v súvislosti s inými dôkazmi, dokonca ani so samotnou výpoveďou žalovaného, ktorý skutkové okolnosti tohto vrátenia peňazí súdu vo svojej výpovedi nepopísal, ďalej napr. nebol predložený podporný dôkaz k otázke zdroja týchto peňazí, napr. doklad o výbere týchto peňazí z účtu žalovaného v banke. Podľa názoru súdu prvej inštancie tento dôkaz splnenie uplatneného nároku žalobcu v tomto konaní v časti v zmysle výpovede svedka nepreukazuje. Pri tomto úkone nebol nijakým spôsobom zaangažovaný, jednalo sa len o náhodnú prítomnosť. O tomto úkone nebolo vyhotovené žiadne písomné potvrdenie, žalovaný nepostupoval s najvyššou možnou opatrnosťou, ktorú si takýto úkon vyžaduje, nebol vyhotovený doklad o vrátení peňazí podpísaný žalobcom, hoci v minulosti v rámci zmluvných vzťahov medzi týmito účastníkmi konania boli realizované úkony aj písomnou formou, dokonca s úradne overenými podpismi (doklad pod názvom Pôžička). Keďže žalobca vrátenie peňazí zo strany žalovaného popieral, vzhľadom k vyššie uvedeným pochybnostiam súdu za situácie, keď žalovaný iný dôkaz o vrátení peňazí žalobcovi v konaní nepredložil, súd prvej inštancie dospel k záveru, že k vráteniu peňazí nedošlo ani len čiastočne. Z týchto dôvodov z uplatneného nároku žalobcu súd prvej inštancie mu priznal len nárok na zaplatenie sumy 10.000,- eur, ktorú sumu žalovaný doposiaľ žalobcovi nevrátil, spolu s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania z tejto sumy počnúc dňom 01.07.2015, t. j. dňom nasledujúcim, ako vyplýva z dokladu pod názvom Pôžička, kde žalobca a žalovaný svojimi podpismi úradne overenými pred notárom potvrdili, že žalobca požičiava žalovanému finančnú hotovosť 10.000,- eur na dobu od 18.06.2015 do 31.06.2015 (chyba v písaní, mesiac jún má 30 dní), t. j. dňom nasledujúcim po splatnosti pôžičky, v sume 10.000,- eur, až do zaplatenia, pričom výška úroku z omeškania je podľa súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Pokiaľ žalobca navrhol vykonať ďalší dôkaz, a to znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia k pravdovravnosti žalobcu ohľadom skutočností týkajúcich sa odovzdávania peňazí žalovanému a tiež k pravdovravnosti žalovaného ohľadom skutočností vrátenia peňazí žalobcovi, vrátane všetkých ich tvrdení prednesených pred súdom prvej inštancie, tento návrh na vykonanie dôkazu zamietol vzhľadom na dôkaznú situáciu v tejto právnej veci, ako bola vyhodnotená vyššie, ako nadbytočný. Súd prvej inštancie v konaní vyhodnotil dôkazy, ktoré boli predložené účastníkmi konania k rozhodujúcim skutočnostiam uplatneného nároku,

t. j. poskytnutia pôžičky peňazí a vrátenia pôžičky peňazí. V nadväznosti na platný princíp materiálnej pravdy v občianskom súdnom konaní bolo povinnosťou súdu čo najúplnejšie zistiť skutkový stav veci. Mal za to, že došlo k dodržaniu tohto princípu a vykonanie navrhnutého dôkazu nie je potrebné.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že podáva odvolanie proti rozsudku, a to proti výroku, ktorým mu uložil povinnosť zaplatiť pôžičku vo výške 10.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10.000,- eur od 01.07.2015 až do zaplatenia. Podľa názoru odvolateľa v prejednávanej veci žalobca neuniesol na ňom spočívajúce dôkazné bremeno a nedokázal svoje tvrdenia, ktoré žalovaný popieral. Aj sám žalobca spochybnil svoje tvrdenia, keď pôvodne sa domáhal vrátenia pôžičky v inej výške a následne návrh zmenil a tvrdil, že žalovanému požičal inú sumu, akú tvrdil v návrhu. Skutkový stav tvrdený žalobcom je nelogický, pretože je neuveriteľné, aby žalovanému postupne v 100-vkách eur požičal takú veľkú finančnú čiastku, a to aj napriek tomu, že tento mal byť v omeškaní s niekoľkými predchádzajúcimi finančnými pôžičkami.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca písomne tak, že z listiny označenej ako pôžička na sumu 10.000,- eur zo dňa 23.06.2015, na ktorej je aj podpis žalovaného úradne overený, je podľa žalobcu takým dôkazom, ktorý jednoznačne dokazuje, že žalobca žalovanému odovzdal peniaze vo výške 10.000,- eur. Za daného skutkového stavu neuniesol dôkazné bremeno žalovaný, ktorým by predložil súdu hodnoverný dôkaz, ktorým by dokázal vrátenie sumy žalobcovi. Od podania žaloby až do vyhlásenia rozsudku bolo správanie žalovaného také, že popieral samotnú zmluvu o pôžičke a neskôr menil svoje vyjadrenia, keď napr. na pojednávaní dňa 26.01.2016, keď priznal, že od žalobcu prevzal sumy, ale iba tie, pri ktorých je uvedený žalovaného podpis. Nakoniec žalobca poukázal na svedeckú výpoveď svedka žalovaného, keďže o tomto svedkovi sa zmienil až 26.01.2016, kedy pod ťarchou dôkazov musel žalovaný priznať prevzatie súm od žalobcu. Žalobcov svedok zjavne nepoznal miestne pomery a prístupové trasy v Ružomberku a nevidel, akú sumu žalovaný mal údajne vracať žalobcovi. Okrem toho žalovaný mal byť opatrný, keďže žalobca si poukazovanie súm dával žalovanému podpisovať, aby si aj žalovaný dal podpísať žalobcom vrátenie peňazí.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 379 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s. p.) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10.000,- eur od 01.07.2015 do zaplatenia postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil. Výroku, ktorým v ostatnej časti súd návrh žalobcu zamietol, sa nedotkol, keďže tento nebol napadnutý odvolaním.

7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

8. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 C. s. p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Vo väzbe na samotné meritórne posúdenie daného prípadu odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalovaného za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi. Žalovaný v odvolaní rezignoval na akúkoľvek konkrétnu úvahu vo vzťahu k vecným dôvodom, ktoré súd prvej inštancie viedli k čiastočnému vyhoveniu návrhu. Fakticky sa žalovaný vo svojom odvolaní obmedzil len na všeobecné konštatovanie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nedokázal svoje tvrdenia, ktoré žalovaný popieral, avšak dôvodom pre čiastočné vyhovenie návrhu bolo prenesenie dôkazného bremena na žalovaného, ktoré neuniesol v tom smere, že dlžobný úpis predložený žalobcom mal za následok, že dôkazného bremeno prešlo

na žalovaného. Z opravného prostriedku možno vyvodiť, že s právnym názorom súdu prvej inštancie polemizuje, a to bez relevantnej reakcie na konkrétne nosné dôvody meritórneho rozhodnutia.

9. Odvolací súd nemôže v sporovom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, respektíve preskúmať rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok. Zároveň však platí aj úsudok, že nie je prípustné konfrontovať súd prvej inštancie so závermi, ktoré v konaní nevyslovil. Odvolací súd preto nemá právny dôvod, respektíve možnosť zaoberať sa týmito námietkami, nakoľko nemá podklad v napadnutom rozhodnutí. Takéto závery súd prvej inštancie neurobil a ide o zjavné pochybenie žalobcu pri formulovaní odvolacích dôvodov.

10. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľa boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (pokiaľ majú vplyv na vecnú správnosť v rozhodnutí vo veci samej), tento potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznáva žalobcovi v plnom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní proti žalovanému úspešný.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)