Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-33-2000.pdf
PDF · 73.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6Er/33/2000
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany vo veci exekúcie oprávneného: D. K., rod. C. , nar. XX.XX.XXXX, M. XXX/XX, XXX XX N. E. proti povinnému: EUROPAP, spol. s.r.o., Trenčianska 764, 018 51 Nová Dubnica, IČO 31 412 025 o vymoženie sumy 355,92 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozef Kapronczai, náhradníka súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka, Exekútorský úrad Švermova 273, 924 01 Galanta, pod EX 10/2000, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Kapronczaiovi, Exekútorský úrad Švermova 273, 924 01 Galanta náhradníkovi JUDr. Emila Vančíka náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
Okresný súd Topoľčany poveril súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka poverením č. 5406*004291 zo dňa 18.01.2000 vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Topoľčany č. k. 4C/269/1998 zo dňa 30.07.1999 pre vymoženie sumy 355,92 eur s príslušenstvom.
Súdny exekútor podaním zo dňa 07.09.2016, ktoré bolo doručené dňa 16.09.2016 podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že oprávnený bol vymazaný z obchodného registra. Navrhol exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Súd z výpisu z obchodného registra zistil, že Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 5K 311/00 - 52 zo dňa 12.03.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2002, zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka Europap, spol. s r.o., Trenčianska 764, Nová Dubnica, IČO 31 412 025 pre nedostatok majetku dlžníka. Dňom 23.07.2005 bol povinný vymazaný z obchodného registra.
Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (EP) exekučné konania, ktoré sa začali do 1.2.2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP účinného od 1.2.2002 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP účinného do 31.1.2002 exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 2 EP exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa § 64 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov zánikom povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na jeho právneho nástupcu, ktorý vstupuje do práv a povinností povinného. Veritelia môžu od právneho nástupcu povinného žiadať uspokojenie svojich pohľadávok. Ak však povinný zanikne bez právneho nástupcu, v exekúcii nemožno pokračovať, nakoľko niet subjektu, proti ktorému by sa mala exekúcia vykonávať.
Súd exekúciu zastaví, ak nepochybne zistí, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie. Oprávnený v tejto veci zanikol, ale bez právneho nástupcu. Súd vzhľadom na to exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, a to podľa § 57 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 a § 235 ods. 2 EP v znení neskorších predpisov. Oprávnený zanikol z dôvodu zrušenia konkurzu, pretože neboli splnené predpoklady pre konkurz. Exekučné konanie sa začalo v roku 1997, t. j. pred 1.2.2002. Exekúcia bola preto zastavená podľa predpisov účinných do 31.1.2002 (§ 235 ods. 2 EP).
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002, za výkony exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
V zásade osobou povinnou znášať trovy exekúcie môže byť iba povinný. V prejednávanej veci však povinný zomrel, dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu nemajetnosti povinného, preto tomuto subjektu nemožno uložiť povinnosť náhrady trov exekúcie. Za takejto situácie povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie mohla byť uložená oprávnenému len pri splnení podmienok z ust. § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.1.2002.
Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie objektívne nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, súd ho nezaviazal na náhradu trov súdneho exekútora, pričom súd poukazuje i na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 32/08, II. ÚS 171/08, IV. ÚS 128/08 a IV. ÚS 38/08).
Podľa tohto ustanovenia, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Skutočnosť, že povinný sa dostane do takej situácie, že jeho majetok nebude postačovať ani na úhradu trov exekúcie, oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať. Nemajetnosť povinného nemožno považovať za zavinenie oprávneného, v dôsledku čoho aplikácia ust. § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.1.2002 pri rozhodovaní o trovách exekúcie neprichádza do úvahy. Rovnako nie je možné oprávneného zaviazať na znášanie trov exekúcie. Exekučný poriadok takúto možnosť pripustil až novelizáciou ust. § 203 uskutočneného s účinnosťou od 1.2.2002 zákonom č. 32/2002 Z.z. Táto novela ale nie je aplikovateľná na exekučné konania začaté do 1.2.2002 v zmysle § 235 ods. 2 Ex. por.
Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určuje zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. V danej veci však súd nemohol na zaplatenie trov exekúcie zaviazať povinného, keďže tento zomrel, a teda ako subjekt práv a povinností zanikol. Výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Vychádzajúc zo znenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku súd môže súd
uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Použitie uvedeného ustanovenia teda prichádza do úvahy iba pri splnení zákonných predpokladov, teda ak exekúcia bola zastavená a oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Súd poukazuje na skutočnosť, že oprávnený v priebehu konania nemohol ani pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného v dôsledku jeho smrti. Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému podal oprávnený u súdneho exekútora dňa 04.01.2000 a povinný bol vymazaný z obchodného registra dňa 23.07.20005, t.j. až po viac ako 5 rokoch po začatí exekučného konania. Oprávnený teda nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, teda že povinný zomrie.
Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, totiž nebolo možné danú exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného. Súd zároveň konštatuje, že ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku bolo do Exekučného poriadku zavedené až zákonom č. 32/2002 Z. z. s účinnosťou od 01.02.2002, pričom predmetné exekučné konanie začalo dňa 04.01.2000. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, ktorý je nutné na danú vec aplikovať vzhľadom na citované prechodné ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, nebolo možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.
Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na to, aby súd na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 Exekučného poriadku v príslušnom znení. Súd poukazuje i na to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, predpokladá možnosť, nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému, a teda obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať súdnemu exekútorovi trovy zastavenej exekúcie. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 13.01.2005, sp. zn. II. ÚS 12/2005, konštatoval, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť súdu nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Uvedené vyplýva z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúcu sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, mieru jeho zavinenia a napokon aj to, že keby tu aj bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).