Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoKR-20-2015.pdf
PDF · 95.01 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoKR/20/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: Ing. Miroslav R. Šefčík, PhD., Podjavorinskej 37/1, Trnava, správca úpadcu SLOTAS, spol. s r.o., Šaštín Stráže, IČO: 34 110 798, zastúpený: alianciaadvokátov ak, s.r.o. , Vlčkova 8/A, Bratislava proti žalovanému: V. M., D. XXXX/X, K., Česká republika, zastúpený advokátkou Mgr. Annou Šeniglovou, Školská ul. 6, Holíč, o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 25Cbi/2/2010-202 zo dňa 10.09.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 25Cbi/2/2010-208 zo dňa 09.10.2015 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti p o t v r d z u j e , v časti o náhrade trov konania rozsudok v spojení s opravným uznesením zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Trnava ako súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že kúpna zmluva uzatvorená medzi spoločnosťou SLOTAS, spol. s r.o., so sídlom Šaštín-Stráže ako úpadcom a žalovaným dňa 31.03.2009 je voči veriteľom úpadcu neúčinná, keď konanie úpadcu možno charakterizovať ako odporovateľný právny úkon. Z dôvodu nejasnosti podanej žaloby bol žalobca uznesením súdu prvej inštancie vyzvaný na odstránenie vád podania, ktoré žalobca odstránil podaním zo dňa 28.04.2010 a žiadal, aby súd prvej inštancie vyhlásil kúpnu zmluvu zo dňa 31.03.2009 ako i kúpnu zmluvu zo dňa 09.04.2009 za neplatné s uložením povinnosti vrátiť predmety, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv do konkurznej podstaty úpadcu. Následne bolo súdu prvej inštancie doručené ďalšie podanie žalobcu zo dňa 19.05.2010, ktorým žiadal, aby súd kúpne zmluvy, ktorých neplatnosti sa v konaní domáhal chápal ako žalobu o určenie neúčinnosti uvedených zmlúv voči veriteľom.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe označil žalobu za nezrozumiteľnú a nejasnú, pretože z petitu nie je zrejmé, čoho sa vlastne žalobca domáha.
3. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalobca zobral žalobu v časti určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 31.03.2009, týkajúcej sa obstarania 66 kusov textilných strojov vrátane náhradných dielov a technickej dokumentácie späť , v ostatnej časti na podanej žalobe zotrval s tým, že sa jedná o odporovateľný právny úkon bez primeraného protiplnenia. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 25Cbi/2/2010-76 zo dňa 12.01.2012 konanie o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 31.03.2009 zastavil.
4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s listinnými dôkazmi zistil, že na majetok úpadcu - spoločnosť SLOTAS spol. s r.o. bol uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 31K/9/2009-248 zo dňa 08.09.2009 vyhlásený konkurz, ktoré uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 14.09.2009. Kúpna zmluva medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol predaj osobného motorového vozidla PEUGEOT 206 5P1.1 E, EČV: SE-218-AM za kúpnu cenu 3.000,- eur bola uzatvorená dňa 09.04.2009. Trestným rozkazom vydaným Okresným súdom Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 1T/93/2014 dňa 23.12.2014, ktorý nadobudol dňa 23.03.2015 právoplatnosť, bola štatutárna zástupkyňa úpadcu Ing. Gabriela Caunerová uznaná vinnou zo spáchania prečinu zavineného úpadku v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania veriteľa, keď štatutárny zástupca spoločnosti SLOTAS s.r.o. Šaštín Stráže v období od 31.12.2008 do 29.05.2009 uskutočnila nehospodárne majetkové prevody a pod trhovú hodnotu rozpredala majetok spoločnosti, konkrétne okrem iného i motorové vozidlo PEUGEOT 206 5P1.1 E, EČV: SE-218-AM a to kúpnou zmluvou zo dňa 09.04.2009 za cenu 3.000,- eur, keď skutočná hodnota vozidla bola podľa znaleckého posudku vyhotoveného pod č. 5/2014 Ing. Jaroslavom Lysým stanovená v sume 4.544,- eur, čím spôsobila úpadok právnickej osoby a zmarila uspokojenie jej veriteľov.
5. Súd prvej inštancie vyhodnotením v konaní preukázaných skutočností konštatoval, že žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote, keď správca úpadcu v záujme ochrany veriteľov podľa § 7 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ako ZKR) podal návrh, aby súd vyhlásil kúpnu zmluvu za neplatnú. To, že bola uzatvorená pred vyhlásením konkurzu za neprimerane nízku kúpnu cenu je v rozpore so zásadami riadneho hospodárenia, čím došlo k poškodeniu majetku veriteľov. Z dôvodu nejasnosti podanej žaloby pre nezrozumiteľnosť petitu súd prvej inštancie vyzval žalobcu aby ustálil, čoho sa žalobou domáha. Podaním zo dňa 28.04.2010, doručenom súdu dňa 28.04.2010 žalobca uviedol, že žiada o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, a dňa 19.05.2010 v podaní zo dňa 19.05.2010 žiadal , aby súd konal a rozhodol o neúčinnosti predmetnej kúpnej zmluvy, čo potvrdil žalobca i na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie. Podasnia žalobcu súd v spojení s jeho vyjadrením vyhodnotil a uviedol, že konanie sa začalo podaním návrhu, ktorý síce mal nedostatky, ale tieto bolo možné odstrániť podľa § 43 O.s.p., čím tak bola zachovaná procesná i hmotnoprávna lehota a žaloba bola podaná včas.
6. Ďalej súd prvej inštancie s poukazom na § 39 Obč. zák., ktorý definuje neplatnosť právneho úkonu v spojení s trestným rozkazom vydaným Okresným súdom Senica, (ktorý je uvedený vyššie) konštatoval, že predmetným právnym úkonom bola spáchaná trestná činnosť, z dôvodu ktorého je tento úkon v rozpore so zákonom a s poukazom na súdnu prax uviedol, že taký právny úkon, ktorý je v rozpore so zákonom je absolútne neplatný, čo má prednosť pred odporovateľnosťou a odporovať je možné len platnému právnemu úkonu. Ak zákon určité konanie dlžníka sankcionuje odporovateľnosťou, nemôže byť zároveň to isté konanie sankcionované i neplatnosťou právneho úkonu, pretože neplatný právny úkon nevyvoláva žiadne právne účinky. V súvislosti s týmto názorom a odkazom na právnu úpravu uvedenú v § 57 ods. 1, 2, § 23 ods. 1, § 9 ods. 1, § 199 ods. 1, § 58 ods. 1, 2, 3 ZKR a § 39 Obč. zák. súd prvej inštancie nemohol odporovacej žalobe pre neplatnosť právneho úkonu, neúčinnosti ktorého sa žalobca jednoznačne domáhal vyhovieť a žalobu v celom rozsahu zamietol.
7. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 1 O.s.p. a uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému náhradu trov konania, ktorý výrok opravil opravným uznesením č.k. 25Cbi/2/2010-208 zo dňa 09.10.2015 s tým, že ich vyčísli v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil a kúpnu zmluvu zo dňa 09.04.2009 vyhlásil za neúčinnú voči veriteľom a žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty sumu 1.544,- eur, prípadne, aby rozhodnutie zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odvolateľ v žalobných dôvodoch zdôraznil, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý zmluvu označil za neplatnú z dôvodu, že je v rozpore so zákonom, podľa jeho právneho názoru zmluva nie je neplatným, ale neúčinným (odporovateľným) právnym úkonom a sú splnené všetky okolnosti, ktoré sú vyžadované v § 57 a § 58 ZKR k tomu, aby bola vyhlásená kúpna zmluva práve za právne neúčinnú, pretože nie sú splnené podmienky k tomu, aby bola vyhlásená za neplatnú. Pre posúdenie, či má ísť o odporovateľnosť alebo neplatnosť právneho úkonu je rozhodujúce, či úmysel ukrátiť veriteľa mali obaja účastníci právneho vzťahu, kedy je právny úkon neplatným, alebo tento úmysel mal iba dlžník a vtedy je právny úkon neúčinný. S uvedeným korešponduje i právna prax, k čomu poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, Najvyššieho súdu SR a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici a zdôraznil, že neplatnosť právneho úkonu by musel súd prvej inštancie osobitne dokazovať, k čomu ale dokazovanie nebolo vykonávané, a k rozhodnutiu NS SR sp. zn. 4Cdo/163/2007, na ktoré odkázal v rozhodnutí súd prvej inštancie pri odôvodnení právneho názoru o neplatnosti zmluvy uviedol, že Okresný súd Trnava predmetné rozhodnutie nesprávne pochopil a vyložil, pretože konanie, ktoré napĺňa znaky odporovateľnosti bez vykonania ďalšieho dokazovania nemôže byť sankcionované neplatnosťou a je otázne, či súd prvej inštancie mohol v konaní o určenie neúčinnosti zmluvy vykonávať dokazovanie súvisiace s vnútornou motiváciou žalovaného pri uzatváraní zmluvy. Tým, že nebol preukázaný úmysel žalovaného ukrátiť spoločnosť SLOTAS spol. s r.o., čo vôbec nebolo predmetom dokazovania je možné zmluvu považovať výlučne za odporovateľnú a neúčinnú, ale nie za neplatnú.
9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu ako vecne správne potvrdiť a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
10. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vec prejednal podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p. (Civilný sporový poriadok), podľa ktorého je odvolacími dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho nariadenie neukladalo, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd stranám elektronickými prostriedkami neoznamoval, pretože o to nepožiadali.
11. Z obsahu spisu, vykonaného dokazovania a rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že prvoinštančný súd za zásadnú pre rozhodnutie v danej veci považoval otázku záväznosti rozhodnutia trestného rozkazu pre rozhodnutie v danej veci. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že podľa trestného rozkazu kúpna zmluva, ktorú uzatvorila v mene spoločnosti SLOTAS spol. s r.o. jej konateľka Ing. Gabriela Caunerová a ktorou previedla osobné motorové vozidlo PEUGEOT 206 EČV: SE-218-AM, na žalovaného, sa dopustila spáchania prečinu zavineného úpadku podľa § 228 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a) Tr. zák., v dôsledku čoho je takýto právny úkon podľa § 39 Obč. zák. neplatný, pretože odporuje zákonu a uvedeným rozhodnutím je prvoinštančný súd v čase vydania rozhodnutia platného § 135 ods. 1 O.s.p. viazaný a na ktorú skutočnosť z uvedeného dôvodu správne prihliadol.
12. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa v dostatočnom rozsahu vyporiadal so všetkými pre rozhodnutie v súdenej veci relevantnými skutočnosťami z ktorých ustálil, že právny úkon, ktorým je kúpna zmluva, neúčinnosti ktorej sa žalobca v konaní domáha a uzatvorením ktorej bola spáchaná trestná činnosť, je úkon v rozpore so zákonom a z toho dôvodu neplatný a z ktorého dôvodu tak nemožno vysloviť jeho neúčinnosť. Z hľadiska splnenia podmienky objektívneho ukrátenia veriteľa je podstatné, aby právny úkon, ktorým je kúpna zmluva uzatvorená medzi úpadcom, konajúcim v tom čase prostredníctvom svojej konateľky a žalovaným bol platným úkonom. Ak je ale tento úkon v rozpore so zákonom, čo bolo preukázané v trestnom konaní, je podľa § 39 Obč. zák. úkonom absolútne neplatným, ktorého účinky vôbec nenastali a tak mu nemožno ani odporovať. Neplatnosť právneho úkonu má prednosť pred jeho odporovateľnosťou, ktorá je osobitným inštitútom slúžiacim na ochranu veriteľov a je postihom za právne dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka za platné právne úkony. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie správne posúdil právny vzťah medzi účastníkmi s tým, že kúpna zmluva, ktorá je neplatným právnym úkonom, nemôže byť odporovaná a právnou ochranou veriteľa je v takomto prípade žaloba o neplatnosť právneho úkonu, a tak z dôvodu vecnej správnosti v časti zamietajúceho výroku rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd podľa § 387 ods. 1, ods. 2 .C.s.p. potvrdil, keď sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
13. Z dôvodu potreby vyporiadať sa i s odvolacími dôvodmi, na ktoré poukazoval odvolateľ - žalobca, ktorý namietal záver súdu prvej inštancie o neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože prvoinštančný súd nevykonal k tomuto záveru žiadne dokazovanie a tak nemal preukázaný úmysel žalovaného ukrátiť úpadcu, odvolací súd uvádza, že prvoinštančný súd vykonával dokazovanie k posúdeniu neplatnosti uvedenej kúpnej zmluvy a to odkazom na rozhodnutie vydané v trestnom konaní, ktorého závery si súd prvej inštancie si osvojil a ktoré pre rozhodnutie o veci použil . K uvedenému je potrebné zdôrazniť, že priamo žalobca predložil súdu trestný rozkaz, z čoho mu muselo byť zrejmé, že zmluva, ktorej odporuje je z hľadiska znenia § 39 Obč. zák. neplatným právnym úkonom, napriek tomu ale zotrval na žalobe a domáhal sa vyslovenia právnej neúčinnosti kúpnej zmluvy, hoci mal dostatok priestoru na to, aby právnu kvalifikáciu upravil vzhľadom na existujúci skutkový stav a žiadal určiť, aby zmluva bola vyhlásená za neplatnú a to vzhľadom na ust. § 118a ods.2 O.s. p. , ktorý v určitých prípadoch umožňuje súdu prihliadnuť aj na dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní a žalobca ich nemohol bez svojej viny včas použiť, keď trestný rozkaz bol vydaný dňa 23.12.2014, právoplatnosť nadobudol dňa 23.03.2015, teda pred vyhlásením rozsudku v tejto veci. Uvedený záver pritom vyplýva i z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 30Cdo/2684/2007, ktorý predložil odvolateľ ako súčasť podaného odvolania. Rozhodnutia, na ktoré poukázal v odvolaní odvolateľ nemožno hodnotiť ako ustálenú judikatúru, za ktorú sa považuje rozhodnutie, ktoré bolo prijaté ako spoločné stanovisko príslušného kolégia NS a takto publikované, nie sú to individuálne rozhodnutia a rozhodnutia, na ktoré odvolateľ poukázal, sa netýkajú rovnakej skutkovej situácie, aká je riešená v tomto konaní.
14. V časti rozhodnutia a vyčíslenia priznanej náhrady trov konania žalovanému, ktorou odkazuje prvoinštančný súd v znení opravného uznesenia na písomné vyhotovenie v časti vyčíslenia, písomné vyhotovenie rozsudku žiadne vyčíslenie neobsahuje, hoci odôvodnenie špecifikáciu trov a ich vyčíslenie obsahuje, ale toto nie je premietnutá do výrokovej časti rozsudku, preto odvolací súd v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a vrátil na ďalšie konanie s tým, že takýmto rozhodnutím došlo k porušeniu práv na spravodlivý proces spočívajúce v tom, že z výroku nie je zrejmé, v akej výške súd prvej inštancie žalovanému úspešnému účastníkovi nárok na náhradu trov konania priznal, preto tento nedostatok odstráni súd prvej inštancie a o nároku na náhradu trov konania výrokom rozhodne a súčasne rozhodne i o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.
Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 .s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods.2. C.s.p.)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p..
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p..
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.sp.).