Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-119-2015.pdf
PDF · 85.34 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/119/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti P.: Z., X. XX.X.XXXX C. Z., X. XX.X.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, deti rodičov: matka - S. J., X. XX.X.XXXX, L. Š. XXXX/X, R. E., zastúpená Advokátskou kanceláriou mzlegal, s.r.o. IČO: so sídlom AK Bernolákova 2425/2 Malacky a otec J. P., X. XX.XX.XXXX, L. L. Č..XXX, Ž., o návrhu otca na zníženie výživného a úpravu styku s maloletými deťmi, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.
II. Súd upravuje styk otca s maloletými deťmi:
- každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 15:00 hod do nedele do 15:00 hod., mimo mesiacov júl a august v každom kalendárnom roku
- každý kalendárny rok od 01.07. od 15,00 hod. do 07.07. do 15,00 hod.
- každý kalendárny rok od 01.08. od 15,00 hod. do 07.08. do 15,00 hod.
- každý párny kalendárny rok od 23.12 od 15,00 hod. do 27.12. do 15,00 hod. a to vždy tak, že v uvedené dni a hodiny si otec maloleté deti prevezme v byte matky a v uvedené dni a hodiny vráti maloleté deti späť matke v jej byte. Matka je povinná maloleté deti na styk riadne a včas pripraviť.
III. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Pezinok číslo konania XP/XXX/XXXX zo dňa 18.1.2013 v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 6.10.2015 sa otec domáhal zníženia výživného na maloleté deti Z. C. Z. zo súm 150 eur mesačne na sumy 28 eur mesačne na každé maloleté dieťa a úpravy styku s maloletými dcérami tak, že sa bude stretávať s maloletými každú nedeľu od 10,00, hod. do 16,00 hod a každý tretí týždeň v mesiaci od piatku od 16,00 hod do nedele do 14,00 hod. Svoj návrh odôvodnil tým, že v roku 2015 keď rodičia uzavreli rodičovskú dohodu veril , že s matkou maloletých deti obnovia spolužitie, čo sa nestalo, následne sa musel presťahovať k svojim rodičom do Žiliny. Od 29.6.2015 pracuje v spol.VALI spol.s.r.o. a jeho príjem je 456 eur mesačne. Posledné dni matka neumožňuje otcovi ani telefonicky kontakt s dcérami, dohoda s matkou nie je v tejto otázke možná, preto podáva návrh na úpravu styku s maloletými dcérami.
2. Otec na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu v časti zníženia výživného a úpravy styku trvá s tým, že styk žiada upraviť nasledovne: každý párny týždeň od piatku 15,00 hod do nedele 15,00 hod.
každý kalendárny rok od 1.7. 15,00 hod do 7.7.. do 15,00 hod a od 1.8. od 15,00 hod do 7.8. do 15,00 hod a každý párny kalendárny rok od 23.12. od 15.00 hod do 27.12. do 15,00 hod.
3. Matka s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila a žiadala aby súd návrh otca zamietol, čo sa týka úpravy styku s návrhom otca nesúhlasí a žiada aby súd upravil stretávanie sa otca s maloletými dcérami jeden víkend v mesiaci na 5 hodín v sobotu, kedy by si deti otca užili viac a nie ako doteraz keď sú v Žiline a venuje sa im babka a otec väčšinou spí.
4. Kolízny opatrovník odporučil súdu návrh otca na zníženie výživného zamietnuť a ponechať doteraz určenú výšku vyživovacej povinnosti zo strany otca, nie je v záujem maloletých deti aby sa výška výživného znižovala, od poslednej úpravy výživného uplynulo obdobie 3 rokov. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletými deťmi , odporučili súdu návrhu otca vyhovieť s tým, že rodičia by sa mali podrobiť odbornému poradenstvu v otázke rodičovskej komunikácie.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s rodnými listami, písomným vyjadrením matky k návrhu otca, potvrdením o príjme otca, potvrdeniami o evidencii na úrade práce, o poberaní dávok v nezamestnanosti, rodinných prídavkov, rozpisom matky na náklady na obe maloleté deti, bývanie, potvrdením o poberaní náhradného výživného, písomnou správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia rodinných pomerov maloletých deti a oboch rodičov, obsahom spisu tun.spdu XP XXX/ XXXX, ako i ďalšími listinnými dôkazmi na ,vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný skutkový stav vo veci:
6. Obe maloleté deti pochádzajú z mimomanželského vzťahu rodičov, otcovstvo bolo uznané na matrike súhlasným vyhlásením oboch rodičov, rodičia nežijú v spoločnej domácnosti . Naposledy bola upravovaná vyživovacia povinnosť otca rozsudkom tunajšieho súdu č.k.XP XXX/XXXX zo dňa 18.1.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.2.2013, týmto rozsudkom súd schválil rodičovskú dohodu, v rámci , v rámci ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletých deti 150 eur na každú. V tom čase bol otec dlhodobo nezamestnaný, pracoval brigádnicky a mal prisľúbené pracovné miesto s platom 600 eur, urobil si kurz na vysokozdvižné vozíky. Matka v tom čase bola zamestnaná na polovičnú úväzok a jej príjem dosahoval sumu cca 400 eur.
7. Otec maloletej od poslednej úpravy výživného nezmenil svoj osobný stav , je slobodný nepribudli mu ďalšie vyživovacie povinnosti. Zamestnaný je v spol. Pavol Hoferica, s.r.o., ako vodič a jeho priemerný mesačný netto príjem je 409,55 eur, zamestnávateľ mu vychádza v ústrety uvoľňuje ho a súdne pojednávania a mimo výplatnú pásku dostáva cca 50 eur. Má sľúbenú prácu ako šofér v spol. Balolig, s.r.o. Žilina a jeho netto mzda by mala byť v sume 560 eur. Otec býva u rodičoch v ich rodinnom dome , rodičom prispieva na bývanie 100 eur mesačne. Otec nemá žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok väčšej hodnoty. Na pojednávaní uviedol, že s matkou maloletých deti sa mimosúdne nevedeli dohodnúť na stretávaní sa s dcérami, v súčasnosti pre deti chodí rýchlikom jeho matka, je dôchodkyňa a má cestovné zdarma, naspäť v nedeľu vozí deti otec, využíva osobné motorové vozidlo svojej matky. Deťom robí otec program, chodia sa spolu kúpať pozerajú televíziu a nie je pravdou že nechcú k nemu chodiť. Maloleté deti majú vytvorené vhodné podmienky na prespanie. Doposiaľ určené výživné nie je schopný uhrádzať, nakoľko má nízky príjem a rodičovskú dohodu uzavrel, lebo si myslel že obnoví spolužitie s matkou maloletých deti. Pokiaľ bude zarábať viac tak aj výživné bude zasielať vyššie.
8. Matka maloletého od poslednej úpravy výživného nezmenila svoj osobný stav, je slobodná, nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Do júla 2016 pracovala v DM Drogérie, časový rozvrh práce jej nevyhovoval, nakoľko sa stará o dve maloleté deti, preto pracovný pomer ukončila a je evidovaná na úrade práce, poberá dávky v nezamestnanosti 114,50 eur, rodinné prídavky na dve maloleté deti a náhradné výživné september 2016 v sume 374 eur a 434 eur. Matka na pojednávaní uviedla, že prácu si intenzívne hľadá, ukončila štúdium na VŠ 1.stupeň - sociálna práca. Spolu s dcérami býva u svojich rodičov. Matka uviedla, že nikdy nebránila otcovi aby sa s dcérami stretával, vychádzala mu v ústrety , dokonca dovolila aby pre deti chodila stará matka, avšak maloleté deti si pamätajú napätú situáciu v rodine otca, vynárajú sa im spomienky keď zaútočil otec na svoju sestru a posledné mesiace boli víkendy kedy nechceli k otcovi ísť, hlavne maloletá Z.. Tak isto maloleté dcéry matke po návrate od otca hovorili, že otec sa im nevenuje, veľa času prespí , preto s otcom navrhovanou úpravou styku matka nesúhlasí.
9. Maloletá Z. je žiačkou 2.ročníka základnej školy, je vo veku 7 rokov, je zdravá, učí sa dobre, stravuje sa v škole 22 eur mesačne, školský klub 15 eur mesačne, krúžky 20 eur v školskom klube, výtvarný krúžok 45 eur na 5 mesiacov. Priemerné mesačné výdavky na maloletú 280 - 300 eur mesačne.
10. Maloletá Z. je vo veku necelých 6 rokov, navštevuje materskú školu - mesačné poplatky 26 eur strava ,príspevok 60 eur. Priemerné mesačné výdavky na maloletú 280 - 300 eur mesačne.
11. Podľa §-u 78 ods.l Zákona NR SR č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákona o rodine), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
12. Podľa §-u 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
13. Podľa §-u 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa
14. Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov
16. Podľa §-u 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
17. Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
18. Podľa §-u 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Od poslednej úpravy výživného uplynula doba troch rokov, odôvodnené potreby maloletých deti vzrástli, maloletá Z. začala navštevovať materskú školu a maloletá Lenka končí materskú školu. V čase poslednej úpravy výživného otec nemal stabilnú prácu pracoval iba brigádnicky, mal nepravidelný príjem, v súčasnosti má prácu oficiálny príjem mesačne 409,55 eur a priznal vyplácanie finančnej hotovosti mimo výplatnú pásku cca 50 eur, má prísľub novej práce vyššie honorovanej. Argumenty otca na zníženie výživného súd vyhodnotil ako vyhýbanie sa vyživovacej povinnosti, ktorú si doposiaľ neplní, matka poberá náhradné výživné. Otcom navrhovaná výška výživného je v minimálnom rozsahu s čím sa súd nestotožnil a preto súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. Je potrebné zdôrazniť že vyživovacia povinnosť rodičov je ich zákonnou povinnosťou ktorá im vyplýva priamo zo zákona a je to právo dieťaťa, rodič ktorý nemá dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti nemôže presúvať celú starostlivosť na druhého rodiča, preto si musí otec svoje finančné záležitosti zariadiť tak aby bol schopný na výživu oboch dcér prispievať ním dohodnutou sumou. Otec neuniesol dôkazné bremeno v tomto konaní a nepreukázal že na jeho
strane nastala taká podstatná zmena v príjmovej stránke že by to odôvodňovalo zníženie výživného na maloleté deti.
21. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletými deťmi súd poukazuje na právo rodiča ktorý nemá maloleté deti zverené do jeho osobnej starostlivosti, aby sa s deťmi pravidelne stretával. Úloha biologického otca je v živote maloletých deti nezastupiteľná a preto súd návrhu otca vyhovel. Je potrebné aby súd dodal, že styk rodiča s maloletými deťmi je jeho právo ale toto práve nemôže byť nadradené právu maloletých deti, aby bol názor maloletých deti aj v tejto otázke braný do úvahy, aby bol rešpektovaný životný režim maloletých deti, ich školské a mimoškolské aktivity. Vzdialenosť bydliska otca a maloletých deti je veľká a realizácia stretávania je preto náročná na čas ako i financie. Otec si musí všetky finančné a časové záležitosti zariadiť tak, aby v čase , ktorý mu súd určil bol plne k dispozícií maloletým deťom, aby jeho zodpovednosť nepresúval na rodinných príslušníkov (tak to robil doposiaľ) a zamyslel sa nad tým aký program maloletým deťom počas chvíľ trávených s dcérami zabezpečí. Obe maloleté deti sú vo veku, ktoré pre ich zdravý psychický a fyzický vývoj potrebujú nové pozitívne impulzy, nové aktivity, ktoré ich budú obohacovať. Pokiaľ otec túto zodpovednú úlohu zvládne , je predpoklad, že odmietanie otca maloletými deťmi sa zmení čomu by mala matka aj do budúcna , tak ako doposiaľ napomáhať.
22. S poukazom na hore uvedené súd zhodnotil dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a rozhodol tak ako je uvedené výroku tohto rozsudku , návrh otca na zníženie výživného zamietol z dôvodu absencie hmotnoprávnych dôvodov na vyhovenie návrhu v tejto časti a upravil styk otca s maloletými dcérami.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania , ak tento zákon neustanovuje inak a konanie možno začať aj bez návrhu (§ 23 C.m.p.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, na podklade §-u 362 C.s.p., podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave písomne a v troch vyhotoveniach.
Podľa §-u 363 C.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods 1,2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa §-u 62 ods.1 C.m.p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa §-u 62 ods.2) C.m.p odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa §-u 44 C.m.p. rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.