Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-186-2015.pdf
PDF · 129.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-1C/186/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno sudcom JUDr. Ondrejom Kekeňákom, PhD., v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným 1/ Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, t. č. bytom P. F. na presne nezistenej adrese, zast. opatrovníkom Danica Matuščinová, súdna tajomníčka Okresného súdu Považská Bystrica, 2/ H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. F. XXX, za účasti osobitného subjektu, Všeobecná ochrana práv spotrebiteľa so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, zast. Advokátska kancelária OREA Consulting, s. r. o. so sídlom Zámocká 10, Bratislava, IČO: 46 962 000, o zaplatenie 7 376,56 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu vo výške 7 376,56 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 7 376,56 Eur od 25.02.2013 do zaplatenia, s kapitalizovaným úrokom z omeškania za obdobie od 21.12.2010 do 24.02.2013 vo výške 251,48 Eur, pričom súd povoľuje žalovaným 1/, 2/ splácať žalovanú istinu spolu s príslušenstvom v pravidelných mesačných splátkach vo výške 204,90 Eur zročných vždy do 25.-teho dňa každého mesiaca počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok s omeškaním čo i len jednej mesačnej splátky.
II. Žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu, pričom o ich výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 22.11.2013 domáha, aby súd žalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 7 376,56 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 7 376,56 Eur od 25.02.2013 do zaplatenia a s kapitalizovaným úrokom z omeškania za obdobie od 21.12.2010 do 24.02.2013 vo výške 252,05 Eur. Súčasne sa domáha priznania náhrady trov konania.
2. V rámci žaloby v podstate uviedol, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanými dňa XX.XX.XXXX zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX v zmysle § 497 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej aj Obchodný zákonník alebo Obch.z.), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu (ďalej aj „VOP“). Na základe tejto zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovaným 1/, 2/ poskytnúť úver vo výške 6 638,78 Eur, ktorý sa žalovaní 1/, 2/ zaviazali uhrádzať riadne a včas v 119 mesačných splátkach vo výške 97,06 Eur.
3. Pohľadávka žalobcu ku dňu 13.12.2012 predstavovala celkovo sumu 9 149,20 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 7 396,79 Eur, riadneho úroku 1 199,87 Eur, úroku z omeškania 501,71 Eur a príslušenstva vo výške 50,83 Eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení zo dňa XX.XX.XXXX. Sumu 50,83 Eur a úrok z omeškania 501,71 Eur si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje
len splátky úveru splatné od 20.12.2010 do 20.03.2017, t. j. 76 splátok v celkovej výške 7 376,56 Eur. Tieto splátky úveru sa stali splatnými dňa 24.02.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca si rovnako uplatnil úroky z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých splátok úveru do dňa zosplatnenia úveru v celkovej výške 252,05 Eur.
4. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 a žalobcom, postúpil právny predchodca žalobcu pohľadávku voči žalovaným 1/, 2/ na žalobcu.
5. Žalobca pripojil k žalobe listinné doklady, a to zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, VOP, oznámenie o postúpení pohľadávky, výzvu k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1514/2012/CE spolu s prílohou č. 1 a osvedčenie o registrácii právneho zástupcu žalobcu pre DPH.
6. Na výzvu súdu zaplatil žalobca súdny poplatok za žalobu vo výške 442,50 Eur.
7. Podaním doručeným súdu dňa 14.02.2014 žalobca spresnil žalobu v časti petitu tak, že žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 7 376,56 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 7 376,56 Eur od 25.02.2013 do zaplatenia, s kapitalizovaným úrokom z omeškania za obdobie od 21.12.2010 do 24.02.2013 vo výške 251,48 Eur, ako aj nahradiť mu trovy konania.
8. Podaním zo dňa 25.02.2014 súd postúpil predmetný spis na Okresný súd Trenčín z dôvodu miestnej príslušnosti.
9. Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 14C/68/2014-62 zo dňa 18.09.2014 ustanovil žalovanej 1/ ako opatrovníčku Andreu Janechovú - súdnu tajomníčku Okresného súdu Považská Bystrica.
10. Dňa 22.09.2014 bolo súdu doručené podanie ohľadom vstupu spoločnosti Všeobecná ochrana práv spotrebiteľa so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962 ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaných z dôvodu ochrany spotrebiteľských práv žalovaných v konaní.
11. Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 14C/68/2014-64 zo dňa 15.10.2014 vo výroku I. zrušil uznesenie č.k. 14C/68/2014-62 zo dňa 18.09.2014 a vo výroku II. ustanovil žalovanej 1/ ako opatrovníčku Danicu Matuščinovú, súdnu tajomníčku Okresného súdu Považská Bystrica.
12. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 6NcC/21/2015-70 zo dňa 07.07.2015 vyslovil, že nesúhlas Okresného súdu Trenčín s postúpením veci z Okresného súdu Brezno je dôvodný a miestne príslušným je Okresný súd Brezno.
13. Podaním doručeným súdu dňa 25.02.2016 sa vedľajší účastník vyjadril k predmetu konania. V podaní v podstate uviedol, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustanovení § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník alebo O.z.). Vedľajší účastník uviedol, že v predmetnom konaní je potrebné zaoberať sa otázkou, či zistený skutkový stav odôvodňuje záver, že postúpenie je voči žalovanému platné a účinné. Poukázal pritom na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., v zmysle ktorého je na postúpenie pohľadávky bankou potrebné, aby bol žalovaný písomne vyzvaný na úhradu svojich omeškaných záväzkov a aby bol s úhradou svojich pohľadávok v omeškaní aspoň 90 dní. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, podľa názoru vedľajšieho účastníka nie je pohľadávka banky postúpiteľná v zmysle § 524 a nasl. O.z. a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. Ak určitá pohľadávka nie je postúpiteľná, potom jej postúpenie je svojim obsahom a účelom v rozpore so zákonom, a je absolútne neplatné v zmysle § 39 O.z. Túto neplatnosť nie je možné zhojiť. Žalobca je povinný skutočnosti v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. preukázať, čo však neurobil. Vedľajší účastník ďalej žiadal, aby v prípade, ak by žalobca doložil výzvu na úhradu dlžnej sumy právnym predchodcom žalobcu, aby predložil aj doklad preukazujúci odoslanie tejto výzvy. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Prešov, Trenčín, Považská Bystrica, ako aj na dôvodovú správu k § 92 zákona č. 483/2001 Z.z. (ďalej len ZoB).
14. Vedľajší účastník ďalej uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávok je ďalej neplatná v zmysle § 39 O.z., pretože na žalobcu nemohla byť zo strany právneho predchodcu postúpená pohľadávka
pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorých splatnosť ešte nenastala. Podľa § 92 ods. 8 ZoB však má jednoznačne vyplývať, že banka môže postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu (záväzku v omeškaní) peňažného záväzku. Banka tak môže postúpiť len nesplácanú časť peňažného záväzku a celý záväzok až po jeho predchádzajúcom zosplatnení (za predpokladu dodržania postupu podľa § 53 ods. 9 O.z.), k čomu v predmetnom prípade nedošlo, a na žalobcu bola postúpená pohľadávka v celosti vrátane tých častí, ktoré ešte neboli splatné. Na podporu týchto tvrdení poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove.
15. Ďalej vedľajší účastník namietal vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky, ktoré žalobca vykonal dňa 05.02.2013, čo považuje za nekalú obchodnú praktiku, resp. úkon v rozpore so zákonom, keďže žalobca nie je držiteľom bankového povolenia v zmysle ZoB, čo v konečnom dôsledku znamená, že žalobca nemôže spravovať tzv. živý úver, a teda ani vyhlasovať mimoriadnu splatnosť takéhoto úveru, keďže toto právo prináleží výhradne banke, resp. držiteľovi bankovej licencie. Tento záver má podporovať aj čl. 7 bod 7.6.1. VOP. Na podporu svojich tvrdení poukázal na viacero súdnych rozhodnutí v obdobných veciach. Záverom žiadal súd, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal mu náhradu trov konania.
16. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 09.03.2016 podal námietku proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaných, ktorú odôvodnil najmä tým, že pre účasť vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovaných v tomto konaní nie sú splnené zákonné podmienky v zmysle § 93 ods. 3 O.s.p., t. j. súhlas účastníka, popri ktorom sa má zúčastniť v konaní, pričom uvedený nedostatok nie je možné zhojiť výzvou adresovanou žalovaným, nakoľko takúto možnosť nepripúšťa ani znenie Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby súd vstup vedľajšieho účastníka do konania nepripustil.
17. Uznesením č.k. 1C/186/2015-107 zo dňa 02.05.2016 súd pripustil vstup vedľajšieho účastníka, Všeobecná ochrana práv spotrebiteľa so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, zast. JUDr. Patrik Podhorský, advokát so sídlom Zámocká 36, Bratislava, do konania na strane žalovaných.
18. Žalobca sa v podaní doručenom súdu dňa 18.07.2016 vyjadril k skutočnostiam uvádzaných vedľajším účastníkom. V podaní poukázal na absolútny obchodnoprávny charakter vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným s poukazom na ustanovenia § 261 ods. 3 Obch.z., čo potvrdzuje aj uznesenie najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo/4/2012 to dňa 27.03.2013. Poukázal aj na právnu úpravu spotrebiteľských vzťahov obsiahnutú v Občianskom zákonníku účinnú ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (t.j. k 25.04.2007) a na skutočnosť, že v rámci predmetného konania už súdu predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaného spolu s podacím hárkom, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na vymáhanie postúpenej pohľadávky.
19. Ďalej uviedol, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a toto ustanovenie nehovorí o podmienkach postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva, čo rovnako vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Aj prípadné porušenie ustanovení § 92 ods. 8 ZoB nemá za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ale len sankcie vyplývajúce zo ZoB. Žalobca ďalej poukázal, že v súlade s prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok boli žalovaní ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1 148 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaných so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Rovnako je potrebné poznamenať, že z dikcie § 92 ods. 8 ZoB nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Pri použití gramatického a logického výkladu nie je možné dospieť k záverom uvádzaným vedľajším účastníkom. Požiadal súd, aby zaviazal osobitný subjekt a žalovaných k náhrade trov konania spoločne a nerozdielne
20. Osobitný subjekt sa podaním doručeným súdu dňa 22.08.2016 vyjadril k svojmu postaveniu v konaní s ohľadom na zákon č. 160/2015 Z.z. Vedľajší účastník v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2 C.s.p. sa s účinnosťou nového zákona od 01.07.2016 pretransformoval na osobitný subjekt v zmysle § 95 ods. 1, 2 C.s.p.. Osobitný subjekt ďalej okrem iného poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 MCdo/14/2014 zo dňa 21.04.2015, ktoré preberá aplikáciu ustanovenia § 52 ods. 2 O.z., v zmysle ktorého na predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovanými je potrebné implementovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Osobitný subjekt opätovne poukázal na ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB a na skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vyžadované týmto ustanovením zákona. Ďalej uviedol, že ak by aj žalobca doložil vyhlásenie splatnosti právnym predchodcom žalobcu, takýto právny úkon by bol neplatný v dôsledku rozporu s ustanovením § 53 ods. 9 O.z., keďže by v danom prípade neboli dodržané podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. K podaniu pripojil kópiu rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co/750/2015-148 zo dňa 30.06.2016, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co/89/2015-121 zo dňa 17.03.2016, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/460/2015-138 zo dňa 13.01.2016 a rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 9Co/147/2016-163 zo dňa 21.04.2016.
21. Podaním doručeným súdu dňa 27.09.2016 doplnil žalobca svoje dovtedajšie vyjadrenia. Okrem iného na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza sp.zn. 8C/67/2013 zo dňa 12.10.2015, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 12Co/223/2015 zo dňa 16.03.2016, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 15Co/511/2015 zo dňa 09.12.2015, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 8Co/163/2015 zo dňa 29.05.2015 a rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7Co/540/2015 zo dňa 04.11.2015. Ďalej uviedol, že postúpením pohľadávky sa stal sám žalobca veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle § 488 O.z. právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky. Na základe uvedeného považuje za nesporné, že spolu s postúpenou pohľadávkou na neho prešli všetky práva s touto pohľadávkou spojené, teda aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. K podaniu priložil oznámenie o začatí výkonu mandátnej činnosti, výzvu k úhrade a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti s podacími hárkami, ako aj oznámenie o postúpení pohľadávky
22. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, ako aj listinných dokladov pripojených k žalobe tak, ako sú uvedené vyššie, a to zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, VOP, oznámení o postúpení pohľadávky, výzvy k úhrade a oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1514/2012/CE spolu s prílohou č. 1, osvedčenia o registrácii právneho zástupcu žalobcu pre DPH, kópie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co/750/2015-148 zo dňa 30.06.2016, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co/89/2015-121 zo dňa 17.03.2016, rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/460/2015-138 zo dňa 13.01.2016, rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 9Co/147/2016-163 zo dňa 21.04.2016, oznámenia o začatí výkonu mandátnej činnosti, výzvy k úhrade a vyhlásenia mimoriadnej splatnosti s podacími hárkami, oznámenia o postúpení pohľadávky, ako aj vyjadrení účastníkov konania.
23. Na základe vykonaného dokazovania zistil súd v podstatných okolnostiach tento skutkový stav : 24. G. XX.XX.XXXX uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanými 1/, 2/ zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX v zmysle § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Na základe zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovaným 1/, 2/ úver vo výške 6 638,78 Eur jednorazovým prevodom na účet. Žalovaní 1/, 2/ sa zaviazali poskytnutý úver splatiť v 119 mesačných splátkach splatných vždy k 20.- temu dňu v mesiaci počnúc dňom 20.05.2007 vo výške splátky v sume 97,06 Eur. Úver bol poskytnutý pri ročnej percentuálnej miere nákladov 13,75 % a v zmysle zmluvných podmienok bol úročený úrokom vo výške 11,75 % ročne.
25. Žalovaní 1/, 2/ svoj záväzok riadne a včas neplnili, čím sa dostali do omeškania s úhradou dohodnutých splátok, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu poskytnutý úver v súlade s § 506 Obch. z. poskytnutý úver „zosplatnil“ ku dňu 25.08.2009, čo vyplýva jednak z vyjadrení žalobcu, ako aj z predloženej platobnej histórie. Dlžná suma ku dňu 15.12.2009 predstavovala 5 448,61 Eur. Suma 5 448,61 Eur pozostáva z istiny vo výšky 3 607,22 Eur, z úroku vo výške 1 728,45 Eur, zo zmluvnej pokuty vo výške 57,12 Eur a z poplatkov vo výške 55,83 Eur. Žalovaní dlžnú sumu ani sčasti neuhradili.
26. Pohľadávka žalobcu ku dňu 13.12.2012 predstavovala celkovo sumu 9 149,20 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 7 396,79 Eur, riadneho úroku 1 199,87 Eur, úroku z omeškania 501,71 Eur a z príslušenstva vo výške 50,83 Eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení zo dňa 13.12.2012.
27. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu, Slovenskou sporiteľňou, a.s., IČO: 00 151 653 a žalobcom, postúpil právny predchodca žalobcu pohľadávku voči žalovaným 1/, 2/ na žalobcu. Z celkovej pohľadávky si žalobca sumu 50,83 Eur a úrok z omeškania 501,71 Eur neuplatňuje. Žalobca si v tomto konaní uplatnil len splátky úveru splatné od 20.12.2010 do 20.03.2017, t.j. 76 splátok v celkovej výške 7 376,56 Eur. Tieto splátky úveru sa stali splatnými dňa 24.02.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru potom, čo boli žalovaní 1/ a 2/ v omeškaní s platením splátok úveru celkovo 1 148 dní, s dátumom poslednej čiastkovej úhrady 01.01.2010. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých splátok úveru do dňa zosplatnenia úveru v celkovej výške 251,48 Eur.
28. Súd pri rozhodovaní o návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona :
29. Podľa § 497 Obch.z., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
30. Podľa § 502 ods. 1 Obch.z., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
31. Podľa § 506 Obch.z., ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
32. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej aj Občiansky zákonník alebo O.z.)., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
33. Podľa § 41 O.z., ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
34. Podľa § 52 ods. 1 O.z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
35. Podľa § 52 ods. 2 O.z., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
36. Podľa § 53 ods. 9 O.z., ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
37. Podľa § 524 ods. 1 O.z., veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
38. Podľa § 524 ods. 2 O.z., s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
39. Podľa § 525 ods. 2 O.z., nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
40. Podľa § 526 ods. 1 O.z., postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
41. Podľa § 565 ods. 1 O.z., ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
42. Podľa § 95 ods. 1 C.s.p., na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.
43. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
44. Podľa § 92 ods. 8 ZoB, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
45. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanými 1/, 2/ zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v zmysle § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Na základe zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovaným úver vo výške 6 638,78 Eur jednorazovým prevodom na účet. Žalovaní 1/, 2/ sa zaviazali poskytnutý úver splatiť v 119 mesačných splátkach, splatných vždy k 20.-temu dňu v mesiaci počnúc dňom 20.05.2007 vo výške mesačnej splátky v sume 97,06 Eur. Úver bol poskytnutý pri ročnej percentuálnej miere nákladov 13,75 % a v zmysle zmluvných podmienok je úročený úrokom vo výške 11,75 % ročne.
46. Žalovaní 1/, 2/ svoj záväzok riadne a včas neplnili, čím sa dostali do omeškania s úhradou dohodnutých splátok, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu poskytnutý úver v súlade s § 506 Obch. z. poskytnutý úver „zosplatnil“ ku dňu 25.08.2009, čo vyplýva jednak z vyjadrení žalobcu, ako aj z predloženej platobnej histórie. Dlžná suma ku dňu 15.12.2009 predstavuje 5 448,61 Eur. Suma 5 448,61 Eur pozostáva z istiny vo výšky 3 607,22 Eur, z úroku vo výške 1 728,45 Eur, zo zmluvnej pokuty vo výške 57,12 Eur a z poplatkov vo výške 55,83 Eur. Žalovaní dlžnú sumu ani sčasti neuhradili.
47. Pohľadávka žalobcu ku dňu 13.12.2012 predstavovala celkovo sumu 9 149,20 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 7 396,79 Eur, riadneho úroku 1 199,87 Eur, úroku z omeškania 501,71 Eur a z príslušenstva vo výške 50,83 Eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení zo dňa XX.XX.XXXX.
48. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX medzi právnym predchodcom žalobcu, Slovenskou sporiteľňou, a.s., IČO: 00 151 653 a žalobcom, postúpil právny predchodca žalobcu pohľadávku voči žalovaným 1/ a 2/ na žalobcu. Z celkovej pohľadávky si žalobca sumu 50,83 Eur a úrok z omeškania 501,71 Eur neuplatňuje. Žalobca si v tomto konaní uplatnil len splátky úveru splatné od
20.12.2010 do 20.03.2017, to znamená 76 splátok v celkovej výške 7 376,56 Eur. Tieto splátky úveru sa stali splatnými dňa 24.02.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru potom, ako boli žalovaní v omeškaní s platením splátok úveru celkovo 1 148 dní, s dátumom poslednej čiastkovej úhrady 01.01.2010. Žalobca si rovnako uplatnil úroky z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých splátok úveru do dňa zosplatnenia úveru v celkovej výške 251,48 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaní 1/, 2/ vyššie uvedenú dlžnú sumu žalobcovi neuhradili, súd ich zaviazal, aby mu ju zaplatili.
49. Žalobca si v rámci podanej žaloby uplatnil voči žalovaným aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, pretože žalovaní 1/, 2/ mu dlžnú čiastku neuhradili v lehotách stanovených v zmluve o úvere a vo VOP a v súlade s § 506 Obch. z. poskytnutý úver „zosplatnil“ ku dňu 20.02.2013. Nezaplatením dlžnej sumy do dňa splatnosti poskytnutého úveru, t. j. do 20.02.2013, sa dostal žalovaný s platením dlhu do omeškania. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že v žalobe uplatňované úroky z omeškania majú oporu v citovanom nariadení vlády SR č. 87/1995 Z. z., ako aj v ustanovení § 517 ods. 2 O.z. Súd preto žalobcovi priznal voči žalovaným 1/, 2/ aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 7 376,56 Eur, ktorá bola žalobcovi priznaná tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
50. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.04.2015, sp. zn. 3 MCdo/14/2014).
51. V súlade s ustanovením § 52 ods. 2, tretej vety O.z., ako aj s poukazom na závery uvedené v citovanom rozsudku NS SR, sa na úpravu predmetného právneho vzťahu vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené však neznamená, že na právny vzťah založený na základe zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obch.z. sa aplikuje jedine Občiansky zákonník s absolútnym vylúčením Obchodného zákonníka, keď úverová zmluva ako zmluvný typ v rámci Občianskeho zákonníka neexistuje, je upravená len v rámci Obchodného zákonníka. Hoci všeobecná úprava záväzkových vzťahov, ako aj úprava týkajúca sa práv spotrebiteľa, sa použije z Občianskeho zákonníka (ako lex generalis), právna úprava týkajúca sa konkrétneho zmluvného typu sa použije z Obchodného zákonníka (ako lex specialis).
52. Súd neakceptoval námietky osobitného subjektu týkajúce sa skutočnosti, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bolo učinené v rozpore s § 53 ods. 9 O.z., keď z prílohy 1/ špecifikujúcej postúpenú pohľadávku jednoznačne vyplýva, že posledná čiastková úhrada bola vykonaná žalovanými dňa 01.01.2010 a žiadna ďalšia splátka nebola zo strany žalovaných uhradená. Teda žalobca splnil podmienku pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, t.j. omeškanie tri a viac mesiacov s úhradou splátky (taktiež s ohľadom na skutočnosť, že celkový počet splátok, ktoré mali žalovaní uhradiť bol 119 so splatnosťou prvej splátky dňa 20.05.2007 a poslednej dňa 20.03.2017). Po preskúmaní oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti súd konštatuje dodržanie podmienok vyžadovaných § 53 ods. 9 O.z. Hoci v predmetnom oznámení, datovaného dňom 05.02.2013, je uvedené, že žalobca vyhlasuje mimoriadnu splatnosť k 05.02.2013, poskytuje žalovaným čas do 20.02.2013 k úhrade predmetnej pohľadávky, pričom úroky z omeškania z celej dlžnej sumy si žalobca uplatňuje až od 25.02.2013, teda žalovaných informuje v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva.
53. Rovnako nebolo možné akceptovať námietku osobitného subjektu, že žalobca, keďže nie je držiteľom bankovej licencie, nie je oprávnený zosplatniť úver, ktorý je predmetom tohto konania. Súd poukazuje na § 524 ods. 2 O.z., v zmysle ktorého žalobca, ktorý nadobudol všetky práva spojené s pohľadávkou, je oprávnený túto pohľadávku zosplatniť, ak tak už neurobil jeho právny predchodca. Zo žiadneho ustanovenia zákona nie je možné v danom prípade dospieť k záverom uvádzaných osobitným subjektom.
54. Logickým a gramatickým výkladom ustanovenia § 98 ods. 8 ZoB súd dospel k záveru, že predmetné ustanovenie nijako právnemu predchodcovi žalobcu nezakazovalo postúpiť celú pohľadávku. Časť paragrafu, v ktorom sa hovorí „ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.“ jednoznačne hovorí, že predpokladom pre postúpenie pohľadávky je omeškanie dlžníka v dĺžke trvania 90 dní so splnením čo len časti pohľadávky, ktorejkoľvek časti pohľadávky. Pri splnení tohto predpokladu môže banka previesť pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku; zákon nehovorí o postúpení časti pohľadávky, ale len o postúpení pohľadávky zodpovedajúcej peňažnému záväzku. Banka teda môže previesť pohľadávku buď v časti alebo v celosti. Výklad uvádzaný osobitným subjektom je výkladom zužujúcim (pri ktorom sa obsah konkrétnej právnej normy vykladá užšie, ako to vyplýva z jeho písomného vyjadrenia), pre ktorý v danom prípade nie je žiadny dôvod.
55. Súd konštatuje, že po aplikácii systematického, logického a gramatického výkladu ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB, toto ustanovenie nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom tejto povinnosti je ochrana bankového tajomstva, konkrétne to, aby pri postupovaní pohľadávok neboli tretie subjekty oboznamované s údajmi bankového tajomstva. Preto porušenie povinností vyplývajúcich z § 92 ods. 8 ZoB nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 ZoB nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi - žalovanému, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 ZoB. Inak povedané, porušenie administratívnoprávnej zodpovednosti v súvislosti s uzatváraním zmluvy o postúpení pohľadávky alebo plnením zo zmluvy - postúpením pohľadávky, nezakladá neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky alebo to, že by nedošlo k platnému plneniu zo zmluvy spočívajúcej v postúpení pohľadávky. Takéto konanie zo strany banky zakladá výlučne zodpovednosť v zmysle ust. § 50 ods. 1 ZoB.
56. Rovnako je potrebné poukázať na záver (ktorý nebol žiadnym z účastníkov spochybnený), že žalovaní 1/, 2/ boli ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1 148 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaných so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke - právnemu predchodcovi žalobcu, presiahol jeden rok. V zmysle § 92 ods. 8 ZoB vety druhej to právnemu predchodcovi žalobcu - banke zakladá právo na postúpenie pohľadávky aj bez súhlasu klienta a aj bez splnenia podmienok § 92 ods. 8 ZoB vety prvej.
57. Ďalej bolo zistené, že právny predchodca žalobcu oznámením o začatí výkonu mandátnej činnosti datovaným dňom 23.09.2011 okrem iného vyzval žalovaných na úhradu dlžnej pohľadávky. Keďže žalovaní aj napriek tejto výzve boli v omeškaní so splácaním svojho peňažného záväzku dlhšie ako 90 dní, právny predchodca žalobcu bol oprávnený dňa 13.12.2012 postúpiť predmetnú pohľadávku.
58. Keďže pohľadávku možno platne postúpiť novému veriteľovi (postupníkovi) bez vedomia dlžníka, zákon v ustanovení § 526 ods. 1 O.z. ukladá pôvodnému veriteľovi (postupcovi) povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky. Právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi nastanú až okamihom, keď bol dlžník upovedomený o postúpení pohľadávky. Zákon neupravuje ani formu ani obsah tohto oznámenia. Preto stačí, ak postúpenie pohľadávky oznámi, hoci aj ústne.
59. Kým postupca dlžníkovi neoznámil postúpenie pohľadávky alebo mu to postupník nepreukázal, dlžník môže svoj dlh splniť postupcovi a dosiahnuť tak zánik záväzku (§ 559). Postupca je povinný takéto plnenie prijať, inak by sa dostal do omeškania (§ 522). Po prijatí plnenia je pôvodný veriteľ povinný vydať ho novému veriteľovi (postupníkovi).
60. Súd v danom prípade konštatuje, že aj v prípade, ak by postupca - právny predchodca žalovaného neoznámil žalovaným postúpenie pohľadávky uplatnenej v predmetnom konaní, nespôsobovalo by to nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu - postupníka za predpokladu, že žalobca doloží k žalobe zmluvu o postúpení pohľadávok spolu s prílohou špecifikujúcou postúpenú pohľadávku, čo aj žalobca urobil. Následne pri doručovaní žaloby a vyjadrení podľa § 167 C.s.p. by bola žalovaným doručená zmluva o postúpení pohľadávok spolu s prílohou špecifikujúcou postúpenú pohľadávku, čo by založilo právny účinok zmluvy o postúpení aj voči žalovaným 1/ a 2/.
61. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
62. S ohľadom na finančnú hodnotu povinností uložených žalovaným 1/, 2/ vo výroku I. predmetného rozhodnutia, súd v zmysle § 232 ods. 3 C.s.p. povolil žalovaným 1/, 2/ žalovanú istinu spolu s príslušenstvom splácať žalobcovi spoločne a nerozdielne v pravidelných mesačných splátkach vo výške 204,90 Eur zročných vždy do 25.-teho dňa každého mesiaca počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že ak sa žalovaní omeškajú so zaplatením čo len jednej mesačnej splátky, stane sa zročným celý ich dlh.
63. V rámci žaloby si žalobca uplatnil náhradu trov konania voči žalovaným 1/, 2/ a osobitnému subjektu.
64. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
65. Podľa § 257 ods. 1 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
66. Aplikácia cit. ustanovenia § 257 ods. 1 C.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.
67. Súd s poukazom na § 257 ods. 1 C.s.p. nezaviazal na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka/osobitný subjekt spoločne a nerozdielne so žalovanými 1/, 2/ tak, ako to žiadal žalobca, keďže osobitný subjekt je združenie zameriavajúce sa na ochranu spotrebiteľa, teda podstatou jeho existencie je poskytovanie právneho a iného poradenstva, čo je realizované okrem iného aj vstupom do prebiehajúcich súdnych konaní, kde poskytujú ochranu právam spotrebiteľov, v danom prípade žalovaných. Jeho vstup do konania teda sleduje všeobecne prospešný cieľ, a to ochranu práv slabšej strany, za ktorý ho nie je možné podľa názoru súdu sankcionovať uložením povinnosti nahradiť trovy konania.
68. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona súd preto o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 257 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 C.s.p., keď v spore úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania proti žalovaným 1/, 2/, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne v štyroch vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 362 1 C.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 127 ods. 1 C.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.