Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_18C-85-2013.pdf
PDF · 82.92 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/85/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou v spore medzi stranami žalobcu: Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava a žalovaného: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žalovanému, ktorý má nárok na náhradu trov konania, sa trovy konania nepriznávajú.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 17.9.2012 doručenou Okresnému súdu Senica dňa 27.9.2012 sa žalobca domáhal náhrady škody vo výške 125 eur, ktorá pozostáva z nákladov vynaložených na správu a vymáhanie pohľadávky v období odo dňa doručenia žiadosti o udelenie poverenia do rozhodnutia o nej, nemajetkovej ujmy vo výške 440 eur za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie práv žalobcu a stratu jeho legitímnych očakávaní a dôvery konania v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu - Okresného súdu Senica, ktorý nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v zákonnej lehote, resp. v primeranom čase. Žalobca žiadal rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o zodpovednosti žalovaného za škodu, vzniesol námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Senica a uplatnil si náhradu trov konania.
2. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý ju žiadal zamietnuť a uplatnil si právo na náhradu trov konania. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, namietal predčasné podanie žaloby, nedostatok právomoci všeobecných súdov a vzniesol aj námietku premlčania.
3. Krajský súd v Trnave rozhodol, že všetci sudcovia Okresného súdu Senica sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania v tejto veci a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Trnava.
4. Strany sporu sa na pojednávanie dňa 17.10.2016 nedostavili, neúčasť ospravedlnili, nežiadali o odročenie pojednávania, preto súd pojednával v neprítomnosti oboch strán.
5. Súd sa oboznámil so žalobou, vyjadrením žalovaného, obsahom spisu exekučného súdu, aj s ostatným spisovým materiálom, na základe čoho zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
6. Dňa 9.6.2010 navrhol oprávnený Pohotovosť, s.r.o., spísaním návrhu vo forme zápisnice u súdneho exekútora I. O. T. vykonať exekúciu proti povinnému T. M., nar. XX.XX.XXXX na vymoženie istiny 1.445 eur s príslušenstvom na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave sp. zn.
SR 00710/10 zo dňa 10.3.2010. Dňa 4.8.2010 požiadal súdny exekútor Okresný súd Senica o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Žiadosť o udelenie poverenia pokiaľ išlo o vymoženie zmenkového úroku v časti prevyšujúcej zákonný 9% ročný úrok z omeškania stanovený podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. bola zamietnutá uznesením Okresného súdu Senica č.k. 10Er/589/2010 zo dňa 15.10.2010, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.11.2010; následne bolo tiež dňa 15.10.2010 vydané poverenie pre súdneho exekútora I.. O. T. vo veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o. proti povinnému T. M., nar. XX.XX.XXXX na vymoženie 1.445 eur so zmenkovým úrokom 9% ročne z tejto sumy od 22.8.2009 do zaplatenia a zákonným úrokom 6% ročne z tejto sumy od 28.12.2009 do zaplatenia. Uznesením Okresného súdu Senica č.k. 10Er/589/2010-35 z 26.10.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp.zn. 3CoE/159/2013 z 28.11.2013, právoplatnými 22.5.2014, došlo k zastaveniu exekúcie, lebo exekučný titul bol posúdený ako nulitný právny akt.
7. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
8. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania od 1.6.2010 do 31.5.2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
9. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
10. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2011, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
11. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
12. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
13. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
15. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
16. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
17. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
18. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím je osobitnou objektívnou zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie a nemožno sa jej zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti sú : 1/ nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci t.j. aj súdu, ktoré svojim obsahom odporuje zákonu, resp. nesprávny úradný postup, ak sa konaním orgánu verejnej moci porušujú pravidlá stanovené právnymi predpismi alebo poriadok, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, alebo aj nekonanie/nečinnosť t.j. porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, 2/ vznik a existencia škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou. Na vznik zodpovednosti musia byť splnené všetky predpoklady kumulatívne, pričom dôkazné bremeno spočíva na poškodenom, v danej veci na žalobcovi.
19. Súd v danej veci posudzoval existenciu predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu uplatňovanú žalobcom, ku ktorej malo dôjsť v exekučnom konaní nesprávnym úradným postupom exekučného súdu - nerozhodnutím o návrhu na udelenie poverenia v zákonnej lehote.
20. V predmetnej exekučnej veci začalo exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozsudku za účinnosti zákona, ktorý určoval zákonnú lehotu na udelenie poverenia, táto však neplatila pre exekučné tituly podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Hoci v čase začatia exekučného konania boli tieto tituly označené ako vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, je potrebné za exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku považovať aj rozhodcovský rozsudok z dôvodu zmeny tohto zákonného ustanovenia novelou Exekučného poriadku uskutočnenou zákonom č. 102/2011 Z. z. s účinnosťou od 1.6.2011, ktorá, vychádzajúc z dôvodovej správy k tejto novele, vložením slov „rozhodcovských súdov a“ do § 41 ods. 2 písm. d) odstránila rozporný výklad toho ustanovenia. Odhliadnuc od uvedeného zákonná lehota 15 dní platila iba vtedy, ak súd udelí poverenie exekútorovi na vykonanie exekúcie; na rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora zákon žiadnu zákonnú lehotu neustanovoval ani nestanovuje.
21. Z uvedených dôvodov má súd za to, že k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu neprišlo a pretože nebola splnená základná podmienka zodpovednosti za škodu, nemohol vzniknúť ani žalobou uplatnený nárok žalobcu a nadväzne na to ani nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou a ani vznik škody, resp. ujmy, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom k tomu považoval súd za nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah a vysporiadať sa aj s ďalšími námietkami strán a to v súlade s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998, ktoré sú vzhľadom na vyššie uvedené irelevantné a nespôsobilé zvrátiť výsledok konania.
22. V danej veci okrem toho nebolo preukázané, že by sa viedlo disciplinárne konanie, riešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní ani že by Ústavný súd Slovenskej republiky alebo Európsky súd pre ľudské práva rozhodoval o prieťahoch v konaní. V súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7.5.2013 sp. zn. IV. ÚS 471/2012 je možné žalobu o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. podať až po konštatovaní porušenia základných práv čl. 48 ods. 2 ústavy, pričom podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky platí, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty sa nepovažuje automaticky za porušenie základného práva účastníka konania, keďže je potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu.
23. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).
24. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1, 2 CSP).
25. Úspešnému žalovanému, ktorý má nárok na náhradu trov konania, súd trovy konania nepriznal, lebo mu žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.