Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10P/17/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľky G. U., rod. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXXXX F. Č..R..XXX, štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Ivanou Gajdošíkovou, advokátkou, so sídlom J.Kozáčeka 146/13, Zvolen, proti manželovi L. U., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX F. Č..R..XXX, štátny občan SR, za účasti maloletého dieťaťa L. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom ako rodičia, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov, G. U., rod. B., nar. XX.X.XXXX a L. U., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa 13.11.1993 vo Zvolene, zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu vo Zvolene, vo zväzku 28, ročník 1993, na strane 67, pod por.č.283, r o z v á d z a.

Maloletý L. U., nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca L. U., nar. X.X.XXXX, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, v bežných veciach.

Matka G. U., nar. XX.X.XXXX je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého L. U., nar. XX.X.XXXX v minimálnom rozsahu vyživovacej povinnosti mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, a to tak, že výživné splatné na mesiac dopredu je matka povinná poukazovať vždy do 25-dňa mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje na účet otca maloletého, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen súdny poplatok vo výške 66,- € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť trovy konania štátu vo výške 132,64 €, ktoré je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Dňa 9.7.2015 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľky zo dňa 7.júla 2015, v ktorom žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s manželom a aby maloletého syna zveril do jej osobnej starostlivosti a otca maloletého zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 200,- € mesačne. Styk s maloletým synom žiadala neupravovať a ponechať na dohode rodičov. Svoj návrh zdôvodnila tým, že asi 3 roky pred uzavretím manželstva sa stretávali s budúcim manželom a po svadbe sa im narodil v roku 1994 syn R. a neskôr v roku 1999 aj syn L.. Uviedla, že problémy v manželstva vznikali už od začiatku, pričom dôvodom týchto problémov a hádok medzi nimi boli

finančné problémy, keďže napriek tomu, že bola na materskej a rodičovskej dovolenke, všetky náklady spojené s výchovou synov zabezpečovala výlučne ona a manžel počas celého manželstva svoj príjem iba vo veľmi malej miere používal na krytie potrieb ich rodiny. Taktiež starostlivosť a výchova synov bola výlučne na nej, či už ide o učenie, mimoškolskú činnosť, aktivity počas voľného času a pod., čo tiež spôsobovalo množstvo hádok a nedorozumení medzi účastníkmi konania. V roku 2012 ochorela onkologickým ochorením a na základe toho od roku 2013 je uznaná plne invalidnou. Ani v tomto období jej manžel neprejavil žiadnu spolupatričnosť a nie je jej psychickou oporou, hoci pre ňu je ochorenie psychicky náročné a vyžaduje dlhodobé liečenie. Spoločná komunikácia medzi manželmi má fungovať v súčasnosti len na informačnej úrovni ohľadom synov, i keď stále žijú v spoločnej domácnosti. Finančne jej vypomáha matka. Vzťah s odporcom označila za vážne naštrbený, došlo k ochladnutiu citov a už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Pokiaľ ide o spoločné hospodárenie uviedla, že náklady na dom hradí manžel, ona uhrádza stravu pre celú rodinu, hygienické potreby, zdravotné potreby, lieky, ošatenie a tiež náklady na syna L., ako cestovné, školské potreby, oblečenie, lekára. Syn L. žije s nimi v spoločnej domácnosti a od septembra 2015 začal navštevovať 1.ročník strednej školy - Technickej akadémie vo Zvolene. Konkrétne výdavky na syna špecifikovala: strava v školskej jedálni 30,- €, cestovné 30,- €, učebnice, študijný materiál, pomôcky, xerox 10,- €, ošatenie a obuv 40,- €, hygienické potreby 20,- €, strava doma, desiata 100,- €, mobilný telefón 10,- €. K tomu uviedla ročné výdavky na sezónne ošatenie ako kabát, čižmy cca 500,- € ročne. Tiež uviedla, že syn nosí strojček s čím sú zvýšené výdavky na zubára. Celkové výdavky na maloletého uviedla vo výške v priemere mesačne 250,- €. Na žiadnych výdavkoch týkajúcich sa syna sa manžel nepodieľa.

2. Dňa 16.9.2015 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie druhého manžela zo dňa 11.9.2015, ktorý okrem iného uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva ako i s uvedenými dôvodmi nesúhlasí a rozvádzať sa nechce. Dôvody uvedené manželkou označil za nepravdivé a zavádzajúce. Vyjadril sa, že manželku má rád, bol jej stále nápomocný pri chorobe. Starostlivosť o domácnosť finančne kryje i on, robí nákupy, striedavo s navrhovateľkou, podľa finančných možností. Stravu synovi hradí trvalým príkazom, rovnako ako cestovné a mobilné telefóny celej rodine. Strojček na zuby nikdy syn nemal. Podľa jeho názoru ich manželstvo nie je trvalo rozvrátené a plní spoločenské funkcie. Potvrdil, že dochádza k istým nedorozumeniam, ktoré sa ale vyskytnú občas v rodine a u nich pramenia zo zdravotného stavu navrhovateľky (je citlivá a niekedy nervózna). Navrhol vypočuť ako svedkov synov R. a L., ohľadne ich spolužitia a dôvodov uvedených v návrhu na rozvod. Žiadal, aby súd návrh navrhovateľky zamietol.

3. Súd nariadil v tejto veci niekoľko pojednávaní, konkrétne na deň 21.9.2015, ktoré bolo odročené bez meritórneho prejednania veci na deň 7.10.2015, na základe žiadosti právnej zástupkyne navrhovateľky kvôli kolízii s pojednávaním na inom súde. Pojednávanie nariadené na 7.10.2015 bolo tiež odročené bez meritórneho prejednania veci na deň 11.1.2016, za účelom poskytnutia lehoty účastníkom konania na mimosúdne vyriešenie veci. Na pojednávaní nariadenom na deň 11.1.2016 súd vec meritórne prejednal a odročil za účelom nariadenia znaleckého dokazovania. Následne súd nariadil pojednávanie na deň 17.10.2016, na ktorom súd vec meritórne prejednal a rozhodol.

4. Súd na predmetných pojednávaniach vykonal výsluch účastníkov, oboznámil sa s prednesom právnej zástupkyne navrhovateľky a kolízneho opatrovníka a tiež vykonal listinné dôkazy, ktoré predložili účastníci konania resp. ktoré si vyžiadal z úradnej moci súd a to: sobášny list účastníkov z č.l.11, rodné listy detí účastníkov z č.l.12, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie z č.l.13-15, oznámenie ÚPSVaR Zvolen z č.l.42, správu firmy PPS Group a.s. z č.l.43-44, správu Obce Vígľaš z č.l.46, správu z prešetrenia rodinných pomerov ÚPSVaR Zvolen, pracovisko Detva zo dňa 17.9.2015 z č.l.48-49, správu Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen z č.l.50-52, správu z poradenskopsychologického procesu zo dňa 15.12.2015 z č.l.89, správu PPS Group a.s. zo dňa 4.10.2016 č.l.137-138, správu Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 6.10.2016 z č.l.139-140, správu Sociálnej poisťovne, ústredie z č.l.141-142, správu ÚPSVaR Zvolen, pracovisko Detva zo dňa 10.10.2016 z č.l.143, tiež v priebehu konania vykonal znalecké dokazovanie znalcom Mgr. Františkom Nociarom z odboru psychológie a klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, v rámci ktorého bol vypracovaný znalcom znalecký psychologický posudok č.26/2016 zo dňa 13.7.2016 v spise na č.l.105-121, pričom zistil tento skutkový stav. Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržala svojich vyjadrení uvedených v písomnom návrhu a nad rámec toho nič ďalšie neuviedla. Z prednesu právnej zástupkyne navrhovateľky na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že sa tiež v celom rozsahu pridržala vyjadrení uvedených v podanom písomnom návrhu, nad rámec toho na poslednom pojednávaní uviedla, že navrhovateľka už žije sama v prenajatom byte vo Zvolene, pričom

sa jedná o jednoizbový byt, keď výdavky na úhradu bývania pravdepodobne presiahnu určený invalidný dôchodok. Aj na záver zotrvala na návrhu, aby súd manželstvo účastníkov rozviedol, maloletého zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky a otca maloletého zaviazal k úhrade výživného vo výške navrhnutej navrhovateľkou v podanom písomnom návrhu. Z výsluchu druhého manžela súd na pojednávaniach okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržal svojho písomného vyjadrenia a nad rámec toho k veci uviedol, že na nákladoch súvisiacich s chodom v domácnosti a rodiny ako takej sa podieľa tým, že uhrádza inkaso 100,- €, kúrenie mesačne drevom 180,- € a tiež uhrádza úvery napr. keď sa bral televízor, domáce kino, sedačka, detská izba, chladnička, práčka. V súčasnosti spláca úvery vo výške 110,- €, stavebné sporenie 100,- €, káblovú televíziu, internet a mobily. S rozvodom vyjadril nesúhlas, avšak pre prípad, že by súd manželstvo rozviedol, žiadal zveriť maloletého do jeho výlučnej osobnej starostlivosti a navrhovateľku zaviazať prispievať výživným vo výške 50,- € mesačne. Styk nežiadal upraviť. Vyjadril nesúhlas so striedavou osobnou starostlivosťou. Z prednesu kolízneho opatrovníka na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržali vyjadrení uvedených v ich správe zo šetrenia rodinných pomerov. Vzhľadom na postoj maloletého navrhli návrh na rozvod manželstva zamietnuť. Na poslednom pojednávaní uviedli, že pokiaľ by súd dospel k záveru, že manželstvo je trvalo rozvrátené a manželstvo rozviedol, navrhli zveriť maloletého, s poukazom na závery znaleckého posudku, do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazať prispievať na výživu maloletého s prihliadnutím na jej príjmové možnosti a potreby maloletého. Zo sobášneho listu účastníkov zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že v knihe manželstiev Matričného obvodu vo Zvolene, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por.č.XXX je zapísané uzavretie manželstva dňa XX.XX.XXXX vo S., medzi L. U., nar. X.X.XXXX a G. B., nar. XX.X.XXXX s tým, že snúbenci sa dohodli o svojom priezvisku a priezvisku ich detí tak, že sa budú volať U. - U.. Z rodného listu zo dňa 3.2.1999 súd zistil, že v knihe narodení Matričného úradu Zvolen, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por.č.XX je zapísané narodenie dieťaťa L. U. dňa XX.X.XXXX, miesto narodenia S.. Ako otec je uvedený L. U., nar. X.X.XXXX a ako matka G. U., nar. XX.X.XXXX. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 4.12.2014, potvrdenia Sociálnej poisťovne o výške dôchodkových dávok zo dňa 20.5.2015, správy Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 16.9.2015, potvrdenia o výške dôchodkových dávok Sociálnej poisťovne zo dňa 16.9.2015, potvrdenia o výplate dôchodkových dávok Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 18.9.2015, správy Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 6.10.2016, potvrdenia o výške dôchodkových dávok zo dňa 5.10.2016, správy Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 4.10.2016 a potvrdenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 4.10.2016 súd okrem iného zistil, že navrhovateľka poberá od 8.5.2013 invalidný dôchodok, ktorý od 1.januára 2015 poberala vo výške 293,80 € mesačne, v roku 2014 tento poberala vo výške 289,20 € mesačne, s tým, že zo správy zo dňa 6.10.2016 vyplynulo, že v súčasnosti navrhovateľka nie je evidovaná v registri poistencov Sociálnej poisťovne ako zamestnanec. Od 1.1.2016 do 31.5.2016 poberala navrhovateľka invalidný dôchodok vo výške 295,50 € mesačne s tým, že od mesiaca jún 2016 nastala zmena vo výške dôchodku, ktorý v súčasnosti predstavuje sumu 150,70 €. Zo správ ÚPSVaR Zvolen, pracovisko Detva zo dňa 10.9.2015 a zo dňa 10.10.2016 súd zistil, že navrhovateľka nie je evidovaná na ich úrade ako uchádzač o zamestnanie s tým, že naposledy bola evidovaná odo dňa 5.7.2003 do 18.4.2005. Sociálna peňažná dávka jej bola poskytovaná odo dňa 1.12.2003 do 31.1.2004. Menovaná nepoberá pomoc v hmotnej núdzi, nakoľko si o uvedenú pomoc nepožiadala. Zo správy firmy PPS Group a.s. zo dňa 8.9.2015 vrátane potvrdenia o príjme a správy zo dňa 4.10.2016 vrátane potvrdenia o príjme súd okrem iného zistil, že manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod pracuje v ich spoločnosti od 15.5.2006 a pracovný pomer trvá. Pracovné hodnotenie na dotyčného bolo vo všetkých smeroch kladné. Čistý peňažný príjem za obdobie od septembra 2014 do augusta 2015 bol vo výške 8.389,28 € s tým, že daňový bonus je vyplácaný na syna L., nar. XX.X.XXXX a zo mzdy sa nevykonávajú žiadne zrážky. Čistý peňažný príjem za obdobie od septembra 2015 do augusta 2016 bol vo výške 8.526,17 €. Zo správy Obce Vígľaš zo dňa 8.9.2015, ktorá bola podaná starostom obce Ing. Záchenským súd okrem iného zistil, že účastníci konania sú rodičmi dvoch synov, sú vlastníkmi rodinného domu v ich obci, kde majú nahlásený aj trvalý pobyt. Uviedol, že obaja účastníci medzi občanmi požívajú dobrú povesť, synom poskytujú potrebnú starostlivosť. Uviedol tiež, že navrhovateľka je priateľskej povahy a má dobrý vzťah k svojim synom. Ohľadne druhého manžela uviedol, že nie je alkoholik, ani výtržník. Ani jeden z nich nebol v obci riešený v komisii verejného poriadku. Zo správy prešetrenia rodinných pomerov ÚPSVaR, pracovisko Detva zo dňa 17.9.2015 súd okrem iného zistil, že manželia s obidvoma synmi žijú v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve pána U.. Rodina má k dispozícii obývaciu izbu, spálňu, dve detské izby, kuchyňu a hygienické zariadenie. Izba

maloletého je vybavená zodpovedajúco jeho potrebám, má svoje samostatné lôžku, priestor pre uloženie osobných vecí, ako aj pre prípravu do školy. Na základe toho skonštatovali, že rodičia majú v domácnosti vytvorené vhodné bytové podmienky potrebné pre zabezpečovanie starostlivosti o maloleté dieťa. K maloletému synovi ešte uviedla, že má zdravotné problémy, alergiu, je liečený v alergologickej a ORL ambulancii, nosí okuliare a špeciálnu ortopedickú obuv. L. U. uviedol, že s rozvodom nesúhlasí. Podľa jeho názoru s manželkou spoločne hospodária s tým, že on uhrádza výdavky spojené s bývaním, osobným motorovým vozidlom, realizuje rekonštrukciu rodinného domu a manželka uhrádza ostatné výdavky v domácnosti. Tiež majú domácnosti rozdelené práce, takže manželka varí a upratuje a on sa venuje prácam okolo domu a realizuje rekonštrukciu. Uviedol, že má manželku rád, nikdy by jej neublížil, nechodí do pohostinstiev, ani nemá známosť s inou ženou. Z vykonaného pohovoru s maloletým Marekom, ktorý bol vykonaný bez prítomnosti rodičov bolo zistené, že je študentom Technickej akadémie vo Zvolene a pod pojmom rozvod chápe, že rodičia budú žiť samostatne. Podľa jeho názoru to je však hlúposť a rodičia by sa nemali rozviesť. Spolužitie rodičov označil za celkom dobré, niekedy sa hádajú kvôli maličkostiam. Nerozumie prečo sa chce mama rozviesť. Ona často mení nálady, možno to spôsobuje aj jej zlý zdravotný stav. Uviedol, že rodičia trávia spolu málo času, niekedy otec volá mamu na návštevu a jej sa nechce. K hospodáreniu rodičov uviedol, že všetko platí otec a mama kupuje potraviny a lieky pre seba. V prípade rozvodu sa nevedel rozhodnúť komu by mal byť zverený, pretože má rád obidvoch rodičov rovnako. Zo správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 15.12.2015 ÚPSVaR Zvolen, Referát poradensko-psychologických služieb súd okrem iného zistil, v období od 5.10.2015 do 14.12.2015 sa uskutočnili tri individuálne konzultácie s navrhovateľkou, dve individuálne konzultácie s druhým manželom, dve párové konzultácie s obidvoma a jedna individuálna konzultácia so synom L. s tým, že spolupráca bola zameraná na preskúmanie možností obnovy manželského spolužitia. Navrhovateľka uviedla, že na rozvode trvá. Nevládze už riešiť partnerské problémy, partnerovi nedôveruje, že niečo zmení. Jej prežívanie manželského vzťahu je výrazne negatívne, vníma nedostatok rešpektu k svojej osobe. Druhý manžel uviedol, že s rozvodom nesúhlasí, nevidí dôvod a deti si to tiež neprajú. Manželský vzťah klientov označili za narušený, komunikácia a intimita nefunkčné, spolupráca narušená najmä vo finančnej oblasti. Kvôli vyhýbaniu sa konfliktom klienti obmedzili komunikáciu na minimum, čo spôsobuje nedorozumenia. S klientmi prešli aspekty rozvodu, možné dopady a alternatívy. Je riziko, že vyhodnotenie situácie klientkou nie je celkom adekvátne a chýba nadhľad na dôsledky rozvodu na fungovanie v budúcnosti, nakoľko klienti stále žijú v spoločnej domácnosti a je predpoklad, že aj po rozvode sa to nezmení. V závere uviedli, že na úprave vzťahov manželov nie je toho času možné pracovať psychologickými prostriedkami, vzhľadom na chýbanie motivácie klientky. Zo znaleckého psychologického posudku č.26/2016 zo dňa 13.7.2016 Mgr. Františka Nociara, znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých súd okrem iného zistil, že maloletý L., vzhľadom k svojmu veku a mentálnej vyspelosti, dokáže dostatočne objektívne posúdiť svoju situáciu v tomto stave rozpadu rodiny. Nezistil priame ovplyvňovanie dieťaťa zo strany rodičov, otec necháva rozhodnutie na syna, u matky je zreteľné, že by rada presvedčila syna o správnosti svojho rozhodnutia vo vzťahu k otcovi a tiež o tom, že sa ona chce naďalej oňho starať mimo jeho doterajšieho bydliska, na ktoré je však syn výrazne viazaný, ale nesnaží sa syna ovplyvňovať proti otcovi. Otec vzhľadom k veku dieťaťa mu ponecháva široký priestor na realizáciu vlastného programu dieťaťa, pričom má záujem o to, čo syn robí a čím sa zaoberá. Vytvára len málo príležitostí na spoločné aktivity so synom, syna podporuje v štúdiu a záujmoch, reflektuje jeho potreby. Osobne je otec dostatočne spôsobilý poskytovať starostlivosť synovi. Taktiež na strane matky nebola zistená žiadna zrejmá prekážka, ktorá by jej bránila v starostlivosti o dieťa a osobnostne je pripravená a spôsobilá na starostlivosť o dieťa. V rámci rozhodovania sa pre starostlivosť a bývanie u jedného z rodičov podstatným kritériom u L. je, že kým u otca má zabehnuté a zabezpečené podmienky, u matky by sa musel prispôsobovať určitému provizóriu v novom bývaní. Tiež tu zohráva určitú úlohu aj vzťah so starším bratom, ktorý zostáva u otca. Preto u L. prevažujú argumenty pre zotrvanie v starostlivosti otca a vyslovil svoje rozhodnutie zostať bývať s otcom. Vzhľadom na popísané podmienky a k tomu, že starostlivosť otca sa javí primeraná, ako aj k tomu, že L. o niekoľko mesiacov dosiahne plnoletosť, je potrebné túto jeho vôľu rešpektovať a zveriť ho do starostlivosti otca a styk s matkou neupravovať a ponechať ho na ich vzájomnú dohodu, pričom otec dieťaťa sa vyjadril, že nebude nijako takémuto styku brániť.

5. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 218 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj iným nezameniteľným spôsobom než vyčíslením, najmä s odkazom na presný spôsob určenia, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

6. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a to z nasledovných dôvodov. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že účastníci konania sú manželmi, pričom manželstvo uzatvorili dňa 13.11.1993. Účastníci konania sú rodičmi dvoch detí, a to plnoletého R. U., nar. XX.X.XXXX a maloletého L. U., nar. XX.X.XXXX. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané aj to, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, a že manželstvo už neplní svoj účel, tak ako to predpokladá Zákon o rodine a tiež od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Tieto skutočnosti súd vyvodil z toho, že v čase rozhodovania súdu manželia už ani nežili v spoločnej domácnosti, keďže navrhovateľka sa odsťahovala do prenajatého bytu vo Zvolene a ani žiadnym iným spôsobom neviedli spolu rodinný, ani manželský život, s tým, že aj ich vzájomná komunikácia je len na minimálnej úrovni, za účelom predídenia vzájomným konfliktom a hádkam. Manžel navrhovateľky síce s rozvodom od počiatku nesúhlasil, tvrdil, že nie sú dané dôvody na rozvod manželstva a tiež poukazoval na názor ich synov, súd však musel konštatovať, že navrhovateľka dlhodobo a opakovane v rámci konania prezentovala svoje rozhodnutie, že nemá záujem obnoviť manželské spolužitie, ani za prispenia odbornej pomoci, čo vyplynulo aj zo správy z poradensko-psychologického procesu podanej psychológom Mgr. Annou Madarasovou, kde bolo konštatované, že manželský vzťah klientov je narušený, rovnako ako spolupráca a to najmä vo finančnej oblasti s tým, že komunikácia a intimita sú nefunkčné. Príčiny rozvratu manželstva videl súd najmä v tom, že počas vzájomného spolužitia sa ukázala zrejme rozdielnosť pováh, ako aj názorov oboch účastníkov na spôsob fungovania rodiny, vzťah k financiám, najmä ohľadne krytia spoločných výdavkov na domácnosť a rodinu ako takú, rozdielnosť predstáv účastníkov ohľadne ich participácie na domácich prácach, ako i neschopnosť odkomunikovať a riešiť každodenné problémy, ktoré manželstvo prináša. V neposlednom rade k rozvratu manželstva prispel aj fakt, že v zložitej životnej situácii, ktorou bola vážna choroba navrhovateľky manžel, minimálne podľa predstáv navrhovateľky, neprejavil dostatočnú mieru spolupatričnosti a táto situácia, ktorá mala členov rodiny zomknúť, naopak viedla ešte k väčšiemu odcudzeniu účastníkov. Súd prihliadol pri svojom rozhodovaní aj na záujem maloletého L., ktorý musel byť účastný, či už priamych hádok účastníkov konania, prípadne minimálne musel pociťovať napätie vo vzťahu obidvoch rodičov a z toho vyplývajúce konflikty, čo súd považoval za stresujúci faktor, majúci negatívny vplyv na zdravie a osobnostný vývoj maloletého. Tiež súd prihliadol na fakt, že maloletý L. dosiahne približne o 3 mesiace plnoletosť. Pokiaľ

obaja rodičia maloletého budú rešpektovať jeho právo na zachovanie vzťahu s obidvoma rodičmi, prípadne obaja rodičia budú aj v spolupráci s odborníkmi - psychológom pracovať na tom, aby zmiernili dôsledky rozvodu na maloletého, bude podľa názoru súdu, model síce neúplnej, ale v zásade fungujúcej rodiny, viac na prospech maloletého ako zotrvávanie v nefunkčnej rodine. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd manželstvo účastníkov rozviedol, keď vychádzal z toho, že problémy v manželstve účastníkov sú dlhodobého charakteru, postoj navrhovateľky bol jednoznačný v tom, že nemá záujem toto manželské spolužitie obnoviť a podľa názoru súdu nie je reálna šanca, aby tieto problémy sa vyriešili sami, len tým, že by účastníci zotrvali v manželstve. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností k maloletému na čas po rozvode, navrhovateľka žiadala zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti a otec žiadal zveriť syna do jeho osobnej starostlivosti, s tým, že maloletý L. pri vykonanom pohovore s kolíznym opatrovníkom nevedel uviesť a nevedel sa rozhodnúť pre formu osobnej starostlivosti resp. ktorému z rodičov by mal byť zverený do osobnej starostlivosti, na základe čoho bolo vo veci nariadené aj znalecké dokazovanie. Zo záverov znaleckého dokazovania jednoznačne vyplynulo, že síce obaja rodičia by boli schopní a spôsobilí zabezpečiť starostlivosť o maloletého, avšak aj znalec odporučil vzhľadom na vek maloletého L. rešpektovať jeho vôľu a zveriť ho do starostlivosti otca, čo preferoval samotný maloletý, i keď hlavným kritériom u neho bolo najmä to, že má u otca zabehnuté a zabezpečené podmienky, na ktoré je zvyknutý a tiež svoju úlohu zohral aj vzťah so starším bratom, ktorý zostáva tiež u otca. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd zveril maloletého L. do osobnej starostlivosti otca. Pokiaľ ide o určenie výšky vyživovacej povinnosti matky k maloletému L. súd reflektujúc ustanovenie § 217 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, vychádzal z aktuálnej výšky priznaného invalidného dôchodku vo vzťahu k navrhovateľke, ktorá je jeho poberateľkou od mesiaca jún 2016 vo výške 150,70 € mesačne. Keďže súd zároveň nemal preukázané, že by navrhovateľka mala nejaký ďalší iný príjem, súd mal za to, že nateraz nie je možné aby navrhovateľka ako matka maloletého platila vyššie výživné než minimálne zákonné výživného v zmysle Zákona o rodine, ktoré v súčasnosti od 1.7.2013 predstavuje sumu 27,13 €, pričom výživné v takejto výške je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na výšku príjmov, resp. majetkových pomerov. Súdu je zrejmé, že vyživovacia povinnosť matky v takejto výške nemôže pokryť alikvótnu časť výdavkov na maloletého syna, ktoré by mala znášať matka maloletého ako jeden z rodičov, avšak vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, v súčasnosti nie je možné aby odôvodnené výdavky maloletého boli kryté vyšším výživným zo strany matky. Pokiaľ ide o úpravu styku s maloletým, tento súd neupravoval, nakoľko žiaden z rodičov neprejavil záujem, aby bol styk upravovaný týmto súdnym rozhodnutím a navyše aj zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že znalec odporučil styk maloletého L. s matkou neupravovať a ponechať ho na ich vzájomnú dohodu, pokiaľ otec maloletého nebude takémuto plnohodnotnému styku brániť.

7. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Podľa § 58 C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 52 C.mp., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

8. Podľa § 2 ods. 2 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov platí, že ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom. Podľa § 138 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom v čase podania návrhu navrhovateľky, ak bol účastníkovi priznaný nárok na právnu pomoc podľa osobitného predpisu, takéto rozhodnutie má účinky oslobodenia od súdnych poplatkov v rozsahu, v ktorom mu bola právna pomoc priznaná. Nakoľko navrhovateľka predložila súdu spolu s podaným návrhom rozhodnutie Centra právnej pomoci zo dňa 15.júna 2015 v spojení s opravným rozhodnutím Centra právnej pomoci zo dňa 23.júna 2015, ktorým bolo rozhodnuté o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci a určenie advokáta JUDr. Ivany

Gajdošíkovej, za účelom jej zastupovania v konaní pred súdom v právnej veci o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vrátane spísania návrhu na začatie konania, keď zároveň z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplynulo, že na základe predložených dokladov o príjme a informácii o majetkovej situácii žiadateľky bolo preukázané, že táto spĺňa zákonom stanovenú podmienku - stav materiálnej núdze pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti žiadateľky, súd na úhradu súdneho poplatku za podanie návrhu na rozvod manželstva zaviazal druhého manžela, keď zároveň nerozhodol, že by on túto povinnosť nemal mať.

9. Súd zároveň zaviazal navrhovateľku nahradiť trovy konania štátu, a to konkrétne vo výške 132,64 €, keď druhý manžel uhradil preddavkovo trovy dôkazu na znalecké dokazovanie vo výške 250,- €, s poukazom na pomer úspechu resp. neúspechu obidvoch účastníkov v konaní, nakoľko súd vyhovel návrhu navrhovateľky pokiaľ ide o rozvod manželstva, na druhej strane ale zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca maloletého, avšak pokiaľ ide o výšku výživného, ktorú požadoval otec vo vzťahu k matke maloletého, tam súd tiež vyhovel jeho návrhu iba v časti, keďže matka bola zaviazaná uhrádzať výživné len v zákonnej minimálnej výške, na základe čoho súd určil približný pomer úspechu účastníkov 2 : 1 s tým, že súd rozhodol o nároku znalca na znalečné uznesením Okresného súdu Zvolen zo dňa 1.8.2016 sp.zn. 10P/17/2015-122, ktorým priznal znalcovi Mgr. Františkovi Nociarovi znalečné vo výške 382,64 €, ktoré malo byť znalcovi vyplatené z preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 250,- €, zloženého manželom ktorý nepodal návrh na rozvod a zvyšná suma 132,64 € mala byť znalcovi vyplatená predbežne z rozpočtových prostriedkov štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

V súlade s § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 63 , h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému alebo o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.