Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Ek-2412-2021.pdf
PDF · 75.12 KB
Case nature
Subarea
27Ek/2412/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému: H. R., T.: XX.XX.XXXX, XXX, XXX XX B. W., V.: XX XXX XXX, o vymoženie 133,56 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Martin Píry, so sídlom exekútorského úradu Framborská 3605/41 01001 Žilina, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, rozhodujúc o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Povinný je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 72,00 Eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. ...
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 01.07.2021 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky 133,56 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - rozhodnutie č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.12.2020 vydané Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 16.03.2021 (ďalej len „Exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 19.07.2021 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Martin Píry, so sídlom exekútorského úradu Framborská 3605/41 01001 Žilina, ktorý danú exekúciu vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX (ďalej len ako „súdny exekútor“).
3. Súdny exekútor doručil súdu dňa 20.05.2022 podanie povinného označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie, ktorým navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že sa vedie neoprávnene. Svoje tvrdenia povinný odôvodnil a doložil výpisom o poistných obdobiach z rakúskej zdravotnej poisťovne, pričom k uvedenému uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že bol v rozhodnom období poistený v inom členskom štáte, už požiadal oprávneného o zrušenie exekučného titulu.
4. Súdny exekútor vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený vo svojom podaní uviedol, že tvrdenia a doklady predložené povinným možno v plnom rozsahu akceptovať, na základe ktorých v súlade s princípmi práva EU o koordinácií vecných dávok v cudzine (nariadenie EP a Rady (ES) č. 883/2004 a č. 987/2009) zanikne jeho povinnosť uhrádzať verejné zdravotné poistenie na území SR, a tým aj vymáhaný nárok. V ďalšom však oprávnený konštatoval, že povinný si nesplnil svoju zákonnú oznamovaciu povinnosť podľa zákona o zdravotnom poistení, čím zavinil prebiehajúce exekučné konania, preto oprávnený žiada, aby súd prihliadol na túto skutočnosť a zaviazal povinného, aby nahradil všetky vzniknuté trovy súvisiace s exekučným konaním.
5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
8. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.
9. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení (ďalej len ako „zákon o zdravotnom poistení“), Verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt3) na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak na území Slovenskej republiky nie je zamestnaná ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, a ak a) je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca, b) vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť, c) dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, d) je nezaopatrený rodinný príslušník osoby, ktorá podlieha právnym predpisom iného členského štátu podľa osobitných predpisov na účely vykonávania osobitných predpisov; za takého nezaopatreného rodinného príslušníka sa považuje 1. nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm. a), 2. manžel alebo manželka, ktorá je poberateľom rodičovského príspevku, 3. manžel alebo manželka, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov, 4. manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) a b), je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá dávku v nezamestnanosti, 5. manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) a b) a ktorá dosiahla dôchodkový vek a nevznikol jej nárok na dôchodok, 6. manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) a b) a je invalidná a nevznikol jej nárok na invalidný dôchodok, 7. manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) a b) a nie je poistencom štátu podľa § 11 ods. 7, 8. manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) a b) a je nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm. a).
10. Podľa § 5 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt3) na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až d), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.
11. Podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia.
12. Súd preskúmal podania oprávneného a má za nesporne preukázané, že oprávnený voči povinnému už neeviduje pohľadávku z exekučného titulu, na základe ktorého je vedená exekúcia a konštatuje, že exekučný titul bol zrušený.
13. Základným materiálnym predpokladom pre vedenie exekúcie je existencia právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, nakoľko len takéto rozhodnutie pripúšťa výkon exekúcie (exekučný titul).
14. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dôkazných prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení a dospel k právnemu záveru, že bol preukázaný dôvod zastavenia exekúcie uvedený v § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a preto súd exekúciu zastavil, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia. 15. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
16. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
17. Podľa § 198 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.
18. Podľa § 199c ods. 4 Exekučného poriadku, v ostatných prípadoch platí trovy exekútora povinný, a to splnením vymáhaného nároku alebo tým, že strpí ich uspokojenie zo svojho majetku podliehajúceho exekúcii.
19. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 27.marca 2017, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, (ďalej len „Vyhláška“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
20. Podľa § 21 ods. 2 veta prvá Vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.
21. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
22. Súd na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 72,00 Eur. Na zaplatenie trov exekúcie súd zaviazal povinného, nakoľko ide o dôvod, ktorý možno povinnému pričítať. Súd k uvedenému konštatuje, že z obsahu súdneho spisu mal za preukázané, že povinný si nesplnil oznamovaciu povinnosť uloženú mu v ustanovení § 23 ods. 1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení, a neoznámil oprávnenému vznik poistenia v cudzom štáte v zákonom stanovenej lehote, čím dal podnet na vydanie exekučného titulu a následne na podanie návrhu na začatie exekúcie zo strany oprávneného, a tým vznik trov súdneho exekútora. Na základe tejto skutočnosti oprávnený zrušil exekučný titul, a preto súd podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v spojení § 199c ods. 4 Exekučného poriadku zaviazal na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora vo výške 72,00 eur povinného tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.