Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/54/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny N., dieťa rodičov, matky - navrhovateľky N. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., S. XX, zastúpená JUDr. Martinou Mészároš Bariakovou, advokátkou, so sídlom Bystrický rad 453/77, Zvolen a otca P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX a v konaní o návrhu O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., S. XX, zastúpená JUDr. Martinou Mészároš Bariakovou, advokátkou, so sídlom Bystrický rad 453/77, Zvolen proti otcovi P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, v konaní o návrhu navrhovateľky - matky maloletého dieťaťa na zverenie maloletých detí do jej starostlivosti a určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému O. O. a O. O., o odvolaní matky maloletého dieťaťa a O. O. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P 316/2013-248 zo dňa 10.05.2016, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého O. O., nar. XX.XX.XXXX mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, počnúc dňom 01.11.2014 do 01.05.2015 a od 01.05.2015 vo výške 50,- Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, vo výroku o zameškanom výživnom na maloleté dieťa za obdobie november 2014 až máj 2015 a za obdobie 01.05.2015 až 01.04.2016, vo výroku, ktorým súd maloletú O. O., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky, vo výroku, ktorým súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej O. O., nar. XX.XX.XXXX sumou 50,- Eur mesačne, počnúc dňom 01.12.2014 do XX.XX.XXXX, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky a vo výroku o zameškanom výživnom za obdobie december 2014 až september 2015, vo výroku, ktorým súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu O. O. sumou 50,- Eur mesačne, počnúc dňom XX.XX.XXXX, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k jej rukám, vo výroku o nedoplatku na výživnom za obdobie od septembra 2015 do apríla 2016 pre O. O. a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a v tejto časti vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie maloletého O. O., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky. Otcovi maloletého dieťaťa uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého O. O. mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, počnúc dňom 01.11.2014 do 01.05.2015 a od 01.05.2015 vo výške 50,- Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky. O zameškanom výživnom na maloleté dieťa rozhodol tak, že zameškané výživné za obdobie november 2014 až máj 2015 vo výške 162,78 Eur a za obdobie od 01.05.2015 až 01.04.2016 vo výške 450,- Eur, t. j. spolu 612,78 Eur súd povolil otcovi splácať v 50,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky. Súd maloletú O. O., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky. Otcovi maloletej O. O. uložil povinnosť prispievať na jej výživu sumou 50,- Eur mesačne, počnúc dňom 01.12.2014 do XX.XX.XXXX, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky. Zameškané výživné za obdobie december 2014 až

september 2015 vo výške 450,- Eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 37,50 Eur spolu s bežným výživným, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok neuhradeným čo i len jednej splátky. Zároveň rozhodol, že otec O. O. je povinný prispievať na jej výživu sumou 50,- Eur mesačne, počnúc dňom XX.XX.XXXX, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k jej rukám. Nedoplatok na výživnom za obdobie september 2015 až apríl 2016 vo výške 250,- Eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 41,66 Eur spolu s bežným výživným, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Okresný súd rozhodoval o návrhu navrhovateľky - matky (v čase podania návrhu na súd maloletej O. O. a maloletého O. O.), ktorá navrhovala, aby súd maloleté deti zveril do jej starostlivosti a otca zaviazal platiť im výživné vo výške 130,- Eur na každé dieťa s odôvodnením, že rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 10P/162/2009-286 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoP/44/2010-320 boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca, pričom jej bola uložená povinnosť prispievať na výživu každého dieťaťa sumou po 45,- Eur mesačne. Okresný súd uznesením sp. zn. 5P/316/2013-143 zo dňa 27.11.2014 predbežným opatrením dočasne zveril vtedy maloletú O. O. do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť platiť na maloleté dieťa výživné vo výške 50,- Eur mesačne, počnúc dňom doručenia uznesenia, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Uznesením sp. zn. 5P/316/2013-163 zo dňa 29.04.2015 okresný súd predbežným opatrením dočasne zveril maloletého O. O., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, otcovi maloletého dieťaťa uložil povinnosť platiť na maloleté dieťa výživné vo výške 50,- Eur mesačne, počnúc dňom doručenia uznesenia, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Po začatí konania o návrhu matky, O. O., ktorá bola v čase začatia konania maloletou, dosiahla plnoletosť, táto sa pripojila k návrhu na určenie výživného, pričom navrhla určiť výživné od podania návrhu, t. j. od 02.02.2013 do konca augusta 2013 vo výške 130,- Eur mesačne a od 01.09.2013 do XX.XX.XXXX vo výške 150,- Eur mesačne a od XX.XX.XXXX vo výške 150,- Eur.

3. Okresný súd v odôvodnení rozsudku poukázal na rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 10P/162/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoP/44/2010, ktorým maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na ich výživu po 45,- Eur mesačne na každé dieťa zvlášť s tým, že pri vyživovacej povinnosti u matky súd vychádzal z jej príjmu 423,99 Eur, otec podľa daňového priznania za rok 2009 vykázal daň z príjmu fyzickej osoby vo výške 9 250,- Eur, výdavky vo výške 5 525,92 Eur a základ dane mal 4 024,08 Eur, pričom príjem v priebehu pojednávania uviedol vo výške 663,87 Eur, zamestnával ďalších štyroch zamestnancov. Na základe prejavenej vôle detí, deti sú v starostlivosti matky, pričom rodičia sa dohodli, že otec maloletých detí bude prispievať na ich výživu sumou 90,- Eur mesačne a tiež rodinné prídavky, pričom otec na deti poslal výživné len v mesiaci marec, aj to nie dohodnutú sumu. Zo spisu 1T 44/2016 Okresného súdu Zvolen súd zistil, že na otca bola podaná obžaloba za neplnenie si vyživovacej povinnosti. Súd mal preukázaný príjem matky za obdobie september 2012 až august 2013 vo výške 427,88 Eur, v čom boli preplatené nemocenské dávky zamestnávateľom, za október 2013 až marec 2014 matka dosiahla príjem v priemere 398,48 Eur, za obdobie apríl 2015 až marec 2016 dosiahla čistú mzdu vo výške 504,13 Eur. Z potvrdenia daňového úradu súd zistil, že otec v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 uviedol príjmy zo živnosti 81 360,- Eur, výdavky 75 460,- Eur, základ dane 5 900,- Eur a daň 428,49 Eur. Za rok 2013 vykázal príjmy 25 320,- Eur, výdavky 20 423,24 Eur, základ dane 4 896,76 Eur a daň 220,55 Eur. Za zdaňovacie obdobie roku 2015 uviedol príjmy 10 000,- Eur, výdavky 6 000,- Eur, základ dane 4 000,- Eur, daň 37,36 Eur, čistý príjem za rok 2015 mal 3 962,64 Eur. Otec je samostatne zárobkovo činná osoba, predmet podnikania má v oblasti O. Q. Y. N. F., jeho deklarovaný príjem sa pohybuje približne na úrovni 450,- Eur mesačne. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že sú splnené podmienky k zmene predchádzajúceho rozhodnutia s prihliadnutím k tomu, že od podania návrhu sa maloletá O. nachádzala v osobnej starostlivosti matky a maloletý O. sa nachádzal u matky od 01.11.2014. Okresný súd s prihliadnutím na vôľu maloletého, ako aj súhlas otca a doporučenie kolízneho opatrovníka návrhu matky vyhovel, keď mal za to, že je v jej možnostiach a schopnostiach zabezpečiť primeranú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Poukázal na to, že súd o výživnom rozhodol diferencovane, a to u maloletého O. od doby 01.11.2014 do 01.05.2015, nakoľko otec si dobrovoľne zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletému neplnil aj napriek tomu, že tento sa nachádzal v starostlivosti matky s jeho súhlasom. Od 01.05.2015 stanovil súd výživné vo výške 50,- Eur mesačne tak, ako bolo rozhodnuté aj predbežným opatrením, nakoľko v konaní mal preukázané, že z otcovho príjmu podľa daňového priznania a jeho vyjadrenia by nebolo v jeho možnostiach a

schopnostiach platiť vyššie výživné, pričom zohľadnil aj tú skutočnosť, že na nákladoch bývania otca sa má podieľať aj jeho družka. Nevzal do úvahy vyjadrenie otca na pojednávaní, že je toho času bez príjmu zo zdravotných dôvodov, čo súdu žiadnym spôsobom nezdokladoval. Zobral do úvahy aj zárobkové možnosti matky s tým, že poberá aj rodinné prídavky a daňový bonus, pričom vzhľadom na vek dieťaťa, ktoré už nie je odkázané na jej celodennú starostlivosť, sa podieľa na výžive aj ona. Následne rozhodol diferencovane o zameškanom výživnom za obdobie november 2014 až máj 2015 vo výške 162,78 Eur pri zákonnom stanovenom minimálnom výživnom, t. j. 27,13 Eur a za obdobie od 01.05.2015 do 04.01.2016 pri zohľadnení uhradeného výživného otcom celkovo vo výške 150,- Eur, vznikol nedoplatok 450,- Eur, spolu 612,78 Eur, ktorý povolil splácať v mesačných splátkach vo výške 50,- Eur s prihliadnutím k ďalšej vyživovacej povinnosti, s prihliadnutím na jeho úver, nakoľko mal za to, že nie je v jeho možnostiach uhrádzať vyššie splátky. Čo sa týka výživného na O. v čase maloletosti, súd určil výživné od 01.12.2014 do XX.XX.XXXX, zohľadnil príjem oboch rodičov, ktorý je na rovnakej úrovni, keď otec podľa daňového priznania vyčíslil za rok 2016 čistý zisk 3 962,- Eur, matka za rovnaké obdobie mala príjem v priemere 504,13 Eur, ako aj na vyčíslené náklady spojené s výživou maloletej. Od XX.XX.XXXX zaviazal súd hradením výživného v rovnakej výške otca k rukám O. O., ktorá dovŕšila vek plnoletosti, pričom plnoletosťou sa nezvýšili náklady s jej výživou, keď naďalej navštevuje strednú školu a pretrvávajú u nej zdravotné problémy. Rozhodol o zameškanom výživnom jednak za obdobie od 01.12.2014 do XX.XX.XXXX, ktoré ustálil sumou vo výške 450,- Eur a ktoré povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 37,50 Eur a za obdobie od septembra 2015 až do apríla 2016 zameškané výživné vo výške 250,- Eur, ktoré povolil splácať otcovi v mesačných splátkach vo výške 41,66 Eur. Súd uviedol, že pokiaľ matka žiadala vyššie výživné, súd jej návrhu vyhovieť nemohol, nakoľko nemal preukázané, že vyčíslené náklady na deti a časťou finančných prostriedkov z jej strany a rodinnými prídavkami by stanovené výživné nepostačovalo pokryť potreby detí, ako aj z dôvodov na strane otca (ktoré uviedol vyššie), pričom nezohľadnil súd u otca jeho záväzky, ktoré mu vznikli v spojení s jeho živnosťou. O trovách konania rozhodol súd u maloletého O. podľa ust. § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p., nakoľko konanie sa mohlo začať aj bez návrhu. U O. O. súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 v spojení s ust. § 146 ods. 2 O.s.p. s prihliadnutím k tomu, že táto v priebehu pojednávania dosiahla vek plnoletosti, pričom sa pripojila k návrhu. Keďže vo veci mal účastník len čiastočný úspech, rozhodol súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

4. V zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu okresného súdu podala odvolanie matka maloletého O., a to proti výrokom II. a III., t. j. proti výrokom, ktorými súd rozhodol o vyživovacej povinnosti otca k maloletému O. O. a rozhodol o zameškanom výživnom vo vzťahu k tomuto dieťaťu. Odvolanie podala aj O. O. proti výrokom IV. až VIII., ktorými súd zveril maloletú O. do osobnej starostlivosti matky, rozhodol o vyživovacej povinnosti otca k maloletej O., rozhodol o zameškanom výživnom za obdobie december 2014 až september 2015, rozhodol o povinnosti otca prispievať na výživu O. O. za čas od nadobudnutia jej plnoletosti, t. j. počnúc dňom XX.XX.XXXX, rozhodol o nedoplatku na výživnom za obdobie od septembra 2015 až do apríla 2016. V odvolaní uviedli, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považujú za nesprávne, arbitrárne a v rozpore so zákonom. V odvolaní poukázali na to, že ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku ohľadom výšky výživného na maloletého O., súd chcel rozhodnúť o výživnom diferencovane tak, že otca zaviaže prispievať na jeho výživu od 01.11.2014 do 01.05.2015 vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa a od 01.05.2015 sumou vo výške 50,- Eur mesačne. Výrok II. rozsudku okresného súdu považuje matka maloletého dieťaťa za nesprávny, nakoľko súd ním v rozpore s odôvodnením určil, že otec maloletého dieťaťa je povinný prispievať na výživu maloletého mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, počnúc dňom 01.11.2014 do 01.05.2015 a od 01.05.2015 vo výške 50,- Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky. Z rozsudku nie je jasné, od akého dňa súd prvého stupňa určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému O., či od 01.05.2015 alebo od právoplatnosti rozsudku, výrok nezodpovedá odôvodneniu napadnutého rozsudku, čo spôsobuje jeho reálnu nevykonateľnosť v prípade potreby nuteného výkonu rozhodnutia súdu. Výrok II. rozsudku okresného súdu matka maloletého považuje za nesprávny, nakoľko súd ním o určení počiatku plnenia vyživovacej povinnosti priznal výživné diferencovane od 01.11.2014 do 01.05.2015 a následne od 01.05.2015 do budúcnosti, súd určil plnenie vyživovacej povinnosti tak, že nie je jasné, či otec má v deň 01.05.2015 vo vzťahu k maloletému O. plniť vyživovaciu povinnosť vo výške 30% sumy životného minima alebo vo výške 50,- Eur, prípadne oboje, čo opäť spôsobuje nevykonateľnosť tohto rozhodnutia súdu. Správne mal súd u maloletého O. priznať výživné od 01.11.2014 do 30.04.2015 a od 01.05.2015 do budúcnosti. U O. O. súd určil vyživovaciu povinnosť otca za obdobie od 01.12.2014 do XX.XX.XXXX a následne od XX.XX.XXXX do budúcnosti, pričom správne mal súd určiť vyživovaciu

povinnosť v prípade O. od 01.12.2014 do XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX do budúcnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že plnenie vyživovacej povinnosti mal súd určiť priamo k rukám O., a to aj za obdobie neplnoletosti, nakoľko v čase rozhodovania súdu bola už plnoletá, nebolo potrebné, aby vôbec súd určoval rozdielne časové okamihy plnenia vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k nej. Poukázal na to, že návrh na určenie výživného podala matka v čase O. neplnoletosti, táto počas konania nadobudla plnoletosť, súd pokračuje v konaní starostlivosti o maloletých aj po jej plnoletosti s tým rozdielom, že O. má už v ďalšom konaní samostatné procesné postavenie. Veková hranica XX rokov je smerodajná len z hľadiska procesnoprávneho a nie hmotnoprávneho, pretože výživné v zmysle Zákona o rodine vždy patrí dieťaťu. Má za to, že súd prvého stupňa IV. výrokom, ktorým „maloletú O.“ zveril do osobnej starostlivosti matky, rozhodol o návrhu matky nedôvodne, nakoľko O. v čase rozhodovania súdu už nebola maloletá a plnenie dávok výživného, ktoré sa stalo splatné ešte za jej maloletosti, ako aj dávok, ktoré sa stali splatnými po nadobudnutí jej plnoletosti, vrátane zmeškaného výživného pred i po nadobudnutí plnoletosti mal súd uložiť platiť otcovi priamo voči dcére a nie k rukám matky. Poukázali na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 78/2009, podľa ktorého „plnenie dávok výživného, ktoré sa stali splatnými počas neplnoletosti dieťaťa rovnako, ako dávok, ktoré sa stali splatnými po nadobudnutí plnoletosti, uloží súd povinnej osobe priamo voči dieťaťu; to sa týka aj nedoplatkov výživného za čas pred plnoletosťou.“ Vo vzťahu k určeniu výšky vyživovacej povinnosti otca k obom deťom vo výške 50,- Eur mesačne, matka maloletého dieťaťa, ako aj dcéra O. rozhodnutie súdu prvej inštancie považujú za nesprávne a v rozpore s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Majú za to, že súd nevzal pri rozhodovaní do úvahy schopnosti a možnosti otca dosahovať vyšší príjem, z ktorého by mohol primerane prispievať na výživu svojich detí, svoje rozhodnutie o výške výživného súd odôvodnil len tým, že u otca nie je v jeho schopnostiach a možnostiach na základe jeho daňového priznania, ako aj na základe jeho vlastného vyjadrenia platiť vyššie výživné. Majú za to, že pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality príjmov povinného rodiča má prednosť pred princípom fakticity, dokonca aj v prípade, keď povinný rodič berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Poukázali na to, že otec je samostatne zárobkovo činnou osobou, teda podnikateľom, podnikateľskou činnosťou do určitej miery berie na seba riziko, že nebude úspešný, čo však v žiadnom prípade nemožno dávať na ťarchu deťom, ktoré je povinný živiť. Pokiaľ otec tvrdí, že jeho zdravotné problémy mu nedovoľujú prijímať a vybavovať zákazky, preto nedosahuje žiaden príjem, pričom jeho pozícia na trhu práce mu neprináša dostatočné finančné zabezpečenie, resp. mu subjektívne dovoľuje plniť si vyživovaciu povinnosť len v súdom určenom rozsahu, poukázali na to, že otec využitím svojho odborného vzdelania, subjektívnych vlastností a pracovných skúseností mohol a môže organizovať svoje podnikateľské aktivity v záujme dosiahnutia primeraného zisku tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, zodpovedajúcu ich odôvodneným potrebám, resp. mal by zvážiť napríklad aj možnosť sa zamestnať, prípadne začať vykonávať inú činnosť zodpovedajúcu jeho subjektívnym vlastnostiam, či praktickým skúsenostiam na zabezpečenie dostatočného príjmu tak, aby jeho vyživovacia povinnosť k maloletým deťom nebola ohrozená. Pri porovnaní príjmov otca z jeho živnosti v priebehu rokov 2012, kedy dosiahol príjmy zo živnosti vo výške 81 360,- Eur a v roku 2013, kedy dosiahol príjmy zo živnosti vo výške 25 320,- Eur, súd mohol veľmi jednoducho zhodnotiť možnosti otca dosahovať vyšší príjem v oblasti, v ktorej podniká. Súd nemal preukázané tvrdenia otca, že nemôže pracovať, nakoľko má zdravotné problémy. Poukázali na to, že daňové predpisy upravujú výlučne správu daní, a preto východiskom a usmerňovateľom pre posudzovanie potencionality príjmov povinného rodiča je výlučne Zákon o rodine. Daňové priznanie nie je pre zhodnotenie výsledkov hospodárenia podnikateľského subjektu z hľadiska Zákona o rodine smerodajné tak, ako to zdôvodňoval súd prvého stupňa. Rodič, ktorý má príjmy z inej, než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu predložiť podklady a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných pre rozhodnutie. Ak si rodič túto povinnosť nesplní, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima. Ak otec nesplnil svoju povinnosť podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, súd pochybil v tom, že nepostupoval pri svojom rozhodovaní v zmysle tohto zákonného ustanovenia pri posudzovaní schopností a možností otca prispievať na výživu detí. Súd pri určení výživného musí v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadnuť aj na odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré je rodič povinný živiť, medzi ktoré patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom zmysle slova - šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie, aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby. Pokiaľ sa jedná o maloletého O.,

matka preukázala jeho bežné výdavky, ktoré súd nezohľadnil v určenej výške výživného, pretože určené výživné sotva pokryje cestovné náklady maloletého do školy. Pokiaľ sa jedná o O., preukázateľne má okrem bežných výdavkov dieťaťa jej veku aj zvýšené výdavky súvisiace s jej nepriaznivým zdravotným stavom, ako aj nákladnou X. starostlivosťou, čo súd v stanovenej výške výživného nezohľadnil, a to jedine s odôvodnením, že otec na to nemá dostatok finančných prostriedkov. Neobstojí tvrdenie súdu, že deti sú vo veku, kedy nie sú odkázané na celodennú osobnú starostlivosť matky. Je potrebné zdôrazniť, že matka, ktorej čistý mesačný príjem predstavuje v priemere 500,- Eur, aj na úkor svojho životného minima zabezpečuje starostlivosť o deti. Určením výšky výživného po 50,- Eur súd presunul zodpovednosť otca za zdravie a život detí na ich matku, ktorá sa o ne nielen osobne stará, ale im poskytuje ubytovanie, stravu, poskytuje im potreby pre školskú dochádzku a pod., čím si dobrovoľne plní svoju vyživovaciu povinnosť k nim a navyše uspokojuje ich potreby tak, ako postupne vznikajú, preto je jej podiel na výživnom niekoľkonásobne vyšší ako podiel otca, ktorý mal práve súd matke finančne kompenzovať určením primeranej vyživovacej povinnosti otca, pretože rovnakú zodpovednosť za výživu detí má aj otec. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v druhom až ôsmom výroku zmenil tak, aby otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého O. sumou mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, počnúc dňom 01.11.2014 do 30.04.2015 a od 01.05.2015 vo výške 130,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, návrh matky na zverenie O. O. do jej osobnej starostlivosti zamietol, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu O. O. sumou 150,- Eur mesačne, počnúc dňom 01.12.2015, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám.

5. Otec P. O. a opatrovník maloletého O. O. sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CMP“) a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 a contrario rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom rozsahu, teda mimo výroku súdu prvej inštancie, ktorým súd maloletého O. O. zveril do osobnej starostlivosti matky, v zmysle § 389 ods. 1, písm. b) rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a v zmysle § 391 ods. 1 vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti.

7. Podľa § 395 ods. 1 a 2 CMP, ak § 398 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

9. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, považuje za potrebné poukázať na to, že od 01.07.2016 nadobudli právnu účinnosť nové procesné predpisy, a to zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ktoré sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použijú aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti týchto zákonov.

11. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k názoru, že v rozsahu, v akom bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnuté odvolaním matky maloletého O. a plnoletej dcéry O. O., je nutné rozsudok okresného súdu zrušiť, keď v tomto rozsahu sú splnené zákonné predpoklady pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1, písm. b) CSP, keď súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Je potrebné prisvedčiť odvolacej námietke matky maloletého O. vo vzťahu k druhému

výroku súdu prvej inštancie, ktorá namieta nejasnosť tohto výroku, a to jednak vo vzťahu k povinnosti otca platiť výživné za deň 01.05.2015, teda v akej výške mienil okresný súd určiť vyživovaciu povinnosť za tento deň s prihliadnutím na spôsob rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti otca k maloletému O. sumou vo výške 50,- Eur mesačne, či táto povinnosť je súdom určená za obdobie od 01.05.2015 alebo odo dňa právoplatnosti rozsudku, s prihliadnutím na súdom formulovaný výrok rozsudku v tejto časti. Nejasnosť, resp. nejednoznačnosť tohto výroku spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadom určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, čo zároveň spôsobuje aj neprekúmateľnosť závislého výroku vo veci zameškaného výživného. Rovnako to platí aj vo vzťahu k výroku V. a VII. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými výrokmi súd určil vyživovaciu povinnosť otca ku O. O. jednak za obdobie od 01.12.2014 do XX.XX.XXXX a za obdobie od XX.XX.XXXX, pričom za obdobie od 01.12.2014 do XX.XX.XXXX súd uložil otcovi prispievať na výživu maloletej O. čiastkou 50,- Eur mesačne k rukám matky a za obdobie od XX.XX.XXXX k rukám O. O.. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom nezdôvodnil výrok, ktorým maloletú O. O., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom je nepochybné, že O. O. v čase podania návrhu jej matkou bola maloletá, avšak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nadobudla plnoletosť, a to dňom XX.XX.XXXX, pričom súd rozhodoval vo veci rozsudkom dňa 10.05.2016, teda v čase, keď táto už bola plnoletá. Z týchto dôvodov rozsudok okresného súdu trpí vadou arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti, keď okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom rozsudok súdu, ktorým zveril maloletú O. O. do osobnej starostlivosti matky v čase, keď táto už bola plnoletá, neodôvodnil. Rovnako je potrebné prisvedčiť odvolacej námietke O. O. vo vzťahu k diferencovane uloženej povinnosti otcovi prispievať na jej výživu, počnúc dňom 01.12.2014 do XX.XX.XXXX k rukám matky a počnúc dňom XX.XX.XXXX k jej rukám, ako nedôvodne diferencovanú povinnosť. Odvolací súd poukazuje na to, že maloleté dieťa, o právach ktorého súd koná, je účastníkom súdneho konania, a to aj pred nadobudnutím plnoletosti, pričom vyživovacia povinnosť k deťom bez ohľadu na to, či je dieťa maloleté alebo plnoleté, je zákonnou vyživovacou povinnosťou povinnej osoby vo vzťahu k dieťaťu. Právo na výživu je právom osobnej povahy, ktoré vzniká dieťaťu narodením a trvá do času pokiaľ dieťa nie je samé schopné sa živiť. Pokiaľ teda bolo konanie začaté vo veci vyživovacej povinnosti vo vzťahu ku O. O. v čase, keď táto bola maloletou, a to na návrh jej matky a v priebehu súdneho konania dieťa nadobudlo plnoletosť, súd pokračuje v tomto konaní aj po jeho plnoletosti s tým rozdielom, že plnoleté dieťa má v ďalšom súdnom konaní samostatné procesné postavenie. V prejednávanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že v čase začatia konania maloletá O. po nadobudnutí plnoletosti v priebehu súdneho konania sa pripojila k návrhu matky, ktorá takýto návrh podala v čase jej maloletosti, pričom zároveň špecifikovala výšku požadovaného výživného, a to aj za dobu po dosiahnutí plnoletosti. Plnenie dávok výživného, ktoré sa stali splatnými počas neplnoletosti, rovnako ako dávok, ktoré sa stali splatnými po nadobudnutí plnoletosti však súd má vždy uložiť povinnému rodičovi priamo voči dieťaťu, a to aj za čas pred plnoletosťou. Okresný súd takýmto postupom nepostupoval, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia ani nijako nezdôvodnil, prečo uložil otcovi diferencovane platiť výživné na O. O. za obdobie od 01.12.2014 do XX.XX.XXXX k rukám matky a za obdobie od XX.XX.XXXX k rukám dcéry, t. j. O. O.. V tomto smere odvolací súd poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo 78/2009, ktoré v odvolaní uvádzala odvolateľka, ako aj na Rc Cpj 13/84. Vo vzťahu k určenej výške vyživovacej povinnosti otca jednak k maloletému O., ako aj dcére O. sumou 50,- Eur mesačne, odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného v čase rozhodovania okresného súdu), keď svoje rozhodnutie riadnym spôsobom nezdôvodnil. Odvolací súd uvádza, že pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti rodiča súd nemôže opomenúť existenciu ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa dostatočným spôsobom nevysporiadal práve so schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov, teda matky maloletého O. a plnoletej O. a rovnako otca maloletého dieťaťa a plnoletej O..

12. Odvolací súd poukazuje na to, že ust. § 157 Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného v čase rozhodovania okresného súdu) uvádza podstatné obsahové náležitosti rozhodnutia, ich správnosť

a úplnosť je preto podkladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia je vadou konania, ktorá zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Odôvodnenie rozsudku je veľmi významnou časťou rozsudku, a to z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, akými úvahami sa súd riadil pri hodnotení dôkazov, akým spôsobom dospel k názoru, že je v schopnostiach a možnostiach otca maloletého dieťaťa a plnoletej O. prispievať na ich výživu práve sumou 50,- Eur mesačne, ako vyhodnotil majetkové schopnosti a možnosti otca ako povinného rodiča, pričom odvolací súd poukazuje na to, že sám otec v konaní deklaroval svoj príjem vo výške 450,- Eur mesačne. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, prečo súdom určené výživné vo výške 50,- Eur považoval za postačujúce na zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa a plnoletej dcéry, akým spôsobom vyhodnotil majetkové pomery matky. Odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd ich vec vyložil a aplikoval príslušné predpisy, akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí vo veci samej. Odôvodnenie rozhodnutia v tomto smere tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa článku 46 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné, pričom účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia súdu. Ust. § 157 ods. 2 O.s.p. (platného a účinného v čase rozhodovania okresného súdu), v súčasnosti ust. § 220 ods. 2 upravuje postup súdu pri odôvodňovaní rozsudku. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom uvedeným v hore citovanom ustanovení, ktoré záväzne určuje toto ustanovenie, ide o nedostatok odôvodnenia, ktoré zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, čo zakladá dôvod pre zrušenie rozsudku prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1, písm. b) CSP, pričom vzhľadom na nedostatok dôvodov a neodôvodnenie rozhodnutia jednotlivých výrokov okresným súdom v dostatočnom rozsahu, resp. u niektorých výrokov absentujúce odôvodnenie, nemožno tento nedostatok napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie.

14. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní rozhodne o povinnosti otca vo vzťahu k maloletému O. o určení vyživovacej povinnosti za jednotlivé obdobia spôsobom tak, aby jeho rozhodnutie bolo jednoznačné a netrpelo vadou vykonateľnosti, rovnako tak aj vo vzťahu k dcére O. v časti uloženej povinnosti prispievať na výživu jej otcom. V súlade s hore prezentovaným názorom odvolacieho súdu s prihliadnutím aj na citovanú judikatúru NS SR, rozhodne o návrhu matky, ktorým sa domáhala zverenia O. O. do jej starostlivosti, pričom pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k dcére O. je okresný súd povinný rozhodnúť tiež v súlade s hore uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu s prihliadnutím aj na citovanú judikatúru NS SR. Vo vzťahu k určeniu výšky vyživovacej povinnosti u maloletého O. za obdobie od 01.05.2015 a u O. za obdobie od 01.12.2014 súd prvej inštancie vykoná právne posúdenie v súlade s ust. § 62 ods. 2, ako aj § 75 ods. 1 Zákona o rodine, svoje rozhodnutie vo vzťahu k určenej výške výživného odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, náležite sa vysporiada s odôvodnenými potrebami detí, ako aj schopnosťami a možnosťami a majetkovými pomermi povinného, vrátane aj matky detí tak, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo preskúmateľné. Okresný súd rozhodne o celom predmete konania.

15. Vzhľadom na to, že odvolací súd okrem výroku, ktorým súd zveril maloletého O. do osobnej starostlivosti matky, rozsudok okresného súdu vo veci samej vo všetkých výrokoch zrušil, zároveň ako súvisiaci zrušil aj výrok súdu o trovách konania, pričom v novom rozhodnutí pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd bude aplikovať ustanovenia vzťahujúce sa k náhrade trov konania, vrátane ustanovení upravujúcich rozhodovanie o trovách konania. V prípade, že súd bude rozhodovať o trovách konania, rozhodne zároveň aj o trovách odvolacieho konania v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP.

16. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .