Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Sa/18/2021

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Dubcovou, v právnej veci žalobcu: L. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom T. XX/X, XXX XX P., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 35649-2/2021-BA zo dňa 10. augusta 2021

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného, Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava 1 Číslo: 35649-2/2021-BA zo dňa 10. augusta 2021 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Martin Číslo: 3747/2021-MT-DvN zo dňa 14. mája 2021 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov súdneho konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 12.10.2021 domáhal proti žalovanému preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 35649-2/2021-BA zo dňa 10. augusta 2021. Žalobca uviedol, že netrvá na nariadení pojednávania a žiadal, aby po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného bolo rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu Sociálnej poisťovne, pobočka Martin Číslo: 3747/2021-MT-DvN zo dňa 14. mája 2021 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie Sociálnej poisťovni, pobočka Martin. Žalobca v žalobe poukázal na jednotlivé prílohy. Žalobca nesúhlasil s nepriznaním nároku na dávku v nezamestnanosti. Podľa rozhodnutia žalovaného žalobca bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia podľa platnej slovenskej legislatívy, preto žalovaný posudzoval a zohľadňoval dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Nemecka. Žalovaný dospel k záveru, že v prípade žalobcu nebolo preukázané zachovanie pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie v súlade s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia. Pri posudzovaní zachovania väzieb na území Slovenskej republiky žalovaný vychádzal z podaní žiadosti o dávku v nezamestnanosti a vyhlásenia žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov, ktoré bolo doručené žalovanému 5. mája 2021. Zároveň žalovaný spísal so žalobcom zápisnicu prostredníctvom e-mailu dňa 10. mája 2021, v ktorej žalobca podrobne opísal svoju životnú situáciu. Dôvody, pre ktoré žalovaný nepriznal žalobcovi dávku v nezamestnanosti, vymedzil tak, že žalobca sa opakovane zdržiaval v zahraničí, približne 9 rokov, a to na území Spojeného kráľovstva a na území Nemecka. Žalovaný vyhodnotil túto pracovnú situáciu ako prioritnú a opakovane orientovanú na zahraničný pracovný trh. Pokiaľ išlo o rodinný stav a rodinné väzby, tak žalovaný konštatoval, že žalobca je ženatý od júna 1999, na území Nemecka sa zdržiaval výlučne sám, bez blízkych osôb. S manželkou vychováva 3 deti, ktoré študujú na území Slovenska. Na Slovensko pravidelne chodil, minimálne dvakrát mesačne, podľa vykonávanej práce aj častejšie, pričom voľný čas a dovolenky či sviatky trávil s rodinou na Slovensku. Slovensko žalobca považuje za svoj domov, má na Slovensku zázemie, spoločne s manželkou vlastní hnuteľný aj nehnuteľný majetok, na Slovensku investuje, spláca úver. Začiatkom roka 2021 žalobca nadobudol s manželkou nehnuteľnosť - rodinný dom v Obci P. a okrem toho dlhodobo vlastnia spoločne byt v Obci P., v ktorom v súčasnosti žije spolu s deťmi. Dôvod, pre

ktorý žalobca vycestoval do zahraničia, bol výslovne pracovný, aby uživil svoju rodinu. Žalobca Nemecko nikdy nepovažoval za svoj nový domov, nemal v ňom bydlisko, prebýval tam len v nevyhnutnom rozsahu a za účelom zabezpečenia si podmienok na vykonávanie práce. Býval na ubytovniach, v hostincoch, čo nie je možné považovať za miesto, na ktorom by si človek vytvoril pevné väzby s novou krajinou. Žalobca uviedol, že vo vyplnenej zápisnici pre Sociálnu poisťovňu zo dňa 12.05.2021 uvádzal, že ubytovanie menil 25-krát, keďže miesto ubytovania bolo závislé od miesta výkonu práce. Žalobca mal za to, že splnil všetky podmienky na to, aby mu bola priznaná dávka v nezamestnanosti od žalovaného. Žalovaný vôbec nehodnotil úmysel a dôvod pobytu žalobcu v zahraničí.

2. Žalobca zdôraznil, že z predložených dôkazov, uvádzaných skutočností bolo zrejmé, že v zahraničí sa zdržiaval výlučne za účelom zárobku, jeho osobný a rodinný život a celkové zázemie je na Slovensku. Vyznieva absurdne tvrdenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí žalobou žalobcu, že by mal mať primeranú bytovú situáciu v zahraničí, pokiaľ býval na ubytovniach. Pokiaľ využíval služby nemeckého mobilného operátora, tak žalobca uviedol, že mal len dobíjaciu kartu na kredit, daňovú povinnosť, ktorú naposledy platil v Nemecku, podľa žalobcu žalovaný tieto skutočnosti hodnotí ako silnejšie väzby, než väzby, ktoré má žalobca na Slovensku, a to väzby rodinné, majetkové. Žalovaný podľa žalobcu nesprávne skonštatoval, že prítomnosť rodiny, navštevovanie školských zariadení deťmi na Slovensku, deklarované návraty, zachovanie finančných produktov, úhrada dane z nehnuteľností, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, investovanie finančných prostriedkov do rekonštrukcie rodinného domu, vlastníctvo motorového vozidla, za ktoré žalobca uhrádza zákonnú poistku, využívanie služieb slovenského operátora, ktoré skutočnosti žalobca uviedol ako väzby na Slovensku, nie sú dostatočné a nie sú ako prioritné pri úvahe o bydlisku žalobcu na účely priznania dávky v nezamestnanosti. Žalobca uviedol, že daňové priznanie podával aj na Slovensku. Na Slovensku má vedený bankový účet, na ktorý mu chodí výplata z Nemecka, platí si úrazovú aj životnú poistku, stavebné sporenie a o všetkom uvedenom predložil dôkazy, ktoré označil v žalobe pod poradovým číslom 1. až 18. a prílohy k žalobe označil žalobca pod poradovým číslom 1. až 28. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, zabezpečené dôkazy nesprávne vyhodnotil a dospel k nesprávnym právnym záverom. Podľa žalobcu mala byť vypočutá jeho manželka, prípadne deti a zistené skutočnosti mali byť vyhodnotené vo vzájomných súvislostiach.

3. Podľa žalobcu nedostatočne bol vyhodnotený aj spôsob skončenia posledného pracovného pomeru v Nemecku, kedy mu bola daná výpoveď z pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, pričom po skončení zamestnania žalobca nezostal v Nemecku, ale vrátil sa na Slovensko k rodine, kde má vytvorené pevné zázemie, pevné väzby a na Slovensku má svoje bydlisko. Manželka žalobcu, ani deti žalobcu nikdy v zahraničí nežili. Manželka žije a pracuje na území SR, vytvára pre rodinu potrebné zázemie v čase neprítomnosti žalobcu. Posúdenie žiadosti žalobca považoval za rozporné s princípom predvídateľnosti rozhodnutia a právnej istoty, pretože o dávku v nezamestnanosti žiadal aj po skončení pracovného pomeru v roku 2010 v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, pričom nárok na dávku v nezamestnanosti bol žalobcovi priznaný s poukázaním na to, že na území Slovenskej republiky mal zachované bydlisko alebo iné väzby, čo v zmysle čl. 65 ods. 2 základného nariadenia odôvodňovalo uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte bydliska podľa slovenských právnych predpisov (rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Martin zo dňa 24.06.2011 č. 11017-2/2011-MT). Žalobca mal za to, že žalovaný predčasne, nesprávne a nedostatočne vyhodnotil všetky okolnosti prípadu. Žalobca mal za to, že žalovaný nezohľadnil aplikáciu čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Žalobca o dávku v nezamestnanosti v Nemecku žiadal, táto mu nebola priznaná z dôvodu nesplnenia podmienok, pričom v Nemecku nemal evidovaný trvalý pobyt. Tento si žalobca ani neevidoval z dôvodu, že jeho úmysel nikdy nesmeroval k tomu, aby sa natrvalo usadil v Nemecku z dôvodu spomínaných rodinných väzieb. Dôvody práce v Nemecku boli výlučne ekonomické. V Nemecku si žalobca nevybudoval nijaké bližšie vzťahy, nemal priateľov, bol v kontakte len s tými ľuďmi, ktorí boli aktuálne kolegami žalobcu na konkrétnej stavbe, na ktorej pracoval ako montér. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. .

4. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 23. decembra 2021. Poukázal na ust. , o sociálnom poistení (ďalej len „“), čl. 61 ods. 1, 2, čl. 65 ods. 5 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“ alebo „Nariadenie č. 883/2004“). Žalovaný zdôraznil, že pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti na území SR sa vyžaduje slovenská doba poistenia v nezamestnanosti, ktorá musí byť dosiahnutá ako posledná. Len vo výnimočných

prípadoch je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu EÚ, pokiaľ je dosiahnutá ako posledná. Touto výnimkou zo základnej zásady je situácia, ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu EÚ centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky. Žalovaný poukázal na čl. 1 písm. j) základného nariadenia, čl. 11 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania základného nariadenia (ďalej aj len „vykonávacie nariadenie“ alebo „Nariadenie č. 987/2009“); určuje sa centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov, b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa táto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy, ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb, iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti, iv) v prípade študentov zdroj ich príjmov, v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná, vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely. Z informačného systému žalovaného bolo zistené, že žalobca sa zaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 1. apríla 2021. V posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. od 1. apríla 2017 do 31. marca 2021 žalobca nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalobca v posudzovanom období pracoval na území iného členského štátu EÚ

- Nemecka a príslušná nemecká inštitúcia osvedčila žalobcovi vo formulári U1 zo dňa 28. apríla 2021 nasledovné údaje: poistené zamestnanie od 16. marca 2015 do 28. februára 2018, od 1. marca 2018 do 31. marca 2021, dôvod ukončenia zamestnania - ukončenie zo strany zamestnávateľa, držiteľ nemá nárok na dávky v nezamestnanosti od úradu, ktorý vydal formulár, pretože držiteľ nepožiadal o export dávok v nezamestnanosti. Dňa 14. júna 2021, t.j. po vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia bolo Sociálnej poisťovni, pobočka Martin opätovne doručený formulár U1, osvedčený príslušnou nemeckou inštitúciou dňa 7. júna 2021, v ktorom boli žalobcovi osvedčené nasledovné údaje - poistené zamestnanie - od 16. marca 2015 do 28. februára 2018, od 1. marca 2018 do 31. marca 2021, ako dôvod ukončenia zamestnania bolo ukončenie zo strany zamestnávateľa. Držiteľ nemá nárok na dávky v nezamestnanosti od úradu, ktorý vydal formulár, pretože na základe vnútroštátnych právnych predpisov neexistuje žiaden takýto nárok. Z dôvodu, že žalobca dosiahol v posudzovanom období štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie dobu poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu EÚ, bolo v konaní o jeho dávke v nezamestnanosti potrebné posúdiť, či bolo možné takúto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia. Žalobca pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti podľa platnej slovenskej úpravy a dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Nemecka do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti podľa čl. 61 ods. 1 základného nariadenia by bolo možné vziať do úvahy len v prípade, ak by bolo preukázané zachovanie pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že podstatné bolo vyhodnotiť to, či si žalobca zachoval centrum záujmov na území Slovenskej republiky počas výkonu činnosti zamestnanca na území Nemecka. Zachovanie väzieb žalobcu na území SR bolo nutné posúdiť podľa celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií. Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne vychádzala z objektívnych skutočností vyplývajúcich z formulára U1 zo dňa 28. apríla 2021, z formulára U1 zo dňa 7. júna 2021, z údajov, ktoré uviedol žalobca v žiadosti o dávku v nezamestnanosti a vo vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov, ktoré bolo doručené 5. mája 2021. Sociálna poisťovňa, pobočka Martin spísala zápisnicu so žalobcom z dôvodu preventívnych opatrení v spojení so šírením vírusového ochorenia bez osobnej účasti na diaľku, a to elektronicky. Žalobcovi bolo umožnené, aby uviedol všetky skutočnosti a doplnil dôkazy relevantné pre posúdenie jeho bydliska a zachovania väzieb na Slovensku počas jeho zárobkovej činnosti v zahraničí. Žalobca doplnené údaje a informácie do zápisnice zaslal späť e-mailom dňa 12. mája 2021.

5. Na základe čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia pri dĺžke a trvalosti prítomnosti žalobcu na území dotknutých členských štátov podľa informačného systému Sociálnej poisťovne bolo zistené, že žalobca sa zdržiaval na území Spojeného kráľovstva od novembra 2007 do decembra 2010 a na území Nemecka od marca 2015 do apríla 2021, teda celkovo v zahraničí sa zdržiaval 9 rokov. V Nemecku mal uzavreté

dva pracovné pomery u rôznych zamestnávateľov na dobu neurčitú. Z dôvodu predchádzajúceho pracovného pôsobenia na území Spojeného kráľovstva a opakovaný návrat za prácou do zahraničia, bezprostredne na seba nadväzujúce pracovné pomery na území Nemecka, podľa žalovaného bolo možné hodnotiť jeho pracovnú situáciu ako stabilnú s prioritou a opakovanou orientáciou na zahraničný pracovný trh, a to Nemecko, Spojené kráľovstvo. Služby mobilného operátora využíval tak na Slovensku ako aj v Nemecku. Pri rodinných väzbách bolo zistené, že žalobca je ženatý od júna 1999. Počas pobytu žalobcu v zahraničí manželka sa zdržiavala na Slovensku spolu s ich troma deťmi, ktoré navštevovali školské zariadenia na Slovensku. Na Slovensko sa vracal minimálne dvakrát do mesiaca, podľa toho, ako boli stavby, niekedy cestoval aj každý týždeň, celú dovolenku a sviatky trávil s rodinou, na Slovensku vlastní bankový účet, uhrádza stavebné sporenie, hypotéku, životnú a úrazovú poistku, daň z vlastníctva nehnuteľností, na Slovensku nadobudol motorové vozidlo, za ktoré uhrádza zákonnú poistku. Žalobca v zahraničí nevlastní žiadnu nehnuteľnosť na bývanie, býval počas práce v ubytovniach, v hostincoch. Podľa žalovaného bytovú situáciu žalobcu na území Nemecka bolo možné považovať za primeranú výkonu povolania. Na Slovensku je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností - bytu a rodinného domu, daňové povinnosti si plnil žalobca na území Nemecka z čoho bolo zrejmé, že za štát bydliska sa na daňové účely považuje štát zamestnania - Nemecko. Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12. júna 2009. Nebolo by prijateľné, aby príliš širokým výkladom sa posudzoval pojem „bydlisko“. Celková dĺžka pobytu žalobcu v zahraničí z titulu stabilnej pracovnej situácie bola deväť rokov, bola opakovaná orientácia na zahraničný pracovný trh, Nemecko, Spojené kráľovstvo, podľa žalovaného bola primeraná bytová situácia v zahraničí, využívanie služieb nemeckého mobilného operátora, daňová povinnosť naposledy na území Nemecka a toto bolo vyhodnotené ako silnejšie, než ostatné skutočnosti, a to prítomnosť rodiny, navštevovanie školských zariadení deťmi žalobcu, deklarované návraty, zachovanie finančných produktov, úhrada dane z nehnuteľností, BSM nehnuteľností, investovanie finančných prostriedkov do rekonštrukcie rodinného domu, vlastníctvo motorového vozidla, za ktoré žalobca uhrádza zákonnú poistku, využívanie služieb mobilného operátora. Žalovaný mal za to, že stredisko životných záujmov žalobcu bolo v danom čase na území Nemecka. Bolo preukázané, že žalobca počas výkonu zamestnania v Nemecku sa v Nemecku dlhodobo zdržiaval, býval, trávil pracovný čas aj mimopracovný čas, platil zákonné odvody i dane na území Nemecka. Tieto skutočnosti preukázali vytvorenie centra záujmov žalobcu počas posledného zamestnania práve na území Nemecka. Žalovaný uviedol, že nakoľko žalobca nebol bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov a podľa záverov žalovaného si bydlisko v danom období nezachoval, nebolo mu možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Nemecka zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia.

6. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu, že nebol dostatočne zistený skutkový stav veci. V konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti boli zohľadnené všetky skutočnosti relevantné pri posudzovaní jeho bydliska a zachovania centra záujmov počas výkonu zárobkovej činnosti v zahraničí. Ak žalovaný dal väčšiu váhu iným dôkazom ako navrhol žalobca, tak uvedené neznamená, že by neboli hodnotené dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Žalovaný nevypočul manželku žalobcu z dôvodu, že v konaní o dávke v nezamestnanosti nevznikli pochybnosti ohľadne zachovania centra záujmov a bydliska, a preto nebolo potrebné, aby bola vypočutá manželka, deti žalobcu. Naviac žalobca v zápisnici zo dňa 12. mája 2021 prehlásil, že uviedol všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie bydliska počas jeho pobytu a výkonu zárobkovej činnosti v zahraničí. Nežiadal vykonanie iných dôkazov a ani vypočutie iných osôb. Žalovaný uviedol, že posledný pracovný pomer žalobcu na území Nemecka trval od 1. marca 2018 do 31. marca 2021, t.j. 3 roky, bol dohodnutý na dobu neurčitú, čo svedčí o tom, že pracovná situácia v Nemecku bola u žalobcu stabilná. Táto pracovná stabilná situácia žalobcu v Nemecku preukázala aj vytvorenie jeho bydliska na území Nemecka. Predchádzajúce rozhodnutie nie je možné vzťahovať na daný stav. Podľa čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k určeniu skutočného miesta bydliska, tak za rozhodujúci sa považuje úmysel dotknutej osoby, najmä dôvody, ktoré viedli k presťahovaniu. V danej veci, pokiaľ išlo o nárok žalobcu na dávku v nezamestnanosti, bolo posúdené zachovanie jeho väzieb na území SR v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia dĺžkou prítomnosti žalobcu na území členských štátov EÚ, čl. 11 ods. 1 písm. a) vykonávacieho nariadenia, t.j. cca 9 rokov a aj situácia žalobcu podľa čl. 11 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia bola ako stabilná pracovná situácia v Nemecku, prioritná a opakovaná orientácia na zahraničný pracovný trh, a to Nemecko, Spojené kráľovstvo, primeraná bytová situácia v zahraničí, využívanie služieb nemeckého mobilného operátora, daňová povinnosť naposledy na území Nemecka, čo všetko preukázalo, že u žalobcu nedošlo

k zachovaniu centra záujmov na Slovensku počas výkonu jeho činnosti ako zamestnanca v Nemecku. Z dôvodu, že nevznikli pochybnosti o mieste bydliska žalobcu, nebolo potrebné skúmať jeho subjektívny úmysel. K otázke úmyslu žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 21. októbra 2018, z ktorého vyplýva, že otázka bydliska je koncipovaná ako otázka faktická, ktorá je objektivizovaná až do tej miery, že niekedy ani úmysel a snaha dotknutej osoby nestačia na zachovanie bydliska v krajine pôvodu. Nie je rozhodujúca na prvom mieste citová väzba k svojmu rodisku či rodičom ani viac či menej určitý plán raz v budúcnosti sa opäť presťahovať do krajiny pôvodu, ale skutočné bydlisko, teda miesto, kde osoba zvyčajne býva. Subjektívny úmysel, dôvody odchodu do zahraničia, dôvody návratu, pocit domova nemôže byť nad objektívne skutočnosti, ktoré sú definované v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, t.j. dĺžka a trvalosť prítomnosti v zahraničí a situácia dotknutej osoby. Skutočnosti a okolnosti zistené nasvedčovali úmyslu žalobcu v rozhodnom období bývať v Nemecku. Neboli už rozhodujúce dôvody vrátenia sa späť na Slovensko.

7. Skutočnosť dlhodobého a opakovaného zotrvávania v zahraničí, naposledy na území Nemecka, ktoré nebolo len prechodného charakteru, keďže u posledného zamestnávateľa žalobca vykonával zárobkovú činnosť pracovným pomerom na dobu neurčitú, nebolo možné považovať za stav prechodný alebo krátkodobý pobyt. Žalobca zvolením uvedeného územia na ňom trávil väčšinu času mimo svoje pôvodné rodinné prostredie na Slovensku. Podľa žalovaného nedošlo k rozdielnym stanoviskám vo veci posúdenia bydliska žalobcu medzi príslušnou nemeckou inštitúciou a žalovaným, pretože príslušná nemecká inštitúcia nemala dôvod posudzovať bydlisko žalobcu. Vlastníctvo BSM nehnuteľností, a to bytu a rodinného domu bolo nutné porovnať s ostatnými zistenými skutočnosťami, a to stabilnou pracovnou situáciou v Nemecku, prioritnou a opakovanou orientáciou na zahraničný pracovný trh, primeranou bytovou situáciou v zahraničí, využívaním služieb nemeckého mobilného operátora a daňovou povinnosťou na území Nemecka, ktoré podľa žalovaného preukázali vytvorenie a prenesenie väzieb žalobcu na územie Nemecka. BSM nehnuteľností, a to bytu a rodinného domu nebolo možné vyhodnotiť ako rozhodujúce skutočnosti preukazujúce zachovanie bydliska žalobcu na území Slovenska. V čase výkonu zárobkovej činnosti v Nemecku žalobca bol vo veci platenia daní z príjmu subjektom nemeckých právnych predpisov, a preto sa za štát bydliska na daňové účely považoval štát zamestnania, t.j. Nemecko. Na pravidelné návraty žalobcu na Slovensko bolo pri posudzovaní miesta bydliska prihliadnuté. Podľa názoru žalovaného, aj keď osoby trvalo usadené v zahraničí niekoľkokrát do roka navštívia svojich rodinných príslušníkov na Slovensku, trávia s nimi voľný čas, dovolenku, neznamená to bez ďalšieho, že nemajú po uplynutí týchto kratších časových úsekov dlhodobý záujem v zahraničí zotrvať. Žalobca dlhodobo a opakovane vykonával zárobkovú činnosť v zahraničí, preto táto skutočnosť bez ďalšieho nepreukázala zachovanie väzieb žalobcu na Slovensku počas jeho dlhodobej prítomnosti v zahraničí. Žalovaný prihliadol aj na rodinnú situáciu žalobcu na Slovensku, prítomnosť manželky a jeho troch detí počas pobytu v zahraničí. Podľa rozhodnutia Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12. júna 2009 by nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu „bydlisko“ mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl. 65 základného nariadenia tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie v členskom štáte a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu. Žalobca sa na území Nemecka zdržiaval približne 6 rokov, v Nemecku mal stabilnú pracovnú situáciu, a preto zachovanie istých rodinných väzieb na Slovensku jednoznačným spôsobom nepreukázalo, že žalobca mal počas zárobkovej činnosti v Nemecku centrum záujmov na Slovensku. Žalovaný poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. a obdobne poukázal aj na viaceré rozhodnutia krajských súdov. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žalobcu uviedol, že bol zistený skutočný stav veci presne a úplne, bolo zohľadnené vykonávanie pracovnej činnosti na území Nemecka, rodinná, bytová situácia žalobcu ako i to, ktorý členský štát sa považuje za jeho bydlisko na daňové účely. Pretože žalobca nemal počas posledného zamestnania v Nemecku zachované bydlisko na území SR a bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol poistený v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov, nebolo možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Nemecka zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov v zmysle čl. 61 základného nariadenia. Žalovaný navrhol žalobu žalobcu zamietnuť a súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

8. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 14.2.2022 (č.l. 107 - 111 spisu). Zotrval na podanej žalobe s tým, že netrval na nariadení pojednávania. Poukázal na postavenie cezhraničného pracovníka. Žalobca mal za to, že žalovaný nedostatočne vyhodnotil jeho rodinnú situáciu, otázku bydliska a trvalé väzby na Slovensku. Žalobca nesúhlasil s vyhodnotením jeho bytovej situácie v

Nemecku ako primeranej. Išlo o ubytovanie pre montérov, ubytovanie v hostincoch. Žalobca poukázal na režim jeho pobytu počas pracovnej činnosti v Nemecku, predĺžené víkendy trávil s rodinou na Slovensku. Žalobca poukázal na to, že trvale nebol nikdy usadený v zahraničí a na území Nemecka sa zdržiaval len tak dlho, ako to bolo nevyhnutné s výkonom jeho povolania. Žalobca nesúhlasil s konštatovaním žalovaného, že žalobca mal bydlisko v Nemecku, jeho bydlisko spolu s manželkou bolo na Slovensku. Pre nemecký daňový úrad bol Slovákom pracujúcim v Nemecku s trvalým bydliskom na Slovensku. Daňová povinnosť na území Nemecka bola len zákonnou povinnosťou žalobcu vo vzťahu k zamestnaniu v Nemecku. Podľa čl. 11 vykonávacieho nariadenia pri posudzovaní centra záujmov nie je možné toto posudzovanie zúžiť len na dĺžku a stabilitu zamestnania, tak ako to urobil žalovaný. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca má prioritnú a opakovanú orientáciu na zahraničný pracovný trh, žalobca uviedol, že dôvodom zamestnania v zahraničí bolo pokryť finančné výdavky pre päťčlennú rodinu, čo nebolo možné zo slovenského platu. Žalobca poukázal na rozdielny postup žalovaného v žalobou napadnutom rozhodnutí oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, keď doba poistenia dosiahnutá v Anglicku bola žalobcovi zohľadnená tak, ako keby bola dosiahnutá na Slovensku. Nejde o prioritnú orientáciu na zahraničný trh, pretože na Slovensku pracoval žalobca v rokoch 1995 do roku 2007 a v rokoch 2010 do 2015, t.j. cca 17 rokov, čo bolo uvedené v zápisnici, ktorú dobu nie je možné prehliadať. Z tohto dôvodu sa nejaví ako prioritná orientácia na zahraničný trh práce, pretože 17 rokov práce na Slovensku je viac ako 9 rokov, a tým prioritná orientácia bola na slovenský pracovný trh. Pokiaľ ide o používanie telefónu na území Nemecka, tak mobilný telefón bol dobíjaný len na kredit, nie na zmluvu. Dôvody, pre ktoré žalobca zotrvával dlhšie na území Nemecka, boli vyvolané pandémiou Covid-19. Podľa žalobcu žalovaný vzhľadom aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR nedostatočne vyhodnotil otázku bydliska, centra záujmov a trvalých väzieb na Slovensku. Žalobca poukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. , ktoré vychádzajú z iného skutkového základu, ako bola situácia žalobcu.

9. K vyjadreniu žalobcu sa na základe výzvy krajského súdu zo dňa 25.02.2022 (č.l. 151 spisu) žalovaný nevyjadril.

10. Z pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka Martin rozhodnutím Číslo: 3747/2021-MT-DvN zo dňa 14. mája 2021 rozhodla tak, že žalobca podľa a podľa čl. 61 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol citáciu , o sociálnom poistení, čl. 61 ods. 1, 2, čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia a uviedol, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny žalobcu dňom 01.04.2021 zaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Dňa 06.04.2021 si žalobca uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti. Žiadosť o dávku v nezamestnanosti bola dňa 26.04.2021 doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Martin. V posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. v období od 01.01.2017 do 31.03.2021 nemal žalobca na území Slovenskej republiky preukázané doby poistenia v nezamestnanosti. Na území iného členského štátu EÚ žalobca preukázal dobu poistenia v nezamestnanosti od 01.04.2017 do 31.03.2021. Podľa dokazovania, ktoré bolo vykonané ohľadne zachovania pracovných, rodinných, osobných a iných väzieb na Slovensku počas vykonávania zárobkovej činnosti na území iného členského štátu EÚ prvostupňový orgán dospel k záverom, že na území Nemecka sa žalobca zdržiaval od marca 2015 do apríla 2021, t.j. viac ako 6 rokov, posledný pracovný pomer trval na území iného členského štátu EÚ od 01.03.2018 do 31.03.2021, celkom 3 roky a 1 mesiac, ktorý pracovný pomer bol ukončený dohodou so zamestnávateľom, teda žalobca mal stabilné zamestnanie, dlhodobú orientáciu na pracovný trh Nemecko, pričom žalobca sa nezúčastňoval žiadnych pohovorov, výberových konaní za účelom hľadania si zamestnania na Slovensku. Za štát bydliska sa na účely aplikácie čl. 61 a čl. 62 základného nariadenia podľa rozhodnutia prvostupňového orgánu považoval štát výkonu zárobkovej činnosti žalobcu. Z tohto dôvodu bezprostredne pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti žalobca neukončil dobu poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov a počas posledného zamestnania v inom členskom štáte EÚ nebolo bydlisko na území SR, preto čl. 65 ods. 2 a 5 základného nariadenia sa na žalobcu nevzťahuje, a tým nebolo možné použiť pravidlo sčítania dôb poistenia podľa čl. 61 základného nariadenia.

11. Na základe odvolania žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím Číslo: 35649-2/2021-BA zo dňa 10. augusta 2021 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Martin Číslo: 3747/2021-MT-DvN zo dňa 14. mája 2021 vo veci nepriznania nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti. V odôvodnení žalovaný poukázal na ust. , , odvolanie žalobcu, čl. 61 ods. 1, 2, čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Bolo zistené, že žalobca bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti podľa platnej slovenskej legislatívy. Z tohto dôvodu by bolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Nemecka do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia len v prípade, pokiaľ by bolo preukázané zachovanie pevných väzieb a bydliska na území SR počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie. Žalovaný v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia zhodnotil dĺžku a trvalosť prítomnosti žalobcu na území dotknutého členského štátu so zohľadnením pobytu na území Spojeného kráľovstva od novembra 2007 do decembra 2010, na území Nemecka od marca 2015 do apríla 2021, t.j. spolu v zahraničí sa zdržiaval žalobca 9 rokov. Predchádzajúce pracovné pôsobenie na území Spojeného kráľovstva a opakovaný návrat za prácou do zahraničia a bezprostredne na seba nadväzujúce pracovné pomery na území Nemecka bolo podľa názoru žalovaného možné hodnotiť ako pracovnú situáciu žalobcu stabilnú, s prioritou a opakovanou orientáciou na zahraničný pracovný trh - Nemecko, Spojené kráľovstvo. K rodinnej situácii a rodinným väzbám žalovaný poukázal na to, že žalobca je ženatý od júna 1999, má tri deti, manželka a jeho deti sa počas jeho pobytu v zahraničí zdržiavali na Slovensku, podľa vyhlásenia sa žalobca vracal na Slovensko dvakrát do mesiaca a ak boli stavby, odkiaľ bolo možné cestovať častejšie, tak prichádzal na Slovensko každý týždeň, celú dovolenku a sviatky trávil s rodinou, na Slovensku vlastní bankový účet, uhrádza stavebné sporenie, hypotéku, životnú a úrazovú poistku, platí daň z vlastníctva nehnuteľností, a to bytu a rodinného domu, na Slovensku nadobudol motorové vozidlo, za ktoré uhrádza zákonnú poistku, na Slovensku využíva služby mobilného operátora ako aj v Nemecku. Bytovú situáciu z hľadiska stability žalovaný vyhodnotil so zistením skutočnosti, že žalobca v zahraničí nevlastní žiadnu nehnuteľnosť na bývanie, počas práce býva v ubytovniach s kolegami, v hostincoch, ubytovanie menil viackrát, avšak i vzhľadom k uvedenému žalovaný bytovú situáciu žalobcu na území Nemecka považoval za primeranú výkonu povolania. Na Slovensku je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, a to bytu a domu, pričom všetky ušetrené peniaze investuje na Slovensku, a to na rekonštrukciu rodinného domu, daňové povinnosti si žalobca plní na území Nemecka, kde bol naposledy zamestnaný, z čoho je zrejmé, že za štát bydliska sa na daňové účely považuje štát zamestnania, t.j. Nemecko.

12. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12. júna 2009, na základe ktorého už nie je prijateľné, aby sa príliš širokým spôsobom vykladal pojem „bydlisko“, ktorým výkladom by sa mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl. 65 základného nariadenia tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu. Žalovaný mal za to, že celková dĺžka pobytu v zahraničí 9 rokov, stabilná pracovná situácia v Nemecku, prioritná a opakovaná orientácia na zahraničný pracovný trh - Nemecko, Spojené kráľovstvo, primeraná bytová situácia v zahraničí, využívanie služieb nemeckého mobilného operátora, daňová povinnosť naposledy na území Nemecka boli vyhodnotené ako silnejšie, než ostatné skutočnosti, a to prítomnosť rodiny a navštevovanie školských zariadení deťmi žalobcu, deklarované návraty, zachovanie finančných produktov, úhrada dane z nehnuteľnosti, BSM nehnuteľností, investovanie finančných prostriedkov do rekonštrukcie rodinného domu, vlastníctvo motorového vozidla, za ktoré uhrádza zákonnú poistku, využívanie služieb mobilného operátora, ktoré žalobca uviedol ako väzby k Slovensku.

13. Žalovaný v odvolacom konaní zistil, že počas výkonu zárobkovej činnosti v Nemecku žalobca sa v tomto čase zdržiaval, býval, trávil pracovný čas aj mimopracovný čas v Nemecku, platil zákonné odvody i dane na území Nemecka. Všetky tieto okolnosti preukázali vytvorenie centra záujmov žalobcu počas posledného zamestnania práve na území Nemecka. Z tohto dôvodu nebolo možné považovať bydlisko žalobcu počas jeho posledného zamestnania v členskom štáte EÚ za zachované na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že žalobca nebol bezprostredne pred zaradením do evidencie o uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, nebolo možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Nemecka zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia. Žalovaný zdôraznil, že možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte inom ako v štáte posledného zamestnania je možné len výnimočne, pretože nárok na dávku v nezamestnanosti by si

mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania, lebo v tom štáte platila poistné pre prípad nezamestnanosti. Cieľom nariadenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti. Koordinačné predpisy určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve skončili zamestnanie. V prípade priznania nároku na dávku v nezamestnanosti má dotknutá osoba podľa čl. 64 základného nariadenia možnosť požiadať o export priznanej dávky v nezamestnanosti do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie, t.j. aj na územie Slovenskej republiky. Podľa žalovaného žalobca sa slobodne rozhodol po dobu šiestich rokov žiť a pracovať na území Nemecka, preto bolo v jeho záujme počas výkonu zárobkovej činnosti na tomto území pamätať aj na zabezpečenie po ukončení tejto činnosti splnením kritérií vyžadovaných na danom území. Žiadne ustanovenie základného nariadenia ani vykonávacieho nariadenia nezakotvuje právo osôb pracujúcich v členskom štáte EÚ uplatňovať si nároky na sociálne zabezpečenie v ktoromkoľvek inom členskom štáte a požadovať bezpodmienečné zohľadnenie dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na inom území na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Pre priznanie dávky v nezamestnanosti na území SR je dôležité splnenie podmienok podľa v spojení so základným a vykonávacím nariadením.

14. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že aj na BSM nehnuteľností - bytu a rodinného domu bolo prihliadané, na investície. Podľa čl. 11 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia vlastníctvo nehnuteľnosti je jednou zo skutočností, ktorú je potrebné zohľadniť pri posudzovaní bydliska dotknutej osoby, pretože vypovedá o jej bytovej situácii. Táto ale musí byť vyhodnotená v celkovom kontexte so všetkými skutočnosťami podľa čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Vlastníctvo, a to bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu k bytu a rodinnému domu bolo nutné porovnať s ostatnými skutočnosťami, ktoré boli zistené, a to so stabilitou pracovnej situácie v Nemecku, prioritnou a opakovanou orientáciou na zahraničný pracovný trh, primeranou bytovou situáciou v zahraničí, využívanie služieb nemeckého mobilného operátora, daňovou povinnosťou na území Nemecka, ktoré preukázali vytvorenie a prenesenie väzieb žalobcu na územie Nemecka. Bezpodielové spoluvlastníctvo nehnuteľností nebolo možné vyhodnotiť ako rozhodujúcu skutočnosť preukazujúcu zachovanie bydliska žalobcu na Slovensku. Rovnako pohnútky odchodu do zahraničia ako aj pohnútky návratu pri vzniku a posúdení nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti boli právne irelevantné. Rovnako bolo prihliadané na prítomnosť rodiny na Slovensku, a to manželku a tri deti. Na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti sa však posudzuje zachovanie bydliska podľa čl. 1 písm. j) základného nariadenia a čl. 11 vykonávacieho nariadenia. Žalovaný sa v žalobou napadnutom rozhodnutí zaoberal aj e-mailovou komunikáciou zo strany žalobcu zo dňa 20. júna 2021, podľa ktorej sa žalobca považuje za cezhraničného pracovníka. Žalovaný však poukázal na čl. 1 písm. f) základného nariadenia, podľa ktorého „cezhraničný pracovník“ znamená každú osobu, ktorá vykonáva činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte a ktorá má bydlisko v inom členskom štáte, do ktorého sa vracia spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň. Žalobca sa však v rámci vykonávania práce v Nemecku denne alebo najmenej raz týždenne na územie Slovenska nevracal, keďže vo Vyhlásení zo dňa 5. mája 2021 uviedol, že z Nemecka sa na územie Slovenska vracal minimálne dvakrát do mesiaca, ale boli stavby, odtiaľ cestoval aj každý týždeň. Posledný rok kvôli Covid-19 zriedkakedy.

15. Podľa žalovaného žalobca v konaní pred prvostupňovým orgánom ani v odvolacom konaní nepreukázal, že by sa v jeho prípade malo postupovať podľa čl. 1 písm. f) základného nariadenia. Protokoly o technickej kontrole motorového vozidla a fotografia aktuálneho stavu najazdených kilometrov, ktoré žalobca priložil k odvolaniu, nepreukázali týždennú frekvenciu návratu žalobcu na územie Slovenska. To, že žalobca absolvoval zdravotné vyšetrenie v zahraničí aj na Slovensku, žiadnym spôsobom nepreukázalo zachovanie bydliska žalobcu na území Slovenska. V podstate osoby vykonávajúce činnosti v zahraničí využívajú zdravotnú starostlivosť poskytovanú na Slovensku, a to jednak z finančných dôvodov ako aj z dôvodov jazykovej bariéry, keďže nie je jednoduché komunikovať v špecifickej medicínskej terminológii v cudzom jazyku. Žalovaný mal za to, že v konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti bolo posúdené zachovanie jeho väzieb na území SR v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Dĺžka prítomnosti na území členských štátov EÚ - čl. 11 ods. 1 písm. a) vykonávacieho nariadenia, t.j. 9 rokov približne, aj situácia žalobcu podľa čl. 11 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia, a to stabilná pracovná situácia v Nemecku, prioritná a opakovaná orientácia na zahraničný pracovný trh Nemecko a Spojené kráľovstvo, primeraná bytová situácia v zahraničí, využívanie služieb nemeckého mobilného operátora, daňová povinnosť naposledy na území

Nemecka, prítomnosť rodiny, navštevovanie školských zariadení deťmi žalobcu, deklarované návraty, zachovanie finančných produktov, úhrada dane z nehnuteľností, BSM nehnuteľností, investovanie finančných prostriedkov do rekonštrukcie rodinného domu, vlastníctvo motorového vozidla, za ktoré žalobca uhrádza zákonnú poistku, využívanie služieb mobilného operátora preukázali, že žalobca si väzby so Slovenskou republikou počas výkonu činnosti zamestnanca v Nemecku nezachoval. Žalovaný preto odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu, podľa ktorého žalobcovi nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.

16. Krajský súd v Žiline ako správny súd postupom bez nariadenia pojednávania podľa (ďalej len „“) v spojení s ust. po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzali, verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu a vrátil vec prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie za aplikácie ust. v spojení s ust. , .

17. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal žalobu žalobcu postupom bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na ust. v spojení s ust. , keď podľa uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. -156 zo dňa 06.06.2022 bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 14.07.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

18. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý vec prejednal bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na obsah žaloby žalobcu, v ktorej žalobca netrval na nariadení ústneho pojednávania. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žalobcu, a to v podaní zo dňa 23. decembra 2021 uviedol, že súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Vzhľadom k uvedenému za aplikácie ust. , podľa ktorého v ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania, boli splnené procesné podmienky k tomu, aby vec bola prejednaná postupom verejného vyhlásenia rozhodnutia. Krajský súd dodáva, že na iný postup nebol splnený žiaden zo zákonných dôvodov, ktorý vyplýva z ust. až e) .

19. Krajský súd mal za splnenú aj zákonnú podmienku včasnosti podanej žaloby v zmysle ust. , keď z pripojeného administratívneho spisu bolo zistené, že rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 16.8.2021 a k podaniu žaloby podľa obálky na č.l. 72 spisu došlo dňa 15.10.2021, t.j. v dvojmesačnej zákonnej lehote.

20. Z pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že žalobca bol dňom 01.04.2021 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Dňa 06.04.2021 žalobca si podal na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Martin žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Na základe žiadosti podanej žalobcom na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny bol uvedený štát zamestnania Nemecko od 16.03.2015 do 28.02.2018, König Gmbh, mesto Mníchov a od 01.03.2018 do 31.03.2021 IMG GmbH Kirchweidach - mesto. Súčasťou administratívneho spisu bolo aj vyhlásenie žalobcu ako žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov v zmysle čl. 65 ods. 2, 3 a 5 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení a podľa čl. 11 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. V tomto vyhlásení žalobca uviedol, že minimálne dvakrát do mesiaca sa vracia na územie SR, pričom boli stavby, odkiaľ cestoval aj každý týždeň; posledný rok kvôli Covid-19 už nie tak často. Spôsob dochádzania na územie SR uviedol vlastné auto. Trvanie posledného zamestnania uviedol od 01.03.2018 do 31.03.2021 ako montér s názvom posledného zamestnávateľa IMG GmbH, Hauptstrasse 20, 84558 Kirchweidach, Nemecko. Ďalej uviedol, že na území Nemecka nebol prihlásený na pobyt. Počas pobytu v inom členskom štáte EÚ s ním nebola žiadna blízka osoba, bol tam sám. Na Slovensku má manželku a tri nezaopatrené deti. K bytovej situácii uviedol, že býval v ubytovniach pre montérov alebo v hostincoch, ktoré ponúkali ubytovanie pre montérov. Ubytovanie záležalo od miesta výkonu práce. Uviedol, že toto ubytovanie v inom členskom štáte bolo menené viac ako 20- krát podľa miesta výkonu práce. Na území SR je vlastníkom bytu od 10.02.2010 na základe kúpnej

zmluvy a rodinný dom vlastní od 18.01.2021 podľa kúpnej zmluvy. Na území SR býva vo vlastnom byte. Súčasťou administratívneho spisu bolo aj osvedčenie o evidencii motorového vozidla ev.č. MT075DK, vlastník vozidla žalobca ako aj držiteľ vozidla s protokolmi o technickej kontrole. Ďalej v administratívnom spise bol založený sobášny list s dátumom uzavretia manželstva žalobcu s manželkou V., rod. M. dňa 19.6.1999 ako aj rodné listy na deti L. N., U. N. a C. N., vysvedčenia detí, výpisy z listu vlastníctva č. XXX, č. XXXX ako aj zápisnica v zmysle ust. o sociálnom poistení (ďalej len „“).

21. Zo zápisnice podľa ust. vyplynulo, že dôvodom návratu na územie SR žalobcu dňa 31.03.2021 bola výpoveď, pričom na územie SR sa žalobca vracal takmer každý týždeň, celú dovolenku a sviatky trávil na Slovensku. Pri pracovnej histórii na území SR uviedol roky 1995 - 2007, 2010 - 2015 a v inom členskom štáte EÚ uviedol roky 2007 -2010, 2015 - 2021. K pracovnej situácii na území členského štátu EÚ žalobca uviedol dvoch zamestnávateľov a pracovný pomer na dobu neurčitú. V prvom zamestnaní dal výpoveď žalobca, trvalo od 16.03.2015 do 28.02.2018 a v druhom zamestnávateľ, pričom trval pracovný pomer od 01.03.2018 do 31.03.2021. Dôvod ukončenia poslednej zárobkovej činnosti bola výpoveď zo strany zamestnávateľa. Medzi jednotlivými pracovnými pomermi sa zdržiaval na Slovensku. Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby podával žalobca v Nemecku a aj na Slovensku, kde bolo podané nulové daňové priznanie každý rok. Počas zárobkovej činnosti si na území SR nehľadal zamestnanie, ale mal záujem o rekvalifikáciu. V členskom štáte EÚ si neuplatnil nárok na dávku ani export dávky zo štátu posledného zamestnania. K rodinnej situácii žalobca uviedol, že je ženatý, počas pobytu na území iného členského štátu EÚ nebola s ním žiadna blízka osoba. Má manželku, tri deti. K bytovej situácii na území členského štátu EÚ uviedol, že nevlastní nehnuteľnosti, typ ubytovania v členskom štáte EÚ závisel od miesta výkonu práce. Ubytovanie má počas pobytu na území iného členského štátu buď sám alebo s kolegami z práce a toto ubytovanie bolo menené 25-krát. Ide o ubytovanie pre montérov, alebo hostince, ktoré ponúkali ubytovanie pre montérov. Na území Slovenskej republiky žalobca má vlastnú nehnuteľnosť, a to byt na bývanie v Sučanoch a rodinný dom na rekonštrukciu Socovce, ako finančné záväzky na území SR uviedol hypotéku, stavebné sporenie, má uzatvorené poistenie na území Slovenska, platí dane z vlastníctva nehnuteľností, vlastní osobné motorové vozidlo zakúpené na Slovensku. Na území Nemecka využíva mobilného operátora O2 bez paušálu na kredit a rovnako tak aj na Slovensku. Bankový účet má vedený len na Slovensku, zdravotné vyšetrenie absolvoval na Slovensku aj v Nemecku. Všetky ušetrené peniaze žalobca investuje na Slovensku, a to na rekonštrukciu rodinného domu. Žiadateľ vyhlásil, že uviedol všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie bydliska počas jeho pobytu a výkonu zárobkovej činnosti na území členského štátu EÚ Nemecko s tým, že čestne vyhlásil, že údaje, ktoré uviedol, sú úplné a pravdivé. Krajský súd dodáva, že išlo o formu elektronického vyplnenia Zápisnice zo dňa 12.05.2021.

22. Podľa ust. poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

23. Podľa ust. rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.

24. Podľa čl. 61 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj len „základné nariadenie“) príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

25. Podľa čl. 61 ods. 2 základného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:

- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,

- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania,

- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.

26. Podľa čl. 65 ods. 2 základného nariadenia úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydlisko v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

27. Podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.

28. Podľa čl. 11 ods. 1, 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj len „vykonávacie nariadenie“), ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby, na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov; v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely. Ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

29. Podľa čl. 1 ods. 3 písm. j) základného nariadenia na účely tohto nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

30. Podľa čl. 1 ods. 3 písm. k) základného nariadenia „pobyt“ znamená prechodné bydlisko.

31. Podľa obsahu žaloby bolo zrejmé, že žalobca nesúhlasil s rozhodnutím žalovaného a prvostupňového orgánu vo veci nepriznania nároku na dávku v nezamestnanosti, pretože podľa žalobcu nesprávne bolo zhodnotené centrum jeho záujmov orientáciou len na prácu v zahraničí cca 9 rokov, a to na území Spojeného kráľovstva a na území Nemecka. Žalobca zdôraznil to, že vzhľadom k jeho rodinnému stavu, rodinných väzieb, keď je ženatý od júna 1999 a na území Nemecka sa zdržiaval výlučne sám, bez blízkych osôb, vychováva s manželkou tri deti, na Slovensko sa pravidelne vracia minimálne dvakrát mesačne, všetok voľný čas a dovolenky trávi so svojou rodinou na Slovensku, ktoré považuje za svoj domov, kde má zázemie, spoločne s manželkou na území SR vlastnia hnuteľný aj nehnuteľný majetok, spláca úver, na území Nemecka nemá bydlisko, býval tam len v nevyhnutnom rozsahu za účelom zabezpečenia si podmienok na vykonávanie práce, nie je preto možné, aby sa Nemecko vyhodnotilo ako krajina, kde má žalobca pevnejšie väzby. Žalobca v žalobe zdôraznil, že ubytovanie menil 25-krát, pretože toto ubytovanie bolo závislé od miesta výkonu práce. Žalobca nesúhlasil s postupom žalovaného, ktorý nie je v súlade so zmyslom a účelom nariadení Európskeho parlamentu a Rady. Podľa žalobcu žalovaný nehodnotil úmysel a dôvod žalobcu o jeho pobyte v zahraničí. Žalobca zdôraznil, že jeho osobný a rodinný život a celkové zázemie je na území Slovenska. Nesúhlasil so zhodnotením dôkazov žalovaným, že na území Nemecka má primeranú bytovú situáciu, keď býva na ubytovniach. Žalobca nesúhlasil ani s tým, pokiaľ žalovaný využívanie

služieb nemeckého mobilného operátora, ktoré služby mal len na dobíjaciu kartu na kredit a daňovú povinnosť naposledy splnenú v Nemecku, hodnotil ako silnejšie väzby, než väzby, ktoré má žalobca na Slovensku. Žalovaný konštatoval, že prítomnosť jeho rodiny na území SR, navštevovanie školských zariadení deťmi žalobcu na Slovensku, deklarované návraty, zachovanie finančných produktov, úhrada dane z nehnuteľností, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, investovanie finančných prostriedkov do rekonštrukcie rodinného domu, vlastníctvo motorového vozidla, za ktoré žalobca uhrádza zákonnú poistku, využívanie služieb slovenského mobilného operátora, sú podľa žalovaného všetko skutočnosti, ktoré nie sú dostatočné na posúdenie väzieb žalobcu na Slovensko a prioritné považoval orientovanie žalobcu na zahraničný pracovný trh, približne 9 rokov. Žalobca v žalobe namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, nesprávne vyhodnotenie dôkazov a nesprávne právne závery. Žalobca namietal, že žalovaný nevypočul napríklad jeho manželku, jeho deti.

32. K žalobnému dôvodu žalobcu podľa spisového materiálu v spojení s pripojeným administratívnym spisom v tom, že žalovaný nevykonal dôkaz výsluchu manželky žalobcu, resp. ich detí, krajský súd uvádza, že ho nehodnotí ako relevantný. Zo Zápisnice zo dňa 12.05.2021 spísanej elektronickou formou podľa ust. vyplýva, že pod bodom 7. žalobca neuviedol, že by žiadal vykonať iné dôkazy, resp. vypočuť iné osoby. Ak takúto požiadavku vykonania iných dôkazov, napr. výsluchu manželky žalobcu, detí žalobcu, žalobca neuskutočnil, tak potom nie je možné žalobou namietať nevykonanie takýchto dôkazov v konaní pred žalovaným, resp. pred prvostupňovým orgánom.

33. Krajský súd má za to v zmysle pripojeného administratívneho spisu, že bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie za aplikácie ust. , , , , . Ani tento žalobný dôvod o nedostatočnom zistení skutkového stavu veci nehodnotil krajský súd ako relevantný. Krajský súd však konštatuje relevantnosť žalobného dôvodu, a to, že na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci bolo nesprávne právne vyhodnotenie žalovaným a prvostupňovým orgánom, pokiaľ pri hodnotení centra záujmov žalobcu bola celková dĺžka pobytu cca 9 rokov v zahraničí, t.j. orientácia na zahraničný pracovný trh, primeraná bytová situácia v zahraničí, využívanie služieb nemeckého mobilného operátora, daňová povinnosť naposledy na území Nemecka vyhodnotené ako silnejšie, než ostatné skutočnosti, ktorými boli prítomnosť rodiny na území SR, navštevovanie školských zariadení deťmi žalobcu na území SR, deklarované návraty na Slovensko, zachovanie finančných produktov, úhrada dane z nehnuteľností, bezpodielové spoluvlastníctvo nehnuteľností, investovanie finančných prostriedkov do rekonštrukcie rodinného domu, vlastníctvo motorového vozidla, za ktoré žalobca uhrádza zákonnú poistku, využívanie služieb mobilného operátora, ktoré boli žalobcom uvedené a zistené ako väzby na Slovensku. Krajský súd má za to, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, k nesprávnemu vyhodnoteniu skutkového stavu, ak posledné zamestnanie žalobcu na území Nemecka bolo vyhodnotené ako vytvorenie centra záujmov žalobcu na území Nemecka.

34. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného napadnutého žalobou žalobcu vyplynulo, že žalobca bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol doby poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy. Z tohto dôvodu by bolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu EÚ, v danom prípade v Nemecku, kde žalobca pracoval, do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie.

35. Z rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu krajskému súdu vyplynulo, že pri vyhodnocovaní kritérií vyplývajúcich z čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia bola ako rozhodujúca pracovná situácia žalobcu v zahraničí, konkrétne pred podaním žiadosti žalobcu o dávky v nezamestnanosti v Nemecku so zohľadnením obdobia zdržiavania sa na území Nemecka od marca 2015 do apríla 2021 a predtým na území Spojeného kráľovstva od novembra 2007 do decembra 2010, t.j. žalobca sa v zahraničí zdržiaval opakovane cca 9 rokov.

36. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ aj žalobca a žalovaný poukazovali na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, prípadne iných krajských súdov, tak ku každej veci je potrebné pristupovať individuálne, prihliadať na všetky osobitosti každého prípadu, a preto nemožno na preskúmavanú vec aplikovať závery v skutkovo odlišných prípadoch. Inými slovami vyjadrené, nie je možné závery z iných súdnych rozhodnutí bez zreteľa na osobitosti, okolnosti každého

prípadu paušálne použiť. Každý sporový prípad pri vyhodnocovaní centra záujmov je pri podaní správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v konaní pred súdom hodnotený a posudzovaný so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu, v ktorom boli zhodnocované jednotlivé kritéria na základe vykonávacieho nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní základného nariadenia č. 883/2004.

37. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že uplatnenie si nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte inom, ako v štáte posledného zamestnania, je výnimkou z pravidla, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania. Koordinačné predpisy všeobecne určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaný mal uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve ukončil zamestnanie. V takýchto prípadoch sa žiadosť o dávku v nezamestnanosti posudzuje podľa právnych predpisov príslušnej krajiny. Keď nezamestnaný požiada o dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, tento členský štát je v súlade s koordinačnými predpismi povinný skúmať, či je možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len v prípade zachovania pevných väzieb a bydliska v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti.

38. V danej konkrétnej veci bolo potrebné posúdiť najmä to, či žalovaný ako aj prvostupňový orgán, podľa názoru krajského súdu na v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, správne právne postupovali, t.j. či ich postupom a rozhodnutím bol naplnený účel , či bolo dodržané základné a vykonávacie nariadenie. Krajský súd na základe nižšie uvedených záverov a zhodnotení bol toho názoru, a to odlišného právneho názoru ako žalovaný a prvostupňový orgán, keďže mal za to, že na základe kritérií vyplývajúcich z vykonávacieho nariadenia si žalobca i počas zamestnania na území iného členského štátu EÚ zachoval centrum záujmov na území Slovenska.

39. Krajský súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. , podľa ktorého ... „vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 stanovuje postup pri vykonávaní základného nariadenia č. 883/2004, a preto názor žalovanej, že skutočnosti uvedené v článku 11 vykonávacieho nariadenia majú len dokresľujúci charakter pri posudzovaní situácie dotknutej osoby, a že tieto skutočnosti nie sú rozhodujúce, nie je správny. Práve naopak, skúmanie okolností uvedených v článku 11 vykonávacieho nariadenia pri posudzovaní centra záujmov dotknutej osoby nemožno zúžiť len na posudzovanie dĺžky a stability zamestnania. Zobrať do úvahy je potrebné i ďalšie, nielen tam ako príklad uvedené okolnosti v ich vzájomnej súvislosti.“

40. Pre posúdenie miesta bydliska je potrebné skúmať i ďalšie okolnosti, nielen dĺžku zamestnania a bývanie pracovníka. Je potrebné zohľadniť aj frekvenciu a dĺžku návštev žalobcu na území Slovenska, že počas zamestnania na území Nemecka nedošlo k oslabeniu jeho individuálnych a rodinných väzieb na Slovensku. Je nepochybné, že kritériami na určenie centra záujmov sú najmä dĺžka obdobia zdržiavania sa na území daného štátu, dĺžka a stabilita výkonu zárobkovej činnosti, dĺžka trvania pracovnej zmluvy, rodinný stav a rodinné väzby, bytová situácia a stabilita tejto situácie, miesto, kde dochádza k zdaňovaniu príjmov.

41. Krajský súd má za to, že pracovná orientácia žalobcu na zahraničný trh, využívanie služieb nemeckého mobilného operátora a daňová povinnosť naposledy na území Nemecka nepredstavujú centrum záujmov na území Nemecka a nie sú tieto kritéria silnejšie ako ostatné, ktoré boli zistené v konaní pred prvostupňovým a odvolacím orgánom. K rozhodnutiu žalovaného krajský súd uvádza, že do vyhodnotenia silnejších väzieb ako ostatných nebolo možné zahrnúť ako primeranú bytovú situáciu žalobcu v zahraničí. Je nepochybné, že primeranosť je potrebné posúdiť opätovne so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu, avšak pre primeranosť bytovej situácie, keďže ide o ukazovateľ bývania, sa podľa názoru krajského súdu vyžaduje aj určitý stupeň stálosti, primeranej nemennosti, sústavnosti, trvalosti. Pokiaľ žalobca uviedol v Zápisnici zo dňa 12.05.2021, že na území členského štátu EÚ mal ubytovanie buď sám alebo s kolegami z práce, ktoré záviselo od miesta výkonu práce a bolo menené približne 25-krát, tak nie je možné hodnotiť i s ohľadom na charakter zamestnania žalobcu ako montéra na stavbách, uvedené za primeranú bytovú situáciu v zahraničí.

42. Podľa názoru krajského súdu žalobca si počas pobytu na území Nemecka zachoval pevné väzby na území Slovenskej republiky, čomu nasvedčovali viaceré okolnosti v zmysle vykonávacieho nariadenia

podľa čl. 11 ods. 1. Týmito ďalšími okolnosťami bolo zistenie, že manželka žalobcu s troma deťmi býva na území SR, žalobca sa vracia za rodinou, a to za manželkou a ich troma deťmi na územie Slovenska dvakrát do mesiaca, z niektorých stavieb sa vracal k rodine na územie SR každý týždeň, celú dovolenku a sviatky trávil s rodinou na území Slovenska, má vedený bankový účet, uhrádza stavebné sporenie, hypotekárny úver na Slovensku, má životnú a úrazovú poistku na Slovensku, je spolu s manželkou vlastníkom bytu ako aj rodinného domu, ktoré nehnuteľnosti sú v bezpodielovom spoluvlastníctve, uhrádza daň z nehnuteľností, je vlastníkom motorového vozidla, za ktoré na území Slovenska uhrádza zákonnú poistku, vyžíva služby mobilného operátora, v zahraničí žalobca nevlastní žiadnu nehnuteľnosť na bývanie, v Nemecku zarobené peniaze investuje na rekonštrukciu rodinného domu na území Slovenska, ktoré okolnosti v súhrnnosti podľa názoru krajského súdu predstavujú pevnejšie väzby, než orientácia žalobcu na zahraničný pracovný trh a plnená daňová povinnosť naposledy na území Nemecka. Tieto okolnosti v súhrnnosti sú dôkazom zachovania pevných väzieb žalobcu na území Slovenskej republiky. Žalobca mal centrum záujmov na území Slovenskej republiky podľa vyššie uvedených okolností, na ktorom území Slovenskej republiky mal úmysel zdržiavať sa trvalo, keďže dôvodom odchodu do zahraničia podľa Zápisnice zo dňa 12.05.2021 bola práca. Pokiaľ bol aj žalobca podľa rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu orientovaný na zahraničný pracovný trh približne 9 rokov, tak vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, ktoré vyhodnotil krajský súd ako silnejšie väzby oproti orientácii na zahraničný pracovný trh, žalobca konal v záujme zachovania bydliska a centra záujmov v Slovenskej republike. Dôkazom toho je aj zabezpečené bývanie na území Slovenskej republiky, a to byt, následne aj kúpa rodinného domu, investovanie zarobených peňazí do rekonštrukcie rodinného domu. Motívy a dôvody, pre ktoré bol žalobca v zahraničí nie sú určujúce, keďže v sumáre sú tu viaceré kritéria, ktoré musia byť zhodnocované pri konštatovaní centra záujmov účastníka konania.

43. Podľa názoru krajského súdu stabilita zamestnania žalobcu na území Nemecka ako aj plnenie daňových povinností voči tomuto členskému štátu by nemali samé osebe predstavovať zásadné ukazovatele v súvislosti s posudzovaním zachovania centra záujmov v tom ktorom členskom štáte, pretože ak si žalobca dokázal zabezpečiť v inom členskom štáte zamestnanie, nemožno uvedené vyhodnocovať v jeho neprospech, t.j. tak, že za štát bydliska sa na daňové účely považuje štát zamestnania, t.j. Nemecko. Vo vzťahu k rodinným väzbám, keď žalobca je ženatý od júna 1999 a spoločne s manželkou vychovávajú tri deti, je potrebné na základe dôkazov zistených v konaní pred žalovaným a prvostupňovým orgánom konštatovať, že pravidelnými návratmi žalobcu zo zahraničia k rodine žalobca napĺňal aj svoje právne a mravné povinnosti voči manželke a deťom, pokiaľ išlo o ich spoločný život, hospodárenie, výchovu detí, priamu právnu povinnosť ich živiť, čo nepochybne bolo zásadnejšie, čo si vyžadovalo vyššie nasadenie a čo sa prejavovalo aj v pravidelných, podľa možnosti výkonu práce žalobcu v zahraničí, návratoch na územie SR s naplnením prirodzeného kontaktu žalobcu s rodinou, s deťmi. Vyššie okolnosti, a to rodinné väzby, vlastníctvo hnuteľných a nehnuteľných vecí na území SR, trávenie voľného času a dovoleniek s rodinou, časté návraty z územia Nemecka na územie SR, finančné produkty na území Slovenska, odvádzanie daní z nehnuteľností na území Slovenska, vlastníctvo účtu na území Slovenska, platenie zákonného poistenia motorového vozidla na Slovensku, využívanie slovenského mobilného operátora, boli okolnosťami preukazujúcimi to, že žalobca ukotvil centrum svojich záujmov na území Slovenskej republiky.

44. Krajský súd v súvislosti so svojím rozhodnutím poukazuje aj na konanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 25. januára 2017. Pre posúdenie miesta bydliska je potrebné skúmať i ďalšie okolnosti, nielen dĺžku zamestnania a bývanie žalobcu ako pracovníka, keď podľa tvrdení a okolností, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, tieto nasvedčujú tomu, že centrum záujmov žalobcu bola Slovenská republika, kde si zachovával bydlisko. Krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 21.04.2021, z ktorého vyplýva ...„pod pojmom „bydlisko“ v zmysle úniovom sa nechápe trvalý alebo prechodný pobyt podľa vnútroštátnych predpisov Slovenskej republiky. Podľa článku 1 písm. j) základného nariadenia pojem „bydlisko“ v zmysle tohto nariadenia znamená zvyčajne bydlisko, t.j. miesto, kde majú dotknuté osoby zvyčajné bydlisko a na účely tohto nariadenia chápané ako „centrum záujmov“ v zmysle článku 1 písm. j) v spojení s článkom 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia“. Krajský súd poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo 17. februára 1977, C-76-76 Silvana Di Paolo proti Office national de l'emploi, podľa ktorého bydlisko v jednom členskom štáte nemusí bezpodmienečne vylučovať iné zvyčajné bydlisko v inom štáte. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že pri posúdení bydliska je vhodné vziať do úvahy dĺžku a kontinuitu bydliska predtým, ako sa pracovník presťahoval, dĺžku trvania a cieľ jeho absencie, charakter zamestnania, ako aj zámer zúčastnenej osoby, ktorý vyplýva zo všetkých okolností. Ďalej krajský súd

poukazuje aj na rozsudok z 1. októbra 2015 C-3/08 Leyman, podľa ktorého cieľ čl. 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie by nebol dosiahnutý, ak by mali migrujúci pracovníci v dôsledku uplatnenia svojho práva na voľný pohyb stratiť výhody sociálneho zabezpečenia, ktoré im zaisťuje právna úprava členského štátu. Takýto dôsledok by totiž mohol odradiť pracovníkov v Únii od výkonu svojho práva na voľný pohyb a predstavovať tak prekážku tejto slobody.

45. Krajský súd je toho názoru, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán po právnej stránke nesprávne vyhodnotili centrum záujmov žalobcu len v dĺžke a stabilite zamestnania, poslednej daňovej povinnosti na území Nemecka, využívanie služieb nemeckého mobilného operátora ako silnejšie okolnosti oproti ostatným okolnostiam, kritériám v zmysle čl. 11 vykonávacieho nariadenia, ktoré ostatné okolnosti hodnotí krajský súd ako silnejšie, pevnejšie, s ukotvením centra záujmov žalobcu na území Slovenskej republiky. Krajský súd zvýrazňuje, že žalobca v tomto posudzovanom prípade konkrétne konal v záujme zachovania bydliska a centra záujmov v Slovenskej republike. Krajský súd z dôvodu konštatovaného nesprávneho právneho posúdenia veci rozhodol o zrušení rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu a vrátení veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie s tým, že v zmysle ust. je vysloveným právnym názorom a zhodnotením orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

46. O nároku na náhradu trov súdneho konania krajský súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. . V súdnom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov súdneho konania. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.