Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37Cpr/1/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobkyne: E. C., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXXX, E., zastúpená JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom so sídlom Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému: Krajská prokuratúra Trnava, so sídlom Dolné Bašty 1, Trnava, o zaplatenie 10.817,43 € s prísl. takto

rozhodol:

Súd konanie voči subjektu označenému ako Slovenská republika - Krajská prokuratúra Trnava, Dolné Bašty 1, Trnava („odporca v 2. rade“) zastavuje.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 7.692,93 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,0% ročne zo sumy 7.692,93 € od 5.1.2013 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1.

Žalobkyňa sa návrhom doručeným dňa 21.1.2014 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 10.817,43 €, s úrokom z omeškania vo výške 5,0% ročne od 5.1.2013 do zaplatenia, a trovy konania.

2.

Podaním došlým súdu dňa 8.10.2014, a zároveň prednesom pred súdom dňa 20.10.2014, žalobkyňa požiadala o pripustenie zmeny petitu návrhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť jej sumu vo výške 14.902,28 €, spolu s 5,0% ročným úrokom z omeškania od 5.1.2013 do zaplatenia. Uznesením vydaným na pojednávaní dňa 20.10.2014, za prítomnosti oboch zástupcov strán sporu, bolo vydané uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu petitu návrhu v nasledovnom znení: „Odporca / žalovaný je povinný do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľke / žalobkyni sumu vo výške 14.902,28 €, spolu s 5,0% ročným úrokom z omeškania od 5.1.2013 do zaplatenia“. Žalobkyňa podaním došlým súdu dňa 25.11.2014 rozšírila návrh tak, že požaduje okrem doposiaľ žalovanej sumy aj zaplatenie sumy 2.943,00 €; navrhla aby súd pripustil zmenu petitu v uvedenom smere. Uznesením vydaným na pojednávaní konanom dňa 26.11.2014 súd pripustil zmenu petitu návrhu v nasledovnom znení: „Odporca / žalovaný je povinný zaplatiť navrhovateľke / žalobkyni sumu vo výške 17.845,28 €, spolu s 5,0% ročným úrokom z omeškania zo sumy 17.845,28 € od 5.1.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.“.

3.

Po vyjadrení sa strán sporu k veci, po pojednávaniach konaných v dňoch 26.10.2014, 26.11.2014, 25.1.2012 a 14.1.2015, po výsluchu právneho zástupcu žalobkyne a splnomocneného zástupcu žalovaného, a po oboznámení sa s predloženými dokladmi tunajší súd vydal dňa 14.1.2015 Rozsudok č. 37Cpr/1/2014-99, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 7.692,93 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,0% ročne zo sumy 7.692,93 € od 5.1.2013 do zaplatenia, a vo zvyšku návrh zamietol; žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Voči uvedenému rozsudku podal dňa 23.3.2015 odvolanie žalovaný (v celom rozsahu rozsudku). Voči uvedenému rozsudku podala dňa 14.4.2015 odvolanie žalovaná (v časti zamietnutého návrhu). Krajský súd v Trnave Uznesením č. 25CoPr/2/2015-128 zo dňa 6.10.2015 rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti v rozsahu sumy 7.209,35 € s úrokom z omeškania vo výške 5,0% ročne zo sumy 7.209,35 € od 5.1.2013 do zaplatenia, a vo vyhovujúcej časti (vrátane závislého výroku o trovách konania), zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

4.

Predmetom konania tak (po rozhodnutí odvolacieho súdu) ostalo rozhodnutie o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 14.902,28 €, spolu s 5,0% ročným úrokom z omeškania od 5.1.2013 do zaplatenia, a nahradiť mu trovy konania. V zamietajúcej časti o zaplatenie sumy 2.943,00 € s príslušenstvom rozsudok nadobudol právoplatnosť.

5.

Žalobkyňa sa návrhom doručeným dňa 21.1.2014 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 10.817,43 €, s úrokom z omeškania vo výške 5,0% ročne od 5.1.2013 do zaplatenia, a trovy konania. Uviedla že bola štátnou zamestnankyňou u žalovaného do doby, kým žalovaný s ňou neskončil štátnozamestnanecký pomer nezákonným rozhodnutím dňom 22.7.2009; nezákonnosť rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru potvrdzuje právoplatný Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. 14S/148/2009- 64 zo dňa 9.2.2012, potvrdený rozsudkom NS SR sp.zn. 4 Sžo 17/2012 zo dňa 26.6.2012 - uvedenými rozhodnutiami bolo rozhodnutie Krajskej prokuratúry v Trnave č. 1/2 Spr. 116/09 - 1 zo dňa 21.7.2009, a rozhodnutie Generálnej prokuratúry č. X3 Spr. 321/09 zo dňa 5.10.2009 ako nezákonné zrušené. V čase nezákonného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru mala žalobkyňa priznaný funkčný plat vo výške 981,00 €. Žalovaný oznámil listom č. 1/2 Spr. 130/12-19 žalobkyni že za obdobie od skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do opätovného zaradenia po vykonaných zákonných zrážkach jej zaslal dňa 4.1.2013 sumu 15.176,17 €, keď za toto obdobie žalovaný určil funkčný plat vo výške 21.248,35 €. Postup žalovaného však nemá oporu v právnych predpisoch, pretože žiadny právny predpis žalovanému oprávnenie krátiť funkčný plat nedáva, preto jeho postup je svojvoľný, jeho cieľom bolo ukrátiť žalobkyňu na jej zákonnom nároku na vyplatenie funkčného platu za celé obdobie nezákonného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Funkčný plat žalobkyne, vychádzajúc z Oznámenia o výške a zložení funkčného platu 1/2 Spr. 5/09- 50 z 5.1.2009, za obdobie od kedy jej bol skončený štátnozamestnanecký pomer v rozpore so zákonom (22.7.2009) až do opätovného zaradenia do štátnozamestnaneckého pomeru (17.8.2012) je vo výške 36.149,63 €; výška funkčného platu žalobkyne vychádzala z funkčného platu ktorý poberala ku dňu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru vo výške 981,00 €. S poukazom na uvedené by patril žalobkyni funkčný plat vo výške 298,55 € za 7 pracovných dní v mesiaci júl 2009 (7 pracovných dní x 42,65 € ako alikvotná suma určená 981,00 € : 23 pracovných dní), vo výške 4.905,00 € za mesiace august až december 2009 (6 x 981,00 €), vo výške 11.772,00 € za rok 2010 (12 x 981,00 €), vo výške 11.772,00 € za rok 2011 (12 x 981,00 €), vo výške 6.867,00 € za mesiaca január až júl 2012 (7 x 981,00 €), vo výške 535,00 € za 12 pracovných dní v mesiaci august 2012 (12 pracovných dní x 44,59 € ako alikvotná suma určená 981,00 € : 22 pracovných dní). Z uvedeného je zrejmé že žalovaný skrátil funkčný plat žalobkyne bez existencie právneho dôvodu o 14.901,28 € (36.149,63 € - 21.248,35 €), nakoľko žalovaný bol povinný žalobkyni určiť funkčný plat vo výške 36.149,63 €, a po zrazení odvodov a zdanení jej bol povinný vyplatiť náhradu vo výške 25.993,60 €. Rozdiel medzi výškou funkčného platu ktorý mal byť žalobkyni vyplatený vo výške 25.993,60 €, a vyplateným funkčným platom vo výške 15.176,17 €, t.j. sumu 10.817,43 € si uplatňuje žalobkyňa v žalobe. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný skončil so žalobkyňou štátnozamestnanecký pomer dňom 22.7.2009, v čase účinnosti zák.č. 312/2001 Z.z., ktorý stratil účinnosť (bol zrušený) dňom 1.11.2009, kedy nadobudol účinnosť zák.č. 400/2009 Z.z.; pred účinnosťou tohto zákona bolo skončené aj odvolacie konanie, a teda rozhodnutie o skončení služobného pomeru sa stalo právoplatným a vykonateľným ešte za účinnosti zák.č. 312/2001 Z.z. Právnym

dôsledkom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru dňom 22.1.2013 bolo to, že žalobkyňa prestala byť štátnym zamestnancom. V čase keď žalobkyňa nebola v štátnozamestnaneckom pomere nadobudol účinnosť zák.č. 400/2009 Z.z. ktorý novo upravoval práva a povinnosti štátnych zamestnancov, ktorí ku dňu jeho účinnosti boli v štátnozamestnaneckom pomere. Žalobkyňa nezákonnosť rozhodnutí na základe ktorých bol skončený jej štátnozamestnanecký pomer, napadla žalobou na súde dňa 3.12.2009, t.j. v zákonnej lehote ustanovenej v § 250b Občianskeho súdneho poriadku (rozhodnutie GP bolo žalobkyni doručené dňa 8.10.2009), pričom dôvodnosť návrhu bola posudzovaná podľa predpisov účinných ku dňu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru; aj napriek tomu že žaloba bola podaná až dňa 3.12.2009, teda v čase účinnosti nového zákona, bolo súdne preskúmanie zákonnosti rozhodnutí vykonávané podľa predpisov platných v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Právnym dôsledkom zrušenia rozhodnutí ktorými bol skončený štátnozamestnanecký pomer žalobkyne v zmysle § 44 zák.č. 312/2001 Z.z. bolo to, že štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej, a za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Žalobkyňa sa opätovne stala štátnym zamestnancom dňom jej opätovného zaradenia do štátnej služby - nároky žalobkyne nemôžu byť preto posudzované podľa zák.č. 400/2009 Z.z., pretože v čase keď nadobudol účinnosť zák.č. 400/2009 Z.z. nebola žalobkyňa štátnym zamestnancom, ale stala sa ním až v deň, keď ju žalovaný zaradil do štátnej služby, a až od toho dňa sa na ňu vzťahovali ustanovenia uvedeného zákona. Je nesporné že žalobkyni patrí doplatok za dobu keď nebola v štátnozamestnaneckom pomere, t.j. nárok sa musí posudzovať podľa predpisov ktoré platili v čase, keď bol s ňou skončený štátnozamestnanecký pomer. Ak sa štátnemu zamestnancovi dopláca plat ako dôsledok nezákonného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru za obdobie, keď nebol štátnym zamestnancom, tak nejde o protihodnotu za vykonávané činnosti, ale ide o finančnú náhradu poskytnutú na nápravu negatívnych dôsledkov vyvolaných nezákonným skončením štátnozamestnaneckého pomeru - skutočnosťou ktorá zakladá nárok žalobkyne na doplatenie funkčného platu je nezákonné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, pričom výška doplatku závisí od doby, po ktorú tento nezákonný stav trval. Nakoľko so žalobkyňou bol skončený štátnozamestnanecký pomer v čase účinnosti predchádzajúceho zákona, nemôže byť jej nárok a jeho výška posudzovaná podľa právnych predpisov ktoré nadobudli účinnosť po skončení štátnozamestnaneckého pomeru (ako to urobil žalovaný, ktorý poukazom na § 55 zák.č. 400/2009 Z.z. zdôvodňoval, prečo znížil výšku doplatku o sumu 1.771,42 €). Žalovaný ďalej neodôvodnil na základe akého ustanovenia postupoval, keď nezahrnul do celkovej sumy funkčného platu obdobie práceneschopnosti od 23.7.2009 do 7.6.2010 - žalovaný tvrdí že toto obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti nebol oprávnený zahrnúť do celkovej sumy funkčného platu, pričom podľa žalovaného do sumy funkčného platu bol povinný zahrnúť len obdobie od 8.6.2010 do 16.8.2012, v ktorom mohla reálne vykonávať štátnu službu. Aj keď zákon o štátnej službe v § 120 pripúšťa primerané použitie § 77 až 80 Zákonníka práce je potrebné pri posudzovaní nárokov vychádzať prednostne zo zákona o štátnej službe, naviac zák.č. 312/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru so žalobkyňou použitie citovaných ustanovení nepripúšťal. Podľa § 44, ods. 1 zák.č. 312/2001 Z.z. ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej - za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru; z uvedeného ustanovenia nevyplýva žiadne oprávnenie žalovaného, na základe ktorého by funkčný plat za obdobie neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru mohol krátiť, a to ani z dôvodu práceneschopnosti. K návrhu pripojila žalobkyňa kópiu Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžo/17/2012 zo dňa 26.6.2012, Rozsudku Krajského súdu v Trnave č. 14S/148/2009-64 zo dňa 9.2.2012, Rozhodnutia Generálneho prokurátora SR č. X/3 Spr 321/09 zo dňa 5.10.2009, Rozhodnutia Krajského prokurátora v Trnave č. 1/2 Spr 116/09-1 zo dňa 21.7.2009, oznámenie Krajskej prokuratúry Trnava o výške a zložení funkčného platu zo dňa 5.1.2009, oznámenie Krajskej prokuratúry Trnava zo dňa 11.1.2013.

6.

Žalovaný sa vo veci vyjadril podaním došlým súdu dňa 6.6.2014 v ktorom uviedol že rozhodnutím Krajského súdu v Trnave sp.zn.14S/148/2009-64 zo dňa 9.2.2012, v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžo/17/2012 zo dňa 26.6.2012 bolo rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR sp.zn. X/3 Spr 321/09 zo dňa 5.10.2009, ako aj rozhodnutie Krajského prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava sp.zn. 1/2 Spr 116/09 - 1 zo dňa 21.7.2009, na základe ktorých bola žalobkyňa dňom 22.7.2009 odvolaná z funkcie radcu - predstavenej, a bol s ňou ukončený štátnozamestnanecký pomer

odvolaním, zrušené (právoplatne dňom 17.8.2012), a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Na základe uvedeného služobný úrad bol povinný poskytnúť žalobkyni funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, t.j. od 23.7.2009 do 16.8.2012. Žalovaný pri výpočte funkčného platu postupoval tak, akoby so žalobkyňou nebol ukončený štátnozamestnanecký pomer, teda od 23.7.2009 do 31.10.2009 podľa zák.č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe, a od 1.11.2009 do 16.8.2012 podľa zák.č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe. Poukázal na skutočnosť že zák.č. 400/2009 Z.z. s účinnosťou od 1.11.2009 zrušil zák.č. 312/2001 Z.z., pričom ale nestanovil podľa ktorej právnej úpravy treba posúdiť nároky z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ak ide o neplatné rozhodnutie vydané podľa zák.č. 312/2001 Z.z. - v nadväznosti na § 129, ods. 1 zák.č. 400/2009 Z.z. nárok na doplatenie funkčného platu za obdobie po 31.10.2009 treba posudzovať podľa zák.č. 400/2009 Z.z. Pri posudzovaní nároku za obdobie účinnosti zák.č. 312/2001 Z.z. je potrebné sa vysporiadať s tým, že k neplatnému skončeniu vzťahu došlo až v čase účinnosti novej právnej úpravy - nárok teda vznikol v dôsledku aplikácie zák.č. 312/2001 Z.z., k potvrdeniu nároku ale došlo až v čase účinnosti zák.č. 400/2009 Z.z., a mal by sa rešpektovať princíp zákazu retroaktivity (ak teda časť obdobia neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru spadá do účinnosti zák.č. 312/2001 Z.z., nárok na funkčný plat za toto obdobie bolo potrebné posúdiť podľa predpisov účinných do 31.10.2009, a prípadné nároky vzniknuté v čase účinnosti novej právnej úpravy sa posudzujú podľa nového právneho režimu). Poukázal taktiež na skutočnosť, že tak pôvodná ako aj nová právna úprava upravuje dva základné nároky vyplývajúce z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, a to právo na prácu a právo na doplatenie funkčného platu - žalovaný ako bývalý služobný úrad žalobkyne pri nároku na doplatenie funkčného platu postupoval tak, že obdobia rozdelil na dve časové obdobia, čiže do 31.10.2009 posudzoval nárok podľa zák.č. 312/2001 Z.z., a od 1.11.2009 podľa zák.č. 400/2009 Z.z. Pri posudzovaní nároku žalobkyne za obdobie od 23.7.2009 do 16.8.2012 žalovaný z oznámenia sociálnej poisťovne zistil že žalobkyňa bola od 23.7.2009 do 7.6.2010 práceneschopná; z oznámenia obecného úradu Hlboké zistil že žalobkyňa od 1.3.2011 mala uzatvorený pracovný pomer na dobu neurčitú na obecnom úrade Hlboké, pričom do dňa 16.82012 jej bola vyplatená mzda v celkovej výške 1.771,42 €. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť že žalobkyňa do času rozhodovania o výške funkčného platu, nevrátila žalovanému náhradu vo výške trojnásobku jej funkčného platu v sume 2.943,00 € (ktorá jej bola poskytnutá v zmysle § 40, ods. 2, písm. b), s spojení s § 31, ods. 2 zák.č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe). Z uvedeného je zrejmé že žalovaný pri vyčíslení výšky funkčného platu ktorý bol povinný žalobkyni vyplatiť do celkovej sumy nezahrnul obdobie od 23.7.2009 do 7.7.2010 kedy bola žalobkyňa pracovne neschopná (išlo o prekážku v práci u žalobkyne, za ktorú v práci nie je vyplácaná náhrada platu, a žalobkyni boli za toto obdobie vyplatené nemocenské dávky, teda pri vyplatení platu za toto obdobie by išlo u žalobkyni o bezdôvodné obohatenie), a následne sumu znížil o sumu vo výške 1.771,42 € ktorá bola žalobkyni vyplatená obecným úradom Hlboké (s poukazom na § 55 zák.č. 400/2009 Z.z.), a o sumu vo výške 2.943,00 € (trojnásobok funkčného platu žalobkyne, ktorá jej bola vyplatená pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru); žalovaný teda určil funkčný plat žalobkyne vo výške 21.248,35 €, a po vykonaní zákonných zrážok jej vyplatil sumu 15.176,17 €. K vyjadreniu priložil žalovaný oznámenie sociálnej poisťovne zo dňa 2.10.2012, oznámenie Obce Hlboké zo dňa 22.10.2012 s prílohou, oznámenie žalovaného zo dňa 15.10.2009, výpočet platu žalobkyne vyhotovený žalovaným.

7.

Žalobkyňa sa vo veci vyjadrila -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 8.8.2014 v ktorom uviedla že pre posúdenie jej nároku je rozhodujúci právny stav platný ku dňu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru t.j. 22.7.2009.

8.

Podaním došlým súdu dňa 8.10.2014, a zároveň prednesom pred súdom dňa 20.10.2014, žalobkyňa požiadala o pripustenie zmeny petitu návrhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť jej sumu vo výške 14.902,28 €, spolu s 5,0% ročným úrokom z omeškania od 5.1.2013 do zaplatenia. V návrhu ozrejmila výpočet hrubej, a následne čistej mzdy žalobkyne od 23.7.2009 do 31.7.2009 hrubá mzda 298,55 €, čistá mzda 264,51 €, od 1.8.2009 do 31.7.2012 hrubá mzda 35.316,00 €, čistá mzda 25.345,08 €, od 1.8.2009 do 16.8.2012 hrubá mzda 535,08 €, čistá mzda 474,09 €, t.j. spolu za dobu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru hrubá mzda 36.149,63 €, čistá mzda 25.993,60 €.

Keďže hrubá mzda žalobkyne je vo výške 36.149,63 €, pričom žalovaný jej vyplatil sumu 21.248,35 €, rozdiel vo výške 14.901,28 € žiada žalobkyňa vyplatiť; v tomto smere požiadala o pripustenie zmeny petitu návrhu. Uznesením vydaným na pojednávaní konanom dňa 20.10.2014 súd pripustil zmenu petitu návrhu v nasledovnom znení: „Odporca / žalovaný je povinný do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľke / žalobkyni sumu vo výške 14.902,28 €, spolu s 5,0% ročným úrokom z omeškania od 5.1.2013 do zaplatenia“. Uznesenie bolo vyhlásené za prítomnosti oboch zástupcov strán sporu, bolo odôvodnené, bolo dané poučenie o opravnom prostriedku - uznesenie sa nevyhotovovalo v písomnej forme.

9.

Žalobkyňa sa vo veci vyjadrila -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- ďalším podaním došlým súdu dňa 25.11.2014 v ktorom rozšírila návrh tak, že požaduje okrem doposiaľ žalovanej sumy aj zaplatenie sumy 2.943,00 €, o ktorú jej žalovaný znížil plat za obdobie neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, a navrhla aby súd pripustil zmenu petitu v nasledovnom znení: „Odporca žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľke 17.845,28 €, spolu s 5,0% ročným úrokom z omeškania od 5.1.2013 do zaplatenia“. Uviedla že ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, tento pomer trvá ďalej, a za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Ako vyplýva aj z vyjadrenia žalovaného, tento krátil funkčný plat aj o sumu 2.943,00 €, ktorá bola žalobkyni vyplatená na základe rozhodnutia č. 1/2 Spr 116/09 -11 zo dňa 15.10.2009 - zrušenie rozhodnutia o prepustení zo štátnozamestnaneckého pomeru však nemá za následok zrušenie všetkých rozhodnutí vydaných žalovaným (súd zrušil výlučne prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie ktorými bol so žalovanou neplatne skončený štátnozamestnanecký pomer, ale všetky ostatné rozhodnutia vydané žalovaným, a z nich vyplývajúce nároky ostávajú v platnosti, pričom takýmto rozhodnutím je podľa žalobkyne aj rozhodnutie ktorým jej bola priznaná náhrada v zmysle § 40, ods. 2, písm. b) zák.č. 312/2001 Z.z.; toto rozhodnutie je právoplatné, a ako individuálny správny akt nemenné). Poukázala na skutočnosť že žalovaný bez oprávnenia zrazil žalobkyni z funkčného platu sumu 1.771,42 €, a že nemal právo nepriznať jej funkčný plat za čas práceneschopnosti; za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Nakoľko žalobkyni sa dňom 22.7.2009 skončil pracovný pomer, nie je možné určiť plat iným spôsobom, ako násobkom posledného funkčného platu a obdobia, počas ktorého žalobkyňa z dôvodu na strane žalovaného nemohla vykonávať štátnu službu, keď žalobkyňa nemohla vykonávať štátnu službu nie z dôvodu nemoci, ale z dôvodu nezákonného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Nemocenské nebolo žalobkyni vyplácané žalovaným, ale iným subjektom z prostriedkov sociálneho zabezpečenia. Podľa žalobkyne funkčný plat za čas neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru je paušalizovanou náhradou, ktorej výška je vymedzená dobou po ktorú trvalo neplatné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru a výškou funkčného platu, ktorý poberala žalobkyňa pred skončením služobného pomeru. Na záver uviedla že jej nárok nie je viazaný na to či by mohla reálne pracovať v čase od prepustenia do zrušenia rozhodnutia, ale je odvodený od toho, aký plat mohla poberať ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru (príčinná súvislosť). Uznesením vydaným na pojednávaní konanom dňa 26.11.2014 súd pripustil zmenu petitu návrhu v nasledovnom znení: „Odporca / žalovaný je povinný zaplatiť navrhovateľke / žalobkyni sumu vo výške 17.845,28 €, spolu s 5,0% ročným úrokom z omeškania zo sumy 17.845,28 € od 5.1.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.“. Uznesenie bolo vyhlásené za prítomnosti oboch zástupcov strán sporu, bolo odôvodnené, bolo dané poučenie o opravnom prostriedku - uznesenie sa nevyhotovovalo v písomnej forme.

10.

Na pojednávaní konanom dňa 26.11.2014 právny zástupca žalobkyne uviedol že vychádza z priemerného funkčného platu vo výške 981,00 € mesačne v hrubom za celú dobu od neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru až do opätovného zaradenia žalobkyne do štátnozamestnaneckého pomeru. Žalovaný nesprávne nevyplatil žalobkyni časť funkčného platu za obdobie keď pracovala na obecnom úrade v Hlbokom vo výške 1.770,00 €, tiež za obdobie jej

práceneschopnosti trvajúcej od 23.7.2009 do 7.6.2010, neoprávnene jej tiež zrazil sumu 2.943,00 €, ktorá bola pôvodne vyplatená z titulu nároku pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru (uvedená suma 2.943,00 € bola vyplatená na základe samostatného rozhodnutia žalovaného zo dňa 15.10.2009 v zmysle § 40, ods. 2, písm. b), s poukazom na § 31, ods. 2 zák.č. 312/2001 Z.z. z titulu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru - následne rozhodnutím súdov bolo určené že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru je neplatné, avšak rozhodnutie na základe ktorého bola žalobkyni priznaná suma 2.943,00 € bolo ponechané v platnosti, pričom však žalovaný argumentujúc tým, že táto dávka žalobkyni nepatrí, započítal uvedenú sumu voči pohľadávke žalobkyne na náhradu platu). Na pojednávaní konanom dňa 26.11.2014 splnomocnený zástupca žalovaného uviedol že k zrušeniu štátnozamestnaneckého pomeru prišlo za účinnosti „starého“ zákona o štátnej službe, následne počas plynutia doby neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru až do jeho riadneho ukončenia nadobudla účinnosť novela tohto zákona, preto pri vyporiadavaní nárokov žalobkyne žalovaný postupoval podľa oboch zákonov. Od sumy celkového hrubého platu žalobkyne za obdobie od neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru (od 23.7.2009) do jeho riadneho skončenia (do 16.8.2012) bola odpočítaná suma za dobu keď žalobkyňa bola práceneschopná (od 23.7.2009 do 7.6.2010), ďalej čiastka 1.771,42 € ktorá žalobkyni bola vyplatená z titulu je zamestnania na obecnom úrade v Hlbokom, a ďalej suma 2.943,00 €, ktorá jej bola priznaná z titulu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru vo výške 3násobku funkčného platu (bola priznaná ako bod II. v rozhodnutí o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 21.7.2009, ktoré následne celé, tzn. aj v časti priznania sumy 2.943,00 € bolo zrušené, teda žalobkyni bola uvedená suma vyplatená neoprávnene, a nevrátila ju - žalovaný ju započítal voči pohľadávke na náhradu platu). Právny zástupca žalobkyne následne uviedol že si nevšimol, že rozhodnutie o vyplatení sumy 2.943,00 € je súčasťou rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru ktoré bolo zrušené - je pravdou že žalobkyni nevznikol nárok na výplatu tejto sumy, a aj napriek tomu ich žalobkyňa nevrátila.

11.

Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalej rozhodnutie sociálnej poisťovne zo dňa 10.8.2009 o priznaní nemocenského žalobkyni počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 7,73085000, resp. 17,00787000 € denne, rozhodnutie žalovaného č. 1/2 Spr 116/09-1 zo dňa 21.7.2009, oznámenie žalovaného zo dňa 2.12.2014 o výške hrubej mzdy žalobkyne.

12.

Žalobkyňa -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 5.1.2016 vzala návrh / žalobcu voči „odporcovi 2, označeného ako Slovenská republika, za ktorú koná Krajská prokuratúra Trnava“ späť. Súd rozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby (voči vyššie uvedenému subjektu) v konečnom rozhodnutí vo veci, tak že konanie voči tomuto subjektu zastavil.

13.

Žalovaný sa vo veci po rozhodnutí odvolacieho súdu vyjadril podaním došlým súdu dňa 21.6.2016 v ktorom uviedol že navrhuje vykonať dokazovanie spočívajúce v správnom výpočte stanovenia celkovej sumy, ktorá mala byť žalobkyni vyplatená, so zohľadnením odpočítania jednotlivých položiek, ktoré boli žalobkyni vyplatené, resp. položiek na ktoré nemala právny nárok. Poukázal na skutočnosť, že okresný súd s celkovej sumy 36.135,81 € nesprávne odpočítal položku v sume, ktorá bola žalobkyni zo strany žalovaného vyplatená vo výške 15.176,17 €, a to po vykonaní zákonných zrážok; okresný súd všetky odpočty jednotlivých položiek vykonal v sumách bez vykonania zákonných zrážok - z tohto dôvodu mal takto postupovať aj pri odpočítavaní položky ktorá bola žalobkyni priznaná k vyplateniu, čo predstavovalo sumu 21.248,35 €. Žalovaný nemohol žalobkyni zaslať sumu bez vykonania zákonných zrážok s tým, aby túto povinnosť si splnila samotná žalobkyňa, nakoľko žalovaný ako bývalý služobný úrad žalobkyne bol povinný tieto zrážky vykonať. Ak by žalovaný mal vyplatiť žalobkyni sumu aká bola určená prvým rozsudkom okresného súdu (suma 7.692,93 €) - táto by predstavovala sumu 1.771,42 € a zákonné zrážky zo sumy 21.248,35 €, pričom by došlo k opätovnému vyplateniu zákonných zrážok ktoré žalovaný žalobkyni, zo sumy 21.248,35 €, už vykonal.

14.

Na pojednávaní konanom dňa 17.10.2016 právny zástupca žalobkyne uviedol že aj napriek rozhodnutiu krajského súdu, a v ňom naznačenému názoru, zotrváva v celom rozsahu na návrhu. Žiada náhradu platu priznať aj za obdobie, keď žalobkyňa bola práceneschopná, nakoľko v tomto prípade žalovaný

uhradil zo svojich prostriedkov náhradu iba za prvých 10 dní práceneschopnosti - následne dávky nemocenského poistenia hradila sociálna poisťovňa (ktorá by si prípadne mohla nárokovať vyplatenie náhrady týchto dávok, čo však nie je predmetom veci). Podľa žalobkyne je v zákone jasne uvedené, že má dostať za dobu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru plat, aký by jej patril za štátnozamestnanecký pomer - žiadny iný výklad nie je možný. Takisto sa žalovaná nestotožňuje s názorom krajského súdu, že by sa nárok žalobkyne mohol krátiť, nakoľko jej hmotnoprávny nárok vznikol za účinnosti tzv. „starého“ zákona o štátnej službe, podľa ktorého krátenie náhrady nebolo možné - tento nárok vznikol, a nie je možné ho následne, po tom ako vstúpil do platnosti „nový“ zákon o štátnej službe, skrátiť. Na pojednávaní konanom dňa 17.10.2016 splnomocnený zástupca žalovaného uviedol že k záverom „prvého“ rozsudkom okresného súdu nemajú výhrady až na to, že súd pri výpočte výšky náhrady ktorú má žalovaný zaplatiť, odrátal od celkovej sumy náhrady sumu, ktorá žalobkyni bola zaplatená, avšak v čistom - nezohľadnil teda odvody ktoré už žalovaný za žalobkyňu uhradil; žiada aby súd zobral do úvahy túto skutočnosť.

15.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobkyne a splnomocneného zástupcu žalovaného, oboznámení sa s návrhom, s vyjadreniami strán sporu a s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i oboznámením sa s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav: Žalobkyňa pracovala u žalovaného ako štátna zamestnankyňa. Rozhodnutím žalovaného č. 1/2 Spr. 321/09 zo dňa 21.7.2009, v spojení s rozhodnutím Generálnej prokuratúry SR č. X3 Spr. 321/09 zo dňa 5.10.2009 bola žalobkyňa odvolaná z funkcie predstavenej

- bezpečnostnej zamestnankyne žalovaného, a jej štátnozamestnanecký pomer bol zrušený ku dňu 22.7.2009. Zároveň týmto rozhodnutím bola žalobkyni priznaná (a vyplatená) náhrada vo výške trojnásobku jej funkčného platu, t.j. 2.943,00 €; uvedenú sumu žalobkyňa ani po zrušení rozhodnutia nevrátila žalovanému. Krajský súd v Trnave Rozsudkom č. 14S/148/2009-64 zo dňa 9.2.2012, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžo/17/2012 zo dňa 26.6.2012 zrušil preskúmavané rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR č. X/3 Spr 321/09 zo dňa 5.10.2009, ako aj rozhodnutie žalovaného č. 1/2 Spr 116/09-1 zo dňa 21.7.2009 (o zrušení štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne). Žalobkyňa bola do štátnozamestnaneckého pomeru opätovne zaradená dňa 17.8.2012. Funkčný plat žalobkyne v čase neplatného zrušenia štátnozamestnaneckého pomeru (a po celú dobu od jeho neplatného skončenia do jej opätovného zaradenia do štátnozamestnaneckého pomeru) bol vo výške 981,00 € mesačne (brutto). Žalovaný vyplatil žalobkyni z titulu náhrady za obdobie neplatnosti štátnozamestnaneckého pomeru sumu vo výške 15.176,17 € (a započítal sumu 2.943,00 €, ktorá bola žalobkyni priznaná, jej vyplatenie bolo následne zrušené, žalobkyňa ju však nevrátila). (Doposiaľ uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné.) Funkčný plat žalobkyne súd ustálil za obdobie od 23.7.2009 (deň nasledujúcu po dni neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru) do 16.8.2012 (deň predchádzajúci pred dňom opätovného zaradenia do štátnozamestnaneckého pomeru) vo výške 36.135,81 €, a to za obdobie od 23.7.2009 do 31.7.2009 vo výške 284,81 € (nie teda vo výške 298,55 € ako to uviedla žalobkyňa, nakoľko prepočet platu má byť podľa názoru súdu vypočítaný v závislosti od počtu kalendárnych dní, a nie od počtu pracovných dní v danom období / mesiaci), za obdobie od 1.8.2009 do 31.12.2009 vo výške 4.905,00 €, za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 vo výške 11.772,00 €, za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 vo výške 11.772,00 €, za obdobie od 1.1.2012 do 31.7.2012 vo výške 6.867,00 €, a za obdobie od 1.8.2012 do 16.8.2012 vo výške 535,00 € (aj keď podľa prepočtu súdu na kalendárne dni mal byť plat žalobkyne za toto obdobie vo výške 537,97 € - v tomto smere však súd jej návrh prekročiť nemohol); suma platu je vypočítaná a uvedená ako hrubý plat - brutto. V období od 23.7.2009 do 7.6.2010 bola žalobkyňa dočasne práceneschopná (bolo jej vyplácané nemocenské vo výške 7,73085 € na deň za prvé tri dni dočasnej pracovnej neschopnosti, a vo výške 17,00787 € na deň do zániku nároku na nemocenské). Funkčný plat žalobkyne (ktorý by jej prináležal v prípade výkonu práce u odporcu) súd ustálil za uvedené obdobie jej práceneschopnosti (od 23.7.2009 do 7.6.2010) vo výške 10.323,71 €, a to za obdobie od 23.7.2009 do 31.7.2009 vo výške 284,81 €, za obdobie od 1.8.2009 do 31.12.2009 vo výške 4.905,00 €, za obdobie od 1.1.2010 do 31.5.2010 vo výške 4.905,00 €, za obdobie od 1.6.2010 do 7.6.2010 vo výške 228,90 €; suma je vypočítaná a uvedená ako hrubý plat - brutto.

Žalobkyňa mala od 1.3.2011 uzatvorený pracovný pomer na dobu neurčitú na obecnom úrade Hlboké - za výkon práce jej bol priznaná a vyplatená odmena vo výške 1.771,42 €. Žalobkyňa žiada o priznanie úroku z omeškania vo výške 5,0% ročne od 5.1.2013 (odo dňa nasledujúceho po čiastočnom plnení jej nároku žalovaným).

16.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 131 zák.č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru začatom pred 1. novembrom 2009 sa postupuje podľa predpisov platných do 31. októbra 2009.

Podľa § 39, ods. 1, písm. a) zák.č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe (v znení platnom ku dňu 22.7.2009 / do 31.10.2009) štátnozamestnanecký pomer, ak tento zákon neustanovuje inak, sa skončí a) odvolaním zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 až 3.

Podľa § 44 zák.č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe (v znení platnom ku dňu 22.7.2009 / do 31.10.2009) ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.

Podľa § 3, ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 517, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) bola od 11.7.2012 do 7.5.2013 vo výške 0,75%.

17.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobkyne je v zásade dôvodný, avšak nie v celom uplatnenom rozsahu. Súd sa prioritne vysporiadal s otázkou použitia právneho predpisu na súdený prípad, nakoľko v dobe od neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne do jej opätovného zaradenia do štátnej služby stratil účinnosť zák.č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe (dňom 31.10.2009), a nadobudol účinnosť zák.č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe (odo dňa 1.11.2009), ktorý riešil problematiku náhrady funkčného platu za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby odlišným spôsobom. Je nesporné že služobný pomer žalobkyne sa neplatne skončil ku dňu 22.7.2009, pričom zák.č. 400/2009 Z.z. nadobudol účinnosť od 1.11.2009 (pred týmto dátumom bol účinný zák.č. 312/2001 Z.z.) - rozhodnou dobou pre použitie príslušného predpisu je tak podľa názoru súdu deň neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru (t.j. 22.7.2009 kedy platil zák.č. 312/2001 Z.z., ktorý sa použije na celé obdobie trvania vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným), a nie, ako si to mylne vysvetľuje žalovaný, že totiž na dobu od 22.7.2009 do 31.10.2009 sa použije zák.č. 312/2001 Z.z., a na dobu od 1.11.2009 do 16.8.2012 sa použije zák.č. 400/2009 Z.z.; v tejto súvislosti súd poukazuje aj na prechodné ustanovenie uvedené v § 131

zák.č. 400/2009 Z.z., podľa ktorého v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru začatom pred 1.11.2009 sa postupuje podľa predpisov platných do 31.10.2009. S ohľadom na uvedené súd dospel k záveru (a zotrváva na ňom aj po rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý sa uvedenou problematikou v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal - právny názor, ktorý by bol pre súd prvej inštancie záväzný, však nevyslovil), že na vyriešenie súdenej veci sa použije výlučne zák.č. 312/2001 Z.z., a nie je možné použiť a aplikovať žiadne ustanovenia zák.č. 400/2009 Z.z. Naviac, hmotnoprávny nárok vznikol žalobkyni za účinnosti zák.č. 312/2001 Z.z., podľa ktorého krátenie náhrady nebolo možné - ak za takýchto podmienok nárok vznikol (a za rovnakých, nezmenených podmienok trval až do opätovného zaradenia žalobkyne do štátnozamestnaneckého pomeru), nie je možné ho následne (aj napriek tomu že medzičasom vstúpil do platnosti zák.č. 400/2009 Z.z. podľa ktorého už krátenie náhrady možné bolo) počas jeho trvania skrátiť. V konaní bolo preukázané, že rozhodnutím žalovaného č. 1/2 Spr. 321/09 zo dňa 21.7.2009, v spojení s rozhodnutím Generálnej prokuratúry SR č. X3 Spr. 321/09 zo dňa 5.10.2009 bola žalobkyňa odvolaná z funkcie predstavenej / bezpečnostnej zamestnankyne žalovaného, a jej štátnozamestnanecký pomer bol zrušený ku dňu 22.7.2009 - Krajský súd v Trnave Rozsudkom č. 14S/148/2009-64 zo dňa 9.2.2012, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn.. 4Sžo/17/2012 zo dňa 26.6.2012 zrušil rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR č. X/3 Spr 321/09 zo dňa 5.10.2009, ako aj rozhodnutie žalovaného č. 1/2 Spr 116/09-1 zo dňa 21.7.2009 (o zrušení štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne); následne bola žalobkyňa do štátnozamestnaneckého pomeru opätovne zaradená dňa 17.8.2012 (uvedený skutkový stav bol bezpochybný, ani medzi stranami sporu nebol sporný). Z uvedeného je teda zrejmé, že štátnozamestnanecký pomer žalobkyne bol zrušený neplatne, a povinnosťou žalovaného bolo za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby poskytnúť žalobkyni ako štátnej zamestnankyni náhradu funkčného platu za uvedené obdobie (funkčný plat žalobkyne v čase neplatného zrušenia štátnozamestnaneckého pomeru, a po celú dobu od jeho neplatného skončenia do jej opätovného zaradenia do štátnozamestnaneckého pomeru bol vo výške 981,00 € mesačne brutto, čo tiež medzi stranami sporu nebolo sporné). Úlohou súdu tak ostalo určiť výšku funkčného platu (jeho náhrady) za obdobie od neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do opätovného zaradenia žalobkyne do tohto pomeru (keď samotný základ nároku bol bezpochybný). Súd v tejto otázke najskôr ustálil funkčný plat žalobkyne za obdobie od 23.7.2009 (deň nasledujúci po dni neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru) do 16.8.2012 (deň predchádzajúci pred dňom opätovného zaradenia do štátnozamestnaneckého pomeru) vo výške 36.135,81 €, keď vychádzal z toho, že za obdobie od 23.7.2009 do 31.7.2009 bol vo výške 284,81 € (nie teda vo výške 298,55 € ako to uviedla žalobkyňa, nakoľko prepočet platu má byť podľa názoru súdu vypočítaný v závislosti od počtu kalendárnych dní, a nie od počtu pracovných dní v danom období / mesiaci), za obdobie od 1.8.2009 do 31.12.2009 vo výške 4.905,00 €, za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 vo výške 11.772,00 €, za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 vo výške 11.772,00 €, za obdobie od 1.1.2012 do 31.7.2012 vo výške 6.867,00 €, a za obdobie od 1.8.2012 do 16.8.2012 vo výške 535,00 € (aj keď podľa prepočtu súdu na kalendárne dni mal byť plat žalobkyne za toto obdobie vo výške 537,97 € - v tomto smere však súd jej návrh prekročiť nemohol); suma platu je vypočítaná a uvedená ako hrubý plat - brutto. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyňa bola v období od 23.7.2009 do 7.6.2010 dočasne práceneschopná súd musel posúdiť jej nárok na náhradu funkčného platu za toto obdobie a dospel k záveru, že nie je možné žalovaného spravodlivo zaviazať na vyplatenie funkčného platu za obdobie práceneschopnosti žalobkyne. Súd pritom vychádzal z doslovného znenia a výkladu § 44 zák.č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe podľa ktorého za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, „ktorý by mu patril“, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru - v tejto súvislosti je potrebné poukázať na objektívnu skutočnosť ktorá nastala na strane žalobkyne, a to jej práceneschopnosť, v dôsledku ktorej by ani v prípade ak by jej štátnozamestnanecký pomer u žalovaného riadne trval, nemohla v dobe od 23.7.2009 do 7.6.2010 vykonávať prácu, teda nebol by jej vyplácaný plat, ale boli by jej vyplácané nemocenské dávky (ako tomu aj v skutočnosti bolo, keď za uvedené obdobie žalobkyni bolo vyplácané nemocenské vo výške 7,73085 € na deň za prvé tri dni dočasnej pracovnej neschopnosti, a vo výške 17,00787 € na deň do zániku nároku na nemocenské). Skutočnosť že žalobkyňa za uvedené obdobie nemala vyplatený funkčný plať nie je možné teda pripísať na ťarchu žalovaného (ktorý vzniknutú situáciu objektívne nespôsobil); naviac vyplatením funkčného platu za uvedené obdobie by prišlo nielen k bezdôvodnému obohateniu sa žalobkyne v tej súvislosti, že zároveň jej boli vyplatené nemocenské dávky, ale vyplatenie platu by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi (nakoľko išlo o prekážku v práci u žalobkyne, za ktorú nenesie

žalovaný žiadnu vinu). S takýmto názorom súdu prvej inštancie sa stotožnil vo svojom rozhodnutí aj odvolací súd. S poukazom na uvedené tak dospel súd k záveru, že žalovaný nie je povinný zaplatiť náhradu funkčného platu za obdobie práceneschopnosti žalobkyne (t.j. od 23.7.2009 do 7.6.2010). Za toto obdobie práceneschopnosti žalobkyne súd ustálil sumu ktorú nie je žalovaný povinný vyplatiť vo výške 10.323,71 €, a to za obdobie od 23.7.2009 do 31.7.2009 vo výške 284,81 €, za obdobie od 1.8.2009 do 31.12.2009 vo výške 4.905,00 €, za obdobie od 1.1.2010 do 31.5.2010 vo výške 4.905,00 €, za obdobie od 1.6.2010 do 7.6.2010 vo výške 228,90 €; suma je vypočítaná a uvedená ako hrubý plat - brutto. Iná situácia nastala v súvislosti s vyplatením odmeny vo výške 1.771,42 €, keď žalobkyňa mala od 1.3.2011 uzatvorený pracovný pomer na dobu neurčitú na obecnom úrade Hlboké (o túto sumu žiadal žalovaný náhradu platu skrátiť) - podľa názoru súdu však nie je možné akceptovať toto krátenie, nakoľko (opačne od prípadu práceneschopnosti uvedeného vyššie), ak by štátnozamestnanecký pomer žalobkyne trval, vykonávala by prácu u žalovaného (a poberala by funkčný plat) , a nie na obecnom úrade v Hlbokom; na tento príjem žalobkyne tak v súvislosti s výplatou náhrady (jej skrátením) nemožno prihliadnuť. S poukazom na uvedené žalobkyni patrí za dobu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru náhrada funkčného platu vo výške 25.812,10 €, teda funkčný plat za obdobie od 23.7.2009 do 16.8.2012 vo výške 36.135,81 € mínus funkčný plat za obdobie práceneschopnosti žalobkyne od 23.7.2009 do 7.6.2010 vo výške 10.323,71 €. Následne bolo potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že 1/ žalovaný vyplatil žalobkyni z titulu náhrady za obdobie neplatnosti štátnozamestnaneckého pomeru sumu vo výške 15.176,17 € (dňa 4.1.2013), 2/ žalobkyni bola vyplatená suma vo výške 2.943,00 € (trojnásobok jej funkčného platu, v súvislosti so skončením -neplatným- štátnozamestnaneckého pomeru), a to na základe Rozhodnutia žalovaného č. 1/2 Spr. 321/09 zo dňa 21.7.2009, v spojení s rozhodnutím Generálnej prokuratúry SR č. X3 Spr. 321/09 zo dňa 5.10.2009 - uvedené rozhodnutia však boli rozsudkami súdov zrušené, vrátane časti o priznaní sumy 2.943,00 €; priznanú a vyplatenú sumu však žalobkyňa ani po zrušení rozhodnutia nevrátila žalovanému, preto ju bolo potrebné voči pohľadávke žalobkyne započítať. Súd preto sumu vyplatenú žalovaným (15.176,17 €) a sumu započítanú (2.943,00 €) odpočítal od sumy náhrady funkčného platu žalobkyne ku ktorej dospel (25.812,10 €), a rozdiel vo výške 7.692,93 € uložil žalovanému v konečnom dôsledku zaplatiť žalobkyni; vo zvyšku (7.209,35 €) potom súd návrh (spolu s príslušenstvom - úrokom z omeškania) zamietol. Súd iba pripomína, že všetky ním uvádzané čiastky platu, resp. náhrad (vrátane sumy ktorú uložil zaplatiť žalovanému) sú uvádzané ako hrubý - brutto plat, nakoľko náhrada platu má byť v zmysle ustálenej judikatúry súdom určovaná ako hrubý plat; je na žalobkyni, aby si v súlade s príslušnými právnymi predpismi splnila svoje odvodové a daňové povinnosti. V tejto súvislosti súd nemohol prihliadnuť na obranu žalovaného, že pri výpočte výšky náhrady ktorú má žalovaný zaplatiť, bola odrátaná od celkovej sumy náhrady suma, ktorá žalobkyni bola zaplatená, avšak v čistom, a nemohol akceptovať požiadavku žalovaného, aby zohľadnil odvody, ktoré už žalovaný za žalobkyňu uhradil - vzhľadom na vyššie uvedené prisúdená povinnosť náhrady funkčného platu je vyčíslená v hrubom (brutto), a pri jej stanovení súd bral do úvahy žalovaným skutočne (!) vyplatené finančné prostriedky žalobkyni (bez ohľadu na to či boli vyplatené ako brutto, alebo netto); naviac žalovaný ani relevantným spôsobom nevyčíslil, akú sumu mal zraziť žalobkyni z titulu odvodových povinností. Čo sa týka úroku z omeškania, na tento má žalobkyňa nárok, a to vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania (ku dňu 5.1.2013 vo výške 0,75%) s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, preto súd rozhodol tak že žalobkyni priznal nárok na úrok z omeškania vo výške 5,0% ročne zo sumy 7.692,93 € (prisúdená suma) od 5.1.2013 do zaplatenia (pričom právo na úrok z omeškania priznal žalobkyni od toho dňa a vo výške ako to požadovala, keď žalobkyňa žiadala priznať právo na úrok z omeškania za kratšie obdobie a v menšej výške, než za aké mala v skutočnosti nárok - v tomto smere však súd jej návrh nemohol prekročiť). Súd rozhodol o práve na náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 255, ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že ju nepriznal žiadnej zo strán sporu, nakoľko boli v spore úspešní v podstate v rovnakom pomere - žalobkyňa bola úspešná v pomere 44,61% (resp. po rozhodnutí odvolacieho súdu v pomere 51,62%), žalovaný bol úspešný v časti 55,39% (resp. po rozhodnutí odvolacieho súdu v pomere 48,38%) .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 127 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák.č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).