Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_31S-6-2018.pdf
PDF · 180.58 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/6/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členiek senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. 3, XXX XX Z., K., 2/ Q.. X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. S. č. XX, XXX XX E. S., obidvaja právne zastúpení Mgr. Marcelom Lesňákom, advokátom, so sídlom Q. XX/X, XXX XX V., proti žalovanému: Okresný úrad v Žiline, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov: 1/ obec Nižná Boca, so sídlom Nižná Boca č. 3, 032 34 Nižná Boca, 2/ SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom Radničné námestie 8, 989 55 Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, 3/ H.. B. W., bytom F. XXXX/XX, XXX XX O., 4/ V.. H. W., bytom F. XXXX/XX, XXX XX O., 5/ Y.. P. S., bytom J. XXX/X, XXX XX O., 6/ P. G., bytom K. O. č. XX, XXX XX K. O., 7/ H.. G. S., bytom Z. XXXX/ XX, XXX XX O., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2017/046290/ Cho zo dňa 27.11.2017
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA- OVBP2-2017/046290/Cho zo dňa 27.11.2017 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ majú voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
III. Ďalším účastníkom v rade 1/ až 7/ právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Správny orgán prvého stupňa - mesto Liptovský Hrádok, Spoločný obecný úrad územného rozhodovania a stavebného poriadku rozhodnutím č. R 2017/004878 AR zo dňa 12.07.2017 v zmysle § 39a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a § 4 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. vydal rozhodnutie o umiestnení stavby: „Miestna komunikácia“ na pozemku parcela č. KN-E 256, 269, 280 a KN-C 259, 267, 268, 279/2 v katastrálnom území K. O., druh stavby: inžinierska stavba, účel stavby: miestna komunikácia tak, ako je to zakreslené v situačnom výkrese spracovanom na podklade z katastrálnej mapy, ktorá je súčasťou rozhodnutia navrhovateľa a stavebného úradu. Označené pozemky, ktorými bude prechádzať miestna komunikácia, sú vo vlastníctve fyzických osôb, pričom táto bude slúžiť na prístup k rodinným domom a chatám a rekreačnej zóne. Pozemky KN-C 259, 267, 268 a 279/2 sú vedené ako zastavané plochy a nádvoria. Pozemky KN-E 256, 269 a 280 sú vedené ako trvalý trávny porast. Stavebník pred vydaním stavebného povolenia požiadal o trvalé odňatie pozemkov za účelom výstavby miestnej komunikácie. Z rozhodnutia vyplýva popis stavby, urbanistické a architektonické riešenie, napojenie na komunikačnú sieť, napojenie na rozvodné siete a kanalizáciu, požiadavky vyplývajúce z chránených území alebo chránených pásiem, požiadavky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov, požiadavky vyplývajúce zo stanoviska o hodnotení vplyvu stavby na
životné prostredie, otázku žiadosti o vydanie stavebného povolenia, námietky účastníkov konania a rozhodnutie o týchto námietkach.
2. Na základe odvolaní odvolateliek A. Z. a W. Z. rozhodol Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2017/046290/Cho zo dňa 27.11.2017 tak, že uvedené odvolania zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na predmetnú stavbu už raz bolo vydané rozhodnutie mesta Liptovský Hrádok, a to dňa 12.09.2016 o umiestnení stavby „Miestna komunikácia“ pre navrhovateľa obec Nižná Boca. Na základe odvolaní odvolateliek však bolo predchádzajúcim rozhodnutím Okresného úradu Žilina zo dňa 30.03.2017 rozhodnutie o umiestnení stavby zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolací orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyhovel námietkam uplatneným v odvolaniach, avšak rozhodnutie zrušil na základe iných pochybení. Stavebný úrad totiž pri oznamovaní začatia konania i pri spôsobe doručovania samotného rozhodnutia uvedené vykonal duplicitne, a to verejnou vyhláškou i zasielaním niektorým účastníkom do vlastných rúk, podobne aj pri doručovaní oznámení o podaní odvolaní. Ako pochybenie bolo tiež vyhodnotené umiestnenie stavby pozemnej komunikácie na pozemkoch podľa geometrického plánu, ktoré ku dňu vydania rozhodnutia o umiestnení stavby v katastri nehnuteľností právne neexistovali. Ďalším pochybením bolo, že stavebný úrad nevyznačil umiestnenie stavby v grafickej prílohe rozhodnutia, ktorá je obligatórnou súčasťou rozhodnutia o umiestnení stavby. Stavebný úrad na základe doplnených podkladov navrhovateľa obce Nižná Boca oznámil listom zo dňa 12.06.2017 začatie nového územného konania v predmetnej veci. Zároveň upustil od ústneho konania, keďže stavebnému úradu sú známe pomery staveniska a návrh poskytuje dostatočný podklad pre jeho posúdenie. Účastníkov konania náležite poučil, že do podkladov rozhodnutia môžu nahliadnuť a svoje námietky a pripomienky si môžu uplatniť najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, inak sa na ne neprihliadne. Oznámenie doručil verejnou vyhláškou na úradnej tabuli správneho orgánu i na úradnej tabuli a webovej stránke obce Nižná Boca po dobu 15 dní, pričom dotknuté orgány upovedomil o začatí konania jednotlivo. V stanovenej lehote uplatnili proti začatiu konania a proti návrhu na umiestnenie stavby námietky a pripomienky A. Z. a W. Z.. K námietkam odvolateľky A. Z. odvolací orgán uviedol, že rozhodnutie vydal príslušný orgán. V čase začatia územného konania o prvom návrhu totiž bolo Okresným úradom Žilina ako stavebný úrad určené mesto Liptovský Hrádok, keďže obec Nižná Boca bola navrhovateľom, preto nemohla byť sama sebe aj stavebným úradom. Pokiaľ bolo vo veci zrušené rozhodnutie a vec vrátená odvolacím orgánom na nové prejednanie a rozhodnutie, nejde o novú vec, ale o pokračovanie pôvodnej veci. Pokiaľ účastníčka namietala, že navrhovaná komunikácia nie je jedinou spojnicou obce a označených lokalít s využitím prechodu popod viadukt umiestnený pod štátnou cestou, k tomu odvolací orgán uviedol, že aj keby pripustil hypotetickú existenciu inej spojnice, nemôže tomu prikladať význam, ak táto svojimi parametrami nevyhovuje súčasným požiadavkám kladeným na miestne komunikácie. Odkázal na ust. § 4 ods. 3 písm. f) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a konštatoval, že obec sa nemôže uspokojiť s určitým stavom infraštruktúry, musí pracovať na jej dopĺňaní a zlepšovaní ďalšími investíciami a ďalšou výstavbou verejnej občianskej vybavenosti okrem iného aj miestnych komunikácií. Odvolateľka tiež namietala, že ani nové rozhodnutie neobsahuje povinnú grafickú prílohu, k čomu žalovaný uviedol, že táto námietka vychádza z nedostatočného oboznámenia sa odvolateľky s obsahom rozhodnutia, ktorého neoddeliteľnou prílohou je situácia umiestnenia stavby overená stavebným úradom s uvedením čísla i dátumu rozhodnutia, úradnou pečiatkou a podpisom spracovateľa. Odvolateľka tiež spochybnila rozhodnutie v tom zmysle, že stanovisko SSE - Distribúcia Žilina č. 460025130 zo dňa 17.06.2016 malo časovo obmedzenú platnosť, ktorá už uplynula. K tomu žalovaný uviedol, že účastníci v správnom konaní môžu uplatňovať svoje práva a právom chránené záujmy. Neprislúcha im starať sa o práva a záujmy iných účastníkov ani o záujmy, ktoré chránia dotknuté orgány podľa osobitných predpisov. Rozhodnutie o umiestnení stavby bolo doručené aj SSE - Distribúcia Žilina, pričom tento orgán má možnosť sám proti rozhodnutiu namietať. Pokiaľ odvolateľka W. Z. namietala, že miestna komunikácia je znázornená v geometrickom pláne č. 10/2015 na súkromných pozemkoch KN-E 269 a KN-E 280, v ktorých je polovičnou spoluvlastníčkou podľa listu vlastníctva XXXX, k tomu odvolací orgán uviedol, že komunikácia je zobrazená v situačnom výkrese umiestnenia stavby, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia. Práve použitie geometrického plánu v predchádzajúcom územnom rozhodnutí, ktorý bol ešte iba podkladom pre právne úkony a nebol zapísaný v katastri nehnuteľností, bol jedným z dôvodov na zrušenie rozhodnutia v odvolacom konaní. Odvolateľka tiež namietala, že pozemky sú nevysporiadané a že ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby
alebo rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť, čo je v danom prípade podľa jej názoru v rozpore s Ústavou SR. V reakcii na uvedené odvolací orgán odkázal na ust. § 38 stavebného zákona, podľa ktorého, ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť. Podľa § 108, ktorý pojednáva o predmete a účeloch vyvlastnenia, odseku 1, pozemky, stavby a práva k nim potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme uvedených v odseku 2 možno vyvlastniť, alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu. Podľa odseku 2 vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre a) verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie, f) výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a pre vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav podľa osobitných predpisov. V danom prípade sa jedná o umiestnenie stavby miestnej komunikácie, ktorá je stavbou takého druhu, pre ktorú je možné dotknuté pozemky vyvlastniť. Okrem toho je stavba predmetnej miestnej komunikácie obsiahnutá aj v záväznej časti Územného plánu obce Nižná Boca ako verejnoprospešná stavba. Odvolateľka namietala, že napadnuté rozhodnutie nesleduje verejný, ale naopak individuálny záujem úzkej skupiny ľudí. K tomu odvolací orgán uviedol, že už v predchádzajúcom rozhodnutí vysvetlil, že Územný plán obce Nižná Boca rieši základný dopravný systém v kapitole B.9.2.1, v ktorej je uvedené, že do údolia Chopkovice je navrhovaná jednosmerná cesta z centra obce popod cestu I/72, ktorá sa napája na obojsmerný dopravný systém z lokality Horné Lúčky v križovatke trasy súčasnej účelovej cesty s navrhovanou zbernou komunikáciou z Horných Lúčok. V záväznej časti územného plánu - kapitola C.1.6 ZÁSADY A REGULATÍVY UMIESTNENIA DOPRAVNÉHO A TECHNICKÉHO VYBAVENIA je definovaný záväzný regulatív v znení: „Rezervovať územie pre vybudovanie hlavných peších komunikácií spájajúcich rozvojové lokality Horné Lúčky, Dolné Lúčky a Salášky s územím pôvodnej obce“. V kapitole C.3. VEREJNOPROSPEŠNÉ STAVBY, časť C.3.1 DOPRAVA je uvedené „Rekonštrukcia a rozšírenie miestnych obslužných a účelových komunikácií podľa návrhu v ÚPN O“. Predmetná miestna komunikácia je zakreslená v grafickej časti územného plánu. Územný plán, ktorý bol schválený uznesením obecného zastupiteľstva, má váhu miestneho zákona a každý je povinný ho rešpektovať. Stavba miestnej komunikácie je označená ako verejnoprospešná v záväzných regulatívoch. Z uvedených dôvodov sú všetky námietky odvolateliek vyplývajúce z dotknutia vlastníckych práv neopodstatnené. Odvolateľka opätovne uviedla, že miestna komunikácia má umožniť prístup motorových vozidiel urgentnej povahy, pričom vyjadrenie Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Liptovskom Mikuláši vo svojom stanovisku pod č. ORHZ-LM-402-002/2016 zo dňa 21.06.2016 odporúča zabezpečiť prístup k objektom pomocou inej vhodnej komunikácie, keďže umiestnenie plánovanej stavby „Miestna komunikácia“ je v rozpore s ust. § 82 ods. 3 vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a užívaní stavieb, t. j. prístupová komunikácia musí mať trvale voľnú šírku najmenej 3 metre. Aj o tejto námietke už rozhodoval odvolací orgán v predchádzajúcom konaní a bolo vysvetlené, že toto stanovisko malo iba odporúčací charakter, pretože ORHAZZ v Liptovskom Mikuláši súhlasilo so stavbou s pripomienkou zabezpečiť prístup k objektom na tejto ulici pomocou inej vhodnej komunikácie, alebo túto komunikáciu rozšíriť tak, aby bola vhodná pre hasičské vozidlá. Stavebný úrad však rozhodoval o umiestnení pešej komunikácie s možnosťou využitia pre miestnu obslužnú dopravu pre vlastníkov jestvujúcich stavieb v území. Pokiaľ sa v rozhodnutí uvádza, že je potrebné umožniť po tejto lokalite aj prístup motorových vozidiel urgentnej povahy, má sa za to, že ide o vozidlá zdravotníckej záchrannej služby, ktoré nemajú také nároky na šírkové usporiadanie komunikácie, ako majú oveľa rozmernejšie hasičské vozidlá. Ďalej odvolateľka namietala, že miestna komunikácia je zakreslená v mieste existujúceho vodovodu, čo by skomplikovalo opravy a prípadné poruchy tohto vodovodu. V spisovom materiáli sa nachádzajú dve vodoprávne povolenia na realizáciu stavieb vodovodu a kanalizácie v obci Nižná Boca, ktoré sa povoľovali v telesách ciest, čo je úplne bežná a zaužívaná prax. Okrem toho k umiestneniu stavby sa v konaní vyjadril Okresný úrad v Liptovskom Mikuláši, odbor starostlivosti o životné prostredie - úsek štátnej vodnej správy, ktorý k stavbe „Miestna komunikácia Nižná Boca“ z hľadiska ním sledovaných záujmov nemal námietky. Námietkami o možnom ohrození chodcov či obyvateľov miestnej časti sa odvolací orgán taktiež zaoberal už v predchádzajúcom rozhodnutí. Bolo vysvetlené, že miestna komunikácia má byť podľa projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie označená dopravnou značkou „Pešia zóna“, pričom správca komunikácie, ktorým je v danom prípade podľa § 3 ods. 2 cestného zákona taktiež obec, má v prípade potreby právo rozhodnúť aj o umiestnení ďalšieho dopravného značenia, napríklad dopravnej značky „Prejazd zakázaný“. Namietaná skutočnosť, že v minulosti sa už stalo v území obsluhovanom iba štrkovou komunikáciou dopravná nehoda spojená so zranením osoby, je irelevantná. V danom prípade sa návrhom na vydanie rozhodnutia o umiestnení
stavby s označením „Miestna komunikácia“ vlastne iba sleduje vylepšenie štandardu jestvujúcej štrkovej účelovej miestnej komunikácie, ktorá vznikla spontánne už v minulosti či už ako potreba na vyháňanie dobytka na pašu, ako tvrdí odvolateľka W. Z., na sprístupnenie jestvujúcich objektov odvolateliek a ich susedov alebo ako spojnica medzi obcou a priľahlým územím. Dotknutým rozhodnutím sa sleduje cieľ zvýšenia štandardu cesty z neupravenej štrkovej cesty na cestu opatrenú asfaltovým povrchom, obrubníkmi, dopravným značením, teda sleduje zvýšenie kvality komunikácie v prospech všetkých je užívateľov. Vlastníci stavieb a nehnuteľností pri navrhovanej miestnej komunikácii iba získavajú cestu vyššieho štandardu, než ako bola doterajšia štrková účelová komunikácia a nič im nebráni naďalej nerušene užívať ich nehnuteľnosti. Námietky týkajúce sa osvetlenia či prípadnej budúcej zimnej údržby nemôžu byť predmetom územného konania, pretože zabezpečovanie týchto úloh patrí do kompetencie obce ako orgánu samosprávy.
3. Proti rozhodnutiu žalovaného podali v zákonnej lehote správnu žalobu žalobcovia v rade 1/ a 2/ (právna predchodkyňa aktuálneho žalobcu v rade 2/ W. Z.), pričom sa domáhali zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Uviedli, že v prvostupňovom rozhodnutí správny orgán v časti I. len konštatoval, že uvedená miestna komunikácia je jedinou spojnicou obce a vymedzených lokalít a zároveň poukázal na to, že stavebník pred vydaním stavebného povolenia požiada o trvalé odňatie pozemkov za účelom výstavby miestnej komunikácie. Uvedené tvrdenie nekorešponduje s reálnym skutočným stavom. Uvedená komunikácia v žiadnom prípade nie je jedinou spojnicou obce a daných lokalít s využitím prechodu popod viadukt umiestnený pod štátnou cestou 72/1. K viaduktu môžu chodci dôjsť aj po miestnej komunikácii patriacej obci umiestnenej medzi domami so súpisným číslom 37 a 39 a pokračujúcou ďalej za domom súpisné číslo 39 smerom k domom so súpisným číslom 43 a 44. Týmto spôsobom je prístupné aj detské ihrisko, resp. rekreačný areál. Rovnako nie je z odôvodnenia predmetného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zrejmé, na prístup k akým domom a chatám má nová miestna komunikácia slúžiť. Za domom súpisné číslo 525 sa už ďalšie domy ani chaty nenachádzajú a prístup k domom so súpisným číslom 44 a 43 je zabezpečený inou trasou
- ako príjazd vozidiel, tak aj príchod pre peších. Iné nehnuteľnosti sa tu nenachádzajú. Danú námietku žalobcovia vzniesli v odvolacom konaní, avšak žalovaný ju vyhodnotil ako nedôvodnú konštatujúc len, že „obec nechce ustrnúť na určitom stave vývoja obce, nemôže sa uspokojiť s určitým stavom infraštruktúry a musí pracovať na jej dopĺňaní a zlepšovaní ďalšími investíciami a ďalšou výstavbou verejnej občianskej vybavenosti“. Žalobkyne uviedli, že sú im známe aj úlohy obce pri správe vecí verejných, avšak takéto zdôvodnenie postráda riadnu argumentáciu, nie je z neho zrejmé, ako sa žalovaný zaoberal (resp. či sa vôbec zaoberal) podstatnou odvolacou námietkou, a to tou, že správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutie o umiestnení stavby zdôvodnil práve tvrdením, že „daná komunikácia je jedinou spojnicou obce a daných lokalít pre peších tak, aby nemuseli prechádzať cez štátnu cestu 72/1“. Žalovaný takto podľa názoru žalobcov ponechal podstatný odvolací dôvod nepovšimnutý a bez riadnej argumentácie. Podľa žalobcov žalovaný ani správny orgán prvého stupňa nezistili dostatočne skutkový stav veci vo vzťahu k tvrdeniu správnych orgánov, že v predmetnej miestnej komunikácii má ísť o jedinú možnú spojnicu a tým je naplnený žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP. Taktiež je podľa žalobcov v tomto smere daný aj žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, keďže rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže v ňom absentuje odôvodnenie vo vzťahu k podstatnej časti odvolacej argumentácie žalobcov. Zistenie skutkového stavu správnym orgánom prvého stupňa je vzhľadom na uvedené nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Tento žalobcami namietaný nedostatok nebol odstránený ani v odvolacom konaní, keďže ani z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného nevyplýva, na základe akej úvahy a akých dôkazov žalovaný dospel k záveru o tom, že plánovaná miestna komunikácia je jedinou možnou spojnicou obce a nových lokalít, keďže toto konštatovanie nie je v súlade so skutočným stavom veci - ako to tvrdia žalobcovia. Pokiaľ sa teda žalovaný ani prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia dôsledne uvedeným nezaoberali, svoje konštatovanie nepodložili zistením skutočného stavu veci a žalovaný sa ani nevysporiadal s odvolacou námietkou žalobcov, nemožno dospieť k inému záveru ako k tomu, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov boli vydané na základe skutkového stavu zisteného nedostatočne pre riadne posúdenie veci a navyše podľa názoru žalobcov absentuje v tejto časti aj riadne odôvodnenie, teda rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobcovia odkázali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01, v zmysle ktorého rozhodnutie správneho orgánu musí uviesť relevantné a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané. Obdobné závery vyplývajú aj z rozhodnutia R 37/2012. Ďalej zdôraznili, že ani v novom konaní nebola súčasťou rozhodnutia povinná grafická príloha podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona v spojení s § 4 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. Žalovaný síce v odvolaním napadnutom rozhodnutí uviedol, že príloha bola súčasťou nového rozhodnutia stavebného
úradu, avšak prvostupňové rozhodnutie zo dňa 12.07.2017 jednak povinnú grafickú prílohu neuvádza (ani v texte rozhodnutia ani na posledných stranách 9 a 10 prvostupňového rozhodnutia) a príloha nebola ani zverejnená na úradnej tabuli. V uvedenom teda ide opakovane o vadu, resp. nedostatok rozhodnutia, ktorý správny orgán napriek predchádzajúcemu zrušeniu a záväznému pokynu odvolacieho orgánu neodstránil, čo je samo o sebe dôvodom na zrušenie predmetného rozhodnutia. Žalobcovia poukázali aj na časť VI. prvostupňového rozhodnutia obsahujúcu požiadavky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. Správny orgán prvého stupňa sa v bode VI., VII. odvoláva na stanovisko SSE - Distribúcia Žilina č. 460025130 zo dňa 17.06.2016. Platnosť uvedeného stanoviska však bola časovo obmedzená, a to na 12 mesiacov od jeho vystavenia. Vzhľadom na uvedené platnosť stanoviska vypršala dňa 17.06.2017, a tak prvostupňové rozhodnutie odkazuje na už neplatné stanovisko, ktoré by malo definovať záväzné podmienky dotknutého orgánu súvisiace s výstavbou a realizáciou danej miestnej komunikácie a ktoré musí byť súčasťou územného rozhodnutia. V uvedenom videli žalobcovia žalobný dôvod definovaný v § 191 ods. 1 písm. g) SSP, pretože takto došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Správne orgány napadnuté územné rozhodnutie vydali s odkazom na Územný plán obce Nižná Boca č. 4/20036 a II zo dňa 29.04.2003, v ktorom je zadefinované územie určené pre budovanie hlavných peších komunikácií. Napriek existencii územného plánu, na ktoré žalovaný odkazoval, bolo žalobkyni v rade 1/ pod č. 334/2014 dňa 29.10.2014 schválené ohlásenie drobnej stavby na dotknutom pozemku a povolená stavba na ňom, spočívajúca vo vybudovaní brány na pozemku C-KN č. 280, a to práve obcou Nižná Boca ako príslušným stavebným úradom. V súčasnosti platným vydaným územným rozhodnutím, na ktoré bude zjavne nadväzovať rozhodnutie o vyvlastnení, bolo vlastne spochybnené predmetné povolenie. O riešení prechodu pre peších na pozemku vo vlastníctve žalobcov sa v obci Nižná Boca rokovalo ešte pred schválením územného plánu v roku 2003. Obec vtedy de facto konštatovala, že ide o súkromné pozemky, cez ktoré vedie verejný priechod, stanovilo osadenie kolíka na zabránenie prejazdu vozidlám a určila ostatným vlastníkom okolitých nehnuteľností, ako aj vozidlám urgentnej povahy spôsob prejazdu a príjazdu. Uvedené je zrejmé z pripojených listinných dôkazov vydaných obcou dňa 11.09.1998 pod č. 408/98 a dňa 25.08.1999 pod č. 267/99. Žalobcovia v tomto smere zastávajú názor, že takýto postup správnych orgánov a následne vydané rozhodnutie žalovaného na návrh obce Nižná Boca je v zjavnom rozpore s princípom dobrej verejnej správy. Žalobcovia vyslovili domnienku, že konaním a rozhodnutím žalovaného v spojení s konaním a rozhodnutím orgánu prvého stupňa boli porušené niektoré princípy, ktoré možno subsumovať pod pojem „dobrá verejná správa“, najmä však princíp proporcionality, princíp právnej istoty, ako aj princíp viazanosti právom. Napokon uviedli, že pokiaľ došlo k rozhodnutiu o umiestnení miestnej komunikácie, tak ako je to uvedené v napadnutých rozhodnutiach, dochádza tým k zásahu a k obmedzeniu práv žalobcov ako vlastníkov rodinného domu súpisné číslo 39 (ako to uvádzal žalobca v rade 2/ v odvolaní - teda napríklad aj absolútne znemožnenie parkovania vlastných vozidiel pri vlastnom rodinnom dome).
4. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol túto zamietnuť. Uviedol, že sa v napadnutom rozhodnutí v dostatočnej miere zaoberal preskúmaním odvolaním napadnutého rozhodnutia a riadne odôvodnil zamietnutie podaného odvolania. Považoval za irelevantné, či existuje v území aj iná miestna komunikácia alebo spojnica, pretože navrhovaná komunikácia sa umiestňuje v súlade územným plánom obce. Budovanie miestnych komunikácií či rozvoj ďalšej infraštruktúry je v kompetencii obce tak, ako to vyplýva z ust. § 4 ods. 3 písm. f) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona o obecnom zriadení základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj územia a o potreby jej obyvateľov. Obec zrejme sleduje tento zámer, keď sa usiluje o vybudovanie navrhovanej miestnej komunikácie, čo však z lokálneho pohľadu žalobcov im nemusí byť zrejmé a prijateľné. Pritom uskutočnením miestnej komunikácie s kvalitným asfaltovým povrchom sa vylepší kvalita prístupu aj k stavbám samotných žalobcov. Skutočnosť, že navrhovaná stavba miestnej komunikácie je v súlade s verejným záujmom, pri ktorom je možné pozemky aj vyvlastniť, žalovaný podrobne vysvetlil a odôvodnil v žalobou napadnutom rozhodnutí a na vyslovenom právnom názore trval. Rozhodnutie o umiestnení stavby bolo možné vydať aj bez súhlasu vlastníkov dotknutých pozemkov. Na veci nič nemení skutočnosť uvedená v žalobe týkajúca sa schválenia drobnej stavby obcou v minulosti. V rámci majetkovoprávneho vysporiadania vlastníckych vzťahov k dotknutým pozemkom a stavbám, ktoré musí predchádzať vydaniu stavebného povolenia na inžiniersku stavbu miestnej komunikácie, bude riešená aj otázka náhrad (napríklad finančných) dotknutých pozemkov a stavieb. Poznamenal, že uskutočnenie stavby miestnej komunikácie si nevyžiada žiadne rozsiahle, resp. drastické zásahy do vlastníckych práv žalobcov ani iných účastníkov, ako sú napríklad výkupy, resp. vyvlastnenia stavieb rodinných domov pri výstavbe diaľnic. Tvrdenie žalobcov, že prvostupňové rozhodnutie o umiestnení
stavby miestnej komunikácie neobsahovalo situáciu umiestnenia stavby, je mylné. Situácia je súčasťou rozhodnutia.
5. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedli, že žalovaný sa v podstate nijakým spôsobom nevyjadril k argumentácii žalobcov, a to najmä vo vzťahu k nimi rozporovanej skutočnosti, že dotknutá miestna komunikácia v žiadnom prípade nie je jedinou spojnicou obce a vymedzených lokalít. K viaduktu môžu totiž chodci dôjsť aj po miestnej komunikácii patriacej obci umiestnenej medzi domami súpisné číslo 37 a 39 a pokračujúcou ďalej za domom súpisné číslo 39 smerom k domom so súpisným číslom 43 a 44. Týmto spôsobom je prístupné aj detské ihrisko, resp. rekreačný areál. Žalovaný uvedenú námietku ponechal bez povšimnutia rovnako ako tú námietku, že z odôvodnenia predmetného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nie je zrejmé, na prístup k akým domom a chatám má nová miestna komunikácia slúžiť. Za domom súpisné číslo 525 sa už ďalšie domy ani chaty nenachádzajú a prístup k domom so súpisným číslom 44 a 43 je zabezpečený inou trasou - ako príjazd vozidiel tak aj príchod pre peších. Miestna komunikácia je navrhnutá ako spojnica dediny s chatovou častou, nie rodinnými domami, kde žijú obyvatelia obce s trvalým pobytom v Nižnej Boci, preto nemožno za žiadnych okolností súhlasiť s tvrdením žalovaného, že obec sleduje všestranný rozvoj jej územia a potreby obyvateľov. Keďže je zrejmé a žalobcami preukázané, že existuje alternatívna trasa, ktorá nezasahuje do vlastníckych práv žalobcov, ktorá navyše výrazne nezníži kvalitu užívania nehnuteľností, nie je možné súhlasiť so záverom žalovaného a orgánom prvého stupňa prezentovaným v žalobou napadnutých rozhodnutiach. Navrhovaná miestna komunikácia je navyše plánovaná v bezprostrednej blízkosti rodinného domu žalobcov a okrem už spomínaného obmedzenia užívania nehnuteľností zamedzuje aj parkovaniu v blízkosti domu, čo je podstatný a dlhodobo neriešený problém v celej obci - no tento problém obec nerieši, hoci prezentuje snahu o všestranný rozvoj obce. Žalobcovia tiež nemôžu súhlasiť ani s tvrdením, že uskutočnením predmetnej miestnej komunikácie s kvalitným asfaltovým povrchom sa vylepší kvalita prístupu k stavbám žalobcov. Existujúca kvalita prístupu je totiž plne vyhovujúca a navyše je aj v súlade s požiadavkami pamiatkového úradu. Žalobcovia poukázali i na zásady ochrany pamiatkového územia - Pamiatková ochrana v Nižnej Boci (vypracované Krajským pamiatkovým úradom Žilina), z ktorých je zrejmé, že v danej obci sa odporúča zachovať štrkové chodníky a nebudovať ďalšie asfaltom pokryté komunikácie. Postup obce, ktorá napriek uvedenému hodlá vybudovať asfaltovú komunikáciu v pamiatkovej zóne, preto nemožno považovať ani za súladné s vytýčenou pamiatkou ochranou.
6. Ďalší účastník v rade 1/ vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že sa plne stotožňuje s návrhom žalovaného, ktorý požiadal Krajský súd v Žiline žalobu zamietnuť. Obec Nižná Boca zadala firme URKEA spol. s r. o., Banská Bystrica podľa vtedy platných zákonných noriem vypracovať územnoplánovaciu dokumentáciu obce Nižná Boca. Pre potreby vypracovania územného plánu obce je potrebné spracovať prieskumy a rozbory, ktoré umožňujú spracovateľom dôkladne sa oboznámiť s katastrálnym územím obce. Zhodnotenie územia v problémovom výkrese, ktorý bol vypracovaný v roku 1997, má obec zverejnené na webovej stránke (výkres tvorí prílohu č. 1). V tomto výkrese je reálne zakreslená miestna komunikácia obslužná a účelová spevnená popri vodnom toku Chopcovica. Existenciu miestnej komunikácie je potrebné pripomenúť aj vzhľadom na fakt, že do telesa tejto komunikácie bolo položené potrubie vodovodu a kanalizácie v súlade s územným plánom a s rozhodnutím č. ŽP 97/00359BR o umiestnení stavby „Kanalizácia, ČOV a vodovod obce Nižná Boca“ zo dňa 01.12.1997, z vodoprávnym povolením p. ŠVS-99/02152-Li zo dňa 30.09.1999 na stavbu „Nižná Boca - vodovod“ a vodoprávnym povolením p. ŠVS-2007/01573-003/Vr zo dňa 08.10.2007 na stavbu „Nižná Boca - Kanalizácia“. Postup obce pri výstavbe verejného vodovodu a kanalizácie nechala žalobkyňa v rade 1/ preskúmať prokurátorom, ktorého stanovisko si obec Nižná Boca vyžiadala v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 211/2000 Z. z. a tvorí prílohu vyjadrenia. Obec Nižná Boca podnikla kroky na zosúladenie skutkového stavu s katastrálnou mapou, Ústavou SR a zákonom o vodách, keďže vodný tok s parcelným číslom 3187/8 bol v katastri nehnuteľností vedený ako zastavané plochy a nádvoria s číslom symbolu 432 a značkou - komunikácia (príloha č. 3). Aj táto nezrovnalosť mohla pôsobiť presvedčením, že miestna komunikácia je zaznačená v katastri nehnuteľností. Vodný tok Chopcovica evidovaný na katastrálnej mape pod parcelným číslom 3187/2 má číslo symbolu 238 a značku vodný tok a plynulo preteká popod viadukt štátnej cesty 1/72 a pokračuje parcelným číslom 3187/8. Zmena druhu pozemku bola prevedená záznamom do operátu KN pre katastrálne územie Nižná Boca pod číslom R 1323/2015 zo dňa 08.01.2016. Po povodni v roku 1974 bol štátnym podnikom Lesostav vybudovaný potočný múr a ochranné zábradlie pozdĺž celého vodného toku v zastavanom území pre zvýšenie bezpečnosti pri užívaní predmetnej komunikácie. Žalobkyňa v rade 1/ nadobudla druhú polovicu nehnuteľnosti súpisné
číslo 39 v roku 2012 od pôvodných majiteľov, ktorí mali maximálny záujem o prístupovú komunikáciu, keďže v tesnej blízkosti domu prevádzkovali bufet. Ohlásením drobnej stavby - brány na parcele č. 280 katastrálne územie Nižná Boca samotná žalobkyňa v rade 1/ priložila ako prílohu fotografiu a potvrdila dlhoročnú existenciu miestnej komunikácie. Majitelia rodinných domov a rekreačných chát, ktorým osadenie brány na miestnu komunikáciu zamedzilo jej používanie, spísali žiadosť o zastavenie stavebných prác. Zástupca náhle zomrelého starostu pán X. J. vydal dňa 29.10.2014 súhlas s drobnou stavbou v rozpore s územným plánom obce a stavebným zákonom. Na základe podnetu (majiteľky rodinného domu, ktorej bol zamedzený prístup k nehnuteľnosti v danej lokalite dlhodobo užívanou miestnou komunikáciou) na preskúmanie zákonnosti súhlasného stanoviska k ohláseniu drobnej stavby dostala obec Nižná Boca upozornenie prokurátora č. Pd 45/17/5505-6 zo dňa 16.06.2017. Obec Nižná Boca preto postupuje zákonným spôsobom pre získanie územia na vybudovanie komunikácie v rozsahu podľa záväznej časti územného plánu obce pre občanov trvalo žijúcich v obci, ale taktiež pre majiteľov rekreačných chát a turistov, ktorým sa výrazne skomplikovala situácia, keď desaťročia miestnu komunikáciu využívali a od roku 2015 po postavení drobnej stavby je prechod a prejazd znemožnený. Vzhľadom na to, že kanalizácia v obci nie je doposiaľ sfunkčnená, a teda nie je skolaudovaná, vyprázdňovanie žúmp okolitých nehnuteľností je aktuálne prístupné jedine po navrhovanej miestnej komunikácii, ktorá má taktiež slúžiť na prejazd motorových vozidiel urgentnej povahy. Alternatívna trasa, ktorú spomínajú žalobcovia, je fekálnym vozidlom, prípadne vozidlom zdravotníckej záchrannej služby neprejazdná a v územnom pláne je určená ako komunikácia pre peších. Napokon ďalší účastník v rade 1/ zdôraznil, že k územnému konaniu umiestnenia líniovej stavby - miestnej komunikácie doložil stanovisko ku projektovej dokumentácii miestnej komunikácie od Krajského pamiatkového úradu Žilina č. KPÚZA-2016/13000-2/43128/STA.
7. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu ďalšieho účastníka v rade 1/ uviedli, že územný plán obce bol schválený v roku 2003 a nie v roku 1997, ako sa uvádza vo vyjadrení a na internetovej stránke ďalšieho účastníka v rade 1/ bol zverejnený dňa 23.08.2016, teda až po ústnom pojednávaní so žalobcami dňa 09.08.2016, kedy mali poslednú možnosť podať námietky a v tom čase už bola brána na parcele č. 280 katastrálne územie K. O. rok postavená. Tvrdenie, že žalobkyňa v rade 1/ nebola v tom čase vlastníčkou pozemkov, sa nezakladá na pravde, pretože na parcele č. 279/1, na ktorej je postavený rodinný dom súpisné číslo 39 a parcela č. 279/2 bola spoluvlastníčkou od roku 1993 (darovacia zmluva 1992/93). Z dôvodu bezprostrednej blízkosti umiestnenia vodovodného a kanalizačného potrubia pri rodinnom dome súpisné číslo 39 mala byť líniová stavba ohlásená písomne, a to hlavne kvôli preskúmaniu statiky rodinného domu, pretože tento nemá betónové základy a zásah v jeho blízkosti bol masívny s použitím ťažkých stavebných mechanizmov. Táto líniová stavba značne znížila trhovú hodnotu nehnuteľnosti a kvalitu bývania (jej následkom klesla hladina vody v studni). Po spomínanej povodni v roku 1974 bolo žalobcom, resp. ich právnym predchodcom vybudovaním potočného múru ubraté z pozemku parcela č. 280/3; potočný múr bol vybudovaný ako hrádza vodného toku na predchádzanie ďalším záplavám a nie kvôli miestnej komunikácii. Tvrdenie, že pôvodní spoluvlastníci mali maximálny záujem o prístupovú komunikáciu, je nepravdivé, keďže mali prístup do rodinného domu cez parcelu č. 632, cez prístupovú bránu za domom a vchodové dvere. Rodinný dom bol rozdelený na dve samostatné časti a spoluvlastníci nemali vstup od parcely č. 280. Navyše od obce a od hygienickej stanice nedostali povolenie na prevádzku bufetu. Tvrdenie, že vlastníci rodinných domov a chát boli bránou obmedzovaní, je klamlivé, keďže vlastníkmi rodinného domu v tejto lokalite sú iba žalobcovia. Uvedení pani S. a pán W. (vlastníci chaty) mali od brány kľúč a voľný prechod. Pani S. je vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa ešte pred viaduktom a má prístup popod tento viadukt osobným motorovým vozidlom, aj pešo po parcele č. 632, po chodníku rôznymi trasami, pričom vrchná trasa cez parcelu č. 259/1 je dokonca v jej vlastníctve a môže po nej voľne prechádzať smerom na parcelu č. 632. Na trase plánovanej miestnej komunikácie nemá nikto iný nehnuteľnosť určenú na bývanie. Pokiaľ ide o ďalších menovaných v prílohe: p. O., p. Z., p. I. Y., p. P. Y. a p. O., tak títo nie sú účastníkmi konania, ani neboli prizvaní k ústnemu pojednávaniu a ani sa ich predmetná miestna komunikácia netýka. U. O. býva vo vedľajšej ulici a plánovanú miestnu komunikáciu nikdy nevyužívala, pretože autobusová zastávka ide popred jej dom smerom nahor po parcele č. 632 popod viadukt, preto nedáva zmysel, aby obchádzala popred rodinný dom žalobcov, pričom osobné motorové vozidlo nevlastní. X. Z. býva taktiež vo vedľajšej ulici a využíva parcelu č. 632. Osobné motorové vozidlo parkuje v garáži, ktorú má umiestnenú s vjazdom pri hlavnej ceste prvej triedy č. 72. Y. O. nie je vlastníčkou rodinného domu v tejto lokalite a bydlisko má v meste Trenčín. H. Y. býva na druhom konci obce približne 1 km od tejto lokality. V. Y. býva rovnako mimo túto lokalitu. P. G. taktiež nebýva na trase plánovanej miestnej komunikácie, ale na parcele č. 262. Rovnako využíva chodník
na parcele č. 632 smerom nahor popod viadukt aj smerom nadol do obce. G. S. v obci nemá trvalý pobyt. Na parcele č. 259/1 je vlastníčkou chaty a príjazd k nej má popod viadukt cez parcelu č. 632. Osadenie parkovacej sklápacej zábrany nebolo so žalobcami zo strany ďalšieho účastníka v rade 1/ prejednávané. Žalobcovia navrhli uloženie kľúča od brány na obecnom úrade v prípade neočakávanej udalosti, avšak štatutár ďalšieho účastníka v rade 1/ ho odmietol prevziať, pričom parkovacia sklápacia zábrana mala byť taktiež uzamykateľná. Žalobcovia vyslovili názor, že už len zatajovanie geometrického plánu a jeho nekompletnosť svedčia o nezákonnom postupe. Občania obce majú dostatok prístupových komunikácií a nie je potrebné budovať ďalšie na úkor súkromného vlastníctva žalobcov. Vzhľadom na to, že šírka predmetnej miestnej komunikácie je maximálne 2,2 m, je objektívne nemožné, aby sa cez ňu dokázali presúvať vozidlá urgentnej povahy a už vôbec nie vozidlá na vyprázdňovanie žúmp. Čo sa týka stanoviska Krajského pamiatkového úradu Žilina č. KPÚZA-2016/13000-2/43128/STA, toto žiadnym spôsobom nespochybňuje tvrdenia žalobcov ohľadom zásad ochrany pamiatkového územia
- Pamiatková ochrana v Nižnej Boci. Žalobcovia vyslovili názor, že obec by sa mala skôr starať o sprevádzkovanie obecnej kanalizácie, čo by reálne zlepšilo kvalitu obyvateľov obce a jej užívanie by bolo nepochybne aj vo verejnom záujme.
8. Ďalší účastník v rade 1/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uviedol, že miestna komunikácia popri vodnom toku Chopcovica bola občanmi Nižnej Boce využívaná od päťdesiatych rokov minulého storočia ako spojnica pôvodnej obce s dolinou. Takto je zahrnutá aj v problémovom výkrese z roku 1997, ktorý bol podkladom pre vznik územného plánu, čo dokazuje dlhodobú existenciu miestnej komunikácie, s ktorou sa rátalo aj do budúcna ako s miestnou komunikáciou. Obec pod vedením zástupcu starostu vydala povolenie na osadenie brány na túto cestu napriek nesúhlasu poslancov obecného zastupiteľstva a bez ich informovania. Zástupca starostu dva týždne pred voľbami 29.10.2014 povolenie na osadenie brány vydal po osobnom stretnutí s paní Z. v rozpore so stavebným zákonom a v rozpore s Územným plánom obce Nižná Boca, za čo obec Nižná Boca, za čo obec Nižná Boca dostala upozornenie prokurátora zo dňa 16.06.2017. Obec Nižná Boca zákonným spôsobom obhajuje záujem občanov a podľa platného územného plánu a v súlade so zákonmi Slovenskej republiky rozhodnutím č. 11019/2020/SV/28364, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17.04.2020, získala pozemky pod miestnou komunikáciou od žalobcov. Z uvedeného dôvodu navrhol zamietnuť podanú žalobu.
9. Krajský súd, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP) a dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátiť žalovanému podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie.
10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
11. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
12. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že ďalší účastník v rade 1/ sa návrhom zo dňa 24.06.2016 domáhal vydania rozhodnutia o umiestnení stavby „Miestna komunikácia Nižná Boca“ s tým, že táto mala byť umiestnená pozdĺž vodného toku Chopcovice ústiaca spolu s potokom do podjazdu pod štátnou cestou 72/1. Ako stavebné pozemky boli označené C-KN parcela č. 256/2 zastavaná plocha o výmere 32 m2, C-KN parcela č. 259/2 zastavaná plocha o výmere 71 m2, C-KN parcela č. 267/4 zastavaná plocha o výmere 45 m2, C-KN parcela č. 268/2 zastavaná plocha o výmere 37 m2, C-KN parcela č. 269/5 trvalý trávny porast o výmere 49 m2, C-KN parcela č. 279/6 zastavaná plocha o výmere 37 m2 a C-KN parcela č. 280/2 trvalý trávny porast o výmere 50 m2, katastrálne územie Nižná Boca.
13. V priebehu administratívneho konania bolo podané vyjadrenie SSE - Distribúcia k existencii energetických zariadení v majetku SSE - D, a. s. k stavbe: Miestna komunikácia - Nižná Boca, KN 256/2, 259/2, 267/4, 268/2, 269/5, 279/6 a 280/2. Uvedené vyjadrenie je datované dňom 17.06.2016 s tým, že je zároveň jeho platnosť obmedzená na 12 mesiacov odo dňa jeho vystavenia.
14. Z Územného plánu obce Nižná Boca okrem iného vyplýva „do údolia Chopcovice je navrhovaná jednosmerná cesta z centra obce popod cestu I/72, ktorá sa napája na obojsmerný dopravný systém z lokality Horné Lúčky v križovatke trasy súčasnej účelovej cesty s navrhovanou zbernou komunikáciou z Horných Lúčok“. V zmysle záväznej časti Územného plánu obce Nižná Boca časti C.3.1 Doprava vyplývajú následné závery: rekonštrukcia a rozšírenie cesty I/72 na požadovanú výhľadovú kategóriu v celej dĺžke trasy v katastrálnom území obce, rekonštrukcia a rozšírenie miestnych obslužných a účelových komunikácií podľa návrhu v ÚPN O, realizácia nových zberných a obslužných komunikácií v katastrálnom území obce podľa návrhu v ÚPN O, realizácia záchytných odstavných parkovacích plôch pre pasentnú návštevnosť v lokalitách Horné Lúčky, Dolné Lúčky, ústie Oleškovej doliny pri cintoríne, vybudovanie hlavných peších komunikácií v rozsahu podľa návrhu v ÚPN O, vybudovanie cyklistickej komunikácie v trase Vyšná Boca - Nižná Boca - Malužiná a vybudovanie autobusovej zastávky pri ceste I/72 v lokalite pod Dolnými Lúčkami.
15. Prvostupňový správny orgán verejnou vyhláškou zo dňa 20.07.2016 oznámil začatie územného konania a nariadil ústne pojednávanie na 09.08.2016 o 08:00 hod. Z verejnej vyhlášky zároveň vyplýva, že účastníci konania môžu svoje námietky a pripomienky k návrhu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak k nim nebude prihliadnuté.
16. Žalobkyňa v rade 1/ v námietkach proti územnému konaniu uviedla, že označený zámer vedie cez jej pozemky, ktoré legálne nadobudla a je vlastníčkou podľa listu vlastníctva. Pozemky sú svojim charakterom nádvoriami a patria k jej rodinnému domu Nižná Boca č. XX, ktorého je výlučnou vlastníčkou. Dňa 29.10.2014 dostala od obce Nižná Boca oficiálny a právoplatný súhlas o uzatvorenie prechodu bránou - číslo rozhodnutia 334/2014. Z predloženého podrobného geodetického plánu z augusta 2014 niet pochýb o vlastníctve podľa vytýčených hraníc. Na parcelách č. 256, 259, 267 a 268 nie sú žiadne rodinné domy, ktorých obyvatelia by boli uzatvorením prechodu dotknutí. Sú tam dve garáže a jedna chata, príjazd k nim je zhora možný. Pre prípad požiaru ako aj záchrany života ponúkla starostke kľúče od brány, táto však uvedené odmietla. Súkromné pozemky boli pôvodne využívané málo pre peší prechod, prevažne ale na nepretržitý prejazd osobných áut ťažkých lesných vozidiel, traktorov a hlavne zneužívané na prejazd pre šoférov smerujúcich z pohostinstva Kamenice do chatovej oblasti v doline. Žalobkyňa v rade 1/ poukázala na dopravné nehody, ku ktorým došlo pred jej rodinným domom. V auguste 2015 sa od starostky obce dozvedela, že jej pozemkami prechádza vodovod, o ktorého výstavbe nebola uzrozumená, žiaden súhlas na výstavbu cez jej parcely nedala. Prípad je v štádiu prešetrovania ako „čierna stavba“ a porušenie vlastníckych práv. Z tohto dôvodu požiadala vodovodné potrubie odstrániť. Jej pozemok nikdy nebol účelovou komunikáciou, ako na to mylne poukazuje navrhovateľ. Jej parcely sú najdlhšími parcelami - hraničia až za garážou. Ostatné parcely sú dĺžkou oveľa kratšie, ich majitelia majú k nim prístup zhora. Pre automobilovú dopravu sú možné tri vjazdy a tri výjazdy z obce. Pre peších je možných viacero spôsobov ako prejsť napríklad k zastávke autobusu - pri tomto bode poukázala na skutočnosť, že obec vykazuje minimálny turistický ruch, má 162 obyvateľov, z ktorých autobusom na dolný koniec ide denne 9 ľudí. Školopovinných detí má obec málo a väčšina z nich je dopravovaných do školy osobnou dopravou cez rodičov. Zámer obce teda sleduje len záujem niekoľkých jednotlivcov nie verejný záujem. Navrhla, aby obec zriadila na ceste pri cintoríne prechod pre chodcov a podstatne znížila dopravnú rýchlosť pre akékoľvek vozidlá. Napokon uviedla, že v máji 2015 našla zahraničného sponzora, ktorý bol ochotný na úpravu - rozšírenie prejazdu popod most darovať v jej mene obci sumu 3 000 eur. Navrhla to obci online, pri osobnom stretnutí so starostkou obce bola jej snaha spochybnená výrokom, že „pani starostka nie je včerajšia“.
17. Právna predchodkyňa žalobcu v rade 2/ W. Z. v námietkach proti územnému konaniu uviedla, že prístupová komunikácia má byť vybudovaná na súkromnom pozemku, ktorého je vlastníčkou v zmysle listu vlastníctva č. XXXX. Vlastníctvo vyplýva z listu vlastníctva a doposiaľ nebolo spochybnené. Vlastnícke právo nadobudla legálne a žiadnym spôsobom (okrem zákonom stanovených prípadov) jej nemôže byť odňaté. Odvolala sa na Ústavu Slovenskej republiky čl. 20, v zmysle ktorého má každý právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. V minulosti používaná „štrková cesta“ bola vždy súkromným pozemkom. Výhradne s dovolením jej otca bola cesta v minulosti využívaná na prechod hospodárskych zvierat, a tá v súčasnosti stratila opodstatnenie, keďže chov hospodárskych zvierat zanikol. Tvrdenie, že existujúca štrková cesta tvorí prístup k rodinným domom a chatám, sa nezakladá na pravde, pretože parcely č. 280 a 269 sú súkromnými pozemkami. K rodinným domom a chatám vedú iné komunikácie. V oblasti Salášky je vybudované ihrisko (futbal, tenis), na ktorom sa nekonajú športové akcie masového charakteru. Plánovaná účelová komunikácia rozhodne
nie je jedinou prístupovou cestou pre peších i motoristov. Začatie územného konania považovala za zmätočné vzhľadom na skutočnosť, že plánovaná prístupová komunikácia sa nachádza na súkromnom pozemku.
18. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím R 2016/006519AR zo dňa 12.09.2016 rozhodol o umiestnení stavby: „Miestna komunikácia“ na pozemkoch parcela č. KN-E 256/2, 269/5, 280/2 a KN- C 259/2, 267/4, 268/2, 279/6 katastrálne územie Nižná Boca podľa Geometrického plánu č. 10/2015 vyhotoveného Ing. Q. Y., autorizovaným geodetom a kartografom, ktoré vznikli z pôvodných parciel KN- E 256, 269, 280 a KN-C 259, 267, 268 a 279/2. Uvedené rozhodnutie zrušil žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2017/008639/Cho zo dňa 30.03.2017 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.
19. Následne prvostupňový správny orgán verejnou vyhláškou zo dňa 12.06.2017 opakovane vydal oznámenie o zahájení územného konania, pričom upustil od ústneho konania a umožnil účastníkom uplatniť svoje námietky a pripomienky najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa obdržania tohto oznámenia s tým, že na neskôr podané námietky sa nebude prihliadať.
20. Žalobkyňa v rade 1/ vo svojich námietkach proti územnému konaniu poukázala na ust. § 14 ods. 1, § 4 ods. 2, § 18 ods. 3, § 26 ods. 1 Správneho poriadku ako aj na ust. § 34 stavebného zákona a čl. 20 Ústavy SR. Zdôraznila, že účastníkom konania je primárne ten, o koho právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sa má konať. Vzhľadom na to, že je vlastníčkou parcely KN-C 279/2 a podielovou spoluvlastníčkou parcely KN-E 269 a 280, mala za to, že je preukázateľné dotknutá na svojich právach, teda je riadnym účastníkom územného konania, a preto stavebný úrad pochybil pri vymedzení dotknutého okruhu subjektov, ktoré majú mať status účastníka konania. Z uvedeného dôvodu žiadala stavebný úrad o obnovu konania z dôvodu priznania práva účastníka konania.
21. Právna predchodkyňa žalobcu v rade 2/ W. Z. v námietkach proti územnému konaniu uviedla, že stavba „Miestna komunikácia“ je znázornená v Geometrickom pláne č. 10/2015 na súkromných pozemkoch KN-E 269 a KN-E 280, ktorých je polovičnou spoluvlastníčkou podľa listu vlastníctva XXXX. Aj ďalšie pozemky znázornené v Geometrickom pláne č. 10/2015 pod stavbou „Miestna komunikácia“ nie sú vo vlastníctve obce, a teda sú právne nevysporiadané. Konanie obce je účelové, smerujúce k začatiu vyvlastňovacieho konania, pretože aj ich rozhodnutím o umiestnení stavby dotknutých vlastníkov mala vedomosť, že s trasovaním stavby miestnej komunikácie nesúhlasia, keďže najmenej naruší pohodu bývania, pokiaľ až priamo neohrozí životy a zdravie užívateľov rodinného domu súpisné číslo 39, v bezprostrednej blízkosti ktorého má byť trasovaná. Odkázala na ust. § 38 stavebného zákona, podľa ktorého ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť, čo však nie je tento prípad. Z čl. 20 ods. 4 Ústavy SR vyplýva, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Pod verejným záujmom sa rozumie taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom. Stavebný zákon v § 108 ods. 2 vyjadruje, že verejný záujem možno skúmať len vo vzťahu k zákonom umožnenému účelu. To znamená, že najprv musí existovať účel vyvlastnenia a až vo vzťahu k nemu sa skúma, či účel vyvlastnenia je vo verejnom záujme vzhľadom na okolnosti, najmä či verejný záujem v konkrétnom prípade prevažuje nad oprávnenými záujmami existujúceho vlastníka. Treba totiž zohľadniť, že vlastník a jeho vlastníctvo nehnuteľností je tiež ústavne chránené, a teda aj zachovanie vlastníctva existujúceho vlastníka je verejným záujmom. Vo vzťahu k definícii verejného záujmu odkázala na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/96, PL. ÚS 11/96 a PL. ÚS 33/95. Stavba „Miestna komunikácia“ nesleduje verejný ale naopak individuálny záujem úzkej skupiny ľudí, ktorí sú vlastníkmi okolitých rekreačných objektov prevažne chát. V tejto súvislosti treba podotknúť, že pokiaľ boli uvedené rekreačné objekty postavené v minulosti legálne, na vydanie stavebného povolenia pre umiestnenie tej ktorej stavby sa jej stavebník musel preukázať možnosťou prístupu k danému objektu napojením na už existujúcu verejnú (obecnú) komunikáciu. Uvedená stavba výrazne zasiahne do oprávnených záujmov existujúceho vlastníka (najmenej ho výrazne obmedzí a v danom prípade dokonca ohrozí jeho bezpečnosť). V dostupných podkladoch je stavba „Miestna komunikácia“ definovaná ako prístupová komunikácia k rodinným domom, čo však vôbec nezodpovedá skutočnosti. V bezprostrednom okolí (rodinného domu súpisné číslo XX) sa totiž nenachádza už žiaden iný rodinný dom, ba ani rekreačný objekt (chata), ku ktorému by neviedla prístupová cesta napojená na verejnú komunikáciu. Z uvedeného
je zrejmé, že sa sleduje len individuálny záujem. Tiež poukázala na to, že uvedená komunikácia je zakreslená v mieste existujúceho vodovodu, čo by v prípade realizácie stavby „Miestnej komunikácie“ značne skomplikovali opravy a prípadné poruchy vodovodu. Donedávna používaný štrkový chodník bol vždy súkromným pozemkom. Výhradne s dovolením otca účastníčky X. Z. bol v minulosti využívaný okrem pre peších aj na výhon hospodárskych zvierat na okolité pasienky, ale ten v súčasnosti už stratil opodstatnenie, keďže chov hospodárskych zvierat v obci zanikol. Stavba miestnej komunikácie, a to tak ako je navrhnutá, okrem toho, že značne obmedzí najmä tiež reálne ohrozí bývanie a užívanie rodinného domu súpisné číslo XX, ktorý často navštevuje. Aj v minulosti sa totiž stávalo (pokiaľ tam nebola umiestnená brána, na postavenie ktorej obec udelila riadne stavebné povolenie), že práve túto časť najmä vo večerných hodinách niektorí vodiči (často aj pod vplyvom alkoholu) využívali na prejazd z pohostinstva Kamenice do chatovej oblasti v doline, aby sa tak účelovo vyhli jazde po riadne vybudovanej ceste pre motorové vozidlá. Výsledkom bola aj dopravná nehoda. Okrem umiestnenia stavby „Miestna komunikácia“ a vlastne nepriamo tým umožnenia jej používania tiež aj vodičmi motorových vozidiel však uvedená stavba vôbec nerieši ani osvetlenie, ani jej prípadnú údržbu a pokiaľ by sa aj vykonávala najmä v zimnom období, dôjde tak úplne k zamedzeniu prístupu k rodinnému domu súpisné číslo XX. Umiestnením danej stavby nepochybne dôjde aj k znemožneniu parkovania pri rodinnom dome súpisné číslo XX, čo zasa obmedzí užívanie domovej nehnuteľnosti. Tiež vyslovila nesúhlas s tvrdením, že plánovaná komunikácia po dotknutých pozemkoch je jedinou spojnicou obce a daných lokalít pre peších. To je celkom zavádzajúce tvrdenie, pretože reálne existujú aj iné spojnice obce a daných lokalít a to bez toho, aby museli prechádzať cez štátnu cestu 72/1. Napokon namietala spôsob informovania o začatí územného konania formou verejnej vyhlášky, keďže má postavenie priamej účastníčky konania. V súvislosti s uvedeným odkázala na § 18 ods. 3 Správneho poriadku.
22. Podľa § 34 ods. 1 stavebného zákona účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.
23. Podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
24. Podľa § 36 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná.
25. Podľa § 36 ods. 2 stavebného zákona od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť v prípade, že je pre územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí lehotu, do ktorej môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne; táto lehota nesmie byť kratšia ako 7 pracovných dní.
26. Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.
27. Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.
28. Podľa § 37 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.
29. Podľa § 38 stavebného zákona, ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť.
30. Podľa § 110 ods. 1 stavebného zákona vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.
31. Podľa § 110 ods. 2 stavebného zákona vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
32. Podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada.
33. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (pri jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedna zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia orgánu verejnej správy nenapĺňa, resp. nenapĺňa v celom rozsahu, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia resp. opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť.
34. Prioritne považoval správny súd za potrebné zdôrazniť, že v územnom konaní sa uplatňuje tzv. koncentračná zásada znamenajúca, že účastníci sú povinní vzniesť námietky proti umiestneniu stavby v určenej lehote (§ 36 ods. 1, 2 stavebného zákona) s tým, že na neskôr uplatnené námietky sa neprihliada. Správny súd preto nemohol prihliadať na iné námietky, ako tie, ktoré boli takýmto spôsobom uplatnené v správnom konaní. Špecifikom posudzovanej veci bola skutočnosť, že žalobcovia podali námietky na základe oznámenia o začatí územného konania zo dňa 20.07.2016, pričom následne vydané prvostupňové územné konanie bolo v odvolacom konaní zrušené s vyslovením názoru, že v konaní došlo k vadám už pri oznámení o začatí konania, z ktorého dôvodu následne prvostupňový správny orgán vydal nové oznámenie o začatí konania dňa 12.06.2017. V súvislosti s uvedeným „druhým“ oznámením boli podané opakovane námietky, avšak s odlišným obsahom. Z dôvodu, že administratívne konanie z dôvodu vytknutých vád začalo dňa 12.06.2017 „nanovo“, bolo možné prihliadať z hľadiska princípu koncentrácie už len na námietky vznesené žalobcami na základe uvedeného „druhého“ oznámenia o začatí konania (odseky 20 a 21 tohto rozsudku).
35. Zhrnúc žalobné body formulované v podanej žalobe možno konštatovať, že žalobkyne postavili svoju argumentáciu na nesprávnom závere žalovaného o tom, že sporná komunikácia je „jedinou spojnicou obce a daných lokalít“ a na prístup k akým domom a chatám má nová miestna komunikácia slúžiť. Považovali za nedostatočnú argumentáciu žalovaného v tom zmysle, že „obec nechce ustrnúť na určitom stave vývoja obce, nemôže sa uspokojiť s určitým stavom infraštruktúry a musí pracovať na jej dopĺňaní a zlepšovaní ďalšími investíciami a ďalšou výstavbou verejnej občianskej vybavenosti“. Poukazovali tiež na absenciu povinnej grafickej prílohy, ktorá mala byť súčasťou rozhodnutia a zdôraznili, že stanovisko SSE - Distribúcia, už bolo neplatné. Tiež poukázali na skutočnosť, že aj napriek existencii územného plánu, na ktorý sa správne orgány odvolávali, bolo žalobkyni v rade 1/ umožnené postaviť na dotknutom pozemku bránu. Napokon poukázali na obmedzenia pri užívaní rodinného domu súp. č. XX, ku ktorým má dôjsť v dôsledku uskutočnenia dotknutej stavby.
36. V súvislosti s argumentmi žalovaného, že rozhodnutie o umiestnení stavby je súladné s územným plánom, považoval krajský súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že z fotokópie územného plánu, ktorý je súčasťou administratívneho spisu, síce vyplýva, že tento rieši otázku rozvoja dopravnej infraštruktúry v obci, avšak údaje s označením „údolia potoka Chopcovica“ s cieľom prepojiť lokality Horné Lúčky, Dolné Lúčky a Salášky bez označenia dotknutých parciel podľa údajov katastra nehnuteľností nedáva správnemu súdu dostatočný obraz o tom, či rozhodnutie o umiestnení stavby presne kopíruje stav v zmysle územného plánu.
37. Podstatnou námietkou vznesenou žalobcami bolo tvrdenie, že sporná komunikácia je jedinou spojnicou obce a „označených lokalít“, k čomu žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol žiadnu argumentáciu, len podotkol, že aj keby išlo o pravdivé tvrdenie, obec sa nemôže uspokojiť s istým stavom infraštruktúry. S takýmto názorom v zásade nemožno nesúhlasiť; z hľadiska skutkových okolností danej veci je však podstatným zistenie, že takýto rozvoj infraštruktúry by mal byť realizovaný na úkor vlastníckych práv žalobcov. Za daných okolností sa mal žalovaný vysporiadať so znením § 38 stavebného zákona, ktorého podmienky je nutné skúmať ako otázku predbežnú (viď rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR 2 As 21/2016-83). K uvedenému nepovažoval správny súd za potrebné prezentovať bližšiu argumentáciu, keďže námietka smerujúca k spochybneniu budovania miestnej komunikácie na účely prepojenia istých lokalít bola riadne vznesená v koncentračnej lehote a zároveň nebola zo strany žalovaného nijako posúdená, žalobcovia na ňu nedostali žiadnu odpoveď, v dôsledku čoho treba považovať rozhodnutie za nepreskúmateľné.
38. Rozvoj infraštruktúry v obci spôsobom, ktorý môže zasiahnuť do vlastníckych práv fyzických či právnických osôb trvalým odňatím týchto práv musí rešpektovať princíp proporcionality a nájsť vždy také riešenie, ktoré nezasiahne do ústavného práva na ochranu majetku podľa článku 20 Ústavy SR neprimeraným spôsobom, najmä ak sa núkajú iné možnosti budovania miestnych komunikácií. V kontexte posudzovanej veci je preto nevyhnutné venovať pozornosť tvrdeniam žalobcov v tom smere, či verejný záujem na vybudovaní komunikácie dosahuje takú intenzitu, aby prevážil nad záujmom súkromným.
39. Ako dôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku týkajúcu sa vyjadrenia SSE - Distribúcia k existencii energetických zariadení v majetku SSE - D, a. s. k stavbe: Miestna komunikácia - Nižná Boca, KN 256/2, 259/2, 267/4, 268/2, 269/5, 279/6 a 280/2, ktoré v čase vydania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu už nebolo platné. Uvedený orgán pritom nemá postavenie účastníka a dané pochybenie tak nemôže namietať. Z tohto pohľadu aj v tejto časti bola argumentácia žalovaného nesprávna.
40. Pokiaľ žalobcovia namietali, že súčasťou rozhodnutia o umiestnení stavby nebola povinná grafická príloha, táto námietka nebola opodstatnená. Z obsahu administratívneho spisu totiž vyplýva, že prvostupňové správne rozhodnutie zo dňa 12.07.2017 obsahuje priamo vo výroku odkaz na situačný výkres ako súčasť rozhodnutia s tým, že tento je skutočne aj pripojený. Úradný záznam zároveň uvádza, že rozhodnutie bolo vyvesené na úradnej tabuli obce dňa 28.07.2017 a rovnako oznámené na stránke www.niznaboca.sk.
41. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcom v rade 1/ a 2/ priznal náhradu trov konania, pretože boli v konaní úspešní. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Náhradu trov nepriznal ďalším účastníkom konania v zmysle § 169 SSP a contrario,
pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im explicitne uložil správny súd. Vyjadrenie ďalšieho účastníka v rade 1/ k žalobe a ďalšie procesné podanie nebolo jeho povinnosťou, ale právom, pričom správny súd mohol konať ďalej aj bez týchto podaní. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu mohol náhradu trov konania priznať.
42. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.