Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/64/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v spore žalobcu: V. V., N.. XX. XX. XXXX, A. K. XXX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 753, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a odklad vykonateľnosti, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok zo dňa 22. 01. 2014 sp. zn. 170/11/2013 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným spoločnosťou B. P. E., B..T..Y.., B. B. K. XX, XXX XX A..

Žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za žalobný návrh v sume 331,50 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 02. 04. 2014, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku a odkladu vykonateľnosti. Dôvodil tým, že dňa 07. 03. 2014 mu bol doručený rozhodcovský rozsudok č. 170/11/13 zo dňa 22. 01. 2014 vydaný rozhodcom Q.. C. W.. Po oboznámení sa s internetovou stránkou Ministerstva spravodlivosti SR zistil, že v prípade rozhodcovských doložiek súdy judikovali ich nezákonnosť, pričom išlo o obdobné rozhodcovské doložky. Zdôraznil, že osobitne si nevyjednal rozhodcu a rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Miesto rozhodcovského konania si jednostranne stanovil dodávateľ a bolo pre neho neprijateľné. Rozhodcovská doložka bola neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolal dodávateľ, tak sa mu už musel nezvratne podrobiť a tak riešiť spor pred rozhodcom, ktorý bol pre neho nepredvídateľný a mal vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Naviac, dodávateľ si v jeho prípade vybral jediného rozhodcu, s ktorým je pravdepodobne v zmluvnom vzťahu a tento šablónovito rozhoduje o jeho návrhoch. Už len takáto voľba bola markantným porušením práva na spravodlivý proces a neprijateľnosť rozhodcovskej doložky bola spôsobená aj geografickou vzdialenosťou rozhodcu oproti miestne príslušnému súdu spotrebiteľa, pretože súd sa konal v Bratislave, pričom miesto jeho bydliska je v Y. R.. Taktiež nebol informovaný o začatí tohto sporu a to až do času, kým nebol vydaný rozsudok. Rovnako tak v rozsudku nebolo zohľadnené, že uhradil sumu 284 eur v dvoch splátkach a taktiež pravidlá rozhodcovského konania boli podľa neho nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva a vôbec sa s nimi neoboznámil. Zároveň poukázal na rozhodovaciu prax a bol toho názoru, že rozhodca ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, čo bol tiež dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku a žiadal odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a tiež vo veci samej zrušenie rozhodcovského rozsudku rozhodcovského súdu B. P. E., B..T..Y.., K.N. XX, XXX XX A. zo dňa 22. 01. 2014 č. 170/11/13.

2. Po zabezpečení rozhodcovského spisu, súd uznesením zo dňa 17. 05. 2016 č.k. 14C/64/2014-19 odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou B. P. E., B..T..Y.., B. B. K. XX, XXX XX A., pod sp. zn. 170/11/13 zo dňa 22. 01. 2014, a to až do právoplatného meritórneho skončenia konania vedeného na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14C/64/2014.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril a uviedol, že s predmetnou žalobou nesúhlasí, túto považuje za nedôvodnú a skutočnosti v nej uvedené nie sú v súlade so skutočným, ako aj právnym stavom. Ohľadom neplatnosti rozhodcovskej zmluvy uviedol, že tvrdenia žalobcu odporujú ustanoveniu § 53 Občianskeho zákonníka a súčasne aj rozhodovacej praxi súdov. Právomoc rozhodcovského súdu bola dohodnutá na základe Rozhodcovskej zmluvy č. 8400037132 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 21. 07. 2011, ktorú považoval za platne uzatvorenú v súlade s právnym stavom. Okrem toho namietal, že samotný zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní výslovne vychádza z toho, že rozhodcovská zmluva bude predformulovaná, čiže aj v tomto smere tvrdenia žalobcu neobstoja. Tvrdenia žalobcu podľa neho boli v rozpore s právnou úpravou účinnou v čase uzavretia rozhodcovských zmlúv, dnes platnou úpravou a tiež aj rozhodovacou praxou súdov. Bol toho názoru, že individuálna alebo neindividuálna povaha rozhodcovskej zmluvy nemá v zmysle platnej právnej úpravy žiadnu spojitosť s tým, či rozhodcovská zmluva je alebo nie je platná. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu poukázal aj na to, že predformulované znenie právnych úkonov je nielen prirodzeným ale právne prípustným a akceptovateľným. Zároveň tvrdil, že nebolo možné postup uzatvárania dohody o poskytnutí služby považovať za nezákonný len preto, že sa tým poskytuje domnelá ochrana spotrebiteľovi. Argumentácia žalobcu ohľadne neplatnosti zmluvy z dôvodu, že nemal možnosť výberu súdu bola nesprávna, keďže žalobca spája neplatnosť rozhodcovskej zmluvy s momentom začatia rozhodcovského konania zo strany žalovaného. Pokiaľ žalobca podanou žalobou sledoval, že rozhodcovská zmluva má byť neprijateľnou podmienkou, bolo potrebné uviesť, že takýto názor žalobcu odporoval právnej úprave relevantnej v čase vzniku rozhodcovskej zmluvy a aj rozhodovacej činnosti súdov. Právna úprava platná v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy výslovne za neplatnú určovala len takú rozhodcovskú doložku/zmluvu, ktorú ako jedinú možnosť riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom stanovila riešenie v rozhodcovskom konaní. Iné rozhodcovské doložky boli a sú prípustné a povolené. V pomeroch tejto veci považoval za podstatné dve základne oprávnenia, resp. možnosti žalobcu vo vzťahu k ovplyvneniu toho, či rozhodcovská zmluva vznikne, eventuálne či dôjde k jej zrušeniu. Jednak to bolo ustanovenie o tom, že rozhodcovská zmluva nebola podmienkou pre získanie úveru a teda, že k jej uzatvoreniu vôbec nemuselo dôjsť a druhý bolo ustanovenie o možnosti jednostranného ukončenia rozhodcovskej zmluvy úkonom žalobcu - odstúpením aj bez uvedenia dôvodu. Okrem toho zdôraznil, že v prejednávanej veci rozhodcovská zmluva nebola súčasťou nejakých všeobecných podmienok, resp. inej zmluvy, a súčasne žalobca pri odmietnutí ju uzavrieť mohol bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere. Záverom poukázal na obsah poučenia samotného rozhodcovského rozsudku a navrhol, aby súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. Súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní, ktorého sa nezúčastnil žalovaný, ako ani jeho právny zástupca, pričom svoju neúčasť riadne ospravedlnili a súhlasili s prejedaním veci v ich neprítomnosti, v dôsledku čoho súd vec prejednal v ich neprítomnosti podľa § 180 CSP.

5. Žalobca na pojednávaní uviedol, že toto nie je jediná vec, v rámci ktorej sa súdi so žalovaným a v tej druhej veci na tomto súde, predmetom ktorej je iná zmluva, bolo rozhodnuté, že zmluva je protizákonná. Zastal názor, že rozhodcovský rozsudok nezohľadňoval vôbec to, čo už uhradil a rozhodol o ňom bez neho, čo síce mohol, avšak on o tom nebol poučený. Touto cestou sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku. Ohľadom uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy uviedol, že nebol vôbec poučený o rozhodcovskom konaní, boli mu predložené len papiere, ktoré podpisoval a trvalo to asi 10 minút. Navyše na účet mu neposlali ani celú sumu, ktorú si požičal a hneď mu z nej stiahli určitú sumu, a to mu nebolo vôbec vysvetlené. Až následne sa dozvedel, že rozhodcovskú zmluvu nemusel vôbec podpísať, ale to mu pri podpise povedané nebolo. Čo sa týka rozhodcovského konania, tak odpoveď na rozhodcovský rozsudok nepodával, ale našiel na internete, že má priamo podať žalobu na súd, pretože ak má niečo ešte doplatiť na základe zmluvy, tak chcel, aby o tom rozhodoval súd. Nečítal rozhodcovskú zmluvu ani doma, a preto si ani neuvedomil možnosť odstúpenia, ale až z tohto sporu zistil, že mohol odstúpiť. Čo sa týka porušenia platobnej disciplíny, tak uviedol, že platil, kým to zvládal, avšak prišiel o zamestnanie a oni stále navyšovali dlžnú sumu a žiadali omnoho vyššie sumy, ako si požičal, a preto to už prestal platiť.

6. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový a právny stav:

7. V konaní pod sp. zn. 170/11/13 Rozhodcovský arbitrážny súd, zriadený spoločnosťou B. P. E., B..T..Y.., rozhodol rozhodcovským rozsudkom zo dňa 22. 01. 2014 sp. zn. 170/11/13 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia sumu 1.928,11 eura, zmluvnú pokutu vo výške 0,065% denne a úroky z omeškania vo výške 1,775% ročne zo sumy 80,37 eura od 16. 01. 2012 do 16. 01. 2012, zo sumy 80,37 eura od 16. 03. 2012 do 26. 03. 2012, zo sumy 79,60 eura od 16. 06. 2013 do zaplatenia zo sumy 80,37 eura od 16. 07. 2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eura od 16. 08. 2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eura od 16. 09. 2013 do zaplatenia, zo sumy 1.607,40 eura od 23. 09. 2013 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500 eur len 8,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 1.928,11 eura do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie 32,40 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 320,91 eura. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07. 03. 2014 a vykonateľnosť dňa 11. 03. 2014.

8. Žalobca rozhodcovský rozsudok prevzal dňa 07. 03. 2014.

9. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe žaloby žalovaného, doručenej rozhodcovskému súdu dňa 12. 11. 2013, prílohou ktorej bol pokus o zmier pred začatím súdneho konania, rozhodcovská zmluva č. 8400037132, žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere, zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a karta klienta.

10. Rozhodcovskou zmluvou č. 8400037132 sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:

- Slovenský arbitrážny súd zriadený B. P. E., B..T..Y.., J.: XX XXX XXX, B. B. K. XX, XXX XX A., zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 52189/B

- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri M. R. P., B..T..Y.., J.: XX XXX XXX, B. B. D. E. XX, XXX XX A. A., zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č. 16626/S. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

11. Okrem toho sa dohodli, že rozhodcovské konanie bude vedené v slovenskom jazyku pred jedným rozhodcom zapísaným v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu s tým, že každý z účastníkov rozhodcovského konania má právo v lehote určenej stálym rozhodcovským súdom navrhnúť za rozhodcu ktorúkoľvek z osôb zapísaných v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu podľa svojho vlastného uváženia. V prípade, že všetky sporové strany navrhnú v uvedenej lehote za rozhodcu rovnakú osobu, vec prejedná a rozhodne táto osoba. V prípade, že sporové strany v uvedenej lehote nenavrhnú za rozhodcu rovnakú osobu alebo ak niektorá zo sporových strán v uvedenej lehote nenavrhne za rozhodcu žiadnu osobu, ako aj v prípade ak vzniknú odôvodnené pochybnosti o tom, ktorú osobu sporové strany určili ako rozhodcu, ustanoví rozhodcu, ktorý vec prejedná a rozhodne, predseda stáleho rozhodcovského súdu.

12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení ku dňu uzavretia predmetnej rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

13. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

14. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

15. Podľa § 40 ods. 1 písm. c), j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení ku dňu vydania rozhodcovského rozsudku, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy; pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.

16. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd sa zaoberal v prvom rade otázkou včasnosti podania návrhu navrhovateľom.

17. V zmysle citovaného ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., možno podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi, ktorý žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podáva.

18. Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 73 ods. 1, 3 (prechodné ustanovenia) stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Z uvedeného vyplýva, že konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku neskončené do 31. 12. 2014 sa nedokončia podľa zákona č. 244/2002 Z. z., ale sa dokončia podľa nového špeciálneho zákona č. 335/2015 Z. z. a iba rozhodcovskú zmluvu bude súd posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia.

19. Podľa § 45 ods. 1 (zrušenie rozhodcovského rozsudku) zákona č. 335/2014Z.z. účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak e/ spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, i/ stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j/ rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

21. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

22. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

26. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

27. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi stranami sporu č. 8400037132 nebola uzatvorená v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a je neplatná pre nedostatok vôle žalobcu byť ňou viazaný a tiež svojím obsahom obchádza zákon. Naviac, aj samotné rozhodcovské konanie trpí vadou a to tým, že žalobcovi nebolo umožnené uplatniť právo v lehote určenej stálym rozhodcovským súdom navrhnúť za rozhodcu ktorúkoľvek z osôb zapísaných v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu podľa svojho vlastného uváženia. O uvedenej možnosti žalobca nebol poučený ani v rámci poučenia v rozhodcovskom rozsudku, a preto súd mal za to, že celé rozhodcovské konanie trpí vadou, spôsobujúcou zrušenie rozhodcovského rozsudku. Uvedené nevyvrátil ani žalovaný tým, že poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnej listine a že je individuálne uzavretým právnym úkonom. K tomuto tvrdeniu je potrebné namietnuť, že ak má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom tak, aby bola v súlade so zákonom, musí byť v zmluve zachytená slobodná vôľa oboch zmluvných strán, čo v danom prípade preukázané nebolo. Uvedené vyplývalo z vyjadrenia žalovaného, ktorý uviedol, že rozhodcovská zmluva mu bola daná na podpis pri uzatváraní žiadosti a nebolo mu vysvetlené, že ju nemusí podpísať. Rovnako tak nechcel byť viazaný rozhodcovským súdom, čím podľa súdu prejavil svoju dodatočnú vôľu a to nesúhlas s rozhodcovskou zmluvou. Čo sa týkalo lehoty stanovenej v rozhodcovskej zmluve, na odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy, žalobca sa priznal, že zmluvu nečítal, a preto ani nevedel o tejto možnosti. Dozvedel sa o nej až v rámci súdneho konania. Napriek tomu, že platí zásada, že práva patria bdelým, súd v tomto ohľade poskytol ochranu žalobcovi, ako slabšej zmluvnej strane, ktorá zo strany žalovaného ako dodávateľa, teda osoby vyhotovujúcej rozhodcovskú zmluvu, nebola informovaná ani o možnosti neuzatvoriť rozhodcovskú zmluvu, ako ani nebola informovaná o možnosti odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy, v dôsledku čoho súd hodnotil podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku ako dodatočný prejav vôle žalobcu, nebyť viazaný rozhodcovskou zmluvou, pri ktorej absentovala jeho slobodná vôľa. Naviac, sám žalobca uznal, že ak má hradiť žalovanému na základe nesplnenia záväzku, je ochotný si svoju zmluvnú povinnosť splniť, avšak na základe rozhodnutia všeobecného súdu, čím prejavil svoju slobodnú vôľu a žiadnym spôsobom nezasiahol do práv žalovaného. Okrem toho bolo potrebné prihliadnuť na to, že slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo jednotlivá voľba konkrétne znamená. Žalovaný naviac v tomto ohľadne nepreukázal skutočnosti podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo bol aj daný prípad podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Kontrola súdom je možná aj v prípade, ak zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Nie je dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine, ak nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne si vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Podstatou individuálne nevyjednanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia. Vychádzajúc z obsahu rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že jediné skutočnosti, ktoré sa do rozhodcovskej zmluvy dodatočne dopisovali boli len týkajúce sa osobných údajov žalobcu, avšak žiadna skutočnosť, týkajúca sa možnosti individuálne dojednať rozhodcovskú zmluvu. Samotný obsah a jednotlivé náležitosti rozhodcovskej zmluvy boli vopred pripravené dodávateľom (žalovaným) a spotrebiteľ (žalobca) ich nemohol ovplyvniť. Súd mal z vykonaného dokazovania zo strany žalobcu preukázané, že sa vopred neoboznámil s obsahom rozhodcovskej zmluvy a následkami jej uzavretia.

Dokonca zmluva bola podpísaná v rovnaký deň, ako zmluva o revolvingovom úvere a teda nie v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale už na samom začiatku zmluvného vzťahu, kedy jej spotrebiteľ nevenoval pozornosť, ale zameral sa na získanie finančných prostriedkov a ako sám uviedol, podpísal všetky listiny, ktoré mu boli predložené, nakoľko nebol informovaný, že niektorú listinu podpísať nemusí a napriek tomu získa požadované peniaze.

30. Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej zmluvy síce vyplýva, že spory medzi stranami sporu bolo možné riešiť aj v súdnom konaní, avšak išlo len o zdanlivú alternatívu, pretože výber spočíval na žalobcovi, ktorým bol vo väčšine prípadov práve dodávateľ ako veriteľ. Ten zjavne sledoval riešenie sporov práve v rozhodcovskom konaní, čo bol aj dôvod, pre ktorý rozhodcovskú zmluvu naformuloval. O doložku, ktorá vyžadovala, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Dôsledkom rozhodcovskej zmluvy, ktorá je svojou podstatou taktiež spotrebiteľskou zmluvou je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči spotrebiteľovi žalobu na vopred ním vybranom rozhodcovskom súde. Spotrebiteľovi je tak odopretá možnosť brániť svoje práva vo všetkých sporoch, v ktorých sa domáha svojich práv v rozhodcovskom konaní dodávateľ. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL.ÚS 16/95 zo dňa 24. 05. 1995). Obchádzanie zákona spočívalo vo vylúčení právne záväzného pravidla správania sa zámerným použitím prostriedkov, ktoré samy osebe nie sú zákonom zakázané, v dôsledku čoho sa nastolený stav javí z hľadiska pozitívneho práva ako nenapadnuteľný. Rozhodcovská zmluva však nútila spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch ak bude vystupovať na strane žalovaného a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom, ak sa dodávateľ bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom. Bolo potrebné tiež prihliadnuť na to, že rozhodcovský súd je súkromnoprávnym orgánom, ktorý neoplýva atribútmi nositeľa verejnej moci. V konkrétnom prípade použitie tzv. nevýhradnej rozhodcovskej doložky v konečnom dôsledku nastoľuje stav, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna. Rovnako ako aj z rozhodcovského spisu vyplynulo, že žalobcovi nebola poskytnutá lehota zo strany rozhodcovského súdu navrhnúť rozhodcu, teda celé konanie sa javí tak, že dodávateľ už od počiatku sleduje riešenie prípadných sporov rozhodcovským súdom za účelom reálneho sťaženia uplatnenia spotrebiteľa.

31. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj § 39 Občianskeho zákonníka, čo predstavuje dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z.z., preto súd zrušil rozhodcovský rozsudok zo dňa 22. 01. 2014 sp. zn. 170/11/2013 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným spoločnosťou B. P. E., B..T..Y.., B. B. K. XX, XXX XX A. a ďalšie dôvody už neskúmal z dôvodu hospodárnosti konania.

32. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

33. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko mal za to, že žalobca mal úspech v celom rozsahu.

34. V zmysle § 262 ods. 2 súd však nebude rozhodovať o výške náhrady trov konania samostatným uznesením, nakoľko žalobcovi žiadne trovy konania nevznikli.

35. Podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. od poplatku sú oslobodení, spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

36. Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

37. Podľa položky 3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. zo žaloby o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a o zrušení rozhodcovského rozhodnutia vydaného rozhodcom 331,50 eura.

38. Keďže predmetom konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorého podkladom je spotrebiteľská zmluva a žalobu podal spotrebiteľ a u žalovaného predpoklady na oslobodenie zistené neboli, súd v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom vo výške 331,50 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, podľa položky 3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov.

39. Súdny poplatok má žalovaný možnosť uhradiť: a) E-Kolkami s QR kódom (Potvrdenie o úhrade súdneho poplatku), b) bankovým prevodom na účet súdu podľa údajov v doručenom Platobnom predpise na zaplatenie súdneho poplatku, c) prostredníctvom samoobslužného platobného kiosku umiestneného v priestoroch Okresného súdu Levice za pomoci QR kódu obsiahnutého v doručenom Platobnom predpise na zaplatenie súdneho poplatku, alebo d) prostredníctvom Poštového poukazu obsiahnutého v doručenom predpise na zaplatenie súdneho poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.