Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5S-75-2022.pdf
PDF · 108.41 KB
Case nature
Subarea
5S/75/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Ing. A. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X W. de la A., A., právne zastúpený: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 50 074 369, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave I, odbor poriadkovej polície, oddelenie dokladov Bratislava I, so sídlom: Sasinkova 23, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.: ORPZ-BAI-OPP1-11-001/2022-ZU zo dňa 17.02.2022, v konaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave priznáva správnej žalobe žalobcu zo dňa 30.03.2022 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.: ORPZ-BAI-OPP1-11-001/2022-ZU zo dňa 17.02.2022 odkladný účinok, a to do právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou krajskému súdu ako súdu správnemu (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 30.3.2023, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný v konaní voči žalobcovi rozhodol o odňatí jeho cestovného pasu Slovenskej republiky č. BA1846628 (ďalej aj len „cestovný pas“), ktorý bol vydaný oddelením dokladov OPP OR PZ Bratislava V dňa 05.12.2016. 2. Napadnuté rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalovanému bola dňa 16.02.2022 doručená žiadosť o odňatie skôr označeného cestovného dokladu z oddelenia cieľového pátrania národnej centrály osobitných druhov kriminality PPZ s poukazom na to, že Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, vydal dňa 22.12.2021 na žalobcu Európsky zatýkací rozkaz pod číslom 8T/15/2021 pre obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku a v rovnaký deň pod rovnakou spisovou značkou za rovnaký trestný čin aj Medzinárodný zatýkací rozkaz. Žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie podľa § 23 ods. 3 zákona č. 647/2007 Z.z. o cestovných dokladoch a uviedol v ňom, že rozhodnutie vydal ako príslušný orgán. 3. Žalobca správnu žalobu odôvodňuje tým, že napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím, voči ktorému podľa § 25 zákona o cestovných dokladoch nie je možné podať odvolanie a toto rozhodnutie je podľa žalobcu nezákonné podľa § 191 ods. 1 písm. b), d), e), f) a g) SSP, ktoré v žalobe bližšie zdôvodňuje. Žalobca sa v správnej žalobe zároveň domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe. 4. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobe žalobca odôvodnil tým, že okamžitým výkonom a inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia by žalobcovi hrozila závažná ujma a iný vážny nenapraviteľný následok. 5. Žalobca v tejto súvislosti argumentuje (časť III. A žaloby), že rozhodnutie bolo vydané v rozpore s § 24 ods. 1 zákona o cestovných dokladoch, nakoľko žalovaný nie je orgánom, ktorý vydal cestovný doklad. Orgánom, ktorý vydal cestovný doklad a ktorý jediný by bol preto oprávnený na vydanie rozhodnutia o jeho odňatí, je Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave V. V dôsledku právnych účinkov takéhoto rozhodnutia dôjde podľa zákona o cestovných dokladoch buď k odovzdaniu cestovného dokladu, jeho zadržaniu alebo k evidovaniu cestovného dokladu ako odcudzeného. Rozhodnutie tak bude mať v prípade všetkých troch alternatív za následok závažnú ujmu, resp. iný nenapraviteľný
následok v podobe ukrátenia žalobcu na jeho slobode pohybu garantovanej čl. 23 ods. 1 Ústavy a čl. 2 protokolu č. 4 Dohovoru, nakoľko dôjde k obmedzeniu slobody pohybu na podklade nulitného, t.j. neexistentného rozhodnutia. 6. Žalobca ďalej argumentuje, že v jeho prípade ide o situáciu, kedy jediný doklad preukazujúci jeho štátnu príslušnosť nielen voči tretím krajinám, ale aj členským štátom Európskej únie, je cestovný pas vydaný Slovenskou republikou, vzhľadom na to, že občianskym preukazom vydaným Slovenskou republikou v čase vydania rozhodnutia nedisponoval. Z toho vyvodzuje, že za splnenia určitých podmienok vyplývajúcich z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len „ESĽP“), by mohlo výkonom rozhodnutia dôjsť k porušeniu čl. 8 Dohovoru. Odkazuje v tejto súvislosti na právnu doktrínu Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú zaviedol rozsudkom vo veci Alpeyeva a Dzhalagoniya proti Rusku zo dňa 12.06.2018 pod č. 7549/09 a 33330/11, § 108 - 109, a to, že odňatie štátnej príslušnosti, resp. jediného dokladu preukazujúceho štátnu príslušnosť, môže zakladať porušenie čl. 8 Dohovoru, pričom treba skúmať kumulatívne naplnenie dvoch podmienok, a to či došlo k svojvoľnému (arbitrárnemu) odňatiu dokladu a aké následky malo pre dotknutú osobu rozhodnutie, na základe ktorého došlo k odňatiu dokladu. 7. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že na podklade nezákonného rozhodnutia dôjde k odovzdaniu cestovného dokladu, prípadne faktickej nemožnosti použitia cestovného dokladu v prípade jeho neodovzdania (s ohľadom na evidovanie cestovného dokladu ako odcudzeného), ktorý je jediným identifikačným osobným dokladom, ktorého je žalobca držiteľom a ktorým vie preukázať svoju štátnu príslušnosť SR. Žalobca nie je držiteľom občianskeho preukazu, ako ani iného identifikačného osobného dokladu okrem cestovného dokladu. Žalobcovi bol skartovaný občiansky preukaz k 01.04.2011 a jeho trvalý pobyt je od tohto dátumu v Monackom kniežatstve. 8. Keďže pozastavením účinkov rozhodnutia alebo opatrenia sa privodzuje stav, keď rozhodnutie alebo opatrenie navonok existuje, ale nevyvoláva s ním spojené právne účinky a ak je s účinkami rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy spojená nejaká lehota počítaná na dni, mesiace či roky, nastúpením odkladného účinku dochádza k prerušeniu plynutia tejto lehoty a táto spočíva až do jeho zániku (§ 186 ods. 2, § 189). V predmetnom prípade spája ustanovenie § 24 ods. 5 zákona o cestovných dokladoch s účinkami rozhodnutia lehotu vyjadrenú slovami „bezodkladne“, podľa ktorej je žalobca povinný na podklade napadnutého rozhodnutia cestovný doklad „bezodkladne“ odovzdať, inak tento bude uplynutím lehoty „bezodkladne“ evidovaný ako odcudzený. Uvedené bude mať v sfére slobody pohybu žalobcu totožné dôsledky ako jeho odovzdanie alebo zadržanie. 9. Žalobca má za to, že k inštitútu odkladného účinku je potrebné pristupovať tak, aby došlo k splneniu cieľa, ktorý zákonodarca zamýšľal pri jeho inkorporácii do procesného kódexu. Teda, aby odkladný účinok reálne mohol zabrániť nežiaducim právnym dôsledkom, ktoré sú zákonom o cestovných dokladoch naviazané na napádané nulitné rozhodnutie. Žalobca pritom zdôrazňuje, že vznik závažnej ujmy na právach a právom chránených záujmoch žalobcu, resp. tento iný nenapraviteľný následok nemá povahu „len“ hroziacej ujmy, ku ktorej vzniku môže hypoteticky dôjsť, ale ide o reálnu a bezprostredne existujúcu ujmu, ktorá vzhľadom na časové naviazanie na právne účinky rozhodnutia v prípade nepriznania odkladného účinku s určitosťou nastane, bez ohľadu na prípadný úspech žalobcu v rámci tejto správnej žaloby a dosiahnutie zrušenia nulitného rozhodnutia. S ohľadom na okolnosti prípadu preto žalobca požiadal, aby správny súd rozhodol o priznaní odkladného účinku bez predchádzajúceho vyjadrenia žalovaného, t. j. bez aplikácie § 187 ods. 3 SSP s poukazom na § 5 ods. 3 SSP v nadväznosti na prednosť aplikácie ochrany verejného záujmu a ochrany zákonnosti. Urobil tak z dôvodu, že žalobca nevie za súčasného právneho stavu zabrániť, aby mu bol zadržaný cestovný doklad alebo aby bol cestovný doklad evidovaný ako odcudzený, a to napriek zjavnej nulite rozhodnutia. V tomto smere poukazuje aj na iné, už existujúce rozhodnutie správneho súdu, kedy rozhodol o odkladnom účinku podľa § 185 písm. a) SSP v spojení s aplikáciou § 5 ods. 3 SSP bez predchádzajúceho vyjadrenia žalovaného, konkrétne ide o uznesenie Krajského súdu v Bratislave vydané dňa 08.08.2016 pod sp. zn. 6S/162/2016. Žalobca má za to, že závažnej ujme, resp. inému nenapraviteľnému následku v podobe zásahu do slobody pohybu je možno zamedziť výlučne prostredníctvom priznania odkladného účinku tejto všeobecnej správnej žalobe. 10. Žalobca má ďalej za to, že je splnená i druhá procesná podmienka upravená § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“), a to, že priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Práve naopak, zrušenie nulitného rozhodnutia a zamedzenie nežiaducich právnych účinkov takéhoto rozhodnutia v právnej sfére žalobcu je v súlade s verejným záujmom na ochrane zákonnosti. 11. Žalobca v odôvodnení návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe poukázal i na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Baumann proti Francúzsku zo dňa 22.05.2001,
Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Nalbantski proti Bulharsku zo dňa 10.02.2011 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané dňa 25.05.2011 pod sp. zn. 6 Sžf 18/2010. 12. Na výzvu správneho súdu adresovanú žalovanému na vyjadrenie k správnej žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby bolo dňa 27.06.2022 súdu doručené vyjadrenie Ministerstva vnútra SR, Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave (ďalej iba „KR PZ BA“ alebo „krajské riaditeľstvo“). Žalovaný sa na výzvu súdu nevyjadril. 13. KR PZ BA vo svojom vyjadrení uviedlo, že mu ako nadriadenému orgánu žalovaného bol dňa 13.06.2022 doručený podnet na preskúmanie napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania, z ktorého vyplýva, že na základe podanej žaloby, ako aj z vlastnej činnosti správneho orgánu bolo zistené, že v právnej veci došlo k pochybeniu a že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom. Následne KR PZ BA po preskúmaní tohto podnetu a spisového materiálu vydalo upovedomenie o začatí konania vo veci preskúmania napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Toto konanie začalo dňom 15.06.2022. KR PZ BA uviedlo, že ako žalovaný preto žiada o prerušenie tohto súdneho konania vzhľadom na prebiehajúce administratívne konanie, ktoré má prednosť pred konaním na správnom súde. 14. K samotnému návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe KR PZ BA uviedlo, že vzhľadom na prezumpciu správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia je potrebné toto rozhodnutie rešpektovať, hoci trpí vadami. Poukázal na závažnosť dôvodov vydania tohto rozhodnutia. Uviedol, že na každé vydané rozhodnutie správneho orgánu je potrebné nazerať ako na rozhodnutie bez vád až dovtedy, kým nie je nahradené novým rozhodnutím. Z dôvodu záväznosti ho preto žiadna osoba nemôže svojvoľne odmietnuť rešpektovať, a to ani v prípade, žeby bolo vecne nesprávne alebo nezákonné. Tvrdí, že dôvody vydania napadnutého rozhodnutia naďalej pretrvávajú, a preto žiadal, aby správny súd návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyhovel a podľa § 188 SSP tento návrh žalobcu zamietol. 15. Na vyjadrenie KR PZ BA zo dňa 27.06.2022 reagoval žalobca podaním zo dňa 22.07.2022, v ktorom namietal, že tvrdenia KR PZ BA nie sú v súlade s aktuálnym skutkovým a právnym stavom. V tejto súvislosti poukázal na to, že dňa 11.07.2022 bolo žalobcovi doručené dosiaľ neprávoplatné rozhodnutie KR PZ BA v konaní o preskúmanie rozhodnutia zo dňa 06.07.2022, ktorým krajské riaditeľstvo zrušilo napadnuté rozhodnutie. Ďalej uviedol, že správna žaloba v tejto veci spolu s výzvou na vyjadrenie bola doručená žalovanému, nie KR PZ BA, ale vyjadrenie k žalobe podalo KR PZ BA. 16. Žalobca ďalej uviedol, že KR PZ BA vo svojom vyjadrení nijakým spôsobom neodôvodnilo svoje postavenie v konaní, a teda žalobcovi nie je zrejmé, či vystupuje v konaní ako účastník konania a prislúchajú mu prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. 17. K vyjadreniu KR PZ BA v časti, v ktorej krajské riaditeľstvo reagovalo na návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, žalobca poukázal na to, že existencia tvrdených závažných dôvodov vydania napadnutého rozhodnutia pominula v dôsledku odvolania zatýkacích rozkazov Špecializovaným trestným súdom v trestnom konaní. 18. Vzhľadom na napadnuté rozhodnutie žalobcovi hrozí, že bude musieť opustiť krajinu, v ktorej má prechodný pobyt a v ktorej sa trvalo zdržuje. V prípade nepriznania odkladného účinku tak existuje priama hrozba narušenia existujúcich väzieb žalobcu (osobných, ako aj pracovných, podnikateľských a iných väzieb) v tejto krajine, a to na podklade zjavne nulitného, resp. nezákonného rozhodnutia. Žalobca má za to, že práve takáto hrozba je jedným z dôvodov predpokladaných procesným predpisom pre priznanie odkladného účinku žalobe. 19. Žalobca ďalej uviedol, že nemá na Slovensku ani trvalý pobyt ani prechodný pobyt a ani sa tu trvalo nezdržuje. Namietal, že neopustil územie Slovenska s cieľom vyhýbať sa trestnému stíhaniu, o čom svedčí aj skutočnosť, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu sa mal stať v roku 2014 (podľa uznesenia o vznesení obvinenia), resp. v roku 2016 (podľa obžaloby), a teda niekoľko rokov potom, čo sa žalobca na území Slovenska už dlhodobo nezdržiaval. 20. Žalobca uvádza, že sa nikdy nevyhýbal trestnému konaniu (v nadväznosti na ktoré boli vydané predmetné trestnoprávne akty uvedené v druhom odseku odôvodnenia rozhodnutia) a od začiatku trestného konania spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní. Prítomnosť žalobcu je navyše možné zabezpečiť aj využitím alternatívnych spôsobov výsluchu prostredníctvom videokonferenčného zariadenia formou medzinárodnej spolupráce. 21. V súhrne argumentácie žalobcu, záujem na materiálnej ochrane jeho subjektívnych práv vzhľadom na okolnosti prípadu (skutočnosť, že žalobca nemá na Slovensku ani trvalý pobyt ani prechodný pobyt a ani sa tu trvalo nezdržuje, a súčasné narušenie väzieb v krajine, v ktorej tieto podmienky naopak sú dané, ako aj spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní a skutočnosť, že žalobca celkom zjavne neopustil Slovensko z dôvodu predmetného trestného konania) tak prevyšuje verejný záujem na výkone napadnutého rozhodnutia. Žalobca preto trvá na tom, že priznanie odkladného
účinku žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko verejný záujem na právnych účinkoch napadnutého rozhodnutia možno celkom zjave zabezpečiť aj bez negatívneho zásahu do jeho právnej sféry. Nepriznanie odkladného účinku by tak bolo celkom zjavne neproporcionálne. 22. S odkazom na § 24 ods. 5 zákona o cestovných dokladoch žalobca tvrdí, že podľa jeho vedomosti už v čase podania jeho vyjadrenia (dňa 22.07.2022) došlo zo strany žalovaného k zavedeniu príslušného cestovného dokladu do stavu „odcudzený“ a takýmto cestovným dokladom je žalobcovi znemožnené preukazovať totožnosť pred orgánmi verejnej moci, keďže tento bude okamžite zadržaný. 23. Žalobca preto na dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zotrval. 24. K návrhu KR PZ BA na prerušenie konania žalobca uviedol, že správny súd by na tento návrh nemal prihliadať, pretože napadnuté rozhodnutie je nulitné a KR PZ BA nemá právomoc rozhodovať o zrušení napadnutého rozhodnutia v konaní o preskúmanie rozhodnutia, t.j. toto konanie o preskúmanie nemalo byť podľa žalobcu nikdy začaté, a to z dôvodu nulity, t. j. neexistentnosti rozhodnutia. 25. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 57 ods. 1 Správneho poriadku, ktoré upravuje, ktorý orgán je oprávnený konať postupom autoremedúry v prípade iniciovania odvolacieho konania. Týmto postupom môže konať výlučne ten orgán „ktorý napadnuté rozhodnutie vydal“. V tejto súvislosti namietal, že nie je prípustné, aby postupom autoremedúry postupoval iný orgán ako ten, ktorý vydal rozhodnutie napadnuté odvolaním, a bol názoru, že nie je ani prípustné, aby rozhodnutie o odňatí cestovného dokladu vydal iný orgán ako ten, ktorý vydal cestovný doklad, ktorý má byť predmetom odňatia. Týmto orgánom je v danom prípade Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave V a rozhodne ním nemôže byť žalovaný. 26. Žalobca má ďalej za to, že z dôvodu nulitnosti napadnutého rozhodnutia, nie je proti takémuto rozhodnutiu možné podať podnet na jeho preskúmanie mimo odvolacieho konania, a teda konanie o preskúmanie napadnutého rozhodnutia nemalo zo strany KR PZ BA byť začaté. Žalobca sa plne pridržiava toho, že napadnuté rozhodnutie má byť v celom rozsahu zrušené, avšak o jeho zrušení môže rozhodnúť iba súd, a to v riadnom súdnom konaní. 27. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 28. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 29. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 30. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou. 31. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 32. Podľa § 25 zákona č. 647/2007 Z.z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, proti rozhodnutiu o odopretí vydania cestovného dokladu a proti rozhodnutiu o odňatí cestovného dokladu nemožno podať odvolanie. 33. Na tomto mieste správny súd považuje za potrebné uviesť, že podanie správnej žaloby nemá priamo zo zákona odkladný účinok. To neplatí len v takom prípade, ak tak vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. 34. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 35. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je primárne návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo
inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Zároveň platí, že priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca pritom nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, prípadne doručenie administratívnych spisov. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 36. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci preto skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a dospel k záveru, že dôvod uvedený v návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je opodstatnený, nakoľko okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, t. j. odňatím cestovného pasu žalobcovi ako jediného dokladu totožnosti, ktorým žalobca disponuje, bude znemožnené žalobcovi preukazovať jeho totožnosť a zároveň bude obmedzená sloboda jeho pohybu na územie Slovenskej republiky. 37. Správny súd najprv potrebuje uviesť, že nevyhovel žiadosti žalobcu o rozhodnutie o návrhu na odkladný účinok bez výzvy na vyjadrenie žalovaného a splnil si svoju povinnosť danú mu zákonom a vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe, ktorú mu zároveň doručil, a to v lehote 30 dní. Žaloba bola žalovanému doručená 06.06.2022. Ako už súd vyššie uviedol, žalovaný sa k žalobe nevyjadril, ale postúpil žiadosť súdu na vyjadrenie nadriadenému orgánu, t.j. KR PZ BA. Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave sa k žalobe vyjadrilo podaním doručeným súdu dňa 27.06.2022. Zároveň bol súdu doručený administratívny spis a iné listiny na vec sa vzťahujúce. 38. Kto je účastníkom konania v správnom súdnom konaní výslovne definuje zákon, ktorým je Správny súdny poriadok. Žalovaným v konaní o všeobecnej správnej žalobe, ktorou je aj žaloba v predmetnej veci, je podľa § 180 ods. 1 druhá veta SSP orgán verejnej správy, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie (ak sa jedná o rozhodnutie, voči ktorému nie je prípustný riadny opravný prostriedok). Proti žalobou napadnutému rozhodnutiu podľa § 25 zákona č. 647/2007 Z.z. nie je prípustné odvolanie, preto je žalovaným Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave I, odbor poriadkovej polície, oddelenie dokladov Bratislava I. Na uvedené nemá žiadny právne relevantný vplyv skutočnosť, že KR PZ BA je nadriadeným orgánom žalovaného, ktorý je podľa § 65 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 33 ods. 1 zákona o cestovných dokladoch oprávnený preskúmať právoplatné rozhodnutie žalovaného. Preto správny súd uzavrel, že KR PZ BA nesvedčí postavenie účastníka konania a vo veci nie je žalovaným. 39. Z vyjadrenia KR PZ BA vyplýva, že ho podalo vo vlastnom mene a bez toho, aby z neho vyplývalo, že koná v mene žalovaného. Správny súd preto nemal ani dôvod vyzývať na odstránenie vád zastúpenia žalovaného, keďže z podania KR PZ BA nevyplýva, že podalo svoje vyjadrenie v mene niekoho iného. Potom sa má za to, že žalovaný svoje procesné právo na výzvu súdu nevyužil a k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby sa nevyjadril. 40. Ak by však aj správny súd na účely rozhodnutia o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe prihliadal na argumenty KR PZ BA, bolo by potrebné vyhodnotiť ich ako nedôvodné. 41. Základná argumentácia KR PZ BA bola založená na tom, že dôvody vydania napadnutého rozhodnutia sú závažné a pretrvávajú. Správny súd pripomína, ako je zrejmé z obsahu žaloby a vyjadrenia KR PZ BA, že právnym dôvodom na vydanie napadnutého rozhodnutia bolo ustanovenie § 23 ods. 3 zákona o cestovných dokladoch, t.j. vydanie európskeho alebo medzinárodného zatýkacieho rozkazu na žalobcu. 42. Zo široko medializovaných všeobecne známych informácií vyplýva, že tak európsky ako aj medzinárodný zatýkací rozkaz na žalobcu boli 15.6.2022 odvolané. 43. Správny súd v tejto súvislosti odkazuje na mediálne správy publikované dňa 24.06.2022 o 09:49 hod zdroj: <https://www.J.>, podľa ktorých „Sudca ŠTS vyhovel návrhu prokurátora a dňa 15. júna 2022 odvolal príkaz na zatknutie, ako aj európsky a medzinárodný zatýkací rozkaz vydaný tunajším súdom dňa 22. decembra 2021 na obžalovaného Ing. M. V.". 44. Keďže vyjadrenie KR PZ BA k správnej žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je datované dňom 27.06.2022, t.j. najmenej tri dni po tom, ako sa informácia o zrušení zatýkacích rozkazov na žalobcu stala všeobecne známou, preto nemožno dospieť k inému záveru ako tomu, že
táto argumentácia KR PZ BA nie je súladná s aktuálnym stavom veci a ani so stavom veci, aký tu bol v čase vyjadrenia KR PZ BA. 45. Na základe vyššie uvedeného je potrebné konštatovať, že jediný právny dôvod vydania napadnutého rozhodnutia uvádzaný v žalobe a vyjadrení KR PZ BA medzičasom odpadol. 46. Je potrebné poukázať aj na argumentáciu KR PZ BA, ktoré tvrdilo, že napadnuté rozhodnutie hoc by bolo nezákonné, je potrebné rešpektovať. Súčasne uviedlo, že začalo konanie o preskúmaní napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania (pozn. súdu: v ktorom malo byť medzičasom podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie zrušené, čo ale súdu ku dňu vydania tohto rozhodnutia nebolo osvedčené). Povinnosťou súdu vyplývajúcou z ust. § 187 ods. 3 SSP bolo rozhodnúť o návrhu žalobcu o priznaní odkladného účinku žaloby do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného, resp. v prípade márneho uplynutia tejto lehoty od doručenia administratívneho spisu. V danom prípade lehota na rozhodnutie súdu by uplynula dňom 27.07.2022. 47. Uvedené by nasvedčovalo tomu, že samotné KR PZ BA najneskôr v čase písania vyjadrenia k správnej žalobe malo nielen vážne pochybnosti o zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ale malo/muselo si byť vedomé aj toho, že súčasne pominuli dôvody vydania napadnutého rozhodnutia. 48. Za tejto situácie argumentácia KR PZ BA o potrebe zamietnuť návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemá skutkové ani právne opodstatnenie. Naopak, správny súd má za to, že zamietnutie návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby za týchto skutkových aj právnych okolností by odporovalo princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu, keďže žalobcu nemožno obmedziť na jeho základných ústavných právach a právach garantovaných Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd na základe rozhodnutia, o ktorého vecnej správnosti/zákonnosti má pochybnosti sám správny orgán, ktorý ho vydal a aj jeho nadriadený, a preto priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť ani v rozpore s verejným záujmom. 49. Pre komplexnosť správny súd uvádza, že ak je predmetom prieskumu správneho súdu rozhodnutie o odňatí cestovného dokladu podľa § 23 ods. 3 zákona o cestovných dokladoch, už pre posúdenie dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je treba vyriešiť kolíziu základného ústavného práva žalobcu na slobodu pohybu a verejného záujmu na tom, aby boli náležite vyšetrené a potrestané všetky trestné činy, o ktorých sa orgány činné v trestnom konaní dozvedeli. V prípade, že zákonný dôvod vydania rozhodnutia podľa § 23 ods. 3 zákona o cestovných dokladoch odpadol, resp. nie je daný, potom skôr označenú kolíziu práv v danom prípade nemožno vyhodnotiť v neprospech žalobcu. 50. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe osvedčil hrozbu závažnej ujmy a zároveň neboli zistené žiadne dôvodu, pre ktoré by priznanie odkladného účinku správnej žalobe bolo v rozpore s verejným záujmom, správny súd dospel k záveru, že žalobca osvedčil splnenie základných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP. Preto súd v súlade s ust. § 185 písm. a) SSP priznal správnej žalobe zo dňa 30.03.2022 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.: ORPZ-BAI-OPP1-11-001/2022-ZU zo dňa 17.02.2022 odkladný účinok, a to do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 51. Správny súd v tomto štádiu konania z dôvodu potreby doplnenia vyjadrenia k žalobcom v replike uvádzaných skutočností a v tejto súvislosti i doplnenia administratívneho spisu, návrh na prerušenie konania nemohol posúdiť. 52. V súvislosti s prípadným zrušením napadnutého rozhodnutia, čo uviedol žalobca v replike a čo správny súd dosiaľ nemá preukázané, správny súd dáva do pozornosti ust. § 23 ods. 5 zákona o cestovných dokladoch, podľa ktorého ak zanikol dôvod, pre ktorý bol cestovný doklad odňatý, orgán, ktorý ho odňal, ho občanovi na jeho žiadosť bezodkladne vráti. Súd poukazuje tiež na ust. § 24 ods. 5 zákona o cestovných dokladoch, podľa ktorého ak po vydaní rozhodnutia o odňatí cestovného dokladu nedošlo bezodkladne k jeho odovzdaniu alebo zadržaniu, orgán, ktorý cestovný doklad vydal, tento cestovný doklad eviduje ako odcudzený; ak zanikol dôvod, pre ktorý bol cestovný doklad odňatý, evidovanie tohto cestovného dokladu ako odcudzeného sa zruší. 53. Z tvrdení žalobcu a KR PZ BA sa javí, že k odovzdaniu cestovného pasu žalobcu príslušnému orgánu na základe napadnutého rozhodnutiu zatiaľ nedošlo, nedošlo ani k jeho zadržaniu, avšak malo dôjsť k zmene v jeho evidencii na stav odcudzený. Správny súd nedisponuje v súčasnosti relevantnými dôkazmi o stave administratívneho konania, a teda ani o tom, či skutočne došlo k evidovaniu cestovného pasu žalobcu ako odcudzeného a či už bolo vydané rozhodnutie žalovaného, prípadne iného orgánu o zrušení napadnutého rozhodnutia. Avšak v prípade, že skôr uvedené skutočnosti nastali, v súlade s § 24 ods. 5 s prihliadnutím na princíp bezodkladnosti rozhodovania pri inštitúte odňatia cestovného dokladu je potrebné, aby evidencia cestovného pasu žalobcu ako odcudzeného bola príslušným orgánom zmenená/zrušená. Na takúto zmenu v evidencii sa nevyžaduje žiadna žiadosť žalobcu, na rozdiel od situácie, kedy by na základe napadnutého rozhodnutia došlo k odňatiu cestovného dokladu žalobcu.
54. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 1 písm. e) SSP).