Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_30T-76-2014.pdf
PDF · 118.64 KB
Case nature
Area
Subarea
30T/76/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Mariánom Dunčkom na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa 17. októbra 2016 takto
rozhodol:
Obžalovaná
L. U. I. C. G. F. Á. , nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A., B. XXXX/XX, t. č. W. M. U., W. XX,
sa uznáva za vinnú, že
ako matka maloletých detí J. U., nar. XX.XX.XXXX, a V. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., B. XXXX/ XX, v mieste trvalého bydliska a tiež všade inde, kde sa s deťmi zdržiavala, z nedbanlivosti umožnila svojim deťom, aby bezdôvodne vymeškávali vyučovacie hodiny počas povinnej školskej dochádzky na Základnej škole s materskou školou v A. na ulici B. L. XX, a to synovi J. ako žiakovi 1.B triedy a synovi V. ako žiakovi 2.A triedy v období od 23.09.2013 do 06.02.2014, v dôsledku čoho mal. J. v školskom roku 2013/2014 vymeškal celkovo 116 neospravedlnených vyučovacích hodín a mal. V. v školskom roku 2013/2014 vymeškal celkovo 128 neospravedlnených vyučovacích hodín, pričom napriek upozorneniam zástupcov školy, ako aj ÚPSVaR Trnava, žiadne opatrenia k náprave nevykonala,
teda
vydala z nedbanlivosti osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnila viesť záhaľčivý život,
čím spáchala
prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Tr. zák.
a odsudzuje sa:
Podľa § 211 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 37 písm. m/ Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanej určuje skúšobná doba v trvaní 4 (štyri) roky.
odôvodnenie:
V predmetnej veci na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie spočívajúce vo výsluchoch obžalovanej L. U. a svedkov L.. S. S., L.. R. C., L.. L. W., L.. V. B. a U.. T. Y.Q., ako aj boli na hlavnom pojednávaní oboznámené listinné dôkazy zo spisu.
*** Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní ***
Obžalovaná L. U. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je nevinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. V čase, keď deti nechodili do školy, sa nemala o ne ako postarať, bola na ulici, bola v tom čase vážne chorá a deti musela nechať svojej matke, ktorá si ich vzala do Kolína. V Kolíne sa vybavovala asi mesiac ich dochádzka do školy, vybavovali sa papiere, aby tam mohli nastúpiť do školy. Mrzí ju to, vždy urobila pre svoje deti čo mohla a vždy sa o ne postarala podľa svojich možností. Na Slovensku sa snažila si zariadiť veci tak, aby sa deti mohli vrátiť, ale potom zistila, že to nejde, a preto odišla za nimi do Kolína. Toto sa odohralo od 16.12.2013 do 06.01.2014. Konzultovala to s pracovníčkou ÚPSVaR Trnava - pani S., ktorá jej povedala, že v tej situácii bude najlepšie, ak deti zostanú u jej matky a v tomto smere aj podala návrh na súd na predbežné opatrenie. K neospravedlneným hodinám svojich detí, ktoré mali do 16.12.2013, uviedla, že deti boli choré, toto škole dokladovala potvrdeniami od lekárky L.. B.. Tiež v období 2 týždňov niekedy koncom septembra 2013 deti nechodili do školy, hoci neboli choré, a to preto, že ju majiteľ vyhodil z nájmu a nemala ako zabezpečiť, aby deti do školy chodili. V období od 16.12.2013, kedy s deťmi odišla do Čiech, až do 07.02.2014, kedy ich v Čechách prijali do školy, deti nenavštevovali školu preto, lebo s nimi bývala v Čechách a nemali vybavené papiere na to, aby v Českej republike mohli nastúpiť do školy. Bolo na to potrebné súdne rozhodnutie. Deti sú aktuálne u nej, a to od 12.12.2014. Jej matka, ktorá ich mala dovtedy v ČR, náhle ochorela, potom ju previezli na Slovensko, kde dňa 16.01.2015 zomrela. Má zabezpečenú aktuálne prácu aj bývanie. Pracuje od 09.01.2015 vo firme Z. A. Trnava ako operátor výroby, je zamestnaná na hlavný pracovný pomer a na dobu neurčitú. Býva v prenajatom trojizbovom byte od 06.01.2015. V období od septembra 2013 do februára 2014 žila sama, manžel jej iba niekedy posielal výživné vo výške 100,00 € až 150,00 € mesačne. Do práce nešla, lebo sa musela postarať o malú dcéru, ktorú nemala kde nechať. S výchovou detí jej na Slovensku nikto nepomáhal. V tomto období mala zdravotné problémy - chronické zápaly močových ciest alebo ľadvín, kvôli ktorým nemohla chodiť do práce. Informovala o tejto svojej situácii aj pani učiteľku C., ktorej povedala, že nemá kde bývať, že nemá pre deti prostriedky do školy a že prišla o bývanie. Pani učiteľka jej povedala, že ju chápe, na úrade práce jej tiež pomáhali, ale v tom období od 16.12.2013 už to nešlo, pretože toho na ňu bolo už moc, nemala finančné prostriedky, nemala kde bývať a nemal jej kto pomôcť. V období od 23.09.2013 do 06.02.2014 bývala najprv na adrese Y.. R. F. A. v prenajatom byte od známych. Keď jej manžel neposlal výživné, nemala z čoho zaplatiť výživné a oni ju vyhodili. Bolo to niekedy koncom septembra 2013. Vyhodili všetky jej veci aj veci detí vrátane školských potrieb. Narýchlo našla ubytovňu v W. J. na ulici B. v A. a tam bývala asi mesiac. V tomto hosteli prestala bývať, pretože tam bola malá izba a neboli tam dobré podmienky pre deti. Bývala tam so sestrou, ktorú keď nechala s deťmi, tak sa nedalo na ňu spoľahnúť, lebo sa nevedela o ne postarať. Potom od októbra 2013 do 16.12.2013 bývala v U., kde mala prenajatý byt, za ktorý platila nájom vo výške 320,00 € a súčasne vložila depozit za nájom, ktorý bol vo výške 200,00 €. Dňa 16.12.2013 deti zaviezla k starej matke a tie sa už potom na Slovensko nevrátili. Potvrdila, že ohľadom vymeškávania hodín ju niekoľkokrát kontaktovala aj škola. Pri opätovnom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že preukazovala školskému zariadeniu chorobnosť mal. detí v inkriminovanom období aj dodatočne, zrejme až po novom roku. Aktuálne mal. deti navštevujú S. L. Y. F. A. a doma sú len vtedy, keď sú naozaj choré. Zúčastňuje sa aktuálne aj rodičovských združení a chodí pre deti denne aj do školy.
Svedkyňa L.. S. S., pracovníčka ÚPSVaR A., vypovedala na hlavnom pojednávaní, že trestné oznámenie v tejto veci podával ÚPSVaR, nakoľko mali podnety zo S. B.. L. F. A. kvôli neospravedlneným hodinám, a to tak, ako sa uvádza v obžalobe. V inkriminovanom období im obžalovaná vôbec nepreukazovala ospravedlnenia za hodiny, ktoré boli vyhodnotené ako neospravedlnené. Obžalovaná bola predvolávaná k nim na úrad a bolo jej niekoľkokrát dohovárané pred podaním trestného oznámenia, že deti musia chodiť do školy a ak má nejaké problémy alebo potrebuje pomoc, treba to povedať a ÚPSVaR, ak bude vedieť pomôcť, tak jej pomôže. Bola tiež pravidelne informovaná, že dôsledkom jej konania môže byť opätovný trestnoprávny postih, preto boli u nej často opakované návštevy. Situáciu u obžalovanej
sledovali každodenne, aj komunikácia so školou bola na každodennom poriadku. S obžalovanou má ÚPSVaR dlhoročné skúsenosti. Obžalovaná väčšinou začala spolupracovať až vtedy, keď bolo neskoro. Stále sľubovala nápravu, že si musí vyriešiť finančné veci a bytovú otázku, no nestalo sa tak. Stále verbalizovala problémy s tým, že sú dočasné a že si ich vyrieši, nežiadala ich ale o pomoc, len konštatovala svoju situáciu, ktorú si sama vyrieši. Bola aj zapojená do projektu akreditovaného subjektu Kľúč n.o., no s pracovníkmi nespolupracovala. O zámere dať svoje mal. deti do školy do ČR ich obžalovaná neinformovala a ani s nimi nekonzultovala ďalší postup. Odviezla ich tam v decembri 2013 bez pasov a bez toho, aby o tom kohokoľvek informovala. Obžalovanej bolo aj odporúčané navštíviť kurátora pre dospelých, ktorý by riešil jej konkrétnu situáciu, nakoľko sa vyjadrila, že situáciu nezvláda a chce, aby deti boli zverené jej matke. Po odchode mal. detí do ČR sa tam vybavila škola a deti nastúpili na povinnú školskú dochádzku. Pokiaľ ide o chorobnosť detí, tak vždy situáciu konzultovali s ošetrujúcou detskou lekárskou mal. detí, ktorá im častokrát povedala, že matka s deťmi u nej nebola, ale stávalo sa, že vystavila ospravedlnenku dodatočne. Ale boli aj prípady, kde hodiny neboli nijako dokladované, že s deťmi nebola u lekára a tieto hodiny ospravedlnila ona ako ich matka. Po prečítaní zápisnice z č.l. 104 zo dňa 17.01.2014 uviedla, že všetko ohľadom školskej dochádzky riešili ÚPSVaR v Trnave, stará matka a ÚPSVaR v ČR so súhlasom obžalovanej, ktorá to v tom čase nechala na nich a vyjadrila sa, že nevládze a je chorá. Následne deti, aby nemuseli ísť do ústavu, tak sa predbežným opatrením zverovali starej matke do Čiech, čo bolo na želanie jej matky, s čím súhlasila aj obžalovaná. Z pohľadu ÚPSVaR to bolo v tom čase najlepšie riešenie vzhľadom na zdravý vývin maloletých detí. K súčasnému stavu uviedla, že vie o tom, že obžalovaná má ďalšie dieťa (mal. T.) a všetky jej deti žijú s ňou v spoločnej domácnosti a pokiaľ má správne informácie, tak sa o ne riadne stará a zabezpečuje im riadnu starostlivosť.
Svedkyňa L.. R. C., v inkriminovanom období triedna učiteľka mal. V. U. na ZŠ B.. L. F. A., na hlavnom pojednávaní vypovedala, že mal. V. mal neospravedlnené hodiny, nechodil do školy a bola ho hľadať na prvej adrese, ktorá bola uvedená ako Y.. R. F. A.. E. mal. V. bola problematická príprava na vyučovanie a jeho výsledky boli zlé. Obžalovaná sa nezaujímala o jeho výsledky v škole. Skôr na vyžiadanie jej predkladala lekárske potvrdenia, prípadne ospravedlnenky, ale nie všetko bolo ospravedlnené. Ona i škola (zástupkyňa riaditeľa) obžalovanú upozorňovali na neospravedlnené hodiny. Aj ju predvolávala opakovane na pohovory, na ktorých jej musela podpísať špeciálne tlačivá s tým, že ak nedôjde k náprave, vec bude riešená s ÚPSVaR. Obžalovaná vždy prisľúbila nápravu, ale neurobila žiadnu nápravu. Obžalovaná jej odôvodňovala absenciu mal. Erika tým, že mali problémy s bývaním, že sa sťahujú, že má nejaké svoje zdravotné problémy, nedostatok finančných prostriedkov, že žije oddelene od otca mal. detí. Obžalovaná konkrétne nič ohľadom svojej choroby neuvádzala.
Svedkyňa L.. L. W., v inkriminovanom období triedna učiteľka mal. J. U. na ZŠ K. L. F. A., na hlavnom pojednávaní vypovedala, že mal. J. obžalovaná nepúšťala do školy. Obžalovaná sa niekedy vôbec neozvala, preto jej musela zavolať, čo je s mal. J.. Obžalovaná sa zaujímala o jeho prospech iba keď mala lepšiu chvíľku. Komunikácia so školou bola z jej strany skôr vyhýbavá, vyhovárala sa na niečo. Mal. J. chodil do školy nie vždy pripravený. Obžalovanú si zavolala na pohovor, keď na štvrťroka vychádzalo mal. J. pokarhanie za neospravedlnené hodiny. Prvotne tieto neospravedlnené hodiny obžalovaná odôvodňovala tým, že sa museli presťahovať, ďalej z časového hľadiska nestíhala pre neho prísť, pretože bývali v T. Q.. Obžalovaná jej aj niekedy predkladala ospravedlnenia pre chorobu mal. J. od doktorky. Väčšinou ich však od nej museli urgovať. Obžalovaná jej spomínala v čase, keď začal mal. J. vymeškávať, že sa rozišla s jeho otcom a nikto jej nebol schopný pomôcť. Ako ďalšie dôvody absencie mal. J. jej uvádzala aj svoje zdravotné problémy alebo nedostatok finančných prostriedkov.
Svedkyňa L.. V. B., detská lekárka mal. detí, na hlavnom pojednávaní potvrdila obdobia chorobnosti mal. V. J. J.. Potvrdenia o chorobnosti u mal. V. U. boli vydané na obdobia od 17.09.2013 do 22.09.2013, od 17.10.2013 do 28.10.2013, od 16.12.2013 do 20.12.2013 a od 07.01.2014 do 20.01.2014. Naopak u mal. J. U. boli vydané na obdobia od 17.09.2013 do 22.09.2013, od 22.10.2013 do 25.10.2013, od 16.12.2013 do 20.12.2013 a od 07.01.2014 do 20.01.2014. Vedela, že obžalovanej vydala 1 potvrdenie aj napriek tomu, že až následne deti prišli na kontrolu. Bolo to vtedy, keď už deti boli v ČR u starej matky. Pravdepodobne to bolo v tom januári 2014, kedy boli obidve mal. deti choré a bolo vystavené potvrdenie o chorobnosti na to isté obdobie. Zo školy sa taktiež dotazovali na chorobnosť detí. Zároveň dodala, že predložené výmenné poukazy (č.l. 209) sú autentické s mojimi podpismi.
Svedok U.. T. Y., riaditeľ ZŠ B.. L. F. A., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaná k nim prišla zapísať dvoch synov - mal. J. J. V. do ročníkov v septembri 2013. Hneď v septembri bol porušený
školský poriadok, nakoľko obe deti vymeškali viac ako 20 hodín. To isté sa opakovalo nasledujúci mesiac. Oznámili to na odbor sociálnych vecí a rodiny a zriaďovateľovi školy - Mestu Trnava. Predtým sa skontaktovali s obžalovanou, čo bol problém, pretože viackrát zmenila bydlisko. Keď prišla do školy, písomne potvrdila podpisom, že mal. deti majú neospravedlnené hodiny. Potvrdil tiež, že do konca januára 2014 sa u mal. detí opakovala ich neospravedlnená neprítomnosť. Obžalovaná tvrdila, že mal. deti sú choré, preto pani zástupkyňa kontaktovala L.. B.Ú., avšak tá nepotvrdila, že u nej bola obžalovaná s deťmi. To bolo v októbri 2013. Dodal, že rodič môže dieťa ospravedlniť iba 2 dni a nad 3 dni vyžadujú lekárske ospravedlnenie. Povinnosťou rodiča je oznámiť do 24 hodín neprítomnosť a jeho dôvod. Ak tak neurobí, je povinnosťou triednej učiteľky zisťovať dôvod neprítomnosti. Obžalovaná škole neoznámila žiadne mimoriadne udalosti v rodine, ktoré by umožňovali postup podľa § 144 ods. 9 zákona o vzdelávaní. Škola nemala vedomosť o tom, že obžalovaná mieni premiestniť deti do školy v ČR. Dozvedeli sa to niekedy vo februári 2014, keď pani L. požiadala o preloženie detí do Čiech. Jedine, čo mali od obžalovanej, boli informácie, že mal. deti sú choré. Ničím iným neargumentovala. Z hľadiska správania obžalovanej dodal, že komunikácia bola z jej strany zlá, pričom v prípade, ak by mali vedomosť o problémoch na jej strane, po ich preverení by mohlo vedenie školy uvažovať o tom, že by ospravedlnilo neúčasť detí na povinnej školskej dochádzke. Spätne sa to podľa jeho názoru už nedá, nakoľko ide o úradné listiny.
Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené listinné dôkazy: fotokópia triednej knihy 1.B a 2.A triedy Základnej školy B.. L. F. A. (č.l. 35-78), oznámenia o zanedbávaní povinnej školskej dochádzky (č.l. 79-86), záznamy z pohovoru (č.l. 87-91), hodnotenie žiakov J. J. V. U. (č.l. 92-94), uznesenie OS Trnava č. k. 10PPOm/1/2014-29 a uznesenie KS v Trnave č. k. 11CoPOm/1/2014-38 (č.l. 97-98 a 100-103), zápisnica ÚPSVaR Trnava zo dňa 17.01.2014 (č.l. 104), záznam zo sociálneho šetrenia MÚ Kolín (č.l. 105-106), rozhodnutia o prijatí žiakov J. J. V. U. do Základnej školy v Kolíne (č.l. 107-110), potvrdenia o chorobnosti (č.l. 111), správa/lustrácia v Sociálnej poisťovni (č.l. 117-118 a 205-206), správy ÚPSVaR Trnava (č.l. 115-116 a 207), výmenné poukazy (č.l. 209), predložená zdravotná dokumentácia obžalovanej (č.l. 212-214 a 230-253) a potvrdenie MÚ v Kolíne (č.l. 215).
Z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo nasledovné:
Z fotokópii triednej knihy 1.B a 2.A triedy Základnej školy B.. L. F. A. (č.l. 35-78), oznámení o zanedbávaní povinnej školskej dochádzky (č.l. 79-86) a záznamov z pohovoru (č.l. 87-91) vyplynuli totožné skutočnosti, o ktorých na hlavnom pojednávaní vypovedali ako svedkovia L.. S. S., L.. R. C., L.. L. W. a U.. T. Y., a to pokiaľ ide o počet neospravedlnených hodín u mal. J. J. V. v inkriminovanom období, opakované poučovanie a upozorňovanie obžalovanej o následkoch jej konania (záznamy z pohovoru boli opatrené aj jej podpisom) a pod.
Z hodnotenia (posudku) na žiakov J. a V. U. (č.l. 92-94) vyplynulo okrem iného aj to, o čom tiež vypovedali svedkovia L.. S. S., L.. R. C., L.. L. W. a U.. T. Y.. Ďalej v období od 30.09.2013 do 04.10.2013 kontaktovala zástupkyňu riaditeľa ZŠ švagriná obžalovanej V. U., pričom oznámila, že mal. deti sú zdravé a obžalovaná ich z lajdáckosti do školy neposiela. Švagriná tiež kontaktuje školu každý deň a informuje sa, či obžalovaná deti do školy priviedla. Informovala aj o podmienkach nevyhovujúcich pre deti v domácom prostredí i o tom, že obžalovaná večery netrávi doma, chlapci sú hladní a nie je o nich patrične postarané.
Z uznesenia Okresnému súdu Trnava pod č. k. 10PPOm/1/2014-29 a uznesenia Krajského súdu v Trnave pod č. k. 11CoPOm/1/2014-38 (č.l. 97-98 a 100-103) vyplynulo, že na návrh ÚPSVaR v Trnave o nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75a O.s.p., ktorým by súd zveril dočasne mal. deti J., V. a M. V. do osobnej starostlivosti starej matky D. L., M.. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX, B., Č. D., najskôr okresný súd uznesením zo dňa 22.01.2014 zamietol a na odvolanie ÚPSVaR v Trnave krajský súd uznesením zo dňa 29.01.2014 rozhodol o nariadení predbežného opatrenia tak, že maloleté deti sa ponechávajú v starostlivosti starej matky D. L..
Zo zápisnice ÚPSVaR Trnava zo dňa 17.01.2014 (č.l. 104) vyplynulo, že na oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa dostavila obžalovaná, ktorá uviedla, že nemá v súčasnosti žiadne podmienky na zabezpečenie starostlivosti o svoje deti, nemá žiadne bývanie, prespáva u sestry, nikto z jej rodiny jej nevie pomôcť, sama už to nezvláda, dlhšiu dobu chodí s deťmi po prenájmoch a už nevládze, je chorá, nezvláda to už ani psychicky. Otec detí žije dlhodobo v Anglicku. Deti sú u jej matky
D. L. v Českej republike. Ona si chce dať deti zveriť, s týmto súhlasí, nechce, aby išli do ústavu, chce, aby boli zverené jej matke, ktorá na to má vytvorené podmienky, teda na ich výchovu a starostlivosť. Deti nechodia do školy, na čo je potrebný rozsudok o ich zverení starej matke, bez toho ich žiadna škola neprijme. Rodné listy detí nemá, pasy deťom vybaví. Záverom zápisnice je uvedené, že bude spísaný návrh na vydanie predbežného opatrenia o zverenie detí starej matke do náhradnej osobnej starostlivosti. Zápisnicu spísala L.. S. S..
Zo záznamu zo sociálneho šetrenia L. B. (č.l. 105-106) vyplynulo okrem iného aj to, že matka obžalovanej D. L. sa vyjadrila dňa 16.01.2014 tak, že obžalovaná je nespoľahlivá, niekoľkokrát sa sťahovala, deti neposielala do školy a neverí, že by bola schopná sa o deti riadne postarať. Sociálne šetrenie sa uskutočnilo na telefonický podnet ÚPSVaR v Trnave zo dňa 15.01.2014
Z rozhodnutí o prijatí žiakov J. J. V. U. do Základnej školy v Kolíne (č.l. 107-110) vyplynulo, že deti boli prijaté od 07.02.2014.
Z potvrdení o chorobnosti (č.l. 111) vyplynulo, že mal. V. I. J. boli obaja chorí v obdobiach od 16.12.2013 do 20.12.2013 a od 07.01.2014 do 20.01.2014.
Zo správy/lustrácie v Sociálnej poisťovni (č.l. 117-118 a 205-206) vyplynulo, že v inkriminovanom období uvedenom v obžalobe nebola obžalovaná registrovaná v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec u zamestnávateľa v SR.
Zo správy ÚPSVaR Trnava (č.l. 115-116 a 207) vyplynulo, že obžalovaná nebola ku dňu 07.05.2014 vedená ako uchádzačka o zamestnanie, v období od 01.08.2009 do 31.12.2013 poberala prídavok na dieťa a v období od 01.07.2010 do 30.06.2013 poberala naopak rodičovský príspevok.
Zo zdravotnej dokumentácie obžalovanej (č.l. 212-214 a 230-253) vyplynulo, že jej obsahom je iba jedno vyšetrenie obžalovanej v inkriminovanom období uvedenom v obžalobe, a to zo dňa 07.11.2013 vo večerných hodinách, v ktorý deň však deti boli v škole (č.l. 214 a 250) a obžalovaná nebola z týchto dôvodov hospitalizovaná v zdravotníckom zariadení.
Z výmenných poukazov (č.l. 209) vyplynulo, že ich obsah korešpondoval s výpoveďou svedkyne L.. V. B. pokiaľ ide o obdobia chorobnosti mal. detí.
Z potvrdenia MÚ v Kolíne (č.l. 215) vyplynulo, že ide o potvrdenie o sociálnom šetrení podľa záznamu zo sociálneho šetrenia MÚ Kolín (č.l. 105-106).
*** Výrok o vine ***
V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278 ods. 1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd mal za preukázané, že sa skutok uvedený v obžalobe stal a že tento skutok spáchala obžalovaná L.J. U..
Obžalovaná sa počas hlavného pojednávania bránila tvrdeniami, že mala zdravotné, finančné i bytové problémy a nikto jej nemohol pomôcť. Pre deti robila všetko, čo mohla a už to ďalej v tom čase psychicky nezvládala, preto deti poslala svojej matke do ČR, kde neskôr nastúpili do školy.
Prezentovaná obrana obžalovanej však bola vyvrátená vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní, ktorého výsledky boli v neprospech obžalovanej. Z vykonaného dokazovania bolo možné vyvodiť jednoznačný záver, že obžalovaná umožnila svojim deťom, aby bezdôvodne vymeškávali vyučovacie hodiny počas povinnej školskej dochádzky na ZŠ B.. L. F. A., a to synovi J.i ako žiakovi 1.B triedy a synovi V. ako žiakovi 2.A triedy v období od 23.09.2013 do 06.02.2014, v dôsledku čoho mal. J. v školskom roku 2013/2014 vymeškal celkovo 116 neospravedlnených vyučovacích hodín a mal. V. v školskom roku 2013/2014 vymeškal celkovo 128 neospravedlnených vyučovacích hodín. Ak ide o obranu obžalovanej, tak obžalovaná preukázateľne nevyužila všetky možnosti, ktoré mala na nápravu tohto stavu, nepožiadala o pomoc príslušné inštitúcie ani osoby, ktoré vystupovali v
predmetnej trestnej veci ako svedkovia. Títo svedkovia potvrdzovali, že komunikácia s obžalovanou bola zlá, komplikovaná, táto sa viac vyhovárala ako riešila spomenutú situáciu a napriek poučovaniam a upozorneniam nevykonala žiadne opatrenia k náprave. Celkovo bolo správanie obžalovanej vo vzťahu k svojim povinnostiam ako rodiča neospravedlniteľné, naviac aj v situácii, kedy už bola v minulosti pre totožný trestný čin odsúdená a musela si byť vedomá trestnoprávnych následkov svojho opätovného konania. Je potrebné zdôrazniť, že v porovnaní s obdobím páchania trestnej činnosti, ktoré sa jej kládlo za vinu, obžalovaná až dňa 17.01.2014 (viď zápisnica spísaná na ÚPSVaR) urobila prvý reálny krok k tomu, aby jej deti mohli opäť chodiť do školy, avšak v inom štáte, pričom z hľadiska právnej úpravy bolo zrejmé, že bez rozhodnutia súdu nemohli deti nastúpiť do školy, nakoľko boli v starostlivosti obžalovanej ako ich matky. Aj to bola istotne pohnútka pre obžalovanú, aby do zápisnice na ÚPSVaR v A. požiadala o pomoc, následkom čoho bolo na návrh ÚPSVaR v Trnave vydané Krajským súdom v Trnave predbežné opatrenie, na podklade ktorého mohli byť obe mal. deti (ktoré boli predbežným opatrením ponechané v starostlivosti matky obžalovanej) zapísané na základnú školu do ČR od 07.02.2014. Obe mal. deti sa však v ČR nachádzali už od 16.12.2013, kedy ich zaviezla obžalovaná do ČR, a to bez vedomia školy i ÚPSVaR v Trnave. Taktiež potvrdenia o chorobnosti mal. detí v januári 2014 po tom, čo ich zaviezla do ČR, boli vydané zjavne nesprávne, nakoľko deti neboli osobne pítomné u L.. V. B., ich lekárky, pričom potvrdenia o chorobnosti boli vydané bez ich vyšetrenia, čo potvrdila sama lekárka. Pokiaľ ide o ďalšie skutočnosti uvádzané obžalovanou na jej obranu, tie vyhodnotil súd ako irelevantné, nakoľko obžalovaná nepreukázala také zdravotné problémy, ktoré by sa odzrkadlili aj na neospravedlnených hodinách jej detí v škole.
Z rozboru skutkovej podstaty prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. vyplýva, že objektom tohto trestného činu je záujem na riadnej výchove osôb mladších ako 18 rokov. Znak „vydanie nebezpečenstvu spustnutia“ je naplnený, ak si taká osoba v dôsledku konania páchateľa osvojuje škodlivé návyky, povahové črty alebo sklony a záujmy, ktoré spravidla vedú k morálnemu úpadku (ten však v konkrétnom prípade nemusí nastať). Pod pojmom „záhaľčivý život“ sa rozumie parazitný spôsob života a zaraďuje sa sem aj dlhšie trvajúce záškoláctvo. O umožnenie viesť záhaľčivý život pôjde vtedy, ak sa osobe mladšej ako 18 rokov vytvoria podmienky na vznik nežiaducich návykov a sklonov. Páchateľom môže byť ktokoľvek. Pokiaľ však podstata konania spočíva v opomenutí riadne dohliadať na ohrozenú osobu, prichádzajú do úvahy len páchatelia, ktorým táto povinnosť vyplýva zo zákona alebo úradného rozhodnutia. Na trestnú zodpovednosť stačí aj nedbanlivosť. Zavinenie sa musí vzťahovať na všetky znaky tohto trestného činu, vrátane veku ohrozenej osoby.
Z hľadiska tohto rozboru a vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní súd uznal obžalovanú L. U. vinnou zo spáchania prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., nakoľko boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu. Obžalovaná vydala z nedbanlivosti svoje mal. deti V. J. J., teda osoby mladšie ako 18 rokov (o veku ktorých musela mať vedomosť) nebezpečenstvu spustnutia tým, že im umožnila viesť záhaľčivý život, resp. umožnila im dlhodobejšie záškoláctvo.
Na strane obžalovanej L. U. neboli zistené žiadne okolnosti vylučujúce jej trestnú zodpovednosť (§ 22 a § 23 Tr. zák.). Naplnená bola i subjektívna stránka, t.j. zavinenie, pretože obžalovaná konala vo forme vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a/ Tr. zák., t.j. vedela, že môže spôsobom uvedeným v Tr. zák. porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehala, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Uvedený záver je možné jednoznačne vyvodiť z jej obrany v predmetnom trestnom konaní, ako aj z vykonaného dokazovania. Naplnený bol i objekt útoku a objektívna stránka, t.j. také konanie obžalovanej, ktoré vyplýva zo stíhaného skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku.
*** Výrok o treste ***
V súvislosti s výrokom o treste boli na hlavnom pojednávaní oboznámené tieto listinné dôkazy: správa o povesti z MÚ Trnava (č.l. 114), lustrácia v STA (č.l. 226), odpis RT (č.l. 227), register priestupkov (č.l. 229) a podstatný obsah spisu OS Trnava sp. zn. 2T/67/2012.
Z oboznámených správ o povesti obžalovanej vyplynulo nasledovné:
Obžalovaná nie je z miesta bydliska bližšie hodnotená. Priestupkovo postihovaná nebola od 01.01.2010. Bola však v minulosti opakovane súdne trestaná pre trestnú činnosť majetkového charakteru (krádeže a úverový podvod), za čo jej boli vždy uložené podmienečné tresty odňatia slobody, pričom v prípade 3 odsúdení sa na ňu hľadí, ako keby nebola odsúdená (Okresný súd Bratislava II sp. zn. 5T/45/2007, Okresný súd Trnava sp. zn. 5T/118/2006 a Okresný súd Trnava sp. zn. 30T/9/2009). Bola tiež odsúdená pre totožnú trestnú činnosť ako v predmetnej trestnej veci trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 20.11.2012 sp. zn. 2T/67/2012, právoplatným dňa 11.01.2013, a to pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., za čo jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 (dva) roky do 11.01.2015. Z obsahu pripojeného spisu vedeného pod sp. zn. 2T/67/2012 zároveň vyplynulo, že v tejto veci bola uznaná vinnou zo spomenutého prečinu spáchaného z nedbanlivosti, pričom toto odsúdenie ešte nemá zahladené, resp. nehľadí sa na ňu, ako keby nebola odsúdená, nakoľko bol daný len pokyn na oznámenie pre Register trestov, že sa obžalovaná v skúšobnej dobe osvedčila (tento pokyn nebol ku dňu vyhlásenia rozsudku ešte realizovaný). Zároveň bola obžalovaná odsúdená aj súdom cudzieho štátu tiež na podmienečný trest (Okresní soud Břeclav sp. zn. 1T/27/2014). Okrem odsúdenia vedeného pod sp. zn. 2T/67/2012 sa voči nej v SR od 01.01.2010 na súdoch nevedie žiadne ďalšie trestné konanie.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosti jej nápravy. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím k tomu, že u obžalovanej nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, ale zistil u nej jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. m/ Tr. zák. - už bola za trestný čin odsúdená, pričom súd vzhľadom k tomu, že aj predošlá trestná činnosť obžalovanej bola pre totožný trestný čin, prihliadal na toto jej predošlé odsúdenie vedené pod sp. zn. 2T/67/2012, ktoré tiež nebolo ešte zahladené), ako aj na aktuálnu situáciu v rodine obžalovanej, keď dôsledne prihliadal na zásadu uvedenú v ustanovení § 34 ods. 3 Tr. zák. (trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby), dospel k záveru, že obžalovanej L. U. postačuje uložiť opäť trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok (t.j. pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby podľa § 211 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na úpravu trestnej trestnej sadzby z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností, keď trest mohol ukladať po úprave v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. v sadzbe od 8 mesiacov do 2 rokov) s podmienečným odkladom, avšak na dlhšiu skúšobnú dobu, a to v trvaní 4 (štyri) roky. Takto uložený trest zabezpečí v prípade obžalovanej najmä ochranu spoločnosti tým, že jej zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí tiež podmienky na jej výchovu k tomu, aby viedla riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest bude nepochybne vyjadrovať jej morálne odsúdenie spoločnosťou. Zároveň súd nezistil splnenie podmienok na uloženie alternatívneho trestu (ako primárneho), prípadne na uloženie sekundárneho trestu. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody považoval súd zároveň v predmetnej trestnej veci za neprimerane prísne s tým, že na nápravu obžalovanej bude postačovať i hrozba takéhoto trestu.
Napriek skutočnosti, že trestnú činnosť obžalovaná L. U. spáchala v skúšobnej dobe určenej jej pri podmienečnom odsúdení v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 2T/67/2012, vzhľadom k nedbanlivostnému trestnému činu, pre ktorý bola uznaná za vinnú v predmetnej trestnej veci, bolo možné opätovne uložiť jej podmienečný trest odňatia slobody, nakoľko tomu nebránilo ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. Súd však túto skutočnosť (opätovne spáchaná tá istá trestná činnosť) zohľadnil tak, že určil dlhšiu skúšobnú dobu, počas ktorej bude obžalovaná povinná viesť riadny život, inak dôjde k výkonu trestu odňatia slobody.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok.