Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/60/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Bratislave l, samosudca JUDr. Roland Kemény, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.10. 2016, takto

rozhodol:

obžalovaný:

Z. X., nar. XX. XX. XXXX/XXXX K. I., trvale bytom Bratislava, K. G. Č.. XXX/XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

za obdobie od 19.02.2013 do 31.08.2014 si riadne neplní svoju vyživovaciu povinnosť v zmysle § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá mu bola deklarovaná aj rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, číslo konania 1P/21/2009-54 zo dňa 30.09.2009, právoplatným dňa 30.12.2009, na základe ktorého bol zaviazaný prispievať na výživu svojho syna X. M., nar. XX.XX.XXXX, čiastku 100,- € mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, čím zostal dlžný svedkovi - poškodenému X. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bývajúcemu v I., na E.. W.. M.. P.. S. Č. XXXX/XX, na riadnom výživnom celkovú čiastku 1.900,- €, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I, číslo konania 6T/ 2/2013 zo dňa 28.01.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.02.2013,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona,

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný, výživné ale splácať nemohol, lebo bol nezamestnaný, spláca úver v banke a nový úver mu banka nedala.

Vyhlásením obžalovaného mal súd jeho vinu za preukázanú, ale musí skonštatovať, že sa v žiadnom prípade nedá akceptovať ospravedlnenie obžalovaného, prečo nezaplatil, resp. neplatil ani čiastočne zaostalé výživné. V prípravnom konaní ako i v konaní pred súdom uvádzal, že je zamestnaný a niekoľkokrát prejavil ústne snahu zaplatiť zaostalé výživné, z jeho konania však vyplýva, že to boli iba formálne vyhlásenia. Nič mu nebránilo poukazovať aspoň čiastky výživného, čo sa však nestalo. V danom prípade bol súd dlhú dobu k obžalovanému mimoriadne zhovievavý v snahe, aby sa v prvom rade uspokojil nárok jeho syna. Na hlavnom pojednávaní dňa 23.09.2015 obžalovaný prehlásil, že je schopný celé zaostalé výživné splatiť do jedného mesiaca, čo však nespravil ani do termínu hlavného pojednávania dňa 11.11.2015. Dňa 26.04.2016 požiadal splácať dlh na výživné po 100,- € mesačne, lebo celú sumu nie je v jeho silách zaplatiť. Na hlavnom pojednávaní dňa 09.05.2016 oznámil, že má čistý mesačný príjem 560,- € a súd mu uložil do ďalšieho hlavného pojednávania splatiť minimálne čiastku 1.000,- €. Do 22.06.2016 nesplatil nič, ale na hlavnom pojednávaní sa vyjadril, že 10.07.2016 poukáže 1.000,- € a zvyšok vyplatí do 3 mesiacov. Do rozhodnutia súdu dňa 17.10.2016 nezaplatil nič.

Obžalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 6T/2/2013 zo dňa 28.01.2013 uznaný vinným pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky a zároveň mu bola uložená povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

Okrem tohto odsúdenia bol obžalovaný v minulosti 9 krát súdne trestaný, hľadí sa naňho akoby nebol odsúdený.

Po takto vykonanom dokazovaní ma súd za jednoznačne preukázané, že sa skutok stal, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a že sa ho dopustil obžalovaný, ktorý sa k nemu aj priznal. Tým, že najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci bol v posledných dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený, obžalovaný naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, 3 písmeno c) Trestného zákona po subjektívnej i objektívnej stránke.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, na osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy. Súd zobral do úvahy aj skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil úmyselného trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za rovnaký prečin zanedbania povinnej výživy.

Po zvážení všetkých okolností prípadu súd dospel k záveru, že na obžalovaného je potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody, ktorý mu uložil na spodnej hranici trestnej sadzby.

Keďže sa na obžalovaného v prípade odsúdení pre úmyselné trestné činy, v ktorých bol vo výkone trestu odňatia slobody hľadí akoby nebol odsúdený, súd ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na podpísaný súd.