Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39C-273-2015.pdf
PDF · 83.4 KB
Case nature
Area
Subarea
39C/273/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudcom Marekom Mikulčíkom, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s. r. o. so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: L. B., E.. Č..: XXXXXX/ XXXX, V. F. XX, XXX XX V., štátny občan SR, o zaplatenie 478,52 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1 Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 24. novembra 2015 domáhal proti žalovanému zaplatenia 478,52 € s príslušenstvom a náhrady trov konania, titulom úveru.
2 Pobyt žalovaného sa zistiť nepodarilo a podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku bol žalovanému ustanovený opatrovník, ktorý sa k doručenej žalobe nevyjadril.
3 Súd vo nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žalobcom predložených listinných dôkazov a to: č.l. 6-7 - zmluva o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb Flexi účtu zo dňa 15. 1. 2009, č.l. 8-10 - výpoveď zmluvy o bežnom účte s doručenkou, č.l. 11 - výpis z bankovej knihy, č.l. 12-25 - všeobecné obchodné podmienky VÚB, a. s. pre depozitné produkty, č.l. 26 - oznámenie o postúpení pohľadávky, č.l. 27-28 - podací hárok, č.l. 29 - predžalobná výzva, č.l. 31-32 - podací hárok, z ktorých mal za preukázaný nasledovný skutkový stav veci: Žalobca, ako postupník na strane jednej, a právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave (ďalej len „právny predchodca žalobcu“), ako postupca na strane druhej, uzavreli dňa 24.9.2014 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá vznikla z titulu nesplateného úveru poskytnutého vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX. Právny predchodca žalobcu , ako banka na strane jednej a žalovaný, ako majiteľ účtu uzavreli dňa 15. januára 2009 zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, na základe ktorej banka pre majiteľa účtu otvorila a viedla bežný účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX v mene euro. Súčasťou uvedenej zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. pre depozitné produkty, v ktorých sa v bode v 4.10.1. uvádza: „ Po splnení nami stanovených kritérií, ktoré závisia najmä od kreditných obratov realizovaných na Vašich bežných účtoch a pravidelnosti realizovania kreditných obratov na Vašich účtoch, môžeme zriadiť k Vášmu bežnému účtu Povolené prečerpanie. Povolené prečerpanie Vám poskytneme na dobu trvania Zmluvy o bežnom účte, ku ktorému sa Povolené prečerpanie zriadenie. Povolené prečerpanie Vám bude zriadené na bežnom účte najneskôr do troch Bankových pracovných dní od nášho rozhodnutia o súhlase s Povoleným prečerpaním. Povolené prečerpanie je účinné jeho zriadením na bežnom účte. O výške a začiatku Povoleného prečerpania Vás budeme písomne informovať. Na povolené prečerpanie nemáte právny nárok a My nemáme povinnosť Vám ho
zriadiť.“. Bod 4.10.5. všeobecných podmienok znie nasledovne: „ V prípade, ak Povolené prečerpanie využívate, tak sa naše aj Vaše práva a povinnosti primerane spravujú ustanoveniami zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka a týmito Podmienkami. “. V zmysle bodu 5.1.7.: „Povolené prečerpanie je úročené úrokovou sadzbou podľa Úrokových sadzieb pre depozitné produkty, ktorej výšku môžeme kedykoľvek jednostranne meniť a ktorú Vám oznamujeme Zverejnením.“. Z výpovede zmluvy o bežnom účte s doručenkou mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu dňa 14. 10. 2013 žalovanému zaslal doporučene poštou výpoveď zmluvy o bežnom účte číslo XXXXXXXXXX, pričom táto bola dňa 17.10.2013 uložená na pošte. Z výpisu z bankovej knihy mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu dňa 15. 1. 2009 otvoril žalovanému bežný účet číslo XXXXXXXXXX, dňa 27. 5. 2009 k bežnému účtu poskytol povolené prečerpanie s limitom vo výške 610,- € a dňa 14. 10. 2013 žalovanému zaslal výpoveď.
4 Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
5 Súd dospel k záveru, že žalobný návrh žalobcu je nedôvodný, nakoľko žalobca v ňom uplatňuje premlčaný nárok. Po zhodnotení zisteného skutkového stavu mal súd za to, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o bežnom účte, pričom z právneho hľadiska ide o spotrebiteľský vzťah. Súčasťou všeobecných obchodných podmienok zmluvy o bežnom účte je dojednanie, ktorým právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver spravujúci sa ustanoveniami Obchodného zákonníka, na ktorý sa v dôsledku povahy účastníkov vzťahu aplikuje tiež zákon o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že veriteľ a žalovaný neuzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere písomne na jednej listine, ale žalovaný podpísal veriteľom predformulované, do všeobecných obchodných podmienok zmluvy o bežnom účte zakomponované dojednanie, podľa ktorého veriteľ k zriadenému bežnému účtu mohol jednostranne zriadiť službu povoleného prečerpania účtu formou debetného zostatku, pričom práva a povinnosti žalovaného sa mali primerane spravovať ustanovenia Obchodného zákonníka o úvere. Uvedené dojednanie nemožno považovať za platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže toto dojednanie neobsahovalo žiadne individualizované údaje úveru, a to nielen podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, keď v zmluve absentoval údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ale ani podľa Obchodného zákonníka, keď v dojednaniach účastníkov absentoval údaj o dojednanej úrokovej sadzbe. Takýto právny úkon nemožno posúdiť ako riadne uzavretie úverovej zmluvy a obdobné dojednanie treba posúdiť ako neplatné pre jeho neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takto uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere treba preto pre nedostatok písomnej formy považovať podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch za neplatnú, keďže prejavy vôle účastníkov uzavrieť zmluvu určitého obsahu neboli zachytené na obsahovo zhodnej listine, pričom je zrejmé, že konečný obsah zmluvy určil veriteľ. Takto veriteľom určené zmluvné podmienky a podmienky, z ktorých by bolo možné určito identifikovať záväzok žalovaného, neboli žalovaným písomne prijaté, pričom čerpanie úveru spojené s predchádzajúcou písomnou komunikáciou zo strany veriteľa a následnú konkludentnú komunikáciu žalovaného s veriteľom nemožno považovať za úkon, ktorým by došlo k akceptácii podmienok ohľadne výšky úverového rámca alebo ktorým by došlo k riadnemu písomnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ z neplatne uzatvorenej zmluvy žalovaný niečo obdržal, vzniklo u neho bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať na základe predpisov občianskeho práva. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje vo všeobecnej dvojročnej premlčacej dobe. Pokiaľ žalovaný dňa 14.10.2013 zmluvu o bežnom účte písomne vypovedal, bezdôvodné obohatenie u žalovaného vzniklo najneskôr do 14.10.2013, teda nasledujúci deň - 15.10.2013 si mohol právny predchodca žalobcu voči žalovanému po prvýkrát uplatniť právo na vydanie bezdôvodného obohatenia na súde. Pokiaľ si žalobca uplatnil svoje právo na súde dňa 24.11.2015, urobil tak až po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, súd v zmysle § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa prihliadol na premlčanie i bez námietky žalovaného, a žalobu v celom rozsahu zamietol.
6 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania. O konkrétnej výške náhrady trov konania však nebude nutné rozhodovať po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.