Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-17-2014.pdf
PDF · 97.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-16C/17/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Č a d c i sudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou v právnej veci žalobkyne B. I., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, proti žalovanému EURO CASH, s.r.o., so sídlom ČSA 24, Banská Bystrica, IČO: 36 637 301, zastúpenému JUDr. Ondrejom Sochorom, advokátom, IČO: 42192803, ul. Prof. Sáru č. 3873/44, Banská Bystrica, o neplatnosť záložnej zmluvy, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Žalovaný m á v o č i žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Podaním návrhom došlým súdu dňa 28.1.2014 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala určenia neplatnosti úverovej zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 3.5.2013. Ďalej sa domáhala určenia neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 3.5.2013. Taktiež sa domáhala voči žalobcovi primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 150,-€ a trov konania.
2. Okresný súd Čadca uznesením č.k. 16C/17/2014-190 zo dňa 29.4.2016 konanie o návrhu v časti o určenie neplatnosti úverovej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným č. XXXXXXX zo dňa 3.5.2013 a uloženia povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni primerané zadosťučinenie vo výške 150,- € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia zastavil, z dôvodu nedostatku právomoci okresného súdu vec rozhodnúť , nakoľko medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere a žalobkyňa súdu nepreukázala, že úverovú zmluvu zo dňa 3.5.2013 uzatvorila ako spotrebiteľ. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.6.2016. Predmetom konania je tak návrh žalobkyne na určení neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 3.5.2013 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným.
3. Podaný návrh odôvodnila tým, že dňa 3.5.2013 uzatvorila so žalovaným úverovú zmluvu č. 1102913, pričom podmienkou žalovaného k poskytnutiu úveru bolo založenie živnosti. Nakoľko žalovaný bol ochotný jej finančné prostriedky poskytnúť len ako podnikateľke, preto si dňa 1.5.2013 založila živnosť, ktorú činnosť ukončila dňa 1.6.2013. Žalovaný na zabezpečenie svojej pohľadávky uzatvoril s ňou dňa 3.5.2013 zmluvu o záložnom práve, ktorým si zabezpečil svoju pohľadávku na základe zmluvy č. XXXXXXX uzavretej dňa 3.5.2013 vo výške 7.500,-€. Predmetom zálohu sú nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve nachádzajúce sa v k.ú. E., obce Č., evidované na LV č. XXXX, ktorých trhová hodnota je 25.000,-€. Záložnú zmluvu považuje od samého počiatku za neplatnú s poukazom na ustanovenie § 39 Obč. zák. a to z dôvodu nepomeru poskytnutého úveru a hodnoty predmetu záložného práva. Ustanovenia v záložnej zmluve, ktorými ako záložný dlžník obmedzený v nakladaní s danou nehnuteľnosťou bod 3.2. písm.a) Záložnej zmluvy odporujú zákonom sledovanému zmyslu záložného práva a preto sú podľa § 39 Obč. zák. neplatné, nakoľko sú v rozpore so zákonom. Naliehavý právny záujem odôvodňuje nutnosťou poskytnutia súdnej ochrany jej ohrozenému vlastníckemu právu z
dôvodu, že výkonom záložného práva jej hrozí nenapraviteľná ujma spočívajúca v strate nehnuteľného majetku, ktorého hodnota výrazne prevyšuje výšku jej dlhu a bez dočasnej úpravy a bezodkladného zásahu súdu by sa jej právne postavenie podstatne zhoršilo. Ako dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia označila žalobkyňa zmluvu o zriadení záložného práva č.l. 7 až 10 spisu. Žalobkyňa ďalej súdu oznámila, že jej bolo zo strany žalovaného doručené oznámenie o tzv. zosplatnení úveru a výzva na úhradu dlžnej pohľadávky, kde už žalovaný od nej požaduje zaplatenie sumy v celkovej výške 42.227,25 € s tým, že pokiaľ uvedenú sumu v lehote do 15.11.2013 neuhradí budú nútení uspokojiť ich pohľadávku predmetom nehnuteľností, na ktoré je zriadené záložné právo na základe zmluvy o zriadení záložného práva. Ako dôkaz označila oznámenie o tzv. zosplatnení úveru č.l. 12.
4. Žalovaný sa k žalobnému návrhu písomne vyjadril dňa 30.4.2014 (č.l. 23 až 30). Vo svojom vyjadrení uviedol, že pokiaľ žalobkyňa ako dôvod neplatnosti záložnej zmluvy uvádza údajný nepomer poskytnutého úveru a hodnoty predmetu záložného práva, ako aj údajný rozpor s dobrými mravmi, nie je mu zrejmé a žalobkyňa ani bližšie nešpecifikovala v čom vidí rozpor predmetnej záložnej zmluvy s dobrými mravmi, nakoľko ide o pomerne jednoduchú, priehľadnú a štandartnú zmluvu, v zmysle ktorej sa môže veriteľ domáhať uspokojenia svojej pohľadávky formou dobrovoľnej dražby. Nesúhlasí s názorom žalobkyne, že samotný nepomer medzi hodnotou úveru a hodnotou predmetu záložného práva by mohol spôsobiť absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy ako celku, nakoľko je výlučne na veriteľovi, aké zabezpečenie bude požadovať. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že bod 3.2. písm.a) Záložnej zmluvy je neplatný, nakoľko obmedzuje žalobkyňu s nakladaním s nehnuteľnosťou s tým sa nestotožňuje, nakoľko predmetné ustanovenie nebráni prevodu nehnuteľnosti, ale takýto prevod viaže na súhlas veriteľa, t.j. cieľom predmetného ustanovenia, nie generálny zákaz previesť nehnuteľnosť na inú osobu, ale udelenie súhlasu zo strany veriteľa, ktoré má za cieľ, aby bol veriteľ informovaný o zamýšľanom prevode nehnuteľnosti. Ak by uvedené ustanovenie bolo neplatným dojednaním, tak nespôsobuje a ani nemôže spôsobiť neplatnosť záložnej zmluvy ako celku. Žalovaný taktiež poukázal na to, že pokiaľ by bola úverová zmluva, ktorú zabezpečuje zmluva o záložnom práve neplatná, neplatnosť úverovej zmluvy nespôsobuje automaticky neplatnosť záložnej zmluvy a to najmä s ohľadom na ustanovenie bodu 1.3. Zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá jednoznačne zabezpečuje nielen konkrétne nároky z titulu úverovej zmluvy, ale aj pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vznikli alebo vzniknú v súvislosti s úverovou zmluvou. To znamená, že aj v prípade ak by bola úverová zmluva neplatná ako celok, čím by odpadol právny dôvod plnenia zo strany žalobcu v prospech žalobkyne (poskytnutie úveru), tak aj za uvedenej situácie by záložná zmluva zabezpečovala nárok žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu neplatnej úverovej zmluvy. Nakoľko zmluva o zriadení záložného práva obsahuje všetky zákonnom vyžadované náležitosti, pričom v danom prípade nepochybne nejde o závislú zmluvu, má žalovaný za to, že dôvod na vyslovení neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva nie je daný. Preto navrhol, aby súd návrh žalobkyne ako nedôvodný zamietol a priznal mu náhradu trov konania.
5. Žalovaný sa k podanému žalobného návrhu taktiež vyjadril aj písomne dňa 12.9.2016 (č.l. 196, 197). Vo svojom vyjadrení s poukazom na ustanovenie § 151 CSP poprel všetky skutkové tvrdenia, ktoré žalobkyňa uviedla v žalobe a to, že záložná zmluva je absolútne neplatná s poukazom na ustanovenie § 39 Obč. zák. (rozpor s dobrými mravmi) a po b) že záložná zmluva je neplatná z dôvodu nepomeru výšky poskytnutého úveru a hodnoty predmetného záložného práva. Žalovaný uviedol, že v prípade ak otázka platnosti, neplatnosti záložnej zmluvy je len otázkou predbežnou vo vzťahu k určeniu, či tu právo je alebo nie je (záložné právo), nie je na takomto určení daný naliehavý právny záujem. Na určení, že je neplatná záložná zmluva, na základe ktorej bolo vložené do katastra nehnuteľnosti záložné právo nie je daný naliehavý právny záujem. K odstráneniu neistoty v právnom postavení žalobcu môže viesť len určenie toho, či tu záložné právo je alebo nie je (rozsudok NS ČR zo dňa 29.4.2003 sp.zn. 21Cdo/58/2003). Obdobný právny názor zaujal vo svojom uznesení zo dňa 25.2.2009 NS SR v konaní vedenom pod sp.zn. 4Cdo/89/2007. Ďalším dôvodom, pre ktorý nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti záložnej zmluvy je to, že samotný zákon o dobrovoľných dražbách č. 5272002 Z.z. s účinnosťou od 1.6.2014 v ustanovení § 21 ods.2 ako podmienku možnosti domáhať sa vyslovenia neplatnosti dobrovoľnej dražby zaviedol nový dôvod, ktorým je spochybňovanie platnosti záložnej zmluvy. To znamená, že v prípade ak žalobkyňa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, potom samotný zákon o dobrovoľných dražbách jej priznáva právo domáhať sa určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby práve z uvedeného dôvodu. Toto súdne konanie nezamedzí vzniku iných sporov medzi stranami, pričom bez ohľadu na výsledok tohto súdneho konania bude mať žalobkyňa možnosť podať žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, v ktorej bude môcť dať takto opätovne namietať
neplatnosť záložnej zmluvy. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že záložná zmluva je neplatná z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi vo svojej žalobe neuvádza, netvrdí a ani nepreukazuje žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali neplatnosť záložnej zmluvy z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi. Žalovaný poukázal na to, že pokiaľ sa napáda neplatnosť dvojstranného právneho úkonu, ktorým je aj záložná zmluva, potom je takýto dvojstranný právny úkon neplatný len v tom prípade, keď napríklad rozporové s dobrými mravmi je konanie obidvoch strán a nielen jednej strany. Žalobkyňa vo svojom žalobnom návrhu žiadnym spôsobom neuviedla a nepreukázala dôvody na jej strane, pre ktoré by mala byť záložná zmluva neplatná, napríklad pre rozpor s dobrými mravmi, čo by malo byť ďalším dôvodom pre zamietnutie žalobného návrhu žalobkyne. Ak žalobkyňa ako ďalší dôvod neplatnosti záložnej zmluvy uvádza nepomer výšky poskytnutého úveru a hodnoty nehnuteľnosti, žalobná zmluva spĺňa všetky náležitosti vyžadované pre platnosť právneho úkonu, je určitá, zrozumiteľná, v písomnej forme a taktiež spĺňa náležitosti vyžadované občianskym zákonníkom a katastrálnym zákonom, preto aby išlo o platný právny úkon. Zo žiadneho zákonného predpisu nevyplýva akékoľvek obmedzenie vo vzťahu medzi výškou úveru a hodnotou zálohu a žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala hodnotu jej nehnuteľnosti, ako základný predpoklad pre čo i len teoretické porovnávanie hodnoty výšky úveru a hodnoty nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu žiada, aby súd žalobný návrh zamietol a zaviazal žalobkyňu k náhrade trov konania.
6. Okresný súd Čadca vo veci nariadil pojednávanie na deň 14.10.2016, na ktoré sa žalobkyňa nedostavila. Jej neprítomnosť telefonicky ospravedlnila dcéra s tým, že sa žalobkyňa na pojednávanie nedostaví z dôvodu hospitalizácie v nemocnici. Nežiadala o odročenie pojednávania. Ku dňu pojednávania nepredložila súdu lekársku správu a ani iný doklad o hospitalizácii. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie dostavil. Na pojednávaní zotrval na svojich vyjadreniach, ktoré súdu predložil v písomnej forme. Vzhľadom k tomu, že uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 16C/17/2014-190 zo dňa 29.4.2016 bolo konanie v časti o určení neplatnosti úverovej zmluvy č. 1102913 zo dňa 3.5.2013 a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150,-€ do 3 dní od právoplatnosti uznesenia zastavené. Súd sa zaoberal už len dôvodnosťou a právnou opodstatnenosťou žalobného návrhu týkajúceho sa určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva. Aj po vzniku nového procesnoprávneho stavu žalovaný zotrval na svojom názore, že v prípade ak je otázka platnosti alebo neplatnosti zmluvy len otázkou predbežnou vo vzťahu k určeniu, či tu právo je alebo nie je (záložné právo) nie je na takomto určení daný naliehavý právny záujem. Na určení, že je neplatná záložná zmluva, na základe ktorej bolo vložené do katastra nehnuteľnosti záložné právo nie je daný naliehavý právny záujem. K odstráneniu neistoty v právnom postavení žalobcu môže viesť len určenie toho, či tu záložné právo je alebo nie je (uznesenie NS SR zo dňa 25.2.2009 sp.zn. 4Cdo/89/2007).
7. Z dôkazov a to zmluvy o zriadení záložného práva (č.l.122 až 125) mal súd preukázané , že žalovaný v postavení záložného veriteľa a žalobkyňa v postavení žalobcu dňa 3.5.2013 uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobkyne v podiele 1/1-iny nachádzajúcich sa v k.ú. E., O. E., evidované Správou katastra Č. na LV č. XXXX ako byt č. X, na 2 poschodí, vchod č. XXX, nachádzajúci sa v bytovom dome č. XXX, postavenom na pozemku parc. reg. C č. XXXX o výmere 228 m2 vrátane podielu, priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 5216/96636 a spoluvlastníckeho podielu na uvedenom pozemku. Zo zmluvy o zriadení záložného práva z bodu 1.2. vyplýva, že dňa 3.5.2013 uzavreli medzi sebou žalobkyňa a žalovaný zmluvu o podnikateľskom úvere č. 1102913, ktorou sa záložiteľ, t.j. žalovaný zaviazal poskytnúť dlžníkovi, t.j. žalobkyni na základe jej žiadosti úver vo výške 7.500,-€ a žalobkyňa ako dlžník sa zaviazala úver žalovanému vrátiť spolu s dohodnutým zmluvným úrokom vo výške 26 % ročne v lehote 240 mesiacov od poskytnutia úveru podľa dohodnutého splátkového kalendára. V bode V. uvedenej zmluvy žalobkyňa ako záložca súhlasila s tým, že v prípade ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia niektorým z nasledujúcich spôsobov za podmienky, že písomne oznámi žalozcovi začatie výkonu záložného práva najmenej 30 dní vopred po a) predať záloh na dražbe podľa Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov, b) predať záloh iným vhodným spôsobom (bod 5.2. zmluvy), c) domáhať sa uspokojenia niektorým so spôsobov upravených platnými právnymi predpismi.
8. Žalovaný ako veriteľ uzavrel so žalobkyňou ako dlžníčkou - podnikateľkou dňa 3.5.2012 zmluvu o podnikateľskom úvere č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 7.300,-€. Súčasťou ktorej zmluvy bola aj rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe tejto
zmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik tejto zmluvy predložia na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní Stálemu rozhodcovskému súdu v Banskej Bystrici zriadenému pri rozhodcovskom súde Banská Bystrica. Dňa 3.5.2013 bola rovnako uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvárala ako fyzická osoba nepodnikateľ, preto s prihliadnutím na námietku žalovaného o nepríslušnosti okresného súdu vo veci konať vzhľadom na rozhodcovskú doložku , súd uznesením č.k. 16C/17/2014-119 zo dňa 29.4.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.6.2016 konanie v časti o určení neplatnosti úverovej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným č. XXXXXXX zo dňa 3.5.2013 a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150,-€ do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zastavil.
9. Z listinného dôkazu (č.l. 100-101) súd zistil, že žalovaný v postavení žalobcu voči žalobkyni v postavení žalovanej podal návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ktorý zmenkový rozkaz dňa 28.2.2014 Okresný súd Banská Bystrica pod č.k. 63 Zm 2/2014-15 vydal. Proti uvedenému zmenkovému rozkazu podala žalobkyňa v postavení žalovanej námietky, o ktorých doposiaľ nebolo rozhodnuté. Z č.l. 105-107 spisu vyplýva, že predmetom konania bolo zaplatenie sumy 25.000.- € s prísl. . Z námietok žalobkyne č.l. 115-121 vyplýva, že žalovaný v postavení žalobcu si nárok na zaplatenie uvedenej sumy uplatňuje na základe zmenky, ktorá zabezpečuje úverovú zmluvu č. XXXXXXX zo dňa 3.5.2013. V uvedenom konaní žalobkyňa spochybňovala platnosť uvedenej zmluvy pre jej rozpor s dobrými mravmi, nakoľko zmluvu uzatvorila podľa jej tvrdenia nie ako podnikateľ ale ako fyzická osoba spotrebiteľ. Spochybnila dohodu o vyplnení zmenky a žiadala , aby súd zrušil zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu o ktorých námietkach súd doposiaľ nerozhodol.
10. Podľa § 137 písm.c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu alebo po d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
11. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či právny vzťah alebo právo je, prípadne nie je po procesnej stránke spočíva v tom, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na požadovanom určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie má ten, kto je zúčastnený na právnom vzťahu alebo práve, o ktoré v konaní ide alebo právnej sféry, ktorého sa sporný právny vzťah alebo sporné právo týka. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení potom vyjadruje spôsob právnej ochrany, ktorá sa má dosiahnuť súdnym rozhodnutím pre toho, kto má v konaní o určovacej žalobe vecnú legitimáciu.
12. Žaloba o určenie v zmysle § 137 písm.c) CSP nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Aj keby záložná zmluva bola neplatným právnym úkonom, nemôže prípadne určenie jej neplatnosti viesť k odstráneniu právnej neistoty žalobkyne alebo zamedzeniu ohrozenia jej práva. Vzhľadom na to, že určením neplatnosti alebo platnosti záložnej zmluvy (aj vzhľadom na konanie ktoré sa vedie medzi účastníkmi na Okresnom súde v Banskej Bystrici) sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, nemôže byť na takomto určení naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm.c) CSP. Stav ohrozenia práva žalobkyne alebo neistotu v jej právnom postavení možno preto odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné právo, prípadne ak už došlo k realizácii záložného práva, určením, či tu je alebo nie je iné právo, napríklad vlastnícke právo. Obdobným spôsobom judikoval NS ČR v rozhodnutiach sp.zn. 21CdO/58/2003 a sp.zn. 30Cdo/1555/2002, v zmysle ktorých rozhodnutí prípadne určenie neplatnosti alebo platnosti záložnej zmluvy nie je právnym prostriedkom spôsobným odstrániť neistotu v právnom postavení záložného veriteľa alebo záložného dlžníka alebo zamedziť ohrozeniu ich práv. K uvedenému záveru dospel vo svojom rozhodnutí sp.zn. 13Cob/368/2015aj Krajský súd Žilina
13. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 3.5.2013, preto návrh žalobkyne zamietol.
14. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v tomto konaní v celom rozsahu úspešný priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške ktorého nároku s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v potrebnom počte v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde v Čadci. (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 C.s.p.). O odvolaní rozhodne odvolací súd, ktorým je Krajský súd Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 363 C.s.p).
Podľa § 365 ods.1,2,3 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie e vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené , alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej , má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 227 C.s.p.) Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o súdnom konaní (§ 228 ods. 1,2 C.s.p.).
Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúca povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. .
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie , ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 ods.1 C.m.p).