Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_1C-50-2015.pdf
PDF · 90.73 KB
No categories available
1C/50/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Margitou Kovaľovou, vo veci navrhovateľky: G. M., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/X-XX, Z., právne zastúpená: advokátom JUDr. Andrejom Bryjom, so sídlom Hviezdoslavova 49, Námestovo, proti odporcovi: C.. L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/ X-XX, Z., právne zastúpený: KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s. r. o. so sídlom Trojičné nám. 122, Tvrdošín, v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, takto
rozhodol:
I. Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100 Eur mesačne počnúc od 10.11.2015 do budúcna, vždy do posledného dňa toho ktorého mesiaca, do rúk navrhovateľky.
II. Zameškané výživné za obdobie od 10.11.2015 do 30.09.2016 vo výške 1 067,00 Eur je p o v i n n ý odporca zaplatiť navrhovateľke v mesačných splátkach vo výške 20 Eur, splatných spolu s bežným výživným počnúc od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia.
III. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Odvolací súd uznesením č.k. 7Co/211/2016-39 zo dňa 29.06.2016 zrušil rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 1C/50/2015-26 zo dňa 04.03.2016, ktorým súd zaviazal odporcu povinnosťou prispievať na výživu navrhovateľky sumou 120 Eur mesačne od 10.11.2015 do budúcna a zaplatiť jej zameškané výživné za obdobie od 10.11.2015 do 29.02.2016 sumu 440 Eur. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia, krajský súd uviedol, že okresný súd dôsledne neskúmal podmienky pre priznanie nároku navrhovateľky v zmysle § 72 ods. 1,2 Zákona o rodine (ďalej len „ZoR“), pričom rozsudok je z hľadiska vyhodnotia skutkových okolnosti nepreskúmateľný. Poukázal na predpoklady, kedy je rozvedený manžel odkázaný na výživu ako i na skutočnosť, že úlohou súdu je povinnosť zadovážiť si spoľahlivý podklad pre posúdenie otázky či a v akom rozsahu je navrhovateľka schopná zo svojho zárobku uspokojiť svoje potreby.
2. Súd opätovne vypočul účastníkov konania, vyžiadal listiny obsahujúcej posudok zdravotného stavu navrhovateľky, oboznámil sa s listinami predloženým účastníkmi konania: s dohodami o finančnej výpomoci, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, so zdravotnými záznamami ,pokladničnými bločkami, so zmluvou č. 4134, na základe ktorej je poskytovaný internet predlženými navrhovateľkou, s dokladmi preukazujúcimi povinné platby za elektrinu, rozhlas, televíziu, byt, s výpismi z listu vlastníctva č. XXXX, XXXX k.ú. Z., LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX k.ú. Z., s potvrdením o dočasnej práce neschopnosti navrhovateľky a výpisom z jej účtu. Na základe takto doplneného dokazovania a dôkazov vykonaných do vydania rozsudku 1C/50/2015-26 súd zistil,
že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k. 10C/156/2015-20 zo dňa 15.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.11.2015. Navrhovateľka dňa 10.11.2015 doručila súdu návrh na uloženie povinnosti odporcovi platiť jej príspevok na výživu. Manželstvo bolo rozvedené na návrh odporcu, ktorý tvrdil, že počas 8-ročného manželstva, manželia žili 3-krát oddelene a manželstvo bolo poznačené mnohými nezhodami, ktoré im bránilo žiť spoločný manželský život. Keďže rozsudok o rozvode manželstva nebol odôvodnený, pretože manželia sa vzdali práva podať odvolanie, súd z výpovedí manželov zistil, že dôvodom na rozvod manželstva boli rozličné názory na život, zlá komunikácia medzi manželmi ako i skutočnosť, že nežijú v spoločnej domácnosti.
3. Z listín, ktoré sú obsahom spisu súd zistil, že navrhovateľka je invalidná dôchodkyňa od 07.08.2015, z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 %. Jej invalidný dôchodok prestavuje sumu 124,70 Eur mesačne. Iný príjem nemá a podľa jej vyjadrenia nie je schopná vzhľadom na svoj zdravotný stav sa ani zamestnať. Podľa potvrdenia o dočasnej práce neschopnosti je od 20.04.2016 práce neschopná. Podľa potvrdenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 09.12.2015, ktorá evidencia stále trvá. Podľa jej vyjadrenia nemá nárok na vyplácanie podpory v nezamestnanosti. Navrhovateľka súdu predložila záznamy o zdravotnom stave, ktorými preukazovala, že nie je schopná vykonávať žiadnu prácu a uviedla, že je vyučená v profesii chemická laborantka, ktorú prácu nevykonávala ani vo svojom predchádzajúcom bydlisku v Trenčíne. Nemôže vykonávať prácu predavačky z dôvodu problémov s chrbticou a ani jej vhodná práca nebola ponúknutá. Sama sa zaujímala o prácu, ale vhodnú prácu si nenašla. Mesačne výdavky predstavujú náklady na bývanie vo výške 100 Eur mesačne, elektrinu 24,32 Eur telefón 7 Eur, internet 9,96 Eur (všetky zdokladovala listinami) a za lieky priemerne platí 33 Eur. Ďalej sú to náklady na ošetrenie, zubára, na očné šošovky. Na cestovne k lekárom potrebuje mesačne 15 Eur. Lieči sa u neurológa, reumatológa a gastroenterológa. Len tieto popísané náklady predstavujú mesačne výšku 234 Eur a to bez nákladov na stravu, oblečenie a ostatné. Syn má vyznačený pobyt v mieste jej trvalého bydliska, ale zdržiava sa mimo územia SR, občas ju navštívi a finančne jej vypomôže, napr. sumou 30 Eur. Odporca aj keď nežil v spoločnej domácnosti, počas manželstva jej prispieval na domácnosť sumou v zmysle dohody, čo je 250 Eur mesačne, ktoré si musela od neho priam vyžobrať.
4. Odporca nesúhlasil s povinnosťou platiť príspevok na výživu navrhovateľke a žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na možnosti navrhovateľky sa zamestnať, pretože má voči zdravej osobe obmedzenie pracovať len na 50 % a ďalších 50 % má schopnosť sa zamestnať. Uviedol, že je dosť voľných pracovných miest uvedených na stránke úradu prace, vhodných pre navrhovateľku a že navrhovateľka môže šetriť i tým, že prestane fajčiť. Navrhovateľka má zrekonštruovaný byt, ktorý je pre jej potreby veľký, má možnosť ho vymeniť byt za menší. On nemá zrekonštruovaný byt, býva v garsónke. Poukazoval tiež na to, že manželstvo bolo rozvedené, z dôvodu, že navrhovateľka mala známosť s iným mužom, ktorý ho bombardoval rôznymi SMS správami. Výživné vo výške 250 € platil len preto, že ho navrhovateľka so synom prinútili súhlas podpísať.
5. Podľa § 72 ods. 1 ZoR, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
6. Podľa § 72 ods. 2 ZoR, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
7. Podľa § 72 ods. 3 ZoR, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
8. Hmotnoprávnou podmienkou pre priznanie príspevku na výživu je neschopnosť manžela, ktorý o príspevok žiada, zaistiť si prostriedky na výživu svojou pracou alebo výnosmi z majetku a pod. a schopnosti a možnosti druhého manžela prispievať na výživu rozvedenému manželovi. Neschopnosť sám sa živiť je podmienená celkovými majetkovými a sociálnymi pomermi rozvedeného manžela požadujúceho príspevok, ktoré môžu spočívať v subjektívnej neschopnosti spôsobenej zlým zdravotným
stavom, stratou kvalifikácie v dôsledku dlhodobého nevykonávania práce vo svojom odbore, ako objektívna neschopnosť t.j. faktická nemožnosť oprávneného nájsť si zamestnanie v danom mieste zodpovedajúce jeho fyzickým a duševným schopnostiam. Pre stanovenie výšky príspevku platia iné kritéria ako pre určenie výšky výživného medzi manželmi, pričom primeranosť výživy neznamená pokrytie len celkom nevyhnutných potrieb ale aj uspokojovanie ďalších osobných potrieb. Okrem týchto predpokladov súd prihliada i na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
9. Odporca tvrdil, že dôvod na rozvod manželstva bol na strane navrhovateľky. Súd zo spisu sp. zn. 10C/156/2015 zistil, že návrh na rozvod podal odporca, ktorý návrh odôvodnil rozdielnym pohľadom na život, rozdielnymi záujmami, hodnotovými orientáciami, čo vyústilo vo vzájomné odcudzenie a definitívnemu opusteniu spoločnej domácnosti odporcom. Tie isté skutočnosti potvrdil aj vo výpovedi. Navrhovateľka naopak potvrdila, že po uzavretí manželstva sa manžel nasťahoval k nej do jej bytu. Bývali v Púchove, bola zamestnaná a práve on ju presvedčil, aby sa presťahovali na miesto terajšieho pobytu i keď mu tvrdila, že si ťažko nájde prácu na novom mieste, povedal jej, že sa o ňu postará. Po presťahovaní sa začal venovať muzike, požívať alkohol a začali vznikať hádky. Navrhovateľka sa ocitla bez práce, peňazí. Zhoršil sa jej zdravotný stav a následné jej bol priznaný invalidný dôchodok. Odporca až v konaní o priznanie príspevku na výživu začal tvrdiť, že dôvodom na rozvod bol vzťah navrhovateľky s iným mužom, ktorý ho spoločensky znemožňoval. Súd na tieto vyjadrenia neprihliadol, pretože neboli tvrdené v pôvodnom konaní o rozvode manželstva. Z vyjadrenia odporcu v konaní o rozvode manželstva vyplýva, že k rozvratu vzťahov došlo pre rozdielne názory, čo svedči pre existenciu príčin na oboch stranách a vyjadrenie navrhovateľky v konaní o rozvod manželstva svedčí o príčinách na strane odporcu, ktorý sám potvrdil opustenie spoločnej domácnosti. Z dôvodu, že nebolo jednoznačne preukázané, že príčiny rozvratu manželstva boli na strane navrhovateľky, súd sa v ďalšom nezaoberal rozporom dobrým mravov pri určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela. Manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňom 9.11.2015.
10. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie súd zistil, že navrhovateľka je invalidná dôchodkyňa od 30.6.2011 a má vyplácaný dôchodok mesačne vo výške 124,70 Eur. Výdavky navrhovateľky predstavujú poplatky za byt vo výške 100 Eur mesačne (poplatky do fondu údržieb a oprav, káblová televízia, správa bytu, zálohové platby za teplú a studenú vodu, elektrická energia za spoločne priestory), za elektrinu 24,32 Eur, telefón 7 Eur, internet 9,96 Eur, podľa jej vyjadrenia 33 Eur za lieky, na očne šošovky 20 Eur mesačne, náklady na zubára a cestovné za lekármi 15 Eur. Podľa posudku zdravotného stavu, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je stanovená na 50 % a v zmysle pracovnej rekomandácie, pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku nebolo doporučené, na trhu práce áno s obmedzeniami: môže pracovať len v prostredí bez fyzický náročných prác, dvíhania a prenášania bremien, v dlhodobom predklone, bez chôdze s bremenami, nie vo výškach, na rebríku a v chladnom a vlhkom prostredí. Podľa záznamu o priebehu rehabilitačnej starostlivosti, bola táto ukončená dňom 23.8.2016 pre malý efekt a doporučená kúpeľná liečba. Od 9.12.2015 je evidovaná v evidencii nezamestnaných.
11. Odporca má vyplácaný starobný dôchodok vo výške 244,80 Eur mesačne od 28.6.2010 a výsluhový dôchodok vo výške 734,64 Eur mesačne od 1.7.2015. V písomnom vyjadrení zo dňa 4.12.2015 a výpovedí zo dňa 4.3.2016 súhlasil s príspevkom na výživu, nie však vo výške žiadanou navrhovateľkou ale v nižšej sume s prihliadnutím na dôvody rozvodu. Potvrdil, že býva sám v nezrekonštruovanej garsónke.
12. Súd sčasti vyhovel návrhu navrhovateľky čo do výšky príspevku 100 Eur a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Vyhovel tak po zistení, že navrhovateľka okrem dôchodku žiaden iný príjem nemá. Nie je schopná si zabezpečiť príjem vlastnou prácou vzhľadom na obmedzenia, vyplývajúce z posudku a potvrdenia o zdravotnom stave zo dňa 30.9.2016. Odporcom predložený zoznam voľných pracovných miest potvrdzuje, že sú voľné pracovné miesta, ale sú to miesta vyžadujúce osobitnú kvalifikáciu (zubár, lekár a pod.) a miesta, pri ktorých sa vyžaduje práca v stoji, chôdzou, nosením bremien a pod., ktoré v zmysle pracovnej rekomandácie nie je schopná navrhovateľka vykonávať. Súd z výpisu z účtu navrhovateľky nezistil žiaden príjem, okrem dôchodku, ani žiaden iný majetok navrhovateľky. Navrhovateľka zo svojho príjmu je schopná uhradiť len poplatky za byt a elektrinu, žiadne iné výdavky (strava, oblečenie, lekár, lieky a pod.). Odporca tvrdil, že navrhovateľka môže znížiť svoje výdavky i tým, že prestane fajčiť. Navrhovateľka potvrdila, že fajči, ale kupuje si tabak za 20 Eur na 3 mesiace. Súd prihliadol na túto skutočnosť a príspevok na výživu určil v sume, ktorá je potrebná pre navrhovateľku na
zabezpečenie jej primeranej výživy a to na základne potreby pre živobytie, ktorou je minimálne strava a ostatné osobne potreby. Súd zistil, že odporca má schopnosť príspevok na výživu v uvedenej sume platiť z príjmov predstavujúcich sumu mesačne vo výške 979,44 Eur. Súd neprihliadol na vyjadrenia odporcu, že do bytu navrhovateľky boli vložené finančné prostriedky na jeho rekonštrukciu. Súd poukazuje na vyjadrenie oboch účastníkov, že doteraz nebolo vyporiadané BSM a že v rámci vyporiadania BSM je možné sa vyporiadať aj s touto skutočnosťou. Súd z potvrdenia Mesta Tvrdošín zistil, že syn navrhovateľky je prihlásený na trvalý pobyt na adrese navrhovateľky. Podľa vyjadrenia navrhovateľky a čestného prehlásenia syna navrhovateľky, nežije na tejto adrese, pracuje v zahraničí a občas navštívi matku. Súd poukazuje na zákonnú úpravu, v zmysle ktorej príspevok na výživu rozvedeného manžela predchádza plneniu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom.
13. Súd určil povinnosť odporcu od podania návrhu. Odporca do rozhodnutia súdu neprispel na výživu navrhovateľky žiadnou sumou. Za obdobie od 10.11.2015 do 30.9.2016 vzniklo zameškané výživne vo výške 1 067,00 Eur, na splatenie ktorého súd podľa § 232, ods. 4 CSP určil mesačné splátky vo výške 20 Eur, splatné vždy s platením výživného počnúc od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia. Plnenie v splátkach súd určil z dôvodu vysokej sumy zameškaného výživného, ktorej zaplatenie v zákonnej lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku by ohrozilo výživu samotného odporcu.
14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255, ods. 2 CSP a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu. Odporca bol úspešný len do výšky 20 %. Súd prihliadol na dôvody osobitného zreteľa na strane žalobkyne (jej zlá sociálna situácia) a z toho dôvodu mu nepriznal ani nárok zodpovedajúci tomu percentuálnemu vyjadreniu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1, Civilný sporový poriadok ďalej len C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh § 363, C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1, C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62, C.m.p.).