Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8T/35/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Valenta a členov senátu Ing. Petra Bónu a Ladislava Potoczkého, v trestnej veci obžalovaného R. L. pre pokračujúci prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 14. 10. 2016, takto

rozhodol:

obžalovaný:

R. L., nar. XX. XX. XXXX v F., trvale bytom Bratislava, F. XXXX/XX, t. č. ÚVTOS Leopoldov,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

1. v presne nezistenej dobe od 19.40 hod. dňa 26.03.2013 do 05.30 hod. dňa 27.03.2013 s doposiaľ neustáleným páchateľom vykonali krádež vlámaním do ústavov v budove Lekárskej fakulty na I. a III. poschodí, ktorá sídli na Sasinkovej ulici č. 4 v Bratislave a to tým spôsobom, že na I. poschodí - ústav biológie vykopli dvere (vkopli dnu dvojkrídlové drevené dvere, presklené) a následne po vniknutí odcudzili z priestoru ústavu biológie, z kancelárie T.. U., 1 ks holiaci strojček, zn. Gillette, mechanický v súčasnej dobe v hodnote 16,99 €, 1 ks objektív značky Praktika typu hH5, K. XXXXXXXX rok zakúpenia 1995, v súčasnej hodnote 65,- €, 2 ks digitálny fotoaparát zn. Olympus k mikroskopu, typov K. XXXXXXXX, K. XXXXXXXX, zakúpené v roku 1992 v súčasnej hodnote 48,80 €, sadu náradia v hodnote 10,- €, rôzne druhy spisov a taktiež na kancelárii - T.. U. vypáčili v oblasti zámku tapacírované dvere, ktoré tým poškodili, násilne vnikli do miestnosti č. 114- sekretariát pani V., kde zo stola odcudzili USB kľúč nezistenej značky, v súčasnej hodnote 5,- €, z miestnosti č. 101 - knižnica, na ktorej si otvorili dvere kľúčom, ktorý sa nachádzal v zámku odcudzil zo stola notebook zn. Compaq bielej farby, typu nx 9020, K. XXXXXXXX, zakúpený v roku 2004 v súčasnej hodnote 13,- €, miestnosť č. 108 - laboratórium DNA, dvere si otvorili zhodným kľúčom, ktorý sa nachádzal v zámku, kde odcudzili 2 ks notebookov Dell, model: Inspirion 2012, čiernej farby, v súčasnej hodnote 495,30 € a notebook zn. Dell, Latitude E5500, čiernej farby, zakúpený v roku 2012 v súčasnej hodnote 594,80 €, adaptér USB v súčasnej hodnote 19,60 €, na I. poschodí - ústavu biológie násilne vytrhli petlicu s visiacim zámkom na balkónových dverách a medzitým rozbili okno na balkónových dverách, na III. poschodí - ústav histológie a embryológie, násilím otvorili vstupné dvere do ústavu tak, že ich poškodili tým spôsobom, že ich v oblasti zámku vypáčili, následkom čoho prasklo a vypadlo ľavé horné sklo, následne páčením poškodili tapacírované bezpečnostné dvere na kancelárii č. 335 prednostu ústavu, taktiež v oblasti zámku, ale nedostali sa dnu, čím svojim konaním spôsobili Univerzite Komenského v Bratislave, Lekárska fakulta, Šafárikovo nám. č. 12, Bratislava, U. V., nar. X.XX.XXXX, trvalé bytom Bratislava, L. G.. Č.. XX a T.. C.. R. U., Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š., E. XX, škodu na odcudzených veciach v celkovej výške 1.268,90 € a škodu poškodením vo výške 825,91 €, 2. obvinený N. L. po predchádzajúcej dohode s odsúdeným N. V. a s doposiaľ neustálenou osobou vystupujúcou pod menom R. v čase od 09.00 hod. dňa 29.06.2013 do 07.00 hod. dňa 01.07.2013 v Bratislave na Sasinkovej ulici číslo 4 v priestoroch Ústavu patologickej anatómie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, na druhom poschodí, nezisteným spôsobom a nezisteným predmetom

spoločným konaním vylomili okno vedúce k zadnému schodišťu, presunuli sa k dreveným, hnedým dverám so sklenenou výplňou, ktoré tiež vylomili nezisteným predmetom a spôsobom, následne vnikli do Ústavu patologickej anatómie, kde vykopli drevené, tapacírované dvere tmavo - hnedej farby vedúce do pracovne primára a v prepojenej miestnosti sekretariátu rozbili nezisteným predmetom drevenú bielu skrinku so skleneným priečelím, v ktorej sa nachádzali všetky kľúče ústavu a týmito kľúčmi otvorili ďalšie dvere kancelárie a po takomto prekonaní prekážky vnikli do Ústavu patologickej anatómie, kde odcudzili z pracovne; prednostu číslo dverí 234 digitálne zariadenie na obrazové snímanie značky Canon EOS 600D, čiernej farby, výrobné číslo XXXXBXXXAA v hodnote 113,80 €, z pracovne Y.. F., z miestnosti číslo 251 odcudzili monitor s vysokým rozlíšením typu Q. A. XXXXX O. neznámeho výrobného čísla v hodnote 83,60 €, notebook značky Dell Inspiron 1501 Turion 6 X, šedej farby, neznámeho výrobného čísla, v hodnote 223,60 €, dataprojektor Euro Dell 2400 MP, čierna farby, v čiernej taške, neznámeho výrobného čísla v hodnote 195,70 €, notebook HP Insignia, bielej farby s príslušenstvom, špeciálna kovová elektróda o rozmere 10 x 4 x 1 cm neznámeho výrobného čísla s čiernou taškou v súčasnej hodnote 97,80 €, z pracovne lekárov, miestnosti číslo 252, odcudzili súkromný notebook Toshiba, čiernej farby, neznámeho výrobného čísla v hodnote 111,80 €, z pracovne lekárov, miestnosti číslo 255, odcudzili notebook Acer LXT 30 X, šedej farby, neznámeho výrobného čísla v hodnote 111,80 €, z histochemického laboratória miestnosť číslo 245 odcudzili monitor LG LED 21,5 palcov, čiernej farby, neznámeho výrobného čísla v hodnote 33,40 €, čím uvedeným konaním spôsobili poškodenému Ústavu patologickej anatómie LF UK so sídlom v Bratislave na Špitálskej ulici číslo 24 škodu odcudzením vecí vo výške 826,30 €, pričom poškodením presklenej uzamykateľnej skrinky na kľúče od miestností na poschodí nespôsobili žiadnu škodu, na poškodených dverách Ústavu patologickej anatómie LF UK (3 ks zámky, 1 ks bezpečnostné kovanie a 2 ks zámkových vložiek) spôsobili škodu v celkovej výške 141,08 €, odcudzením notebooku neznámej značky a výrobného čísla spôsobili škodu Slovenskej akadémii vied, Virologický ústav so sídlom v Bratislave na ulici Dúbravská cesta číslo 9, vo výške cca 111,80 € a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave na Žellovej ulici číslo 2, vznikla škoda na odcudzenom monitore neznámej značky a výrobného čísla vo výške 33,40 €, t e d a

- spoločným konaním prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal vlámaním,

- spoločným konaním poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu, č í m s p á c h a l pokračujúci prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 245 ods. 1 Tr. zák. Za to sa o d s u d z u j e

Podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému podmienečne odkladá výkon trestu odňatia slobody.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkaz výsluchom obžalovaného R. L., splnomocnencov poškodených subjektov H.. Y.. H. F., T.., T.. Y.. T. F., Z.., za súhlasu strán postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítal výpoveď svedka N. V.E. z prípravného konania, za súhlasu strán postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo odvetvie psychiatria a oboznámil sa s odpisom registra trestov obžalovaného a s podstatným obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/83/2012.

Obžalovaný R. L. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., teda že je nevinný. Počas výsluchu prokurátorom Okresnej prokuratúry Bratislava I sa ku skutku doznal v celom rozsahu, pričom vyjadril len nesúhlas s právnou kvalifikáciou skutku, ako zločinu krádeže podľa

§ 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. Vzhľadom na značný odstup času si obžalovaný nespomínal na presný priebeh svojej trestnej činnosti a preto na návrh prokurátora okresnej prokuratúry, za súhlasu strán, bola postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. por. prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania v rámci ktorej dňa 11. 07. 2013 v podstate uviedol, že ku skutku kladenému mu za vinu pod bodom 1. obžaloby tohto sa dopustil spolu s kamarátom N. V., ktorý mu povedal, že pozná miesto, kde sa nachádzajú nejaké veci. Do objektu Lekárskej fakulty sa dostali cez Medickú záhradu, kde preskočili plot a potom rozbili balkónové okno, cez ktoré sa dostali do fakulty. Ďalej dodal, že N. odniekiaľ zobral kľúče a postupne prešli obe poschodia, odkiaľ zobrali hodnotné veci, pričom nejaké dvere museli aj poškodiť. Zobrali asi tri notebooky, dva fotoaparáty, nejaké USB kľúče, veci vyniesli von v taškách. Tieto veci zaniesli do bytu N. a dohoda znela, že N. všetky veci predá a s peniazmi pôjdu na polovičku. On dostal od Laca 30,- Eur, ktoré minul na pervitín a ubytovanie. Tiež v čase skutku bol pod vplyvom pervitínu a ďalej dodal, že viac k veci uviesť nevie. V závere svojej výpovedi uviedol, že asi pred týždňom a pol sa opäť s N. V. vrátili do Lekárskej fakulty, pričom do budovy sa dostali cez požiarny rebrík a to až na strechu, kde prešli cez pootvorené okienko do vnútra , jednu kanceláriu aij vylomili, z ktorej N. zobral nejaké kľúče, s ktorými potom pootvárali ďalšie kancelárie, ďalej dodal, že sa nachádzali asi v ústave patológie. Z týchto kancelárií zobrali dva notebooky, dva monitory a na viac si nepamätá. Tieto veci opäť odniesli k N. na jeho byt. Na miesto činu sa potom opätovne vrátil aj s kamarátom R., on zostal stáť na chodbe, pričom R. išiel do jednej z otvorených kancelárií a zobral 2 notebooky a tašku sladkostí. Potom R. tie dva notebooky predal za 20,- Eur nejakému svojmu kamarátovi a za tie peniaze si kúpili pervitín. Vo svojej následnej výpovedi toho istého dňa uviedol, že niekedy koncom júna 2013 bol s N. V. a on spomenul, že by mohli spraviť zase Lekársku fakultu, tú patológiu. Do budovy sa dostali cez Medickú záhradu, kde preskočili plot, a potom požiarnym rebríkom vyšli na strechu a cez malé okienko, ktoré vytlačili, vošli do vnútra. Jednu z kancelárii, kde boli kľúče, vylomili nasilu. Ukradli nejaké dva notebooky a monitory. Veci brali v taškách a odniesli k N. domov. N. bol unavený, takže ostal doma a on ešte išiel na Trnavské mýto, kde stretol R., s ktorým sa vrátil na fakultu, odkiaľ potom ukradli dva notebooky a nejaké sladkosti. R. potom tie notebooky predal za 20,- Eur, za čo si kúpili pervitín. Svoje konanie ľutuje, už sa bude snažiť sekať dobrotu. Vo svojej následnej výpovedi toho istého dňa vypovedal, že sa zúčastnil previerky výpovede na mieste, kde boli v areáli Lekárskej fakulty. Najskôr ukázal miesto, kde preskočili plot, a potom ukázal smer ich cesty. Ďalej ukázal na roh budovy, na balkónové dvere, ktoré ešte neboli v marci zamrežované, kde vyliezli na múr a po mrežiach na prízemí vyrúčkovali a tie dvere vypáčili. On bol asi v dvoch alebo troch kanceláriách. Druhýkrát do budovy vošiel pomocou požiarneho rebríka, ktorým sa dostali na druhé poschodie, kde rozbil okno a vyšli na schodište, kde N. vypáčil spodnú časť dverí, na čo vošli do kancelárie a tam N. zobral kľúče od ďalších dverí. Čo sa týka tretieho poschodia tam nebol, tam bol len N. alebo R.. V závere dodal, že všetky veci, ktoré odcudzili odniesli do bytu otca N. V.. Brali notebooky, foťáky, nejaké USB kľúče. Napokon vo svojej výpovedi dňa 04. 10. 2013 vypovedal, že skutku zo dňa 26.03.2013 a zo dňa 29.06.2013, sa dopustil tak, že sa vlámal do priestorov Lekárskej fakulty a odcudzil tam rôzne veci. Svoje konanie úprimne ľutuje a viac sa k tomu vyjadrovať nechce.

Svedok - poškodený H.. Y.. H. F., T.., splnomocnenec Ústavu lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky LF UK, na hlavnom pojednávaní v podstate uviedol, že nárok na náhradu škody si neuplatňuje a dodal, že od spáchania skutku uplynula dlhšia doba, pričom už bol vypočutý v prípravnom konaní, s tým že o skutku sa dozvedel ráno, keď som prišiel do práce od upratovačky s tým, že následne prišli príslušníci PZ a kriminalisti.

Svedok - pošdekony´T.. Y.. T. F., Z.., splnomocnenec Ústavu patologickej anatómie LF UK, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Virologického ústavu SAV, na hlavnom pojednávaní v podstate uviedol, že nárok na náhradu škody si neuplatňuje a dodal, že od spáchania skutku uplynula dlhšia doba, pričom už bol vypočutý v prípravnom konaní, s tým že o skutku sa dozvedel ráno, keď som prišiel do práce od upratovačky s tým, že následne prišli príslušníci PZ a kriminalisti. Na návrh prokurátora okresnej prokuratúry, za súhlasu strán, bola postupom podľa § 264 ods. 1 Tr. por. prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania v rámci ktorej vypovedal, že dňa 29. 06. 2013 v čase od 09.00 hod. do 12.20 hod. dňa 30. 06. 2013 a následne dňa 30. 06. 2013 v čase od 19.00 hod. do 07.00 hod. dňa 01.07.2013 bolo v Bratislave na Sasinkovej ulici vykonané vlámanie do priestorov Ústavu patologickej anatómie Lekárskej fakulty UK, kde páchateľ nezisteným spôsobom a predmetom vylomil okno do zadného schodišťa, následne vylomil drevené dvere so sklenenou výplňou hnedej farby a vošiel do Ústavu patologickej anatómie, kde potom vykopol tapacírované drevené dvere tmavohnedej farby na pracovni primára, v ktorej sa nachádzajú všetky kľúče ústavu, ktoré aj boli použité na otvorenie ďalších kancelárií. Ďalej sa vyjadril k počtu a hodnote odcudzených vecí - rôznej elektrotechniky. K osobe N. V. uviedol, že bol

zamestnancom Ústavu patologickej anatómie LF UK a UNB, pracoval v pitevni ako sanitár, takže priestor LF UK veľmi dobre poznal a vedel sa v ňom orientovať. Svedok N. V. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní zo dňa 08 . 07.2016, ktorú súd na návrh prokurátora okresnej prokuratúry, za súhlasu strán, postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por., prečítal v podstate uviedol, že skutku sa dopustil spoločne s R. L. s ktorým sa vlámal do Ústavu patologickej anatómie LF UK v Bratislave, kde sa dostali tak, že rozbili okno, cez ktoré vošli dnu. Z ústavu odcudzili rôznu elektrotechniku a tú následne predali. Miestnosti v ústave si otvorili pomocou kľúčov, ktoré sa nachádzali v skrinke, ktorú rozbili. Tie priestory poznal, nakoľko v uvedenom ústave pracoval 8 rokov. Za tento skutok už bol odsúdený, Obvineného L. pozná od malička, chodili spolu na základnú školu. Zo záverov znaleckého posudku, ktoré súd na návrh prokurátora okresnej prokuratúry, z asúhlasu strán, postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal, vypracovaného MUDr. Denisou Mészárosovou a MUDr. Ľubomírou Izákovou, PhD., znalkyňami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, pribratých za účelom skúmania duševného stavu vyplynulo, že znalkyne u obvineného diagnostikovali syndróm závislosti od viacerých omamných a psychotropných látok, súvislé, aktívne užívanie bez schopnosti abstinencie mimo chránené prostredie, pričom sa jedná o plne rozvinutú somatopsychickú závislosť s tým, že uvedená porucha nemá vplyv na jeho rozpoznávacie schopnosti. Ďalej dodali, že obvinený v čase skutku vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť. Jeho ovládacie schopnosti boli znížené v nepodstatnej z forenzného hľadiska v nevýznamnej miere, pričom v súčasnej dobe je plne schopný chápať zmysel trestného konania. Znalkyne pobyt obvineného nepokladajú z psychiatrického hľadiska za nebezpečný. Vzhľadom k opakovanému, neúspešnému ambulantnému liečeniu závislosti znalkyne nepokladajú u obvineného liečbu za vhodnú. Z takto vykonaného dokazovania má súd bez rozumných pochybností za preukázané, že obžalovaný R. L., ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt, svojim úmyselným konaním priamym, naplnil všetky obligatórne znaky pokračujúceho prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 20 k 245 ods. 1 Tr. zák., a medzi jeho konaním a následkom existuje jasná príčinná súvislosť, čím porušil objekt chránený Trestným zákonom spočívajúcim v ochrane majetku a vlastníctva iného. Súd sa však nestotožnil s právnou kvalifikáciou skutku a preto súd na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. 09. 2016 zmenil právnu kvalifikáciu podľa § 244 ods. 2 Tr. por. tak, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, pokiaľ sa týka zločinu krádeže podľa § 212 ods. 4 písm. b/ Tr. zák., treba pri správnom použití zákona posudzovať podľa iného posúdenia zákona, ako ho posudzuje obžaloba, a to ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

K zmene právnej kvalifikácie súd uvádza, že obžaloba kvalifikovala skutok ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 4 písm. b/ Tr. zák. na základe pokynu generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. IV/1 Spr 8/14/1000 - 23 zo dňa 30. 05. 2016 v nadväznosti na Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 114 uverejnené v Zbierke 6/2012 (ďalej len Stanovisko) podľa ktorého: I. Ustanovenie § 38 ods. 1 Trestného zákona treba vykladať tak, že prikazuje prednostnú kvalifikáciu určitej okolnosti ako zákonného znaku trestného činu. Ak je konkrétna okolnosť okolnosťou podmieňu- júcou použitie vyššej trestnej sadzby, vytvára kvalifikovanú skutkovú podstatu so základnou skutkovou podstatou, ktorá túto okolnosť neobsahuje, napriek tomu, že je aj zákonným znakom uvedeným v inej základnej skutkovej podstate trestného činu, ak kvalifikovaná skutková podstata pokrýva väčší počet zákonných znakov trestného činu. To platí aj vtedy, ak jedno ustanovenie osobitnej časti Trestného zá- kona obsahuje dve (alebo viac) samostatných základných skutkových podstát trestného činu. II. Ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha čin vláma- ním, naplní zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona, pri použití § 138 písm. e/ Tr. zák. Takéto posúdenie činu jeho podradením pod kvalifikovanú skutkovú pod- statu je v pomere špeciality ku kvalifikácii skutku podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu (§ 125 ods. 1 Tr. zák.). Tieto závery Stanoviska si senát okresného súdu neosvojil a nie je možné sa s nimi stotožniť a to hneď z niekoľkých dôvodov. Podľa § 38 ods. 1 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu nemožno prihliad- nuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby a okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej tres- tnej sadzby. Ustanovenie § 38 ods. 1 Tr. zák. teda predstavuje výslovný zákonný zákaz dvojitého pričítania tej istej okolnosti (použitie slova „nemožno“) a to tak na ťarchu ako aj v prospech páchateľa.

Ak je určitá konkrétna okolnosť zákonným znakom konkrétneho trestného činu, alebo povedané inak, ak je určitá okolnosť znakom základnej skutkovej podstaty toho istého trestného činu, (zákaz dvojitého pričítania sa uplatňuje len v rámci skutkovej podstaty toho istého trestného činu), nie je možné ju pova- žovať, v zmysle § 38 ods. 1 Tr. zák., aj za okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, t. j. aj za kvalifikovanú skutkovú podstatu. Ide o kogentnú normu, ktorá stanovuje pravidlo od ktorého sa nemožno za žiadnych okolností odchýliť, t. j. ide o pravidlo, ktoré patrí medzi tzv. „tvrdé jadro“ pravi- diel trestného práva (podobne ako napríklad pravidlo stanovujúce, že páchateľovi možno uložiť len ta- ký druh trestu a len v takej výmere ako je uvedené v Trestnom zákone, respektíve, že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa trestného zákona účinného v čase spáchania skutku a podľa neskor- šieho len v prípade, ak je to pre páchateľa priaznivejšie), t. j. takéto pravidlo nemožno dopĺňať výkla- dom (napríklad za použitia extenzívneho výkladu), či analógie a to dokonca v neprospech páchateľa a už vôbec ho nemožno meniť voľnou úvahou súdu pri rozhodovaní, ktorá nemá výslovnú oporu v zákon- nom ustanovení (tzv. diskrečná právomoc súdu) S právnou vetou č. I. Stanoviska sa preto možno stotožniť len v tom, že „ustanovenie § 38 ods. 1 Tres- tného zákona treba vykladať tak, že prikazuje prednostnú kvalifikáciu určitej okolnosti ako zákonného znaku trestného činu“. Pokiaľ však zvyšná časť právnej vety č. I. Stanoviska tvrdí, že „ak je konkrétna okolnosť okolnosťou pod- mieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby, vytvára kvalifikovanú skutkovú podstatu so základnou skut- kovou podstatou, ktorá túto okolnosť neobsahuje, napriek tomu, že je aj zákonným znakom uvedeným v inej základnej skutkovej podstate trestného činu, ak kvalifikovaná skutková podstata pokrýva väčší po- čet zákonných znakov trestného činu. To platí aj vtedy, ak jedno ustanovenie osobitnej časti Trestné- ho zákona obsahuje dve (alebo viac) samostatných základných skutkových podstát trestného činu“, tak nie je vôbec jasné z akého zákonného ustanovenia Stanovisko takéto konštatovanie vyvodzuje a ako vôbec dospelo k takémuto záveru. Ustanovenie § 38 ods. 1 Tr. zák. totiž vyslovene stanovuje, že ak je určitá okolnosť znakom základnej skutkovej podstaty trestného činu nemôže byť zároveň aj znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty to- ho istého trestného činu. Predmetné ustanovenie nehovorí nič o tom, že ak jeden a ten istý trestný čin obsahuje dve alebo viaceré základné skutkové podstaty toho istého trestného činu, ktoré sú len formál- no technicky rozčlenené na viaceré odseky (pri trestnom čine krádeže na odseky 1 a 2), tak je mož- né „vybrať“ tú základnú skutkovú podstatu, ktorá pokrýva väčší počet zákonných znakov trestného či- nu a obísť ustanovenie § 38 ods. 1 Tr. zák. tak, že sa vyberie tá základná skutková podstata, ktorá ur- čitú okolnosť neobsahuje ako znak základnej skutkovej podstaty, ale až ako znak kvalifikovanej skutko- vej podstaty. Tento spôsob výkladu je nutné označiť za výklad contra lege, ktorý hraničí s neprípustnou voľnou úvahou súdu, pretože vyslovene vylučuje aplikáciu ustanovenia § 38 ods. 1 Tr. zák. a zavádza akési náhradné (nové) pravidlo, ktoré vychádza z väčšieho počtu zákonných znakov trestného činu. Opakovane je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 38 ods. 1 Tr. zák. neumožňuje žiadny výber, ktorý by uskutočnil súd na podklade voľnej úvahy a ktorý by uskutočnil podľa aritmetického počítania jednot- livých znakov konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu. Zo žiadneho ustanovenia Trestného záko- na nie je možné vyvodiť, a to ani len za pomoci extenzívneho výkladu, že by sa mal súd zaoberať počí- taním znakov skutkovej podstaty s tým, že „vyhráva“ tá základná skutková podstata, ktorá počtovo pre- výši druhú základnú skutkovú podstatu. Súd svoju pozornosť zameral i na to, čo sa vlastne myslí „väčším počtom zákonných znakov trestného činu“ a dospel k záveru, že tak základná skutková podstata prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. ako aj základná skutková podstata prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obsahuje rov- naký počet zákonných znakov (obidve tieto základné skutkové podstaty obsahujú znaky „zmocnenie sa cudzej veci prisvojením“ s tým, že § 212 ods. 1 obsahuje znak spôsobenia malej škody a § 212 ods. 2 písm. a) zase, namiesto znaku škody, obsahuje znak „vlámanie“). Nie je vôbec jasné, a v odôvodnení Stanoviska to nie je ani podrobnejšie zdôvodnené, prečo by o aplikácii konkrétnej základnej skutkovej podstaty mala rozhodovať práve kvalifikovaná skutková podstata, teda to, že v § 212 ods. 1 Tr. zák. nie je uvedené vlámanie, ktoré je uvedené až v ustanovení § 212 ods. 4 Tr. zák. a preto má mať táto skut- ková podstata prednosť pred základnou skutkovou podstatou podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák., kto- rá má tú „smolu“, že v žiadnej kvalifikovanej skutkovej podstate nie je uvedený znak spôsobenia malej škody (ten je len v § 212 ods. 1 Tr. zák.) a tak o jeden znak prehrala. Senát okresného súdu nevzhliadol žiadny racionálny, a už vôbec nie zákonný, dôvod na takéto „vybe- ranie“ si právnej kvalifikácie a to podľa náhodne stanoveného kritéria. A to navyše za situácie, keď zá- kladná skutková podstata prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. je v pomere špeciality k základnej skutkovej podstate prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., t. j. ak páchateľ spácha trestný čin krá- deže niektorým z konaní uvedených v § 212 ods. 2 Tr. zák., naplní vždy a primárne túto základnú skut-

kovú podstatu a to bez ohľadu na to, či pri tom spôsobí malú škodu, respektíve škodu nižšiu ako malú. Základná skutková podstata trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. sa teda uplatní len v prí- padoch, v ktorých nie je trestný čin krádeže spáchaný konaním uvedeným v § 212 ods. 2 Tr. zák. Túto skutočnosť napokon skonštatovala aj judikatúra Najvyššieho súdu SR č. 82/2003, ktorá uviedla aj to, že obidve tieto základné skutkové podstaty predstavujú rovnako závažné trestné činy. Závery Stanoviska sú preto nepresvedčivé nielen preto, že neberú do úvahy ustanovenie § 38 ods. 1 Tr. zák., ale ani vzá- jomný vzťah základných skutkových podstát trestného činu krádeže, pri ktorých je úplne evidentné, že prednosť má základná skutková podstata trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., nakoľko, na rozdiel od § 212 ods. 1 Tr. zák., stanovuje osobitné spôsoby vykonania trestného činu krádeže. Pokiaľ sa týka záväznosti Stanoviska, senát okresného súdu uvádza, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06). Napriek tomuto všeobecnému názoru sa však v odbornej literatúre venuje značná pozornosť otázkam, aké je postavenie súdnej judikatúry v právnom poriadku alebo či je možné uvažovať o všeobecnej záväznosti judikatúry súdov Slovenskej republiky. Pri týchto úvahách je potrebné vziať do úvahy výrazný vplyv rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva a predovšetkým judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ktorý svojou rozhodovacou činnosťou významne dotvára komunitárne právo. Súd zdôrazňuje, že pri zamyslení o úlohe súdnej judikatúry je potrebné rozlíšiť, či v konkrétnom prípade súdne rozhodnutie „iba“ interpretuje relevantné ustanovenia hmotného práva na konkrétny prípad (výklad práva) alebo či sa rozhodnutím „dotvára“ právo nad rámec bežného výkladu pri absencii práva napr. vo forme použitia analógie. V prejednávanom prípade predmetné Stanovisko nevyplňuje chýbajúce miesta v právnom poriadku, ale interpretuje (vykladá) právo existujúce v normatívnej podobe. Súd sa teda zaoberal otázkou, či môže takéto rozhodnutie vytvoriť prameň práva, teda v istom zmysle „záväzné pravidlo“. Podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy SR sudcovia sú pri výkone funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7ods. 2 a 5 a zákonom. V zhora citovanom ustanovení základného zákona štátu sú vymedzené pramene práva, ktoré je povinný sudca rešpektovať. Všeobecne záväzné sú aj rozhodnutia Ústavného súdu SR vydané v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 6 Ústavy SR. Okrem takto vymenovaných prameňov práva je sudca pri rozhodovaní konkrétnej veci viazaný aj právnym názorom Ústavného súdu SR obsiahnutým v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR na základe návrhu súdu a právnym názorom odvolacieho a dovolacieho súdu. Žiaden právny predpis teda explicitne neukladá všeobecnému súdu povinnosť byť viazaný akýmkoľvek rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vydaným v inej veci (teda nad rámec viazanosti právnym názorom v rámci opravného konania), dokonca ani povinnosť byť viazaný stanoviskom Najvyššieho súdu SR, uverejneným v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. I keď v odôvodneniach rozhodnutí prvostupňových a odvolacích súdov nájdeme pomerne bežne odcitované časti z odôvodnení rôznych publikovaných rozhodnutí najvyššieho súdu či iných súdov, prípadne priamo odcitované tzv. právne vety z uverejnených rozhodnutí, to v žiadnom prípade neznamená, že rozhodnutia najvyššieho súdu nadobúdajú povahu precedensov alebo sa stávajú tzv. sudcovským právom. Podľa § 8 ods. 3 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov „Najvyšší súd dbá o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vlastnou rozhodovacou činnosťou a tým, že prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zverejňuje právoplatné súdne rozhodnutia zásadného významu v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky“. Význam takého uverejňovania rozhodnutí, ktorého dôsledkom je aj faktické rešpektovanie tzv. konštantnej judikatúry súdmi, je treba vidieť „len“ z pohľadu princípu predvídateľnosti práva,

ktorý je neopomenuteľným komponentom princípu právnej istoty, ako jedného zo znakov právneho štátu, ktorým Slovenská republika je podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, nakoľko povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť uplatnenia princípov právneho štátu. Podľa už spomenutého názoru ústavného súdu ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená, podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (III. ÚS 192/06). V svetle prejednávaného prípadu sa však súd, podľa vlastného názoru, dostatočne argumentačne vysporiadal s nerešpektovaním predmetného Stanoviska, čo bude samozrejme predmetom posudzovania odvolacieho, resp. dovolacieho súdu. Z toho vyplýva záver, že súdne rozhodnutie (judikát) nie je prameňom práva a nie je právne záväzný pre všeobecné súdy, je len zdrojom argumentačnej sily pre zabezpečenie ústavne súladnej aplikácie a interpretácie právnych noriem. Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka vo svojich ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli. Súd u obžalovaného L. vychádzal zo všeobecných zásad ukladania trestov vyjadrených v zákonnom ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. Bolo prihliadnuté najmä na spôsob spáchania činov a ich následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa. Z odpisu registrov trestov bolo zistené, že obžalovaný L. bol doposiaľ 11 krát súdne trestaný, pričom v 4 prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený a v prevažnej miere bol súdne trestaný pre majetkovú a drogovú trestnú činnosť. Je síce pravdou, že vo viacerých prípadoch sa na obžalovaného hľadí, ako by nebol odsúdený, avšak treba zdôrazniť, že zahladenie odsúdenia alebo zákonná fikcia, že sa na páchateľa hľadí, ako by nebol odsúdený, nebráni súdu, aby pri hodnotení osoby páchateľa prizeral na skutočnosť, že páchateľ v minulosti spáchal trestný čin, a z tejto skutočnosti vyvodil príslušné závery pokiaľ ide o sklony páchateľa k trestnej činnosti, jeho vzťah k spoločenským hodnotám chráneným Trestným zákonom, možnosť jeho nápravy a pod. a preto táto fikcia neznamená aj zánik skutočnosti, že páchateľ spáchal trestný čin, lebo nepôsobí tak, že „likviduje“ samotný fakt spáchania činu. Súd u obžalovaného vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť, a to, že sa priznali k spáchaniu trestných činov a trestné činy úprimne oľutovali a jednu priťažujúcu okolnosť, a to, že spáchal viac trestných činov. Súd obžalovanému nepričítal priťažujúcu okolnosť, že bol už za trestné činy odsúdený, nakoľko súd nevidel dôvod na predchádzajúce odsúdenia prihliadať a to pre ich povahu a časový odstup. Keďže súd odsudzoval obžalovaného za viac trestných činov, ukladal mu úhrnný trest podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, v prejednávanom prípade, prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. Súd sa zaoberal i možnosťou prípadného ukladania súhrnného trestu vo vzťahu k odsúdeniu Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 6T/83/2012avšak zistil, že trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/83/2012 zo dňa 14. 11. 2012 bol obžalovanému doručený dňa 23. 11. 2012, teda pred tým, ako sa dopustil žalovaných skutkov v prejednávanej trestnej veci, čo vylučuje súbeh a preto i prípadné ukladanie súhrnného trestu, keďže ide o vzťah recidívy a nie súbehu. V zmysle vyššie naznačených úvah a na základe vykonaného dokazovania je súd presvedčený, že uložený podmienečný trest odňatia slobody je dostatočne represívny a zodpovedajúci všetkým okolnostiam prípadu, povahe spáchaných trestných činov, následku a osobe obžalovaného, pričom počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu bude mať obžalovaný možnosť svojim správaním preukázať spoločnosti jeho nápravu a teda, že uložený podmienečný trest u neho splnil svoj účel.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I.

Odvolanie je právne neúčinné, ak je podané osobou, ktorá sa tohto práva výslovne vzdala.