Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-314-2013.pdf
PDF · 207.49 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/314/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcov: I. U. V., O.. Y. XX.XX.XXXX, Z. V. XXX XX Y. X. XX, Š. D. F., II. U. V., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. XXX XX Y. X. XX, Š. D. F., obaja žalobcovia právne zastúpení JUDr. Václavom Jaroščiakom, advokátom so sídlom M. Rázusa 14, 010 01 Žilina, proti žalovaným: I. U. M., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. XXX XX Y. X. XX, Š. D. F., II. Y. M., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. XXX XX Y. X. XX, Š. D. F., obaja žalovaní právne zastúpení JUDr. Luciou Morgošovou, advokátkou so sídlom Škultétyho 8, 010 01 Žilina, IČO: 42 346 932, v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto
rozhodol:
Žalobu žalobcov I. a II. o určenie, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Y. X. evidované v katastri nehnuteľností na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom ako parcela M.-N. Č.. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 683 m2, parcela M.-N. Č.. XX/X - záhrady o výmere 373 m2 a stavba rodinného domu súpisné číslo XX postaveného na parcele M. Č.. XX/X, sú v bezpodielovom vlastníctve manželov žalobcov I. a II., z a m i e t a.
Žalovaným I. a II. p r i z n á v a proti žalobcom I. a II. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia I. a II. sa žalobou zo dňa 12.11.2013 podanou prostredníctvom ich právneho zástupcu na Okresnom súde Žilina dňa 18.11.2013 proti žalovaným I. a II. domáhali vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že kúpna zmluva č. X. XXX/XXXX zo dňa 03.05.2011 vyhotovená notárom JUDr. Andrejom Kubaščíkom, Notársky úrad v Kysuckom Novom Meste pod. č. O. XX/XXXX, O. XXXXX/XXXX, O.G. XXXXX/XXXX dňa 11.4.2011 o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku tohto rozsudku, uzavretá medzi nimi ako predávajúcimi a žalovanými I. a II. ako kupujúcimi je neplatná. Zároveň sa domáhali, aby súd zaviazal žalovaných nahradiť im trovy konania. 2. Žalobcovia podanú žalobu skutkovo odôvodňovali tým, že sú manželia tak ako žalovaní I. a II.. Žalovaná II. je ich dcérou a žalovaný je ich zaťom. Ako predávajúci a žalovaní I. a II. ako kupujúci dňa 11.04.2011 uzavreli vo forme notárskej zápisnice vyhotovenej notárom JUDr. Andrejom Kubaščíkom, Notársky úrad v Kysuckom Novom Meste pod. č. O. XX/XXXX, O. XXXXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX dňa 11.4.2011 kúpnu zmluvu, ktorej premetom bol prevod ich bezpodielového vlastníckeho práva predávajúcich k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku tohto rozsudku evidovaným na LV č. XXX, k. ú. Y. X., za kúpnu cenu 1,- euro. Správa katastra Kysucké Nové Mesto povolila vklad vlastníckeho práva žalovaných k týmto nehnuteľnostiam podľa uzavretej kúpnej zmluvy rozhodnutím č. vkladu X. XXX/XX zo dňa 03.05.2011. Ďalej žalobcovia I. a II. uviedli, že nikdy nemali vôľu uzavrieť so žalovanými I. a II. kúpnu zmluvu, ktorou by chceli previesť svoje bezpodielové spoluvlastníctvo na žalovaných I. a II. predajom. Na druhej strane treba povedať, že v období pred uzavretím kúpnej zmluvy chceli vlastníctvo k dotknutým nehnuteľnostiam previesť na žalovaných I. a II. iba darovacou zmluvou. Uvedomovali si, že nehnuteľnosti
potrebujú „gazdu“, ktorý by sa o ne staral, ale súčasne vedeli, že pri svojom veku nie sú schopní to zabezpečiť svojimi prostriedkami a silami. Pretože nehnuteľnosti obývali a užívali spolu so žalovanými a bol predpoklad, že žalovaní budú so svojou rodinou v tejto nehnuteľnosti bývať aj v budúcnosti, zhodne sa rozhodli, že situáciu starostlivosti o nehnuteľnosti v spojitosti so svojim dožitím by mohli riešiť prevodom vlastníctva dotknutých nehnuteľnosti na žalovaných. Samozrejme pri súčasnom zabez- pečení svojho doživotného práva bývania a užívania nehnuteľnosti a v prípade potreby tiež povinnosti ich doopatrovania žalovanými. Svoj zámer konzultovali so známymi, ktorí im na otázku ako to spraviť, aby to bolo najlepšie, odporučili prevod nehnuteľnosti darovaním, a to z dôvodu, aby v prípade nezabezpe- čenia doživotného bývania a užívania, alebo jeho neúmerného narušovania či iného neprimeraného správania a chovania nadobúdateľov nehnuteľností k nim, mali na svojej strane možnosť navrátenia do predchádzajúceho stavu, čo je pri darovaní možné odstúpením od darovacej zmluvy s právom žiadať vrátenie daru. Svoj zámer však nechceli riešiť bez vedomia ostatných svojich detí U. V., E.U. V. R. B. P.. Preto na deň 10.04.2011 (nedeľu) zavolali k sebe všetky svoje deti a za prítomnosti žalovaného I. im predniesli svoj zámer. Na tomto spoločnom stretnutí ostatné deti v podstate nemali zásadné výhrady s prevodom vlastníctva k nehnuteľnostiam na žalovaných a akceptovali vôľu svojich rodičov slobodne nakladať so svojim majetkom. Upozornili ich však na známe situácie zo života, kedy po prevode vlastníc- tva k rodičovským domom sa zmení správanie detí, ktoré vlastníctvo nadobudli. Preto navrhovali, aby prevod bol urobený tak, aby v prípade zásadnej zmeny chovania u nadobúdateľov, mohol sa stav navrátiť do pôvodného stavu. Povedali tak, že to chcú riešiť darovacou zmluvou so zriadením práva doživotného bývania a užívania nehnuteľností pre seba aj pre syna Romana a povinnosti žalovaných ich v prípade potreby doopatrovať. Ak by si nesplnili svoje povinnosti, alebo sa správali a chovali voči ním neprístojne, tak budú mať možnosť od darovacej zmluvy odstúpiť. Záverom uskutočneného stretnutia bola teda ústna dohoda, podľa ktorej žalovaní mali zabezpečia vypracovanie darovacej zmluvy na prevod dotknutých nehnuteľnosti pri súčasnom zriadení práva doživotného užívania a bývania týchto nehnuteľností pre nich a ich syna E. V. a že žalovaní ich doopatrujú. Na ich prekvapenie žalovaní I. už na druhý deň 11.04.2013 v priebehu dňa zavolal taxík s tým, že pôjdu k notárovi kvôli tomuto prepisu. Taxík strany sporu odviezol do M. O. U. k notárovi JUDr. Kubaščíkovi. Mysleli si, že k notárovi idú s tým, že budú prerokovávať podmienky prevodu a nepredpokladali, že by sa mala hneď aj zmluva podpisovať. No zmluva už bola pripravená a po príchode im bola predložená na podpis. Pretože nemali pri sebe okuliare, tak si predloženú zmluvu nemohli prečítať. Preto sa iba opýtali žalovaných, či je zmluva spísaná tak ako sa dohodli, na čo im bolo odpovedané, že áno. Potom sa opýtali či tam je zapísané právo doživotného bývania a užívania a doopatrovania pre nich a či je tam právo doživotného bývania a užívania pre ich syna E.O., na čo im notár odpovedal, že nie, ale že sa to môže spraviť dodatočne inou listinou, kto- rá to bude riešiť a preto netreba zmluvu prepisovať a ani ju prepisovať nebudú. Pre nich sa to napíše hneď a pre syna E. sa to môže podpísať aj na obecnom úrade v Y. X.. Potom sa podpisovalo nejaké prehlásenie, ktorým im vraj žalovaní priznávajú právo doživotného bývania, doopatrovania a užívania nehnuteľnosti. Znenie tohto prehlásenia niekto pred podpisom prečítal. Podľa vyjadrenia notára bude toto prehlásenie priložené k Zmluve a kataster na základe tohto prehlásenia zapíše do listu vlastníctva ich právo doživotného bývania a užívania i doopatrovania. Obdobné prehlásenie bolo spísané aj s E. V. na Obecnom úrade v Y. X.. Pri odchode od notára, ktorý im dal jedno vyhotovenie zmluvy a prehlásenia, domov listiny dali do kredenca s vedomím, že sa všetko vybavilo, ako sa vybaviť malo. Ne- skoršie im bolo doručené rozhodnutie zo správy katastra, ktoré k predchádzajúcim listinám priložili a nevenovali im žiadnu pozornosť. Prvé problémy nastali v júni 2011, keď ich syn U. V. prišiel so svojimi deťmi gratulovať žalobcovi I. k narodeninám. Žalovaný I. ho verbálne napadol s tým, že tam nemá čo robiť, že už tam nič nemá a že ho do domu nepustí. U. V. v záujme vyhnúť sa konfliktu sa radšej vrátil. Potom následne boli aké také verbálne urážky zo strany žalovaných voči žalobcom, ale títo to hodnotili ako svojské konfliktné a vulgárne konanie a chovanie žalovaného I., ktoré bolo vždy u neho bežné. No po tom, čo na jar roku 2012 oslovili žalovaného I., ako si rozdelia záhradku a keď ich tento vulgárne a urážlivo odbil, že čo chcú, že nielen k záhrade ale ani k celému domu už nemajú žiadne práva, začali zisťovať ako to s nimi vlastne je. Vtedy si v podstate prvýkrát prečítali, že so žalovanými nepodpísali darovaciu zmluvu ale kúpnu zmluvu. Pri najbližšej návšteve svojej vnučky, dcéry U. V., ju požiadali, aby zistila ako to s nimi je a či majú zapísané právo užívania a bývania. Táto si so sebou zobrala všetky písomnosti, ktoré mali a dala ich na nahliadnutie nejakému jej známemu právnikovi. Ten jej potvrdil, že z prehlásenia nevyplýva pre nich automaticky doživotné právo užívania a bývania, ani povinnosť žalovaných na ich doopatrovanie. Cez internetový výpis z katastra nehnuteľností zistila, že na LV č. XXX, k. ú. Y. X. nie je zapísané žiadne právo doživotné bývania a užívania tak pre nich, ako ani pre E. V.. Keď žalovaným po tomto vyčítali, že ich podviedli, tak začalo pre nich v spolužití doslova peklo. Žalovaní sa voči ním sústavne chovajú hrubo, urážlivo, robia im prieky pri bývaní a užívaní
nehnuteľností, napr. vypínajú elektrinu do spotrebičov, vypínajú teplú vodu a pod. Ich chovanie je doslova psychickým týraním. Žalobcovia I. a II. napokon uviedli, notárom predloženú zmluvu nečítali, ani im ju pred podpisom nikto nečítal. Keď k notárovi prišli, zmluva už bola vyhotovená, iba im ju predložili na podpis. Keď zmluvu podpisovali, boli obaja presvedčení, že podpisujú darovaciu zmluvu a nie kúpnu zmluvu. Nikdy nechceli podpisom uzavrieť kúpnu zmluvu, ani nikdy nemali vôľu previesť vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam formou kúpnej zmluvy. Pri podpise zmluvy proste verili žalovaným a vôbec nepredpokladali ani si nepripúšťali, že by podpisovali niečo iné, ako sa deň predtým za prítomnosti ostatných svojich detí dohodli. Z vyššie uvedeného tak žalobcovia vyvodzovali, že sporná kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, z ktorej v nej očakávané dôsledky nikdy nenastali a nemohli nastať pre absenciu zložky vôle v ich konaní ako predávajúcich. 3. Žalovaní I. a II. sa k doručenej žalobe vyjadrili prostredníctvom ich právneho zástupcu podaním zo dňa 21.02.2014 doručeným súdu dňa 24.02.2014. V tomto vyjadrení žalovaní namietali, že žalobou napadnutá kúpna zmluva spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky platnosti právneho úkonu, v dôsledku čoho ju nemožno považovať za absolútne neplatný právny úkon. Skutočnosť, že žalobcovia I. a II. mali vedomosť o tom, že uzavreli kúpnu zmluvu, a nie zmluvu darovaciu, mimo iného vyplýva aj z podania žalobcov zo dňa 15.11.2013 označenom ako odstúpenie od kúpnej zmluvy X. XXX/XX, v rámci ktorého ako predávajúci odstúpili od kúpnej zmluvy s poukazom na jej podmienky s tvrdením, že ako kupujúci nesplnili zmluvnú povinnosť zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu za predmet kúpy, a to ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorú im ako predávajúci a veritelia zo zaplatenia kúpnej ceny poskytli. Dohodnutú kúpnu cenu vo výške 1,- euro žalobcom ako predávajúcim uhradili ešte v lehote splatnosti určenej v uzavretej kúpnej zmluve, a to v hotovosti. Na základe doručeného „odstúpenia od kúpnej zmluvy" však z dôvodu opatrnosti žalobcom opakovane ponúkli uhradenie kúpnej ceny do vlastných rúk. Nakoľko ponúknuté plnenie odmietli osobne prijať, kúpnu cenu sme opakovane uhradili prostredníctvom poštového peňažného poukazu ešte dňa 22.11.2013. V nadväznosti na uvedené z dôvodov uvedených v stanovisku k odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo dňa 26.11.2013 vyhodnotili odstúpenie od zmluvy ako neplatné. Zároveň žalobcov prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvali na prípadné mimosúdne vyriešenie veci, a to najmä z dôvodu, že nemali záujem na prehlbovaní konfliktnej situácie so žalobcami, ktorí sú rodičmi žalovanej II. Žalobcovia však na ich výzvu žiadnym spôsobom nereagovali. Tvrdenia žalobcov v podanej žalobe sa oproti stavu uvedenému v zaslanom odstúpení zmenili a nezakladajú sa na pravde. Úmyslom strán sporu bol od začiatku prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy. Kúpna cena bola dohodou zmluvných strán stanovená v symbolickej výške, najmä z dôvodu nákladnej rekonštrukcie rodinného domu, ktorá začala prebiehať ešte pred samotným prevodom vlastníckeho práva na základe uzavretej kúpnej zmluvy. Všetky náklady vynaložené na rekonštrukciu vo výške okolo 30.000,- eur vynaložili oni, ako kupujúci. Žalobcovia sa podľa dohody zmluvných strán na rekonštrukcii nepodieľali žiadnym spôsobom, pričom priestory určené pre ich bývanie (vrátane ich syna E. V.) boli taktiež zrenovované (exteriér aj interiér obývanej nehnuteľnosti). Žalobcovia týmto spôsobom získali okrem zaplatenej kúpnej ceny aj ďalšiu protihodnotu za prevod nehnuteľností v nepeňažnej forme. Najmä s poukazom na uvedené bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá kúpna cena za prevod nehnuteľností vo výške 1,- euro. Ďalej žalovaní uviedli, že príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce kúpnu zmluvu, resp. ani iné všeobecne záväzné právne predpisy (najmä zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov) výšku kúpnej ceny v súkromnoprávnych vzťahoch týkajúcich sa prevodu nehnuteľnosti nelimitujú. Právna úprava de lege lata teda ponecháva dojednanie ohľadom výšky kúpnej ceny výlučne na dohodu zmluvných strán, pričom v zásade nezakazuje uzavrieť kúpnu zmluvu, v ktorej je kúpna cena medzi zmluvnými stranami dohodnutá vo výške, ktorá nereflektuje reálnu trhovú hodnotu nehnuteľnosti, a to ani v prípade, ak je kúpna cena dohodnutá extrémne nižšie ako je samotná hodnota nehnuteľnosti. Dohodu o kúpnej cene tak zákon ponecháva na zmluvné strany a v ich zmluvnej voľnosti ich neobmedzuje. Skutkové tvrdenia žalobcov vyvolávajúce dojem, že proces prevodu nehnuteľností bol uskutočnený „narýchlo", bez možnosti dostatočnej prípravy z ich strany, sa taktiež nezakladá na pravde. Žalovaná II. niekoľkokrát navštívila notára ohľadom poradenstva vo vzťahu k plánovanému predaju nehnuteľností, pričom získané informácie vždy bezodkladne prezentovala žalobcom, ktorí boli viackrát oboznámení s tým, že prevod nehnuteľností bude uskutočnený na základe kúpno-predajnej zmluvy, s čím obaja bez akýchkoľvek výhrad súhlasili. Žalobcovia nikdy neprejavili vôľu nehnuteľnosti darovať, tak ako uvádzajú v žalobe. O možnosti darovania nepadla žiadna zmienka ani v rámci kontraktačného procesu. Úmysel darovať nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom uzavretej kúpnej zmluvy, žalobcovia prvýkrát prezentovali až v podanej žalobe. Ich tvrdenie ohľadom toho, že im nebolo umožnené zmluvu pri jej podpise prečítať sú jednak irelevantné a jednak nepravdivé, nakoľko notár pred podpisom zmluvu všetkým jej účastníkom prečítal, čo napokon vyplýva aj zo samotnej notárskej zápisnice. Žalovaní tak napokon uviedli, že sa domnievajú, že podanie žaloby zo strany žalobcov I. a
II. bolo uskutočnené výlučne na podnet ich ostatných detí, súrodencov žalovanej II., ktorí so žalobcami dlhšiu dobu, a to aj v času prevodu nehnuteľností, nemali dobré vzťahy, pričom v tej dobe žalobcovia so žalovanými naopak vychádzali veľmi dobre. K zmene pomerov medzi žalobcami a ich ostatnými deťmi došlo až niekedy v období bezprostredne nasledujúcom po uzavretí kúpnej zmluvy (jún 2011). Od tohto obdobia sa začali vzťahy medzi stranami sporu zhoršovať, pričom majú za to, že uvedený stav vznikol výlučne pričinením ostatných detí žalobcov. Žalovaní tak žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcov nahradiť im trovy konania. 4. Podaním zo dňa 31.12.2015 doručeným súdu dňa 04.01.2016 žalobcovia I. a II. navrhli súdu pripustiť zmenu žaloby, na základe ktorej sa budú domáhať v ďalšom konaní určenia, ako je toto uvedené vo výroku tohto rozsudku. Zmenu žaloby žalobcovia odôvodnili tým, že žalobou o určenie neplatnosti spornej kúpnej zmluvy sledovali zámer cez takýto určovací výrok preukázať, že k prevodu vlastníckeho práva podľa tejto zmluvy nedošlo a tak preukázať, že sporné nehnuteľnosti sú v ich vlastníctve. Podľa publikovanej judikatúry však rozsudok s určením neplatnosti kúpnej zmluvy nie je listinou dostatočne spôsobilou na vykonanie zápisu o vlastníckom práve predmetu prevodu vlastníckeho práva podľa spornej kúpnej zmluvy. S poukazom na tento fakt by si úplné vyriešenie sporu zrejme vyžiadalo ďalšie súdne konanie. Zmenenú žalobu tak opierajú o rovnaké skutkové dôvody a právne skutočnosti ako pôvodnú žalobu. V prípade, ak by súd prijal záver, že sporná kúpna zmluva je aj napriek pôvodne uvedeným skutočnostiam platným právnym úkonom, majú za to, že zanikla, a to ich platným odstúpením od spornej kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.20136, ktoré bolo žalovaným doručené dňa 20.11.2013. Zastávajú názor, že účinky odstúpenia nastali okamihom odstúpenia od zmluvy, čím sa zmluva od počiatku zrušuje a jej účastníci sú si povinní vrátiť všetko, čo si navzájom plnili. Fakticky to znamená, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom prevodu vlastníckeho práva podľa spornej kúpnej zmluvy, prešlo späť na nich. 5. Súd uznesením č. k. 6C/314/2013-47 zo dňa 22.02.2016 pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobcov zo dňa 31.12.2015. 6. Súd vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaniach dňa 10.06.2016, dňa 27.09.2016 a dňa 14.10.2016, na ktorom vyhlásil aj tento rozsudok. 7. Žalobcovia zhrnuli a rozšírili svoju argumentáciu v spore na pojednávaní dňa 14.10.2016 prostredníctvom svojho právneho zástupcu tak, že zastávajú názor, že na riešenie spornej veci treba vo veci aplikovať ust. § 37, § 40 ods. 5, § 48 a § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okrem tvrdení a vysloveného právneho názoru uvedených v samotnej žalobe, žalobcovia uviedli, že z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že medzi stranami sporu bolo dojednané, že prevod nehnuteľnosti sa uskutoční darovacou zmluvou. Kúpna zmluva tak, ako bola vypracovaná bola prečítaná jej účastníkom notárom. Žalobca I. bol v tom čase zdravotne značne indisponovaný, jednak bol po mozgovej príhode a jednak už s trvalým zhoršením sluchu, aj zraku. Pri návšteve u notára na notárskom úrade nemal so sebou okuliare, takže si zmluvu nemohol prečítať a vzhľadom na stav jeho sluchu dobre nepočul to, čo bolo čítané. V podstate sa uspokojil s tým, že podal vo vzťahu ku žalovaným otázku, či je všetko tak, ako bolo dojednané. Tí mu prikývli, že áno s tým, že sa pýtal notára, že keby sa niečo zhoršilo, či je možnosť vrátenia vecí do pôvodného stavu, o čom ho notár ubezpečil. Z hľadiska tohto stavu zastávajú tak názor, že súd by mal prihliadať na ust. § 40 ods. 5 Občianskeho zákonníka (právny zástupca žalobcov však citoval ust. § 40 ods. 6 Občianskeho zákonníka). Ďalej žalobcovia uviedli, že notárska zápisnica má nesporne charakter úradnej zápisnice. Vyžaduje sa však na to, aby mohla byť notárska zápisnica kvalifikovaná ako úradná zápisnica v zmysle ust. § 40 ods. 5 Občianskeho zákonníka, že musí obsahovať všetky náležitosti, ktoré má notárska zápisnica obsahovať. Jedna z náležitostí je sídlo notárskeho úradu. Sporná notárska zápisnica však neobsahuje riadne uvedenie jednej z jej náležitosti, a to sídla notárskeho úradu, pretože sídlo notárskeho úradu je presná adresa tohto sídla s tým, že pod sídlom notárskeho úradu sa chápe nie len teda označenie mesta, ale aj presne uličného označenia, popisného čísla, uličného, aj domového. Sporná notárska zápisnica obsahovala len označenie „na Notárskom úrade v Kysuckom Novom Meste“. Z tohto pohľadu sporná notárska zápisnica nespĺňa náležitosti úradnej zápisnice potrebnej na písomný právny úkon osôb, ktoré nemôžu čítať a písať. Žalobca I. v čase podpisovania kúpnej zmluvy slabo počul, listina kúpnej zmluvy mu nebola predložená na prečítanie, i keď nemal ani okuliare. Čítať vedel, aj písať vedel, len nemohol počuť to, čo mu notár čítal a nemohol posúdiť to, že či notár, to čo čítal, čítal správne tak, ako to bolo aj v dotknutej listine. Z tohto pohľadu nie je splnená podmienka riadneho oboznámenia sa s obsahom právneho úkonu, ktorý uzavieral. Ďalej žalobcovia uviedli, že je nesporné, že strany sporu podpísali kúpnu zmluvu vo forme notárskej zápisnice, kde bol definovaný predmet prevodu vlastníckeho práva a tiež kúpna cena. I keď bola kúpna cena dojednaná vo výške 1,- euro, predsa je to kúpna cena. Z podmienok kúpnej zmluvy vzniká povinnosť kupujúcemu zaplatiť kúpnu cenu a z pohľadu zaplatenia kúpnej ceny je v
pozícii dlžníka. Kupujúci doposiaľ nezaplatili kúpnu cenu. Z výsluchu svedkov bolo preukázané, že na stretnutí dňa 10.11.2013 v rodinnom dome súp. č. XX v Y. X., teda v predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom prevodu vlastníckeho práva, boli žalovaní ústne vyzvaní, aby túto kúpnu cenu zaplatili v dvojdňovej lehote, čo znamená, že predávajúci im dodatočne poskytli lehotu na plnenie. Lehota 2 dní na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 1,- euro je primeraná. Kupujúci túto kúpnu cenu nezaplatili. Keďže si žalovaní nesplnili svoju povinnosť splniť dlh ani v náhradnej lehote, listom zo dňa 15.11.2013 odstúpili od kúpnej zmluvy. Je nesporné, že odstúpenie od zmluvy bolo žalovaným doručené dňa 20.11.2013. Až po doručení odstúpenia sa pokúsili žalovaní uhradiť kúpnu cenu vo výške 1,- euro, a to prostredníctvom poštovej poukážky. Túto kúpnu cenu neprevzali, pretože to už bolo v čase po tom, čo došlo k účinnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy a teda by to bolo plnenie bez právneho dôvodu. K výpovediam svedkov sa žalobcovia vyjadrili tak, že ak žalovaní namietali, že ich výpovede sú naučené, čím v podstate spochybnili ich hodnovernosť, poukazujú na skutočnosť, že nie je dôvod, pre ktorý by mali svedkovia vypovedať nehodnoverne a nepravdivo. Pred uzavretím kúpnej zmluvy bolo jednanie o tom, že čo chcú žalobcovia so svojou nehnuteľnosťou spraviť. Svedkovia U. V., E. V. a matka Z. P.M. boli uzrozumení s tým, že nehnuteľnosť idú darovať žalovaným a s tým, že z tohto úkonu nebudú mať žiadny majetkový prospech oni sami, s čím súhlasili. Aj potom, ako zistili, že nebola uzavretá darovacia zmluva, ale kúpna zmluva, ktorá právne postavenie zúčastnených na tomto úkone riadne zmenila, nenamietali nič proti tomu, aby to viac menej zostalo tak, pokiaľ bude všetko, ako sa dohodlo. 8. Žalovaní svoju argumentáciu v spore zhrnuli prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 14.10.2016 tak, že sa na úvod vyjadrili k na tomto pojednávaní predloženému vyjadreniu žalobcu I. zo dňa 13.10.2016, a to tak, že predmetná listina bola predložená až po skončení dokazovania s tým, že majú súčasne za to, že na predchádzajúcom pojednávaní boli žalobcovi vytvorené dostatočné podmienky na jeho výsluch. Pokiaľ mal žalobca I. za to, že podmienky vytvorené neboli, mal túto skutočnosť namietať priamo na pojednávaní dňa 27.09.2016. K argumentácii žalobcov žalovaní uviedli, že vyjadrenia žalobcov produkované v žalobe boli vyvrátené v rámci dokazovania samotnými žalobcami v rámci ich výpovedí. Poukazujú najmä na vyjadrenie žalobkyne II. na pojednávaní konanom dňa 10.06.2016, že si to prečítala a zistila, že tam je 1,- euro. Notár diktoval úradníčke, že za 1,- euro predávajú. Podpísala to, aj keď tam bolo 1,- euro. Už z uvedeného je zrejmé, že samotná žalobkyňa II. potvrdila, že mala možnosť byť oboznámená s obsahom kúpnej zmluvy ešte pred jej podpisom, pričom si bola vedomá, že ide o prevod nehnuteľnosti spoplatnený sumou 1,- euro a nie o bezodplatné darovanie. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že si aj napriek tomu, že si boli vedomí uvedenia kúpnej ceny 1,- euro, mysleli, že ide o darovanie nehnuteľnosti, poukazujú na platnú právnu zásadu, podľa ktorej neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje. Čo sa týka nových skutočností uvádzaných právnym zástupcom v rámci záverečnej reči, majú za to, že ním uvádzané skutočnosti týkajúce sa napr. obsahovej náležitosti notárskej zápisnice nespôsobujú absolútnu neplatnosť samotnej notárskej zápisnice. Ďalej k poukazu na zdravotný stav žalobcu I. žalovaní uviedli, že tento nebol predmetom dokazovania počas konania a ide o skutočnosť, ktorá bola namietaná až v rámci záverečnej reči, pričom majú za to, že v tomto prípade nemožno aplikovať ustanovenie Občianskeho zákonníka týkajúce sa nespôsobilosti tohto účastníka byť oboznámený s obsahom listiny. Čo sa týka druhej argumentačnej roviny, žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu opierajú nimi uplatnený nárok o platne vykonané odstúpenie od kúpnej zmluvy. Odstúpenie od zmluvy však nebolo vykonané platne, nakoľko žalobcovia ich pred odstúpením od zmluvy nevyzvali na uhradenie kúpnej ceny a ani im neposkytli žiadnu primeranú dodatočnú lehotu na plnenie. Neboli tak žiadnym spôsobom vyzvaní, ako tvrdili jednotliví svedkovia označení žalobcami. Túto skutočnosť napokon potvrdili aj samotní žalobcovia v rámci svojich výsluchov, keď žalobkyňa II. na pojednávaní konanom dňa 10.06.2016 sama uviedla, že žalovaných už na úhradu kúpnej ceny nevyzývala. Žalobca I. taktiež v rozpore s ostatnými svedeckými výpoveďami na pojednávaní konanom dňa 27.09.2016 sám uviedol, že kúpna cena 1,- euro im zaplatená nebola a oni ani zaplatenie nežiadali. Zároveň v konaní vypovedal, že ústnu výzvu na uhradenie kúpnej ceny mala vykonať žalobkyňa II. a teda nie on tak, ako to tvrdili svedkovia. Svedecké výpovede tak spochybňujú, najmä z dôvodu blízkych príbuzenských vzťahov so žalobcami a súčasne aktuálnymi nepriaznivými vzťahmi so žalovanými, ako i vzhľadom k tomu, že dvaja z troch svedkov, to znamená synovia žalobcov, by v prípade úspechu žalobcov v konaní mohli získať majetkový prospech, keďže nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu by sa mohla opätovne stať predmetom či už dedenia, alebo darovania. Nedôveryhodnosť svedeckých výpovedí naznačuje aj fakt, že všetci svedkovia zhodne a totožne vypovedali o presnom dátume udalosti, ktorá sa mala stať 3 roky dozadu, pričom zároveň sa vzácne zhodli na dĺžke údajne poskytnutej dodatočnej dvojdňovej lehoty na zaplatenie 1,- euro, ako aj na tom, kto mal žalovaného I. vyzvať na zaplatenie. Uvedené tvrdenia sú však v rozpore s vyjadreniami samotných žalobcov produkovaných v rámci ich výsluchov. Žalovaní neboli účastní žiadneho rodinného stretnutia pred podaním žaloby zo
strany žalobcov tak, ako to tvrdili svedkovia, nakoľko v tom čase už žalobcovia podávali na žalovaného I. viaceré oznámenia, ktorých účelom bolo iniciovanie priestupkových konaní. Je absolútne v rozpore s akoukoľvek logikou, že by žalovaní aj napriek existencii nepriaznivých vzťahov so žalobcami neuhradili v dodatočnej lehote sumu v symbolickej výške 1,- euro. V nadväznosti na vyslovenú argumentáciu žiadali žalovaní súd, aby žalobu zamietol a žalobcov I. a II. zaviazal k náhrade vzniknutých trov konania. 9. Súd tak vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, žalobcami označených svedkov a listinnými dôkazmi pričom dospel k skutkovým zisteniam uvedeným v nasledujúcich odsekoch odôvodnenia tohto rozsudku. Pokiaľ ide o vyvodenie skutkových záverov a vyhodnotenie dokazovania výsluchmi strán sporu a žalobcami označených svedkov, toto je uvedené v rámci časti odôvodnenia tohto rozsudku, ktorá sa venuje samotnému posúdeniu prejednávanej veci súdom. 10. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX zo dňa 12.11.2013 vedeného Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom pre k. ú. Y. X. (dôkaz produkovaný žalobcami na č. l. 6 spisu) vyplýva, že v časti A LV sú evidované pozemky parcely registra „C“ č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 683 m2 a č. XX/X - záhrady o výmere 373 m2 a stavba rodinného domu súp. č. XX stojaca na pozemku parcela registra „C“ č. XX/X. V časti B LV sú evidovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci pod B1 žalovaní titulom nadobudnutia: kúpna zmluva č. X. XXX/XX zo dňa 03.05.2011 pod položkou výkazu zmien 24/11. 11. Dňa 11.04.2011 bola notárom JUDr. Andrejom Kubaščíkom na notárskom úrade v Kysuckom Novom Meste spísaná notárska zápisnica O. XX/XXXX, O. XXXXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX (jej odpis ako dôkaz produkovaný žalobcami na č. l. 7 spisu) za nespornej prítomnosti strán sporu, ktoré mali podľa obsahu notárskej zápisnice požiadať o spísanie kúpnej zmluvy, v ktorej bode I. bolo konštatované, že žalobcovia I. a II. ako predávajúci sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX, k. ú. X. ako sú tieto uvedené v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku. V bode II. zmluvy bolo uvedené, že predávajúci predávajú a kupujúci - žalovaní I. a II. kupujú nehnuteľnosti uvedené v bode I. tejto zmluvy v celosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V bode III. kupujúci prehlásili, že boli oboznámení so stavom nehnuteľností uvedených v bode I. zmluvy a tieto kupujú v takom stave, v akom sa nachádzajú. V bode IV. bolo uvedené, že cena nehnuteľností bola stanovená vzájomnou dohodou účastníkov tejto zmluvy a predstavuje sumu 1,- euro, ktorá suma bude uhradená kupujúcimi predávajúcim do 3 dní po podpise zmluvy. V bode. V. zmluvy bolo sa zaviazali kupujúci hradiť notársky poplatok za vyhotovenie tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné poplatky spojené s vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V bode VI. zmluvy bolo uvedené, že prevod sa uskutočňuje bez akýchkoľvek tiarch a obmedzení. V bode VII. zmluvy bolo ustanovenie o návrhu na vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech kupujúcich do katastra nehnuteľností. Napokon v bode VIII. notárskej zápisnice bolo uvedené, že o tomto bola notárska zápisnica napísaná, prítomným účastníkom prečítaná, vysvetlená, nimi za správnu uznaná a na znak súhlasu vlastnoručne podpísaná. 12. Dňa 03.05.2011 vydala Správa katastra Kysucké Nové Mesto rozhodnutie č. vkladu X. XXX/XX (dôkaz produkovaný žalobcami na č. l. 8 spisu), ktorým povolila na návrh tak žalobcov I. a II., ako aj žalovaných I. a II. vklad vlastníckeho práva žalovaných I. a II. k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX vedenom pre k. ú. Y. X. na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcami I. a II. ako predávajúcimi a žalovanými I. a II. ako kupujúcimi. 13. Dňa 11.04.2011 podpísali žalovaní I. a II. (pričom ich podpisy boli úradne overené povereným zamestnancom notára JUDr. Andreja Kubaščíka rovnakého dňa) a žalobcovia I. a II. listinu označenú ako „Prehlásenie“ (dôkaz produkovaný žalobcami na č. l. 9 spisu), v ktorej žalovaní I. a II. prehlásili právo doživotného bývania, doopatrovania a užívania rodinného domu súp. č. XX postaveného na parcele M.- N. Č.. XX/X, k. ú. Y. X. v prospech žalobcov I. a II. 14. Dňa 11.04.2011 podpísali žalovaní I. a II. a E. V. (pričom podpisy všetkých boli úradne overené rovnakého dňa na Obecnom úrade Y. X.) listinu označenú ako „Prehlásenie“ (dôkaz produkovaný žalobcami na č. l. 10 spisu), v ktorej žalovaní I. a II. prehlásili právo doživotného bývania a užívania rodinného domu súp. č. XX postaveného na parcele M.-N. Č.. XX/X, k. ú. Y. X. v prospech E. V.. 15. Listom zo dňa 15.11.2013 adresovaným žalovaným I. a II. (dôkaz produkovaný žalovanými na č. l. 19 spisu) žalobcovia I. a II. odstúpili od kúpnej zmluvy X. XXX/XX zo dňa 03.05.2011 vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice vyhotovenej notárom JUDr. Andrejom Kubaščíkom pod č. O. XX/XXXX, O. XXXXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX dňa 11.04.2011 z dôvodu, že podľa podmienok kúpnej zmluvy žalovaní I. a II. mali zmluvnú povinnosť za predmet kúpy zaplatiť kúpnu cenu vo výške 1,- euro v lehote do 3 dní po podpise zmluvy, ktorej splatnosť tak nastala dňom 14.04.2011, pričom túto povinnosť žalovaní I. a II. nesplnili ani v im žalobcami I. a II. dodatočne poskytnutej primeranej lehote (v listine táto lehota nebola žiadnym spôsobom konkretizovaná ani jej počiatkom a ani jej dĺžkou). Zároveň žalobcovia I. a II.
v liste uviedli, že na strane predávajúcich hodnotia predmetnú kúpnu zmluvu v prvom rade ako absolútne neplatný právny úkon (v listine táto neplatnosť nebola žiadnym spôsobom konkretizovaná). Pre prípad vyhodnotenia zmluvy ako platného právneho úkonu sa z opatrnosti rozhodli od zmluvy odstúpiť a týmto listom od zmluvy odstupujú. 16. Listom zo dňa 26.11.2013 adresovaným žalobcovi I. (dôkaz produkovaný žalovanými na č. l. 19 spisu) žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu reagovali na list žalobcov zo dňa 15.11.2013, ktorý im bol doručený dňa 20.11.2013. Žalovaní v liste namietali, že kúpnu cenu uhradili ešte v lehote splatnosti do rúk predávajúcich. Z dôvodu opatrnosti však po doručení listu zo dňa 15.11.2013 ponúkli žalobcom opätovné uhradenie kúpnej ceny v mieste bydliska žalobcu I., avšak nakoľko ponúknuté plnenie odmietol prijať, kúpnu cenu 1- euro mu uhradili prostredníctvom poštového peňažného poukazu ešte dňa 22.11.2013. Ďalej žalovaní namietali, že žalobcovia od uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2011 do dňa doručenia listu žalobcov žalovaným dňa 20.11.2013 od žalovaných nikdy nepožadovali úhradu kúpnej ceny v dodatočnej lehote, v čoho dôsledku sa žalovaní domnievali, že majú právne vzťahy založené dotknutou kúpnou zmluvou vysporiadané a svoje povinnosti kupujúcich splnené. Napokon žalovaní namietali, že neboli naplnené podmienky pre platné odstúpenie žalobcov od predmetnej kúpnej zmluvy, a to z dôvodu, že žalobcovia im neposkytli dodatočne primeranú lehotu na plnenie zmluvnej povinnosti, ako to má na mysli ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súčasne žalovaní namietali že zmluva spĺňa všetky náležitosti požadované zákonom v čase jej uzavretia, a preto nie je daný dôvod spôsobujúci jej neplatnosť. 17. Podľa ust. § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 18. Podľa ust. § 205 CSP, listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. 19. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 20. Podľa ust. § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v platnom znení, údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E". 21. Podľa ust. § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 22. Podľa ust. § 39 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 23. Podľa ust. § 40 ods. 6 OZ v znení zákona č. 214/2008 účinnom od 01.01.2009, na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná úradná zápisnica. Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať. 24. Podľa ust. § 48 ods. 1 OZ v znení zákona č. 249/1994 z. z. účinnom od 01.10.1994, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. 25. Podľa ust. § 48 ods. 2 OZ , odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. 26. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
27. Podľa ust. § 588 OZ v znení zákona č. 264/1992 Zb. účinnom od 01.01.1993, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. 28. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) (ďalej len „NP“) v znení účinnom do 30.11.2015, notárskou činnosťou je spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch (§ 46 až 55). 29. Podľa ust. § 3 ods. 4 NP v znení zákona č. 420/2004 Z. z. účinnom od 01.09.2004 do 30.11.2015, listiny a osvedčovacie doložky (§ 56 ods. 2) vyhotovené v rámci notárskej činnosti (ďalej len "notárska listina"), ich osvedčené odpisy a listiny vyhotovené pri činnosti podľa odseku 2 sú verejnými listinami. 30. Podľa ust. § 15 ods. 1 NP v znení účinnom do 30.11.2015, sídlom notára je spravidla sídlo súdu prvého stupňa, do obvodu ktorého bol vymenovaný. Iné sídlo v rámci tohto obvodu súdu si notár môže zvoliť len so súhlasom komory. Postup podľa § 10 ods. 1 tým nie je dotknutý. 31. Podľa ust. § 46 NP v znení zákona č. 397/2000 Z. z. účinnom od 01.12.2000, notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch. V notárskej zápisnici môže pokračovať notár, ktorý notársku zápisnicu spísal, alebo iný notár so sídlom na území Slovenskej republiky. Pokračovanie v notárskej zápisnici je súčasťou notárskej zápisnice. 32. Podľa ust. § 47 písm. b) NP v znení účinnom do 30.11.2015, notárska zápisnica musí obsahovať meno, priezvisko a sídlo notára. 33. Žalobcovia I. a II. sa tak žalobou domáhali rozhodnutia súdu, ktorým by bolo deklarované (určené), že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Y. X. evidovaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXX ako stavba rodinného domu súp. č. XX postavená na pozemku parcela M.- N. Č.. XX/X, parcela M.-N. Č.. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 683 m2, parcela M.-N. Č.. XX/X - záhrady o výmere 373 m2 (v ďalšom aj ako „sporné nehnuteľnosti“) 34. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby podľa cit. ust. § 137 písm. c) CSP je to, že strany sporu majú vecnú legitimáciu a zároveň, že majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Ak by obe podmienky neboli kumulatívne (zároveň) naplnené, viedlo by to bez meritórneho zaoberania sa vecou samou k zamietnutiu návrhu. 35. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právo je alebo nie je, má ten, kto je subjektom práva, o ktoré v konaní ide, alebo ktorého právnej sféry sa sporné právo týka. 36. Keďže predmetom určenia súdu malo byť vlastne deklarovanie vlastníckeho práva žalobcov I. a II. k sporným nehnuteľnostiam, požadované určenie sa tak dotýka ich právnej sféry. Súd tak vychádzal z toho, že žalobcovia I. a II. sú vo veci aktívne vecne legitimovaní. 37. Ak teda ide o otázku, či v konaní boli žalované pasívne vecne legitimované subjekty, možno konštatovať, že tomuto tak v prejednávanej veci bolo. V prípade určovacej žaloby, ktorej predmetom je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobca vyvodzuje zo stavu jeho právnej neistoty vyplývajúcej z toho, že nie je ako výlučný vlastník nehnuteľnosti evidovaný v katastri nehnuteľností a že teda iba takouto žalobou je možné dosiahnuť zápis jeho výlučného vlastníctva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností (čo bolo zásadne aj v prejednávanom prípade), sú pasívne vecne legitimované všetky subjekty, ktorých vlastníctvu, ktorého sa žalobca domáha, svedčí zápis v katastri nehnuteľností. V prejednávanej veci svedčí zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností na LV č. XXX vedenom pre k. ú. Y. X. obom žalovaným (ako bezpodielovým spoluvlastníkom v podiele o veľkosti 1/1), a preto súd dospel k záveru, že žalovaní sú pasívne vecne legitimovaní v spore a zároveň, že v spore boli žalované všetky pasívne vecne legitimované subjekty. 38. Ako už bolo vyššie uvedené, druhou podmienkou procesnej prípustnosti žaloby podľa ust. § 137 písm. c) CSP je preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Tento záujem je daný, len ak požadované určenie je objektívne spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu, alebo ohrozenia jeho práva. Určovacie žaloby slúžia potrebám praktického života a nemôžu viesť k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je preto daný súčasne len vtedy, ak je toto určenie (objektívne posudzované) spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty navrhovateľa na ohrození jeho práva. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Žalobca ale nemôže mať naliehavý právny záujem v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, pokiaľ sa ochrany práv môže domáhať žalobou na plnenie, alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené v príslušných právnych predpisoch. 39. Súd mal za to, že žalobcovia I. a II. majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem, keďže sú v stave právnej neistoty z dôvodu, že, ako tvrdili v žalobe, sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
sporných nehnuteľností. Bez požadovaného určenia tak nie je možné odstrániť stav ich právnej neistoty a dosiahnuť zápis ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k sporným nehnuteľnostiam, keďže údaje katastra doposiaľ zapísané na dotknutom LV č. XXX, k. ú. Y. X. svedčia v prospech vlastníctva žalovaných I. a II., a to pokiaľ sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.). 40. Súd sa tak meritórne zaoberal otázkou, či sporné nehnuteľnosti sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov I. a II. Keďže na LV č. XXX, k. ú. Y. X. sú evidovaní v časti B LV ako bezpodieloví spoluvlastníci sporných nehnuteľností žalovaní, bolo na žalobcoch, aby preukázali svoje skutkové tvrdenia (resp. aby sa súd stotožnil aj s ich právnou argumentáciou), a to že a) kúpna zmluva zo dňa 11.04.2011, na základe ktorej mali nadobudnúť vkladom do katastra žalovaní I. a II. vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam, je neplatná, alebo v prípade platnosti tejto spornej kúpnej zmluvy b) že žalobcovia I. a II. platne a účinne odstúpili od spornej kúpnej zmluvy a došlo tak v zmysle cit. ust. 48 ods. 2 OZ k zrušeniu tejto kúpnej zmluvy s účinkami ex tunc (t. j. od začiatku) a naďalej sú tak bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností. 41. Možno konštatovať, že žalobcovia I. a II. tak svoje vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam v čase rozhodnutia súdu v prejednávanej veci odvodzovali z nasledovnej skutkovej a právnej argumentácie: A) že kúpna zmluva, uzavretá vo forme notárskej zápisnice O. XX/XXXX, O. XXXXX/XXXX, O. XXXXX/ XXXX spísaná notárom JUDr. Andrejom Kubaščíkom dňa 11.04.2011, ktorou mali previesť vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam na žalovaných I. a II. a na základe ktorej bol rozhodnutím Správy katastra Kysucké Nové Mesto č. vkladu X. XXX/XXXX zo dňa 03.05.2011 povolený vklad vlastníckeho práva žalovaných I. a II. k sporným nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX do katastra nehnuteľností (ďalej len „sporná kúpna zmluva“), je absolútne neplatným právnym úkonom, a to z toho dôvodu, že žalobcovia I. a II. nemali vôľu previesť sporné nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaných I. a II. formou kúpnej zmluvy podľa cit. ust. § 588 OZ, ale formou darovacej zmluvy podľa ust. § 628 OZ a teda v danom prípade išlo o absenciu vôľovej zložky právneho úkonu žalobcov I. a II.; B) že sporná kúpna zmluva je neplatným právny úkonom pre nedostatok formy v zmysle cit. ust. § 40 ods. 6 OZ (žalobcovia I. a II. mylne na pojednávaní dňa 14.10.2016 uviedli ust. § 40 ods. 5 OZ), a to vzhľadom na to, že žalobca I. bol v čase urobenia sporného právneho úkonu neschopný sluchovo a ani zrakovo riadne vnímať obsah spornej kúpnej zmluvy, ktorý mal byť prejavom jeho vôle, pričom predmetná notárska zápisnica O. XX/XXXX, O. XXXXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX spísaná notárom JUDr. Andrejom Kubaščíkom dňa 11.04.2011 neobsahovala náležitosť podľa cit. ust. § 47 písm. b) NP, t. j. riadne označenie sídla notára; C) že v prípade platnosti spornej kúpnej zmluvy došlo zo strany žalobcov I. a II. k platnému odstúpeniu od spornej kúpnej zmluvy listom zo dňa 15.11.2013 (doručeným žalovaným I. a II. 20.11.2013) po tom, čo žalovaní I. a II. nezaplatili kúpnu cenu vo výške 1,- euro podľa spornej kúpnej zmluvy ani v lehote 2 dní, ktorú im žalobcovia I. a II. dodatočne dňa 10.11.2013 poskytli na splnenie tohto peňažného záväzku, čím došlo v zmysle ust. § 48 ods. 2 OZ k zrušeniu spornej kúpnej zmluvy od počiatku, t. j. k zániku nadobúdacieho titulu u žalovaných I. a II. a k obnoveniu vlastníctva žalobcov I. a II. k sporným nehnuteľnostiam. 42. Pokiaľ tak ide o právne posúdenie otázky platnosti spornej kúpnej zmluvy v rovine argumentácie žalobcov I. a II. uvedenej v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku pod písm. A), súd poukazuje na to, že základným predpokladom platnosti právneho úkonu je danosť vôle a jej bezvadnosť. Danosť vôle musí byť pri každom právnom úkone zistiteľná, a to nielen konajúcimi, ale i tretími osobami a v prípade sporu i súdom. Ak vôľa nie je daná, nemožno vôbec hovoriť o právnom úkone. V niektorých prípadoch je vôľa síce daná, ale v pomere s jej prejavom trpí väčšími, či menšími nedostatkami, ktoré môžu mať vplyv aj na platnosť právneho úkonu. Ide zväčša o prípady, keď sú medzi vôľou a jej prejavom rozpory. V takomto prípade je potrebné posúdiť, či právny úkon môže vyvolať právne následky chcené konajúcimi, alebo či nejde o neplatný právny úkon. Z hľadiska vadnosti prejavenej vôle možno rozoznávať medzi dvoma základnými situáciami: A. vedomá nezhoda medzi vôľou a prejavom, B. nevedomá nezhoda medzi vôľou a prejavom. Pre vadu právneho úkonu, ktorá sa zakladá na vedomej nezhode medzi vôľou a prejavom, je typické, že konajúci vedome dáva niečo najavo, čo v skutočnosti nechce. Podľa všeobecných zásad platných v súkromnom práve tu však platí, že ten, kto vedome vyvolá nezhodu medzi vôľou a jej prejavom, nie je právom chránený a je viazaný svojim prejavom. Takýto prejav vôle nevyvolá právne následky zásadne vtedy, ak o tejto vade prejavu vôle vedel druhý účastník právneho úkonu. Nevedomá nezhoda medzi vôľou a prejavom je výsledkom omylu konajúceho. Ide vlastne o falošnú predstavu o existujúcej skutočnosti. Netýka sa budúcej neistej skutočnosti, o ktorej je pochybnosť, či nastane a ani falošnej prognózy. Neprihliada sa ani na omyl v pohnútke, ktorá viedla k vzniku právneho úkonu (napr. zámer, ktorý účastník sledoval uzavretím zmluvy). Jednostranný omyl, na ktorom nemal druhý účastník podiel, nemá vplyv na platnosť právneho úkonu. Ak by potom tomu nebolo
tak, potom by mohol každý spochybniť platnosť právneho úkonu s odôvodnením, že sa „pomýlil“. Právny význam má omyl pri dvojstranných právnych úkonoch (§ 49a OZ). Ak nejde o podstatný omyl, možno uznať právny úkon za platný. Ak však ide o podstatný omyl (t. j. rozhodujúci pre urobenie právneho úkonu konajúceho), je právny úkon urobený za podmienky, že tento omyl bol druhému účastníkovi právneho úkonu známy, alebo tento zámerne vyvolal, relatívne neplatný (§ 40a OZ). Inak sa budú posudzovať prípady, keď druhý účastník omyl rozpoznal a napriek tomu uzavrel právny úkon; na taký omyl sa zásadne neprihliada. [JUDr. Imrich Fekete, CSc.: Občiansky zákonník 1 zväzok (Všeobecná časť), Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2014, str. 292 až 294] Aplikujúc tento výklad na prejednávanú vec možno s istotou konštatovať, čo prezentovali napokon aj samotní žalobcovia I. a II., že mali vôľu zmluvne previesť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na žalovaných I. a II. Teda nemožno v danom prípade hovoriť o tom, že u žalobcov I. a II. absentovala vôľová zložka právneho úkonu (spornej kúpnej zmluvy). V danom prípade zo skutkových tvrdení žalobcov I. a II. vyplynulo, že u nich malo dôjsť k rozporu medzi ich vôľou a jej prejavom (t. j. vyjadrením ich vôle v písomnom texte spornej kúpnej zmluvy). Ak samotný žalobcovia I. a II. v žalobe produkovali skutkové tvrdenia, že ich vôľa previesť vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam na žalovaných I. a II. spočívala v tom, že chceli vlastníctvo k týmto sporným nehnuteľnostiam previesť na žalovaných I. a II. prostredníctvom darovacej zmluvy, a nie prostredníctvom kúpnej zmluvy, súd poukazuje na výpoveď žalobcu I. na pojednávaní dňa 27.09.2016, z ktorej zásadne vyplýva, že úmyslom žalobcov I. a II. bolo previesť vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam na žalovaných I. a II. takým spôsobom, aby mali zabezpečenú možnosť práva doživotného užívania sporných nehnuteľností a aby žalovaní I. a II. prevzali na seba záväzok doopatrovať ich v starobe a chorobe. Žalobca I. totiž vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 27.09.2016 spontánne prezentoval rozdiel medzi prevodom vlastníckeho práva prostredníctvom darovacej zmluvy a prostredníctvom kúpnej zmluvy, pričom pri prevode prostredníctvom darovacej zmluvy by im uvedené právo vzniklo, zatiaľ čo prostredníctvom kúpnej zmluvy nie a žalovaní I. a II. ich tak môžu bez ďalšieho kedykoľvek zo sporných nehnuteľností vypratať (vyhnať). Na podstate vyjadrenia žalobcu I. v jeho výpovedi strany sporu na pojednávaní dňa 27.09.2016 nemení nič ani jeho písomné vyjadrenie zo dňa 13.10.2016, ktoré súd považoval (z dôvodov, ako sú bližšie opísané v odseku č. 50 odôvodnenia tohto rozsudku) za účelovo podané v snahe odstrániť rozpory medzi samotným skutkovými tvrdeniami žalobcov I. a II. a obsahom ich výpovedí. Inú vôľu žalobcov I. a II. pri uzatváraní spornej kúpnej zmluvy neprezentoval ani žalobcami označený svedok U. V., ktorý pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 27.09.2016 na otázku z čoho vyvodil, že v danom prípade malo dôjsť k uzavretiu darovacej zmluvy, vypovedal, že z toho, že žalovaní I. II. sa mali o rodičov (žalobcov I. a II.) postarať, keďže sú im najbližšie, že ostatné deti žalobcov I. a II. k nim budú môcť prísť na návštevu, že aj tieto ostatné deti žalobcom I. a II. pomôžu, že syn žalobcov I. a II. E. V. tam bude mať rovnako doživotné právo (užívania sporných nehnuteľností). Z dôvodov, ako je uvedené nižšie v odseku č. 49 a č. 50 odôvodnenia tohto rozsudku, výpovede žalobcov I. a II. a nimi označených svedkov U. V., E. V. R. Z. P. však napokon súd považoval za nevierohodné, a preto ani nemal za preukázané tvrdenie žalobcov, že ich skutočnou vôľou bolo previesť vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam na žalovaných I. a II. výlučne formou darovacej zmluvy a nie formou kúpnej zmluvy. Žalovaní I. a II. tieto skutkové tvrdenia žalobcov I. a II. namietali tvrdiac, že od počiatku bol úmyslom sporových strán prevod vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam prostredníctvom kúpnej zmluvy. Ak by aj mali žalobcovia I. a II. vôľu previesť vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam formou darovacej zmluvy (domnievajúc sa, že s touto formou prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je spojené ich právo doživotného užívania sporných nehnuteľností a ich právo voči žalovaným na pomoc v starobe a chorobe; súd poukazuje na to, že uvedené práva by žalobcovia I. a II. nezískali ani v prípade uzavretia darovacej zmluvy), pričom konajúc v omyle uzavreli zmluvu kúpnu (domnievajúc sa, že cena 1,- euro uvedená v spornej zmluve je len akousi súčasťou darovania, ako vypovedala na pojednávaní dňa 10.06.2016 žalobkyňa), nebolo v konaní preukázané, že by sa žalovaní I. a II. dopustili akéhokoľvek konania, ktoré mohlo uviesť žalobcov I. a II. do omylu, resp., že by o takomto prípadnom omyle žalobcov I. a II. mali mať vedomosť. V kontexte s doposiaľ uvedeným súd poukazuje na to, že dňa 11.04.2011 (teda v deň uzavretia spornej kúpnej zmluvy) podpísali strany sporu (t. j. žalobcovia I. a II. a žalovaní I. a II., pričom podpisy žalovaných I. a II. boli úradne osvedčené) listinu označenú ako „Prehlásenie“, v ktorej žalovaní I. a II. prehlásili právo doživotného bývania, doopatrovania a užívania rodinného domu súp. č. XX postaveného na parcele M.-N. Č.. XX/X, k. ú. Y. X. v prospech žalobcov I. a II. a súčasne tiež žalovaní a svedok E. V. (pričom ich podpisy boli úradne overené) listinu označenú ako „Prehlásenie“, v ktorej žalovaní prehlásili právo doživotného bývania a užívania rodinného domu súp. č. 64 postaveného na parcele M.-N. Č.. XX/X, k. ú. Y. X. v prospech E. V.. Aj táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že vôľou žalobcov I. a II. v čase uzavretia spornej zmluvy bolo zmluvne previesť vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam na žalovaných I. a II. s tým, že im žalovaní I. a II. umožnia doživotné užívanie
sporných nehnuteľností a poskytnú zaopatrenie v chorobe a starobe a súčasne žalovaní I. a II. umožnia doživotné užívanie sporných nehnuteľností aj E. V., pričom táto ich vôľa nebola podmienená konkrétnou právnou formou zmluvného prevodu vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam. 43. V ďalšom súd poukazuje na to, že „U písomného právneho úkonu je právne významná len vôľa účastníkov vyjadrená v písomnom texte. Samotné zámery účastníkov nevyjadrené v písomnom texte, alebo odlišné od zámerov zachytených v písomnom texte, sú právne bezvýznamné. Takýto záver vyplýva zo samotného zmyslu zákona, ktorý pre niektoré právne úkony stanovuje písomnú formu, hoci inak ctí zásadu bezformálnosti právnych úkonov. Všeobecne možno povedať, že zákon požaduje určitú formu právneho úkonu všade tam, kde má tento právny úkon pre subjekty závažnejšie právne účinky a kde je dôraz kladený na právnu istotu subjektov a ochranu tretích osôb. Bolo by proti zmyslu uvedenej požiadavky vykladať právny úkon v rozpore s vôľou vyjadrenou v písomnom texte, keď jeho podstatou je práve právna istota ohľadom vôle účastníkov, daná jej písomným vyjadrením.“. (z rozsudku Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33 Odo 311/2001 zo dňa 28.02.2002, v ktorom vyslovený právny názor je vzhľadom k totožnosti relevantnej právnej úpravy v SR a ČR - zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
- aplikovateľný aj v prostredí právneho poriadku platného na území SR a s ktorým sa súd v plnom rozsahu stotožňuje; obdobne tiež Najvyšší súd ČR v rozsudku 22 Cdo 1027/2005 zo dňa 16.11.2005) V kontexte s uvedeným je potrebné dať do pozornosti text samotnej listiny o spornom právnom úkone
- notárskej K. O. XX/XXXX, O. XXXXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX spísanej notárom JUDr. Andrejom Kubaščíkom dňa 11.04.2011, v ktorej je uvedené, že strany sporu žiadali spísať „kúpnu zmluvu“. Slovné spojenie „kúpnu zmluvu“ je v notárskej zápisnici uvedené zreteľne väčším a výraznejším písmom. Z ďalšieho obsahu tejto notárskej zápisnice je zrejmé, že jej obsahom bol záväzok žalobcov I. a II. ako bezpodielových spoluvlastníkov sporných nehnuteľností a ako predávajúcich predať žalovaným I. a II. ako kupujúcim sporné nehnuteľnosti a záväzok žalovaných I. a II. kúpiť sporné nehnuteľnosti do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov (bod I. a II. notárskej zápisnice), pričom cena nehnuteľností mala byť stanovená vzájomnou dohodou účastníkov zmluvy a mala predstavovať sumu 1,- euro, ktorá suma mala byť kupujúcimi uhradená predávajúcim do 3 dní po podpise zmluvy (bod IV. notárskej zápisnice). V notárskej zápisnici nie je na žiadnom mieste uvedené, že by malo ísť o darovanie, resp. o darovaciu zmluvu a na žiadnom mieste nie sú účastníci tohto sporného právneho úkonu označení ako darcovia a obdarovaní (ako sú v zmysle ust. § 628 OZ označení účastníci darovacej zmluvy). Čo je však v kontexte argumentácie žalobcov zásadné, je to, že v notárskej zápisnici sa v bode VIII. udáva: „O tomto bola notárska zápisnica napísaná, prítomným účastníkom prečítaná, vysvetlená, nimi za správnu uznaná a na znak súhlasu vlastnoručne podpísaná.“. V súvislosti s týmto konštatovaním v texte spornej notárskej zápisnice je potrebné poukázať na to, že sporná notárska zápisnica bola spísaná podľa cit. ust. § 46 NP a teda v zmysle cit. ust. § 3 ods. 4 NP v spojení s cit. ust. § 3 ods. 1 písm. a) NP je verejnou listinou. Podľa cit. ust. § 205 CSP, listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné (teda vrátane notárskych zápisníc podľa cit. ust. § 46 NP), potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Možno konštatovať, že žalobcovia I. a II. nijako nepreukázali opak notárskou zápisnicou osvedčených skutočností, teda nepreukázali, že dňa 11.04.2011 im na Notárskom úrade JUDr. Andreja Kubaščíka nebola sporná notárska zápisnica prečítaná, vysvetlená a nimi za správnu uznaná, pričom na znak súhlasu s ňou aj nimi podpísaná. Túto skutočnosť napokon žalobcovia nielenže nevyvrátili, ale ju naopak potvrdili, a to tým, že žalovaná I. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 10.06.2016, kedy sama výslovne uviedla, že „ja som to podpísala, aj keď tam bolo uvedené to jedno euro...notár diktoval úradníčke, že za jedno euro predávame.“ a napokon aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý v záverečnej reči na pojednávaní dňa 14.10.2016 uviedol, že „Kúpna zmluva tak, ako bola vypracovaná bola prečítaná účastníkom notárom.“. Za týchto okolností bolo tak nepodstatné, či žalobcovia I. a II. mali v ten deň na notárskom úrade okuliare a mohli si túto listinu riadne prečítať, ak im prečítaná bola. Žalobcovia I. a II. súčasne neprodukovali žiadny dôkaz preukazujúci takú okolnosť, že by dňa 11.04.2011 urobili (hlavne žalobca I.) sporný právny úkon v duševnej poruche, ktorá ich robila na tento právny úkon neschopnými. Rovnako ani nepreukázali, že by žalobca I. nebol schopný dňa 11.04.2011 vnímať čítaný text notárskej zápisnice a ani záverečné prehlásenie, že mu bola sporná notárska zápisnica prečítaná a vysvetlená. Samotné výpovede žalobcov I. a II. ako strany sporu boli ako takýto dôkaz nedostačujúce, najmä, ak tieto výpovede boli vo vzájomnom rozpore s ich skutkovými tvrdeniami uvedenými v žalobe (resp. uvedenými ich právnym zástupcom), ako je to výslovne opísané na viacerých miestach odôvodnenia tohto rozsudku. (ďalšie rozpory medzi skutkovými tvrdeniami žalobcov a ich výpoveďami spočívali aj v tom, že v samotnej žalobe zo dňa 12.11.2013 tvrdili, že spornú kúpnu zmluvu im pred podpisom nikto nečítal, pričom ako už bolo vyššie uvedené, žalobkyňa II. potvrdila, že notár zmluvu čítal a napokon toto výslovne potvrdil aj právny zástupca žalobcov vo svojej záverečnej reči na pojednávaní dňa 14.10.2016; ďalej žalobcovia v žalobe tvrdili, že boli až do jari
2012 v domnienke, keďže spornú notársku zápisnicu nečítali, že uzavreli darovaciu zmluvu, zatiaľ čo, žalobkyňa II. opätovne vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 10.06.2016 na otázku, kedy sa prvý krát dozvedela, že nehnuteľnosti previedli žalobcovia za jedno euro, uviedla, že až keď im začal žalovaný I. nadávať, čo bolo tesne po porážke žalobcu I. koncom apríla, začiatkom mája 2011 ako prišli papiere od notára, kedy žalovanému I. povedala, aby im zaplatil 1,- euro). V súvislosti s uvedeným sa súd ani nestotožnil s argumentáciou žalobcov I. a II. uvedenou v odseku č. 41 odôvodnenia tohto rozsudku pod písm. B), že v danom prípade notárska zápisnica nebola riadne spísaná a nemožno ju tak považovať za notársku zápisnicu podľa cit. ust. § 46 NP, a to z dôvodu absencie uvedenia sídla notára JUDr. Andreja Kubaščíka. Sídlo notára bolo v čase spísania spornej notárskej zápisnice definované v cit. ust. § 15 ods. 1 NP tak, že sídlom notára je spravidla sídlo súdu prvého stupňa, do obvodu ktorého bol vymenovaný. Iné sídlo v rámci tohto obvodu si notár môže zvoliť len so súhlasom komory. Zákon tak v čase spísania spornej notárskej zápisnice (a nie je tomu inak ani v súčasnosti) nedefinoval sídlo notára presnou adresou (ulicou, súp. č. domu v obci), ale sídlom súdu prvého stupňa, do obvodu ktorého bol notár vymenovaný s tým, že podľa § 10 ods. 1 NP notára vymenovával minister spravodlivosti SR na základe výsledkov výberového konania, a to spravidla do sídla v obvode súdu prvého stupňa. Sídlom notára je tak potrebné rozumieť obec, v ktorej sa nachádza jeho notársky úrad; v danom prípade M. O. U.. Zároveň možno uviesť, že súd má zo svojej činnosti vedomosť (§ 186 ods. 1 CSP), že v roku 2011 bol len jeden notár so sídlom v M. O. U., a to práve JUDr. Andrej Kubaščík. Žalobcovia však spochybňovali túto náležitosť notárskej zápisnice v inom kontexte, a to v súvislosti s formou právnych úkonov osôb, ktoré nemôžu čítať a písať (cit. ust. § 40 ods. 6 OZ). Možno s určitosťou konštatovať, že u žalobcu I. neboli preukázané také skutočnosti, že by nebol schopný z objektívnych dôvodov dňa 11.04.2011 čítať alebo písať a súčasne, že by nebol schopný vnímať obsah právneho úkonu, ktorý uzavieral (len žalobca I. tvrdil, že bol po infarkte, v dôsledku čoho mal zhoršené vnímanie, zle počul a nemal pri sebe okuliare). Argumentáciu žalobcov I. a II. uvedenú v odseku č. 41 odôvodnenia tohto rozsudku pod písm. B) tak súd považoval za nedôvodnú. Odhliadnuc od okolností súvisiacich s tým, že ak by aj spornú notársku zápisnicu pre nedostatok náležitostí nebolo možné považovať za notársku zápisnicu podľa cit. ust. § 46 NP, je možné nesporne konštatovať, že zo strany žalobcov I. a II., ako aj žalovaných I. a II., došlo k podpisu tejto listiny (v jej prvopise) a teda v danom prípade, keďže išlo o písomný právny úkon, je právne významná len vôľa žalobcov I. a II. vyjadrená v písomnom texte tejto listiny. Samotné zámery žalobcov I. a II. nevyjadrené v písomnom texte, alebo odlišné od zámerov zachytených v písomnom texte, sú tak právne bezvýznamné. 44. Súd považuje ďalej za potrebné vyjadriť tiež názor na skutočnosť, že v danom prípade bola dojednaná medzi stranami sporu kúpna cena vo výške 1,- euro. Ani z tohto samotného dôvodu nebolo možné považovať spornú kúpnu zmluvu za neplatnú (pre rozpor s dobrými mravmi podľa ust. § 39 OZ). V tejto súvislosti súd opätovne cituje právny názor Najvyššieho súdu ČR vyslovený v právnej vete rozsudku spis. zn. 30 Cdo 1653/2009 zo dňa 31.08.2010: „Platné právo neobsahuje právny inštitút neúmerného skrátenia (laesio enormis) riešiaceho prípady, kedy došlo k dohodnutiu príliš nízke kúpnej ceny, ak takáto cena nie je v rozpore s cenovými predpismi. Nemožno však vylúčiť, že okolnosť hrubého nepomeru plnenia jednej zo strán k tomu, čo poskytla druhá strana, môže v spojitosti s ďalšími okolnosťami daného prípadu (nie však sama o sebe) už napĺňať znaky konania kolidujúceho s dobrými mravmi.“. Z cit. právneho názoru vyplýva, že dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny (čo bolo aj v prejednávanom prípade) samo o sebe nevedie k záveru o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Pre vyvodenie záveru o neplatnosti kúpnej zmluvy je potrebné ešte pristúpenie ďalších okolností daného prípadu. V prejednávanom prípade však nebolo možné odhliadnuc od skutočnosti, že nepochybne v súvislosti s uzavretím spornej kúpnej zmluvy žalovaní I. a II. sa zaviazali v „Prehláseniach“ poskytnúť žalobcom I. a II. právo doživotného bývania a užívania spornej domovej nehnuteľnosti a právo ich doopatrovania a súčasne poskytnúť E. V. právo doživotného bývania a užívania spornej domovej nehnuteľnosti. Prípadná následná skutočnosť, že žalovaní I. a II. tento svoj záväzok nenaplnili, však nemôže nič zmeniť na okolnostiach, za ktorých bola sporná kúpna zmluva uzavretá, pričom okolnosti ktoré nastali po uzavretí právneho úkonu nemôžu mať vplyv na jeho absolútnu (ne)platnosť podľa cit. ust. § 39 OZ a sú tak v tomto kontexte právne bezvýznamné. Súčasne bolo potrebné prihliadať aj na to, že žalovaní I. a II. pred uzavretím spornej kúpnej zmluvy nesporne vykonali určité investície na predmete kúpy, aj keď ich rozsah bol medzi stranami sporu sporný. Berúc uvedené skutkové okolnosti do úvahy vo vzájomnej súvislosti s dojednanou výškou kúpnej ceny 1,- euro, súd nedospel k záveru o neplatnosti spornej kúpnej zmluvy pre dojednanie kúpnej ceny v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 OZ). 45. Pokiaľ tak ide o právne posúdenie otázky obnovy vlastníckeho práva žalobcov I. a II. k sporným nehnuteľnostiam v dôsledku platného odstúpenia od spornej kúpnej zmluvy listom zo dňa 15.11.2013 (§ 48 ods. 2 OZ) v rovine argumentácie žalobcov I. a II. uvedenej v odseku 41 odôvodnenia tohto rozsudku
pod písm. C), je potrebné v prvom rade skonštatovať, že priamo v spornej kúpnej zmluve nebolo medzi jej účastníkmi dojednané právo predávajúcich (žalobcov I. a II.) odstúpiť od tejto zmluvy. Právo žalobcov I. a II. ako predávajúcich odstúpiť od kúpnej zmluvy však vyplývalo z ust. § 517 ods. 1 OZ, a to však za podmienky, že žalovaní boli ako kupujúci (a teda ako dlžníci) v omeškaní s plnením svojho záväzku z kúpnej zmluvy zaplatiť žalobcom I. a II. ako predávajúcim (a teda ako veriteľom) kúpnu cenu a súčasne tento svoj záväzok by nesplnili ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej im žalobcami I. a II. Z dikcie ust. § 517 ods. 1 OZ vyplýva, že predpokladom vzniku práva veriteľa na odstúpenie od zmluvy pre omeškanie dlžníka s plnením jeho dlhu je poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty na plnenie omeškaného dlhu zo strany veriteľa dlžníkovi. (k tomu napr. napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22 Cdo 989/1999 zo dňa 07.03.2001) Poskytnutie primeranej lehoty predpokladá aktívny prístup veriteľa. V konaní vyšlo najavo (a táto skutočnosť bola medzi účastníkmi nesporná), že žalobcovia I. a II. listom zo dňa 15.11.2013 (doručeným žalovaným dňa 26.11.2013) od spornej kúpnej zmluvy odstúpili práve z dôvodu, že žalovaní I. a II. nesplnili povinnosť zaplatiť kúpnu cenu ani v dodatočnej primeranej lehote. Sporné však už medzi stranami sporu bolo skutkové tvrdenie žalobcov (uvedené po prvý krát až na pojednávaní dňa 10.06.2016), že žalovaní im kúpnu cenu 1,- euro v lehote splatnosti nezaplatili a že tak žalobcovia dňa 10.11.2013 poskytli žalovaným I. a II. dodatočnú lehotu na plnenie tohto ich peňažného záväzku 2 dni. 46. Žalovaných I. a II. tak na preukázanie ich tvrdenia zaťažovalo dôkazné bremeno, pričom možno konštatovať, že žalovaní svoje skutkové tvrdenia o zaplatení kúpnej ceny okrem svojich výpovedí, že žalobcovia I. a II. odmietli prijať v lehote splatnosti toto plnenie, nepodporili žiadnymi dôkazmi. Výpovede žalovaných I. a II. však nemožno považovať za postačujúci dôkaz, ak s týmto spojené tvrdenia žalovaných žalobcovia I. II. výslovne popreli. V konaní bolo medzi stranami nesporné len výlučne to, že žalovaní plnili svoj dlh prostredníctvom poštovej poukážky až po tom, ako im bolo doručené odstúpenie od kúpnej zmluvy, pričom žalobcovia toto plnenie odmietli prevziať. 47. Na druhej strane však žalobcov I. a II. zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadom preukázania ich tvrdenia, že dodatočne dňa 10.11.2013 poskytli žalovaným I. a II. primeranú lehotu 2 dní na plnenie ich peňažného záväzku z kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2011 zaplatiť kúpnu cenu 1,- euro. Žalobcovia I. a II. na preukázanie tohto ich tvrdenia produkovali nasledovné dôkazy: jednak výsluch samotných žalobcov I. a II. ako strany sporu a jednak výsluch svedkov U.Á. V., E. V. R. Z. P.. 48. V súvislosti s dôkazmi produkovanými žalobcami I. a II. možno vo všeobecnosti možno uviesť, že pokiaľ ide o dôkaz výsluchom strany sporu, ust. § 195 ods. 1 CSP, ktoré explicitne upravuje dokazovanie výsluchom strany sporu, vyjadruje zásadu, že výsluch strany sporu je len podporným dôkazom, čo vyplýva z dikcie tohto ustanovenia, že výsluch strany je zásadne prípustný len vtedy, ak stranou sporu tvrdenú skutočnosť nemožno preukázať inak. Vierohodnosť určitej správy (poznatku) získanej vykonaním určitého dôkazu a teda i jej význam z hľadiska dôkazu pravdivosti, či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní so správami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie vierohodnosti správy z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva. Napr. u svedeckej výpovede súd hodnotí najskôr všeobecne vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k účastníkom a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň a ďalej konkrétne vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré sprevádzali jeho vnímanie určitých skutočností, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností, k chovaniu pri výpovedi a pod. Správy, ktoré súd získa týmto hodnotením obsahu svedeckej výpovede, potom porovná so správami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto správy súladné, či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je v sporovom konaní podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Takéto hodnotenie dôkazov, ktoré v sporovom konaní vyznie do záveru, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť, ani vylúčiť, vedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, pravdivosť ktorého tvrdení mala byť preukázaná. 49. V súvislosti s výkladom hodnotenia dôkazov a dôkaznej povinnosti strany sporu uvedeným v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku súd považuje za potrebné vyjadriť sa k vzťahu svedkov U. V., E. V. R. Z. P.Í. k žalobcom I. a II. Svedkovia U. V. R. E. V. sú synovia žalobcov I. a II. a svedok Z. P. je vnuk žalobcov I. a II. Všetci títo traja svedkovia prezentovali svoj veľmi pozitívny vzťah k žalobcom I. a II. a narušenosť vzťahov k žalovaným I. a II. Táto skutočnosť do istej miery vo všeobecnosti spochybňuje vierohodnosť výpovede žalobcami označených svedkov. Sama o sebe však bez ďalšieho nebola spôsobilá viesť súd k záveru o nevierohodnosti výpovede žalobcami označených svedkov. Súd však konštatuje, že aj napriek zhode vo výpovediach týchto svedkov v tom, že žalobca I. mal na stretnutí dňa 10.11.2013 vyzvať žalovaných na zaplatenie 1,- eura do 2 dní, sa v jednotlivých výpovediach týchto
svedkov prejavili určité rozpory, ktoré pravdivosť ich výpovedí ďalej do určitej miery spochybnili. Všetci traja svedkovia vypovedali rôzne o čase, kedy malo dňa 10.11.2013 dôjsť k spornému stretnutiu. Svedok U. V. vypovedal, že k stretnutiu malo dôjsť poobede okolo jednej hodine Naproti tomu svedok E. V. vypovedal, že k tomuto stretnutiu malo dôjsť doobeda možno o desiatej, jedenástej hodine. Napokon svedok Z. P. vypovedal, že k stretnutiu malo dôjsť niekedy poobede o tretej, štvrtej hodine. Rovnako sa svedkovia rozchádzali v tom, na základe čoho mali na toto stretnutie prísť žalovaný. Svedok U. V. vypovedal, že žalovaní prišli na stretnutie po tom, čo ich zavolala jeho matka, t. j. žalobkyňa II. Svedok Z. P. vypovedal, že žalovaných zavolala na stretnutie jeho nebohá matka B. P.. 50. Súd súčasne vykonal dokazovanie aj výsluchom oboch žalobcov I. a II., pričom možno konštatovať, že samotné výpovede žalobcov I. a II. sa ohľadom opisu nimi tvrdených skutočností (prvý krát na pojednávaní dňa 10.06.2016 prostredníctvom ich právneho zástupcu) o dodatočnom poskytnutí primeranej lehoty 2 dní na plnenie peňažného záväzku žalovaných I. a II. rozchádzali a ani nimi samotnými (prostredníctvom ich právneho zástupcu) tvrdené skutočnosti nepotvrdili. Žalobca I. na pojednávaní ako strana sporu pri svojom výsluchu na položenú otázku, či vyzval niekedy žalovaných na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 1,- euro, vypovedal, že žalobkyňa II. vyzvala žalovanú II., aby teda zaplatili to 1,- euro. Následne na otázku, či dali so žalobkyňou II. žalovaným I. a II. náhradnú lehotu na zaplatenie 1,- euro, žalobca I. vypovedal, že nie, že nevie, o zaplatenie ich žiadala žalobkyňa II., keď je žalovaný I. taký frajer a rozťahuje sa. Žalobkyňa II. naproti tomu na pojednávaní dňa 10.06.2016 ako strana sporu vypovedala, že vyzývala žalovaného I. na zaplatenie kúpnej ceny v čase, keď od notára prišla kúpna zmluva a listina, že žalobcovia majú k sporným nehnuteľnostiam doživotné právo bývania a ich užívania. Následne tak žalovaných I. a II. už na zaplatenie kúpnej ceny nevyzývala. Pokiaľ ide o stretnutie, ku ktorému malo dôjsť za prítomnosti strán sporu, U. V., E. V. R. B. P., sa žalobkyňa vo svojej výpovedi nerozpamätala a neuviedla žiadne okolnosti, za ktorých by malo dôjsť k poskytnutiu dodatočnej 2-dňovej lehoty žalovaným I. a II. na plnenie kúpnej ceny podľa spornej kúpnej zmluvy. Z uvedeného možno s poukazom na skutkové tvrdenia žalobcov I. a II. uvedených v žalobe, že tieto listiny po príchode od notára založili do kredenca, konštatovať, že žalobkyňa II. vypovedala, že dňa 10.11.2013 už žalovaných I. a II. nevyzývala na zaplatenie kúpnej ceny a teda im ani tohto dňa na toto plnenie dodatočne neposkytla lehotu 2 dní. Pokiaľ ide o písomné vyjadrenie žalobcu I. predložené právnym zástupcom žalobcov I. a II. na pojednávaní dňa 14.10.2016, v ktorom na rozdiel od obsahu svojej výpovede ako strany sporu žalobca I. opísal skutkové okolnosti dňa 10.11.2013 tak, že na tomto stretnutí arogancia žalovaného I. na neho zapôsobila až tak, že žalovaným I. a II. povedal: „Euro - neeuro, chýba
- nechýba, ak ste sa dohodli za euro, tak euro zaplaťte - máte na to dva dni.“, toto dodatočné vyjadrenie na súd pôsobilo nepresvedčivo a podané vyslovene účelovo v snahe odstrániť rozpory medzi samotným skutkovými tvrdeniami žalobcov I. a II. a obsahom ich výpovedí, ako aj obsahom výpovedí žalobcami I. a II. označených svedkov U. V., E. V. R. Z. P.. Ak v tomto písomnom vyjadrení žalobca I. poukazoval na to, že jeho výpoveď na pojednávaní dňa 27.09.2016 bola ovplyvnená jeho celkovým zdravotným stavom, keď má silne zhoršený sluch a svoje spomienky do minulosti si časovo nevie v priebehu výpovede rýchlo usporiadať a súčasne sa nachádzal v ťažkom psychickom rozpoložení v dôsledku čoho súčasne nie celkom dobre počul alebo porozumel kladeným otázkam, súd konštatuje, že žalobca I. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 27.09.2016 ani len v náznakoch neuviedol (resp. nenaznačil), že by žalovaných I. a II. vyzýval na zaplatenie kúpnej ceny 1,- euro v lehote 2 dní on. Na pojednávaní dňa 27.09.2016 si žalobca I. na nič konkrétne nespomínal a naproti tomu v písomnom vyjadrení zo dňa 13.10.2016 (kedy podľa jeho vlastných slov sa mu od posledného pojednávania ešte viac zhoršil jeho zdravotný stav) si žalobca I. vybavil podrobnosti stretnutia poobede dňa 10.11.2013. Tendenčnosti a účelovosti tohto vyjadrenia (produkovaného zjavne v snahe zastrieť rozpory vo výpovediach žalobcov I. a II. a svedkov nimi označených) napokon nasvedčuje aj jeho posledný odsek, v ktorom sa udáva, že žalobca I. toto svoje vyjadrenie formuloval spolu so svojim právnym zástupcom, ktorý jeho skutkové vyjadrenia dal do tejto formy. Nie sú to všetko žalobcove autentické slová, ale sú sformulované tak, že zodpovedajú tomu, čo chcel povedať a s ich obsahom sa plne stotožňuje a súhlasí s nimi. Hodnotením tak žalobcami produkovaných dôkazov jednotlivo, ako aj (najmä) vo vzájomnej súvislosti (§ 191 ods. 1 CSP), súd dospel k záveru o nevierohodnosti jednotlivých správ vyplývajúcich z týchto jednotlivých dôkazov a teda zároveň o nevierohodnosti výpovedí svedkov a samotných žalobcov, keďže si vzájomne (ako už bolo vyššie rozobraté) odporovali. 51. Naproti tomu obaja žalovaní vo svojom výsluchu ako strany sporu (na pojednávaní dňa 10.06.2016) jednoznačne popreli, že by k stretnutiu za ich prítomnosti dňa 10.11.2013 vôbec došlo, pričom túto negatívnu skutočnosť logicky odôvodnili tým, že na žalovaného I. boli podávané viaceré oznámenia o priestupkoch zo strany žalobcov a vzťahy medzi stranami sporu boli už vážne narušené. V ďalšom obaja
vypovedali, že kúpnu cenu 1,- euro mienili žalobcom zaplatiť, ale títo ich odbili tým, že im hádam nebudú dávať 1,- euro. 52. Súd tak porovnávajúc jednotlivé správy získané výpoveďami žalovaným označených svedkov navzájom, ako aj vo vzťahu k výpovediam samotných žalobcov I. a II. a taktiež vo vzťahu k výpovediam žalovaných I. a II., teda hodnotiac dôkazy postupom podľa ust. § 191 CSP, dospel napokon k záveru, že žalobcovia I. a II. nimi označenými dôkazmi bezpochybne nepreukázali svoje skutkové tvrdenia, že dňa 10.11.2013 vyzvali žalovaných I. a II. na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 1,- eura v poskytnutej lehote 2 dní. Pochybnosť o týchto skutkových tvrdeniach žalobcov napokon vyvoláva aj tá skutočnosť, že konkrétne skutkové tvrdenia o tom, že k dodatočnému poskytnutiu primeranej lehoty 2 dní podľa cit. ust. § 517 ods. 1 OZ na plnenie peňažného záväzku žalovaných I. a II. došlo konkrétne dňa 10.11.2013, žalobcovia I. a II. prezentovali až na pojednávaní dňa 10.06.2016 (t. j. cca 2 a pol roka po podaní žaloby), a to len prostredníctvom ich právneho zástupcu. Do dňa 10.06.2016 žalobcovia I. a II. len vo všeobecnosti tvrdili (v odstúpení od zmluvy zo dňa 15.11.2013 a v zmene žaloby zo dňa 31.12.2016), že mali poskytnúť žalovaným dodatočne primeranú lehotu na plnenie ich peňažného záväzku. V samotnej žalobe takúto skutkovú okolnosť ani len neuviedli (a ani nemohli, keďže k uplynutiu lehoty malo dôjsť až uplynutím dňa 12.11.2013, t. j. dva dni odo dňa 10.11.2013 a žaloba bola spísaná ešte dňa 12.11.2013, pričom odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo spísané až po spísaní žaloby dňa 15.11.2013). 53. Súd tak v konaní nemal za preukázané naplnenie podmienok pre odstúpenie od zmluvy podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, a preto považoval právny úkon žalobcov I. a II. - list zo dňa 26.11.2013 v časti odstúpenia od spornej kúpnej zmluvy - za nie platne urobený (pre rozpor so zákonom podľa ust. § 39 OZ). 54. Vzhľadom k vyššie uvedeným záverom súd nepovažoval v čase rozhodnutia vo veci za preukázané vlastnícke právo žalobcov I. a II. k sporným nehnuteľnostiam, a preto žalobu zamietol v plnom rozsahu. 55. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 56. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 57. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 58. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku žalovaných I. a II. na náhradu trov konania podľa ust. § 255 CSP, pričom vzhľadom na ich plný úspech vo veci, týmto vznikol nárok na náhradu trov konania. Žalovaným I. a II., ktorí si takýto nárok uplatnili (spočívajúci v náhrade trov právneho zastúpenia) priznal proti žalobcom I. a II. podľa cit. ust. § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdnym úradníkom v zmysle cit. ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).