Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13C-44-2016.pdf
PDF · 100.43 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/44/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza, sudkyňou Mgr. Mariannou Haškovou, v právnej veci žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., IČO: 35 886 013, so sídlom Bratislava, Malý trh č. 2/A, právne zastúpeného Havel, Holásek & Partners, s.r.o., IČO: 36 856 584, advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy č. 49, proti žalovanému: M.f N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., J. T. č. XXX/X, o zaplatenie 655,65 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n a v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou podanou na Okresný súd Prievidza dňa 07.03.2016 uplatnil voči žalovanému nárok o zaplatenie 655,65 eura so zmluvným úrokom 13,30% ročne zo sumy 591,79 eura od 28.03.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,25% ročne zo sumy 591,79 eura od 28.03.2014 do zaplatenia, ako i nárok na náhradu trov konania. Žalovaný uzatvoril dňa 28.06.2006 so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava zmluvu o bežnom účte, predmetom ktorej bolo zriadenie bežného účtu a poskytnutie povoleného prečerpania po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach Slovenskej sporiteľne pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 01.02.2006. Žalovanému bola ďalej vydaná Platobná karta, prostredníctvom ktorej mohol realizovať transakcie s prostriedkami na účte, táto bola modifikovaná ku dňu 12.08.2009, 10.09.2009 a ku dňu 29.09.2009. Veriteľ umožnil čerpať žalovanému úver tak, že realizoval príkazy na prevod alebo výbery v hotovosti, a to aj v prípade ak neexistovala pohľadávka žalovaného voči sporiteľni z účtu, ktorá vzniká v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu alebo vkladom v hotovosti na jeho účet. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť najneskôr v deň konečnej splatnosti úveru, pričom pohľadávka sporiteľne v čase do konečnej splatnosti bola splácaná formou započítania pohľadávky proti pohľadávke žalovaného z účtu vždy v momente vzniku pohľadávky žalovaného z účtu v rozsahu v akom sa tieto pohľadávky kryjú. V zmysle zmluvy, Všeobecných obchodných podmienok a Úverových podmienok bola dohodnutá výška úrokovej sadzby ako odplata za poskytnutý úver vo výške 13,30 % ročne, pričom úroková sadzba bola dohodnutá ako premenlivá a platná v deň podpisu zmluvy. Žalovaný podmienky pre splácanie riadne nedodržiaval, dostal sa do omeškania so splácaním vyčerpaných prostriedkov, sporiteľňa ho na túto skutočnosť opakovane upozorňovala. Listom zo dňa 06.03.2013 Slovenská sporiteľňa, a.s. vypovedala Zmluvu a požadovala splatenie celého úveru s príslušenstvom. Výpoveď nadobudla účinnosť dňom jej doručenia žalovanému. Slovenskej sporiteľni tak vznikla pohľadávka voči žalovanému vo výške 655,65 eura, pričom istina z úveru po splatnosti predstavuje 591,79 eura, riadny úrok 0,16 eura, debetný úrok z nepovoleného prečerpania vo výške 32,60 eura, zákonný úrok z omeškania 31,10 eura ku dňu postúpenia pohľadávky dňa 27.03.2014. Dňa 27.03.2014 bola pohľadávka postúpená na žalobcu, uvedenú skutočnosť
oznamovala Slovenska sporiteľňa, a.s. žalovanému oznámením zo dňa 01.04.2014, ktorým bol vyzvaný aj na okamžitú úhradu pohľadávky.
2. Žalovaný sa k žalobe doručenej do vlastných rúk nevyjadril. Pri výsluchu na pojednávaní dňa 14.10.2016 žalovaný potvrdil, že mal založený účet v Slovenskej sporiteľni a.s. v dobe, keď pracoval v Yazaki a na tento účet mu chodila výplata. Mal tam aj povolené prečerpanie a kreditnú kartu. Je pravdou, že finančné prostriedky aj vyčerpal, do sústavného mínusu sa dostal dňa 11.05.2010, pretože v tom čase bol nezamestnaný a už mu nechodil žiadny príjem. Následne mu bol aj zrušený účet, o čom bol riadne vyrozumený a mohlo to byť v roku 2013. Na splatenie zostatku na účte nezaplatil nič, chcel sa dohodnúť na splátkovom kalendári, avšak nebolo u to umožnené.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu, žalovaného, listinnými dôkazmi - výpisom z obchodného registra na žalobcu, zmluvou o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.06.2006, zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 28.06.2006, zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 12.08.2009, zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 10.09.2009, zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 29.09.2009, Všeobecnými obchodnými podmienkami od 01.01.2006, odstúpením od zmluvy zo dňa 06.03.2013, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 01.04.2014, doručenkou, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 11.07.2016, transakciami na účte, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
4. Dňa 28.06.2006 uzavrela Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava a žalovaný zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu bankou a poskytnutie Povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 01.02.2006. Dňa 28.06.2006 bola uzatvorená aj zmluva o vydaní a používaní platobnej karty Visa Electron s dohodnutými operáciami na účte vykonávaných platobnou kartou, zároveň s dohodnutým hotovostným limitom 15.000,- Sk denne, bezhotovostným limitom 45.000,- Sk denne, celkovým limitom denne 60.000,- Sk. Dňa 12.08.2009 uzavreli zmluvné strany ďalšiu zmluvu na vydanie a používanie karty Visa Electron čip so stanovením limitov používania platobnej karty, dňa 10.09.2009 zmluvu na typ platobnej karty Visa Electron čip s dohodnutým limitom používania platobnej karty a dňa 29.09.2009 uzavreli zmluvu o vydaní a používaní Platobnej karty Maestro čip k číslu účtu žalovaného, s dohodnutými operáciami na účte vykonávanými platobnou kartou a dohodnutým limitom používania platobnej karty. Súčasťou zmlúv boli Všeobecné obchodné podmienky od 01.01.2006, Sadzobník poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne a.s. platný od 15.04.2006.
5. Slovenská sporiteľňa, a.s. listom zo dňa 06.03.2013 v súlade s obchodnými podmienkami upravujúcimi práva a povinnosti zmluvných strán odstúpila od zmluvy, ktorou bol poskytnutý balík/ Bankové produkty v Balíku č. XXXXXXXXX/XXXX, a to s účinnosťou ku dňu doručenia oznámenia, ďalej od zmluvy, na základe ktorej bolo poskytnuté povolené prečerpanie k bežnému účtu, pričom pohľadávka ku dňu vyhotovenia oznámenia predstavuje 629,30 eura. Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie dlhu do 7 dní od doručenia oznámenia.
6. Listom zo dňa 01.04.2014 oznamovala Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej pod č. XXXX/XXXX/CE dňa 27.03.2014, oznámenie bolo doručované žalovanému na adresu A., T. č. XXX/X.
7. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 11.07.2016 bližšie špecifikoval žalovanú pohľadávku s poukazom na právnu úpravu, podľa ktorej ku dňu uzavretia zmluvy bolo povolené prečerpanie vyňaté z pôsobnosti zákona o spotrebiteľských úveroch. Čerpanie poskytnutého povoleného prečerpania, výšku a dátum účtovania úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov dostatočne špecifikuje priložená transakčná história a výpis z úveru č. XXXXXXXXXX od 11.03.2013 do 26.03.2014. Z dôvodu sústavného prečerpania žalovaného banka zosplatnila úver ku dňu 11.03.2013 a následne ku dňu 26.03.2014 jednotlivé položky úveru odpísala. Žalovaný sa dostal do sústavného mínusového stavu od 11.05.2010. Celková istina 591,79 eura predstavuje jednotlivé výbery žalovaného, keď šiel do mínusu - debetu, úroky, poplatky po započítaní úhrad žalovaného na istinu. Pripojil celkový prehľad výberu žalovaného v čase od 11.05.2010 do 13.09.2011 v celkovej sume 3.899,48 eura, pričom išlo o výbery kartou, bezhotovostné výbery trvalým príkazom, platby kartou. Žalovaný bol povinný platiť zmluvné úroky z
čerpaných peňažných prostriedkov, ktoré vyčíslil za dobu od 31.05.2010 do 06.03.2013 v sume 213,28 eura. Žalovaný bol povinný podľa VOP platiť aj poplatky v zmysle sadzobníka, a to poplatok za účtovnú položku, poplatok za kartovú operáciu, za zmenu alebo zrušenie TP, poplatok za vedenie účtu, pričom výška poplatkov za dobu od 11.05.2010 do 28.02.2013 predstavovala 151,27 eura. Žalovaný vykonal úhrady za dobu od 13.05.2010 do 06.03.2013 v celkovej sume 3.672,24 eur. Posledná úhrada žalovaného na účet bola 12.09.2011 v sume 317,57 eura. Ďalej žalobca špecifikoval vyčíslený úrok z omeškania za dobu od 11.03.2013 do 26.03.2014 v celkovej výške 63,86 eura. Z výpisu z účtu za dobu od 30.09.2011 do 11.03.2013 vyplýva účtovanie len poplatkov za vedenie účtu, riadneho debetného úroku, kartového poplatku, ku dňu 11.03.2013 bolo zaúčtovanie prevod z úveru - čerpanie v sume 591,79 eura. Od 17.09.2011 boli na účte nezrealizované transakcie, ktorých popis a prehľad vyplýva z výpisu z účtu, pričom išlo o trvalý príkaz na úhradu v sume 34,06 eur.
8. Žalobca v priebehu konania zotrval na uplatnenom nároku, potvrdil, že žalovaný sa od 11.05.2010 dostal do mínusového stavu, Slovenská sporiteľňa, a.s. v marci 2013 odstúpila od predmetnej zmluvy o bežnom účte ako aj o povolenom prečerpaní, následne postúpila pohľadávku na žalobcu.
9. Žalovaný potvrdil uzavretie zmluvy o bežnom účte so Slovenskou sporiteľňou a.s., mal dojednané povolené prečerpanie na účte, do mínusového stavu sa mohol dostať v máji 2010, následne mu peniaze na účet nechodili, pretože bol nezamestnaný.
10. Podľa § 708 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
11. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.
12. Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
13. Podľa § 2 písm. a, b zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
14. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia zmluvy, pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.
15. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona a aplikujúc ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, súd žalobu žalobcu zamietol z dôvodu premlčania. Zo spisu vyplýva, že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným mal vzniknúť dňa 28.06.2006, kedy žalovaný uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.s. zmluvu o bežnom účte a zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, prostredníctvom ktorej čerpal peňažné prostriedky aj v rámci povoleného prečerpania na účte. Žalovaný mal možnosť čerpať povolené prečerpania do výšky úverového rámca počas platnosti zmluvy, úverové prostriedky splácal priebežne
automatickým započítaním peňažných prostriedkov, ktoré boli pripísané na účet. Je nepochybné, že žalovaný konal pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba a mal postavenie spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Na uvedený vzťah dopadá právna úprava tohto zákona, pretože povolené prečerpanie peňažných prostriedkov z bežného účtu bolo poskytované a čerpané formou platobnej karty, čo vyplýva zo zmluvných dojednaní o zriadení zmluvy o bežnom účte a vydaní platobnej karty a nakoniec aj z jednotlivých bankových operácií z výpisu z účtu žalovaného / § 1 ods. 3 citovaného zákona/. Veriteľ je povinný i pri týchto spotrebiteľských úveroch splniť podmienky upravené v § 3 ods. 6 citovaného zákona. Žalobca vôbec nepreukázal, či žalovaný ako spotrebiteľ bol informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, o poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnení a o spôsobe a zániku alebo ukončenia zmluvy. Ani právnym nástupníctvom sa povaha predmetnej veci ako spotrebiteľskej nemohla zmeniť. Súdna prax považuje spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne vzťahy. Úver poskytovaný formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte je síce absolútnym obchodom a dopadá na neho tretia časť Obchodného zákonníka, avšak predmetná vec sa týka spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy a v prípade duplicitnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo /viď napr. rozsudok NS SR 5MCdo 20/2009, IÚS 402/2013 z 19.6.2013, v obdobnej veci aj KS TN 17Co 653/2014 z 29.4. 2015/. Preto i pre účely posúdenia náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a posúdenia premlčania práva zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
16. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
17. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
18. Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
19. V danej veci podľa názoru súdu je právo žalobcu premlčané. Žalobca v konaní tvrdí a preukazuje, že dňa 06.03.2013 odstúpila Slovenská sporiteľňa a.s. od úverovej zmluvy, na základe ktorej bolo poskytnuté povolené prečerpanie k bežnému účtu, a to s účinnosťou od doručenia oznámenia a žalovaný bol vyzvaný k zaplateniu 629,30 eura. Uvedené odstúpenie od zmluvy bolo doručené spôsobom ako vysvetľuje žalobca podľa bodu 10.3 VOP, žalovaný nakoniec nedoručenie odstúpenia od zmluvy ani nenamietal. Samotné odstúpenie od zmluvy mali účastníci dojednané v bode 7.6.1 VOP, podľa ktorého ak je klient v omeškaní so splácaním splátky istiny, úrokov, poplatkov je v súlade s týmto ustanovením banka oprávnená buď vypovedať zmluvu o úvere alebo od nej odstúpiť. Z listu Slovenskej sporiteľne a.s. jednoznačne vyplýva, že došlo k odstúpeniu od zmluvy a nie k vypovedaniu ako sa snaží preukazovať žalobca. Predmetom postúpenia preto následne mohol byť len nárok z titulu odstúpenej zmluvy, teda nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. Pretože ide o spotrebiteľskú zmluvu aj na odstúpenie od zmluvy treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Pokiaľ VOP obsahujú dojednanie, že odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky vrátane jej príslušenstva, uvedené zmluvné dojednanie je platné len pokiaľ sa týka vrátenia skutočne vyčerpanej úverovej istiny. Akékoľvek iné dojednanie je v neprospech spotrebiteľa (§ 52 ods. 2 OZ). V súlade s §
457 Občianskeho zákonníka preto patrí veriteľovi len právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa premlčuje podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka v trojročnej objektívnej premlčacej dobe. Pokiaľ teda veriteľ odstúpil od zmluvy dňa 06.03.2013 a účinky odstúpenia nastali doručením odstúpenia žalovanému tri dni po jeho odoslaní, došlo k účinnému odstúpeniu najneskôr koncom mesiaca marca 2013. Keďže žaloba bola podaná dňa 07.03.2016, je zrejmé, že dvojročná subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula najneskôr koncom marca 2015. Pokiaľ ide počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, táto evidentne začala plynúť účinkami odstúpenia, pretože vtedy veriteľ vedel, že mu vzniká nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a v akom rozsahu a aj voči komu.
20. Iný výklad o počiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zrušenej zmluvy v dôsledku odstúpenia od zmluvy by neprípustne predlžoval premlčaciu dobu. Súd preto žalobu zamietol v celom rozsahu.
21. Uvedený právny názor vyjadruje rozhodovaciu prax vyšších súdov, napr. rozhodnutie KS v TN zo dňa 11.03.2015 sp. zn. 17Co/880/2014, podľa ktorého dôsledky odstúpenia od úverovej zmluvy, ktorá je inak zmluvou o úvere podľa Obchodného zákonníka, treba posudzovať podľa § 457 Občianskeho zákonníka, pretože je tento výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Formulárová zmluva, ktorej predformulované zmluvné podmienky spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, musí byť v súlade s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O rozpor s týmto ustanovením by išlo vtedy ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka s odkazom na § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie. Ďalej napr. i rozsudok KS v TN zo dňa 25.03.2015 sp. zn. 5Co/733/2014.
22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP. V konaní bol úspešný žalovaný, preto by mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP patrila náhrada trov konania v celom rozsahu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný si trovy konania neuplatnil, tieto mu preukázateľne ani nevznikli, súd rozhodol, že mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok). Ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí (rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu), môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.