Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5P-57-2016.pdf
PDF · 84.91 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/57/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Dunajská Sttreda pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci navrhovateľky : E. E., U.. XX.XX.M., R. M. Č.. XXX, zast. advokátom JUDr. Marianom Zányim, so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske nám. č. 2, proti manželovi navrhovateľky : D. E., U.. XX.XX.M., R. N. E., E. T. XXX/XX, zast. advokátom JUDr. Gabrielom Almásim, so sídlom Niťová č. 3, Bratislava, o návrhu na rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k malol. : E. E., U.. XX.X.XXXX, D. E., U.. XX.XX.XXXX, obe deti zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov konania D. E., U.. XX.XX.M. K. E. E., A.. E., U.. XX.XX.M. Z. N. XX.XX.M. U. G. Ú.A. R. G. U. H. N. E., Q. H. L. G. H. Q. XX, A. M. U. E. XX, D. D.. Č.. XX r o z v á d z a .
II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledovnom znení :
III. Malol. deti Sedlické : E. U.. XX.X.XXXX K. G.. D., U.. XX.XX.XXXX pre čas po rozvode sa zverujú do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia budú zastupovať maloleté deti v bežných veciach a spravovať majetok maloletých detí.
IV. Otec sa zaväzuje platiť na výživu malol. E. XXX,-€. K. U. G.. D. mesačne sumou 350,- vždy do 10. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky .
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným dňa 14.09.2016 domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom , s odôvodnením, že ich manželstvo dlhodobo je vážne rozvrátené pre správanie sa odporcu, ktorý si prisvojil jej práva rozhodovania o finančných prostriedkoch, zaťažuje ich financie častými úvermi a už mu nedôveruje. Maloleté deti navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti a určiť výživné na dve deti sumou 550,-€. Styk nežiadala určiť.
2. Odporca nepoprel tvrdenia navrhovateľky, majúc za to, že aj správanie sa navrhovateľky bolo v určitých situáciách problematické , ktoré vzájomné rozpory dôsledne neriešili. Priznal dlhodobé problémy ich spolužití aj vzhľadom starostlivosť je na dve menšie deti . Súhlasil so zverenie detí navrhovateľke, ako aj s výškou výživného na dve maloleté deti.
3. Kolízny opatrovník navrhol maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matke a určiť výživné podľa možnosti a schopnosti povinného a odôvodnených potrieb maloletých detí.
4. Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi na základe, ktorých súd ustálil nasledovný skutkový stav veci:
5 .Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 21.03.1987 na matričnom úrade v Dunajskej Strede. U oboch sa jednalo o prvé manželstvo, obaja sú národnosti slovenskej. Posledné spoločné bydlisko mali manželia v O. M., H. O. N. E., kde aj toho času bývaj odporkyňa. V zmysle § 92 C.m.p. bola daná príslušnosť tunajšieho súdu na prejednanie veci.
6. Podľa § 18 Zákona o rodine, Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
7. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, on uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o detí aj o domácnosť.
8. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
9. Podľa § 23 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené, a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
10. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem malol. detí. Súd pri rozhodovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.
11. Vychádzajúc z ustanovenia § 23 Zákona o rodine na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok. Uvedené ustanovenie vymedzuje podmienky pre rozvod manželstva a to v nadväznosti na § 22. Preto vždy súd iba v odôvodnených prípadoch môže rozviesť manželstvo, keď mal splnené všetky hmotnoprávne podmienky ustanovená pre rozvod.
12. Na základe vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že manželia majú dlhodobo narušené vzťahy v dôsledku straty dôvery čo do spoločného hospodárenia, pri spoločnom podnikania ,ako aj po stránke manželského spolužitia v dôsledku neúmernej záťaže navrhovateľky po stránke zabezpečenia výchovy malol. Detí, čo vyplýva z určitých psychických problémov u nich, čo viedlo postupne k citovému odcudzeniu manželov a k formálnej existencii manželstva o čom svedčí skutočnosť, že manželia síce bývajú v jednom dome, ale ich komunikácia dlhodobo viazne. Manžel navrhovateľky má záujem o obnovenie manželského spolužitia, za tým účelom navštívili manželia aj psychologickú poradňu, kde boli riešené problémy s deťmi nie ich problémy vzájomnej komunikácie. Navrhovateľka jednoznačne odmietla obnovenie spolužitia, keď síce bývajú s manželom na jednej nehnuteľnosti, ale ako dvaja cudzí ľudia, ktorí sa starajú každý o svoje povinnosti, navrhovateľka o deti a domácnosť a odporca o podnikanie. Bola malá pravdepodobnosť , že tento postoje v rodine by sa v budúcnosti zmenil, čo by si vyžadovalo iné rozdelenie úloh v rodine, viac pochopiť jeden druhého a vychádzať si v ústrety, pri riešení problémov a o nich vždy aj hovoriť aj keď sú nepríjemné. Vzhľadom na trvanie manželstva účastníkov konania, dlhodobé neriešenie stavu, ktorý pretrváva niekoľko rokov, je zrejmé, že citové puto medzi manželmi ochladlo, nenachádzajú riešenie samy a vôľa manžela navrhovateľky o nachádzanie riešenia na záchranu manželstva prišlo neskoro. Rozpory by manželia mohli riešiť len spoločne ak by bola vôľa aj zo strany navrhovateľky, ktorá chýbala. Príčina rozvratu manželstva súd vydeľ v povahových rozdieloch medzi manželmi z čoho plynuli rozdielnosti názorov na spolužitie manželstve.
13. Podľa § 100 C.s.p. s konaním o rozvod manželstva je priamo zo zákona spojené konanie úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
14. Podľa § 24 Zákona o rodine, V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
15. Podľa § 43 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Podľa čl. 5 Zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
16. Medzi rodičmi bola zhoda ohľadom zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľke, ako aj odporúčania kolíznym opatrovníkom s odkazom na vykonané šetrenia z výchovného prostredia, považujúc ho za vyhovujúce u matky v rodinnom dome, kde majú deti zabezpečenú vlastnú izbu. Konštatoval, že nehnuteľnosť je udržiavaná v čistote a v poriadku.
17. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, Plnenie vyživovacej povinnosti rodičia k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určenie rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov, v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
18. Podľa § 75 ods. 1 a 2 pri určenie výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať.
Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí od schopností a možností rodičov. Obligatórnym zákonným hľadiskom je osobný výkon starostlivosti o dieťa. Uvedené konanie sa v zmysle predmetného ustanovenia chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín "prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu (pri deťoch s dlhodobým ťažkým zdravotným postihnutím). Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. V tomto období podľa okolností konkrétneho prípadu môže osobná starostlivosť úplne vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča. Pokiaľ ide o výšku výživného z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane oprávneného, jednak na strane povinného. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávnené- ho (ako sú napríklad liečebné náklady). V prípade povinného sa skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia počet iných osôb, ktorým je povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného, ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám, okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich okolnosti, možnosti a majetkové pomery.
Z manželstva účastníkov konania pochádzajú štyri deti, z ktorých sú už len dve maloleté E. U. XX.X.XXXX K. D. U. XX.XX. XXX. Navrhovateľka žiadala určiť výživné na E. E. XXX,-€. K. U. G. D. K. U. E. XXX,-€. , keď podľa daňového priznania manžela navrhovateľky v roku 2015 jeho príjem predstavoval sumu 120.000,-€ a ona ako zamestnankyňa mala vykázaný príjem 900,-€ mesačne, ktorú podľa jej tvrdenia nemala vyplatené. Maloletý Peter navštevuje 3. ročník základnej školy dvanásta E. v školskom roku 2015/2006 začala navštevovať 1. ročník v Lehniciach. Obe deti sa stravujú v školskej jedálni. Malol. E. je liečená na alergiu. Inak obe deti sú zdravé a s bežnými výdavky. Vychádzajúc z uvedených skutočnosti, keď rodičia maloletých detí bývajú v jednom dome, finančné náklady rodiny zabezpečujú spoločne, pričom medzi rodičmi bola zhoda v tomto smere, súd považoval za dôvodné aby deti participovali na nadštandardnej životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 52 C.m.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže týmto konaním účastníkom trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rožíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich