Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_17C-53-2016.pdf
PDF · 104.42 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/53/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Líviou Gombárovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený: Bobák, Bollová a spol. s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Dr. Vl. Clementisa 10, IČO:35855673 proti žalovanému: A. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. M., Y. XX, o zaplatenie 185,74 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 15,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne z dlžnej sumy od 26.07.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v dodatku k zmluve o poskytovaní služby Lite TV zo dňa 25.02.2013 č. A6830885 článku 2 bod 2.13 písmeno b): „ak účastník počas doby viazanosti poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom prístupu, ktorého SN je uvedené v záhlaví tohto dodatku, alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy), je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 170,- eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných 6 mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež druhá časť doby viazanosti), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateľovi číslo 6. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol“, nie je platná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.
Žalovanému súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 30.10.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 185,74 .- eur s príslušenstvom a to titulom ceny poskytnutých a neuhradených služieb vo výške 15,74.- eur a zmluvnej pokuty vo výške 170.-eur . Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným Zmluvu č. A 6830885, pričom neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky (ďalej len „zmluvy“). V súlade so zmluvami žalobca zriadil žalovanému prístup s telefónnym číslom 0353934471 umožňujúci využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalobca si svoju povinnosť poskytnúť služby splnil, avšak žalovaný si svoju základnú povinnosť riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky
vyfakturované v období 2013/03 a 2013/04, nesplnil. Z8roveň si žalobca uplatnil nárok na zmluvnú pokutu dodatku k zmluve č. A 6830885 vo výške 170 eur. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 11.7.2013 vyzval žalovaného na zaplatenie neuhradených faktúr a zmluvnej pokuty. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval . Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania, a to dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenom v pokuse o pokonávku, t.j. od 26.7.2013. Podaním doručeným súdu dňa 21.5.2015 žalobca opravil petit žaloby v časti úroku z omeškania z dôvodu chyby v písaní pri vypracovaní žaloby v časti výšky úrokov z omeškania, keď správny výška mala byť 5,50%.
2.Súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu dňa 1.7.2015 pod sp. zn. 6Ro/455/2014-40 , ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk a preto ho súd uznesením z 11.1.2016 pod sp. zn. 6 Ro/455/2014-47 zrušil.
3.Súd pojednával v zmysle § 180 C.s.p. v neprítomnosti žalovaného, ktorému bola žaloba doručená v zmysle § 116 ods. 2 C.s.p. dňom 4.8.2016 a predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené v zmysle § 111 ods. 3 a § 106 ods. 1 písm. a) dňom 27.9.2016.
4.Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu oboznámením sa so Zmluvou o poskytovaní služby Lite Tv č. A6830885 z 25.2.2013 a jej Dodatkom - zo dňa 25.2.2013, prehľadom zasielaných faktúr, pokusom o pokonávku, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete Orange Slovensko a.s., opravou petitu a zistil tento skutkový a právny stav:
5.Dňa 25.2.2013 bola medzi účastníkmi uzavretá zmluva o poskytovaní služby Lite TV podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, na základe ktorej sa podnik zaviazal zriadiť účastníkovi prístup za účelom užívania služby Lite Tv a aktivácii programu služieb TV Extra, Mobilná Tv. Dňa 25.2.013 bol medzi účastníkmi uzatvorený aj dodatok zmluvy o pripojení, na základe ktorého žalobca aktivoval žalovaného služby Tv Extra, Mobilná Tv, pričom podnik poskytol žalovanému po dobu platnosti dodatku do nájmu Set -Top. Box pri ponukovej akcii podniku uvedenej v čl.1 bod 1.4 - Bonusy ponuky „ Lite- Nový Zákazník- 24 mesačná viazanosť“ NH zo dňa 1.2.2013 . Účastníkmi bola dohodnutá viazanosť po dobu 24 mesiacov. Podľa článku 2. 13 písmeno b): „ak účastník počas doby viazanosti poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom prístupu, ktorého SN je uvedené v záhlaví tohto dodatku, alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy), je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 170,- eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných 6 mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež druhá časť doby viazanosti), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateľovi číslo 6. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol.
6.Faktúrami žalobcu číslo 5201459759 splatná dňa 22.4.2013, číslo 5197808014 splatná dňa 22.3.2013, boli žalovanému vyfakturované mesačné Tv Extra aktiv. poplatok, Mobilná Tv aktiv. poplatok, TV Extra mes. poplatok celkom vo výške 15,74 eur.
7.Listom zo dňa 11.7.2013 nazvaným pokus o pokonávku žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky za poskytované služby, zmluvnú pokutu a mimosúdne vymáhanie pohľadávky vo výške 200,64 eur a to najneskôr do 25.7.2013, na ktorú žalovaný nereagoval.
8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 14.10.2016 sa plnom rozsahu pridržiaval písomne podaného návrhu. Uviedol, že strany sporu uzatvorili zmluvu o pripojení s dodatkom, na základe ktorého žalobca poskytoval žalovanému telekomunikačné služby tak, ako vyplýva z pripojenej písomnej
dokumentácie. Žalovaný si od začiatku neplnil svoje povinnosti v zmysle zmluvy, pričom žalobca mu v zmysle zmluvy poskytoval služby riadne a včas, v dôsledku tejto skutočnosti sa žalovaný dostal do omeškania, a následne bol odpojený. Čo sa týka žalovanej istiny uviedol, že tato pozostáva z 2 častí vo výške 15,74 eur za neuhradené poskytnuté služby a zo zmluvnej pokuty vo výške 170,- eur. Nevedel sa vyjadriť či zmluvná podmienka uvedená v článku 2 bod 2.13 týkajúca sa zmluvnej pokuty bola so žalovaným individuálne dojednaná.
9.Podľa § 262 odsek 1 Obchodného zákonníka si strany môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravujú týmto zákonom.
Podľa § 269 odsek 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy, ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 44 odsek 1 z.č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 43 odsek 12 z.č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Podľa § 52 odsek 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka účinného od 01.03.2012 do 30.09.2013 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 odsek 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 odsek 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 odsek 1, 2 ,3 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 544 odsek 1, 2 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2015 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 232 odsek 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách( Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len keď súd má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti, čiže určiť či je podmienka nečestná. Iba takto je možné chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke.
Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
.Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.
10.Z vyššie označených dôkazov vyplýva, že medzi účastníkmi došlo k platnému uzatvoreniu vyššie uvedenej zmluvy o poskytovaní služby Lite Tv dňa 25.2.2013 v znení dodatku podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z. z.. a teda medzi účastníkmi mal vzniknúť obchodno- právny záväzkový vzťah podľa § 269 odsek 2 Obchodného zákonníka ( tzv. nepomenovaná zmluva), na základe ktorého
vznikla tejto spoločnosti povinnosť poskytovať žalobcovi verejné telekomunikačné služby a žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť za to dohodnutú odplatu. Na základe tohto zmluvného vzťahu si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby a zmluvnú pokutu. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, vyplýva, že predmetný vzťah je v skutočnosti spotrebiteľskou zmluvou, pretože spoločnosť Orange Slovensko, a.s. zmluvu uzavrela v rámci svojej podnikateľskej činnosti a v nej vystupovala ako dodávateľ a žalovaný, ktorý v čase uzavretia zmluvy o pripojení nebol podnikateľom, vystupoval ako spotrebiteľ. Preto ako prvé súd skúmal, či predmetná zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve bola individuálne dojednaná . Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný účastnícky program a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 OZ i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú, keď samotný právny zástupca žalobcu sa nevedel na pojednávaní konanom dňa 14.10.2016 vyjadriť, či zmluvná podmienka bola so spotrebiteľom individuálne dojednaná.
Ústavný princíp rovnosti sa premieta i do súkromného práva a prejavuje sa v súkromnoprávnych vzťahoch. Doktrína rovnosti v súkromnoprávnych vzťahoch vyžaduje, že súkromné právo garantuje každému čo najširšiu mieru možnosti slobodného konania, avšak práve preto, že ju garantuje každému ,musí ju zároveň u niektorých obmedziť, aby bola zaručená všetkým. Zo stretu autonómie vôle a z idey rovnosti potom vyplýva ochrana slabšej zmluvnej strany a to s cieľom dosiahnutia vyváženej pozície, teda spravodlivosti, ekvity, či rovnováhy zúčastnených záujmov. Vo vzťahoch, v ktorých vystupujú strany, ktorých pozície sú značne nerovnovážne sa nemožno uspokojiť s tým, že obom stranám budú poskytnuté rovnaké právne prostriedky, teda formálna rovnosť, lebo v skutočnosti nerovnosť východzích prostriedkov spôsobuje i nerovnosť vo výsledku samotnom. Riešenie tejto situácie je v tom, že slabšej zmluvnej strane (typicky spotrebiteľovi) je priznaných viac práv a silnejšej zmluvnej strane (dodávateľovi) je uložených viac povinností. Účelom danej právnej úpravy je teda snaha o dosiahnutie skutočnej rovnováhy tým, že budú právne vyrovnané východiskové ekonomické informačné a iné rozdiely, ktoré medzi stranami panujú. Aby bola dosiahnutá rovnosť, je nutné nerovnosť východzích pozícií korigovať rovnako nerovnou úpravou práv a povinností. V pozitívnom práve sa potom ochrana spotrebiteľa premieta do podoby vyššej informačnej povinnosti dodávateľa, do práv spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, do podoby zákazu niektorých dojednaní v spotrebiteľských zmluvách, či do podoby príkazu v pochybnostiach o význame spotrebiteľských zmlúv vykladať ich pre spotrebiteľa najpriaznivejšie. Princíp autonómie vôle a princíp rovnosti je doplňovaný a korigovaný princípom ekvity či spravodlivosti. Keďže v spotrebiteľskom práve je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, lebo má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, tak okrem obmedzenia vyplývajúceho z vyššie uvedeného princípu rovnosti prostriedkov, možno od dodávateľa očakávať i vyžadovať, že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude chovať vo všeobecnej polohe poctivo. Ak nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť svojho konania a takémuto nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného i tým, že text spotrebiteľskej zmluvy má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný, logicky usporiadaný. S poukazom na vyššie uvedené súd zamietol žalobu v časti zmluvnej pokuty s použitím ustanovenia § 53 odsek 5 OZ a vyslovil že zmluvná podmienky upravená v dodatku k zmluve o poskytovaní služby Lite TV zo dňa 25.02.2013 č. A6830885 článku 2 bod 2.13 písmeno b) je neprijateľná.
11.Vo zvyšnej časti a to zaplatenia 15,74 eur s príslušenstvom titulom neuhradených služieb súd návrhu vyhovel, keď z jednotlivých faktúr pripojených k návrhu na začatie konania, ako aj zo skutočnosti, že žalovaný žiadnym spôsobom žalobcom vyúčtovanú cenu poskytovaných elektronických komunikačných služieb aktivovaných účastníckych programov nerozporoval, dospel súd k záveru, že návrhom uplatnený nárok žalobcu vo výške 15,74 eur, ktorý predstavoval len časť jeho nároku podľa faktúr č. 5201459759, č. 51978008014 je dôvodný. Žalovaný zaplatenie, uvedenými faktúrami vyúčtovaných služieb nepreukázal a ani netvrdil, teda si v konaní, ktoré má charakter sporového konania, nesplnil ani svoju povinnosť tvrdenia; z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 15,74 eur titulom ceny poskytnutých elektronických komunikačných služieb aktivovaného účastníckeho programu.
12.Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu - faktúrami vyúčtovaných služieb, a preto súd priznal žalobcovi v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka aj úrok z omeškania v zákonnej výške v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. účinného v čase vzniku omeškania. Žalovaný sa ako dlžník dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu po splatnosti jednotlivých faktúr. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania až deň nasledujúci po dni splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku, keď súd mal preukázané, že dňa 26.7.2013 už bol žalovaný preukázateľne v omeškaní.
14.O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 odsek 1 s poukazom na § 255 odsek 1 CSP, pričom pomer úspechu žalobcu a žalovaného bol vo výške 8 % : 92 %, t.j. rozdiel pomerných úspechov v prospech žalovaného predstavuje 84%. Žalovanému však súd nepriznal nárok na náhradu trov konania aj keď v jeho prospech svedčí pomerný úspech a to z dôvodu, že doposiaľ žalovanému v konaní žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).