Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-39C/726/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 361 518, so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., IČO: 36 730 564, so sídlom Vodná 3, 040 01 Košice, proti žalovanému S. P., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt T. XXXX/XX, XXX XX T., zastúpenom Advokátska kancelária Patassy, s.r.o., IČO: 36 806 412, so sídlom Koceľova 9, 821 08 Bratislava, o zaplatenie 115,89 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa p r i z n á v a plná náhrada trov konania .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 14.12.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanému náhrady škody, ktorá bola spôsobená žalovaným neoprávneným odberom elektrickej energie v sume 115,89 € spolu s úrokom z omeškania 5,25% ročne zo sumy 115,89 € od 19.03.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v zmysle § 40 ods. 9 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike je oprávnený vykonať kontrolu odberného miesta ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy. Dňa 29.01.2014 bola vykonaná kontrola odberného miesta č. 4700021124, pri ktorej bolo zistené, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy o dodávke elektrickej energie, čo bola spísané v Protokole o zistení neoprávneného odberu z 29.01.2014. Odberné miesto bolo odpojené a demontovaný bol elektromer. Okrem Protokolu o zistení neoprávneného odberu bola vyhotovená aj fotografická dokumentácia. Žalobca poukázal na ust. § 46 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v zmysle ktorého neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny. Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Zodpovednosť za neoprávnený odber elektrickej energie bez zmluvy s dodávateľom je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, a teda odberateľ je zodpovedný za protiprávny stav vzniknutý v dôsledku pôsobenia správania, ktoré objektívne právo nepovoľuje, a to bez zreteľa na subjektívny predpoklad spočívajúci v jeho zavinení. Žalobca poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej „Dôsledky neoprávneného odberu elektrickej energie znáša odberateľ bez toho, aby bolo potrebné skúmať nie len jeho zavinenie, ale aj zisťovať kto skutočne meracie zariadenie poškodil“. Žalobcovi vznikla škoda spôsobená neoprávneným odberom elektrickej energie v celkovej výške 228,31 €, vypočítaná na základe kontroly vykonanej na odbernom miestev súlade s § 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom. Žalovaný faktúru za škodu vzniknutú neoprávneným odberom uhradil len čiastočne v sume 112,42 € na základe výzvy na zaplatenie zo dňa 07.04.2015.

3. Žalobca dôvodnosť žaloby preukazoval listinnými dôkazmi, predovšetkým Vyúčtovaním náhrady škody č. 3402019 z 03.03.2014, na sumu 228,31 € splatnej 18.03.2014 (č.l. 6) Pokusom o zmier zo 07.04.2015 (č.l. 7); Výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa zákona č. 251/2012 Z.z. z 29.01.2014 za trvanie odberu od 23.11.2012 do 29.01.2014 (č.l. 8); Protokolom č. XXXXXX o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike z 29.01.2014 s fotodokumentáciou (č.l. 9-13); Výsledkami odpočtu, výpisom dát (č.l. 44-45); Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 20.11.2012 č. XXXX/XXXX/E (č.l. 46-47); Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 11.04.2013 č. XX/XXXX/XX/RR (č.l. 48); Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 14.12.2011 č. XXXX/XXXX/E (č.l. 49); Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 09.12.2011 č. XXXX/XXXX/E (č.l. 50); Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 29.03.2012 č. XXXX/XXXX/E (č.l. 51); Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 18.11.2013 č. XXXX/XXXX/E (č.l. 52-72); Príkazom výkonného riaditeľa č. D5.18 z 19.11.2013 (č.l. 73-74); Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, povolenie č. XXXXE XXXX z 05.06.2007 (č.l. 75); Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, povolenie č. XXXXE XXXX z 10.08.2010 (č.l. 76); Zoznamom dodávateľov elektriny poskytujúcich univerzálnu službu (č.l. 109-111); Výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (č.l. 112-113); Všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 01.02.2012 (č.l. 135-138).

4. Na návrh žalobcu súd vydal dňa 08.02.2016 č.k. 39C 726/2015-18 platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal odpor, ktorý zdôvodnil tým, že na jeseň XXXX odkúpil byt č. XX na Q. XX/D v T. od vlastníka p. I. L. J.. Po nadobudnutí predmetného bytu dňa 17.10.2012 osobne na obchodnom mieste ZSE na Hraničnej v Bratislave požiadal o zmenu zmluvy na dodávku elektrickej energie, poskytol všetky potrebné údaje a doklady, čím si splnil svoju povinnosť voči dodávateľovi elektrickej energie. Po vysvetlení pracovníka dodávateľa, následne očakával doručenie zmluvy na dodávku elektrickej energie, čo sa však nestalo. Nakoľko zmluva nebola doručen, telefonicky urgoval dodávateľa a žiadal o nápravu, zo strany dodávateľa bol ubezpečený, že zmluva mu bude doručená poštou. Dňa 29.01.2014 pracovník žalobcu odstránil elektromer k bytu žalovaného, nakoľko bol v systéme žalobcu evidovaný “bez zmluvného vzťahu“. Pracovník žalobcu po vysvetlení celej situácie následne elektromer opäť namontoval a túto montáž žalovanému vyúčtoval v sume 115,89 €, čo je suma, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha. Žalobca svoju údajnú škodu vyúčtoval listom č. XXXXXXX. Žalovaný elektronicky dňa 11.03.2014 a listom z 20.03.2014 uplatnil u žalobcu reklamáciu vyúčtovania údajnej škody žalobcu a vysvetlil skutočnosti. Na uplatnenú reklamáciu žalobca žiadnym spôsobom nereagoval a žiadnym spôsobom neoznámil vybavenie reklamácie, čo je podľa žalovaného v príkrom rozpore so zákonom na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný v období od 09/2014 do 04/2015 niekoľkokrát žalobcovi oznámil, že jeho nárok na úhradu 115,89 € je neoprávnený a žiadal o nápravu, ale bezvýsledne. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú, nakoľko ako nový majiteľ bytu si splnil všetky svoje povinnosti, osobne sa prihlásil na obchodnom mieste na odber elektrickej energie a vykonal všetko potrebné pre uzavretie zmluvy na dodávku elektrickej energie. Skutočnosť, že žalobca vykazoval odberné miesto ako „bez zmluvného vzťahu“ bez uzavretia zmluvy a z tohto dôvodu vykonal demontáž elektromeru, je výlučne z dôvodov na strane žalobcu.

5. Žalovaný na preukázanie tvrdení svojej procesnej obrany predložil listinné dôkazy, predovšetkým elektronickú korešpondenciu z 11.03.2014, list z 20.03.2014 vo veci reklamácie (č.l. 23-24); elektronická správa z 12.09.2014, 17.09.2014, 10.04.2015 (č.l. 25-27); Potvrdenie o osobnej návšteve ZSE, a.s. vo veci zmena zmluvy zo dňa 17.10.2012 o 13:59 hod. (č.l. 95); Zmluvu o združenej dodávke elektrickej energie pre odberateľa elektriny a Zmluvu o pripojení odberného elektrického zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy, doručenej žalovanému 18.03.2014 (č.l. 97-103); Listom ZSE Energia, a.s. z 25.03.2014 (č.l. 104-105).

6. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.) zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej . Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Súd vykonal na pojednávaní, v súlade s § 180 CSP, v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu dokazovanie, vyjadreniami žalobcu z 21.06.2016, 08.09.2016, 13.10.2016, výsluchom žalovaného a listinnými dôkazmi založenými stranami do spisu.

8. Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k odporu žalovaného (č.l. 41) doručenom súdu 21.06.2016, tvrdil, že zodpovednosť za neoprávnený odber je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, pričom zodpovednosť žalovaného považoval za riadne preukázanú tým, že žalovaný v čase od 23.11.2012 do 29.01.2014 odoberal elektrickú energiu bez zmluvného vzťahu s jedným z oprávnených dodávateľov elektriny, čím sa dopustil neoprávneného odberu elektriny v zmysle § 46 ods. 1 písm. a) zákona č 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len ZE). Žalovaného tvrdenia, že s dodávateľom elektriny o uzavretí zmluvy o dodávke elektriny rokoval a chybou na strane dodávateľa k uzatvoreniu zmluvy nedošlo, nijakým spôsobom žalovaného neoprávňuje odoberať elektrinu z distribučnej siete žalobcu. Z vyjadrení žalovaného vyplýva, že si bol vedomý, že k uzavretiu zmluvy nedošlo, napriek tomu, teda bez zmluvného vzťahu neoprávnene odoberal elektrinu a vedome za takto neoprávnene odobratú elektrinu v čase neoprávneného odberu neplatil čím vznikla žalobcovi škoda na jeho distribučnej sústave a žalobca v predmetnom konaní ako aktívne legitimovaný v zmysle § 3 písm. b) bod 3 ZE, ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy. Žalobca v zmysle § 31 ods. 2 písm. a) ZE je povinný zabezpečiť spoľahlivé, bezpečné a účinné prevádzkovanie sústavy a podľa písm. e) zabezpečiť distribúciu elektriny. V bežnej kalkulácii nákladov žalobca, ktorý distribuuje elektrinu, sa rozlišujú dva druhy strát elektriny: technické straty a obchodné straty spôsobené neoprávnenými odbermi. Tieto straty sa prejavia v prevádzkových nákladoch žalobcu tak, že množstvo nakúpenej elektriny je väčšie ako množstvo elektriny predanej. Neoprávnený odber elektriny nespôsobuje škody dodávateľovi elektriny, ale prevádzkovateľovi distribučnej sústavy. Čo sa týka výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom, tú žalobca vypočítal na základe skutočnej spotreby žalovaného tak, že od údaju o spotrebe elektriny žalovaného zisteného kontrolou odberného miesta dňa 29.01.2014 vo výške 15.400 kWh, žalobca odpočítal údaj o spotrebe elektriny žalovaného zo dňa začatia neoprávneného odberu dňa 23.11.2012 vo výške 15.233 kWh. Celková spotreba elektriny žalovaného v čase neoprávneného odberu tak bola vo výške 167 kWh, vynásobená jednotlivými cenami určenými v tom čase platných Rozhodnutiach Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v zmysle § 1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elelktriny a ich súčet predstavuje sumu v celkovej výške 188,63 €. K výške škody boli následne pripočítané náklady spojené so zistením a odstránením neoprávneného odberu podľa § 1 ods. 7 vyhlášky, ktoré predstavovali 36,64 €. Celková výška škody spôsobenej žalobcovi neoprávneným odberom elektriny na odbernom mieste žalovaného tak predstavovala sumu 228,31 € (188,63 € + 36,64 € + 3,04 € DPH). Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 08.09.2016 (č.l. 108) poukázal na ustanovenie § 46 ods. 1, písm. a) bod 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, že každý odber elektriny bez zmluvy o dodávke elektriny je neoprávneným odberom. Čo sa týka zodpovednosti za neoprávnený odber, podľa § 46 ods. 2 ZE pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Čo sa týka argumentácie žalovaného ohľadne procesu uzatvárania zmluvy o dodávke elektriny s dodávateľom ZSE Energia, a.s. údajne neštandardný postup zo strany dodávateľa neoprávňoval žalovaného odoberať elektrinu. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 13.10.2016 (č.l. 132-134) žalobca uviedol, že tvrdenie žalovaného, že medzi ním a ZSE Energia, a.s. došlo k uzatvoreniu zmluvy o dodávke elektriny popiera, a to aj za predpokladu, že zákon č. 251/2012 Z.z. o energetike na uzatvorenie takejto zmluvy nepredpisuje písomnú formu. Takto uzavretá zmluva nespĺňa podstatné náležitosti zmluvy, bola by absolútne neplatná s poukazom na ust. § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len pre absenciu vážnosti prejavov vôle oboch účastníkov tejto údajnej zmluvy. Prejav vôle žalovaného uzavrieť zmluvu o dodávke elektriny ústnym spôsobom, resp. konkludentným spôsobom 17.10.2012 nebol vážny, nakoľko ako vyplýva z tvrdení žalovaného nepovažoval moment, keď dňa 17.10.2012 nahlásil spoločnosti ZSE Energia, a.s. zmenu odberateľa za moment uzatvorenia zmluvy. Dva roky elektrinu odoberal bez toho, aby za elektrinu zaplatil, či dožadoval sa zaslania faktúry. Pri posúdení, či nahlásením zmeny odberateľa dňa 17.10.2012 žalovaný uzatvoril zmluvu o dodávke elektriny, žalobca poukázal aj na absenciu vážnosti údajného prejavu vôle zamestnanca spoločnosti ZSE Energia, a.s. uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny so žalovaným už dňa 17.10.2012. Podľa žalobcu je všeobecne známe, že dodávatelia elektriny vyžadujú písomnú formu zmluvy o dodávke elektriny a to aj napriek tomu, že ZE písomnú formu nevyžaduje. Rovnako aj spoločnosť ZSE Energia, a.s. vyžaduje uzatvorenie zmluvy o dodávke elektriny len v písomnej forme. Uvedené preukazujú Všeobecné obchodné podmienky dodávky elektriny pre odberateľov účinné od 01.02.2012 bod 2.2. „Zmluva medzi Dodávateľom a Odberateľom sa uzatvára písomne pre každé odberné miesto osobitne“. Zmluva o dodávke elektriny je dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká na základe zhodného prejavu vôle zúčastnených osôb. Z uvedeného vyplýva, že k takémuto konsenzu dňa 17.10.2012 medzi žalovaným a spoločnosťou ZSE Energia, a.s. prísť nemohlo.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 02.09.2016 (č.l. 86-90) uviedol, že žalovaný vykonal všetky potrebné kroky, aby s ním žalobca, resp. ZSE Energia, a.s. uzavreli príslušné zmluvy, predovšetkým po tom ako sa stal žalovaný vlastníkom bytu č. XX na Q. XX/D v T. dňa 17.10.2012 osobne sa dostavil na ZSE Energia a.s. na Hraničnú ulicu v Bratislave a nahlásil zmenu odberateľa

- zmena zmluvy - poskytol všetky údaje, zvolil si tarifu pre dodávku elektriny „DomovKlasik - DD2“. Pracovník žalovanému oznámil, že zmluvy mu budú doručené poštou (ako štandardný postup) a tým považoval žalovaný za uzavreté a čakal na doručenie príslušných zmlúv. Nakoľko mu neboli zmluvy doručené ani po niekoľkých týždňoch, telefonicky urgoval doručenie zmlúv na zákazníckej linke žalobcu, kedy opätovne nadiktoval všetky potrebné údaje a opätovne mu bolo oznámené, že zmluvy mu budú zaslané poštou. Nakoľko do leta 2013 žiadne zmluvy žalovanému doručené neboli, telefonicky urgoval doručenie zmlúv na zákazníckej linke žalobcu, a opätovne mu bolo oznámené, že mu budú zaslané poštou. Doručenia zmlúv sa nedočkal, dňa 29.01.2014 vykonal žalobca kontrolu odberného miesta a zistil, že odberné miesto odoberá elektrickú energiu bez zmluvného vzťahu, následne bola žalovanému zaslaná dňa 18.03.2014 zo strany ZSE Energia, a.s. v jednej obálke zmluva o dodávke elektrickej energie a zmluva o pripojení elektrického zariadenia do distribučnej sústavy. S poukazom na ustanovenia § 35 ods. 1 písm. a), § 17 ods. 1, písm. a), § 34 ods. 2 písm. f) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, žalovaný vykonal všetko, čo podľa príslušných ustanovení Zákona o energetike mal: mal právo uzavrieť zmluvu s dodávateľom elektriny (ZSE Energia, a.s.) a o uzavretie zmluvy riadne požiadal; mal právo uzavrieť zmluvu o pripojení so žalobcom a o uzavretie zmluvy riadne požiadal, (čo nakoniec ZSE Energia, a.s. v liste zo dňa 25.03.2014 aj písomne potvrdila - „podľa vyjadrenia ZSD, a.s. ste dňa 27.11.2012 podali žiadosť o pripojenie ...“; dodávateľ elektriny (ZSE Energia, a.s.) podľa zákona o energetike mal povinnosť zmluvu o dodávke elektriny uzavrieť - čo ale nespravil bez uvedenia dôvodu; žalobca mal povinnosť zmluvu o pripojení uzavrieť, čo ale bez uvedenia dôvodu nespravil. Žalovaný tvrdil, že k „neoprávnenému odberu elektrickej energie“, t.j. k odberu elektrickej energie bez zmluvného vzťahu, došlo výlučne konaním žalobcu, resp. ZSE Energia, a.s. a nie konaním žalovaného a žalovaný uvedený stav žiadnym spôsobom nezapríčinil, všetky jeho kroky boli v súlade so Zákonom o energetike. Žalobca dňa 03.03.2014 vyúčtoval žalovanému náhradu škody v celkovej výške 228,31 €. Žalovaný po doručení vyúčtovania, vykonal prepočet sumy spotreby vo výške 167 kWh x 0,139682 € = 23,33 € a sumy za distribučné služby vo výške 15 mesiacov (od 23.11.2012 do 29.01.2014) x 5,9395 € = 89,09 € a sumu 112,42 € žalobcovi ako cenu skutočnej spotreby uhradil. Žalovaný vychádzal z cien platných v uvedenom období, teda v čase keď žalovaný osobne oznámil zmenu odberateľa dňa 17.10.2012 a z cien určených sadzbou „DomovKlasik - DD2“ . Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu 27.09.2016 (č.l. 119-121) uviedol, že ani jedno z ustanovení zákona č. 251/2012 o energetike upravujúce uzatvorenie zmluvy o dodávke elektriny nepredpisuje písomnú formu zmluvy, a preto má žalovaný za to, že dňom 17.10.2012, kedy osobne nahlásil zmenu odberateľa - „zmena zmluvy“, došlo k riadnemu uzavretiu zmluvy o dodávke energie a zmluvy o pripojení.

10. Žalovaný vo výsluchu (č.l. 141-142) uviedol, že vlastníkom bytu na Q. XX/D v Bratislave sa stal v októbri/novembri 2012. Predávajúci vlastník bytu sa zdržoval v zahraničí a mal splnomocneného zástupcu, ktorý byt spravoval a bol splnomocnený aj na uzavretie kúpnej zmluvy. K odhláseniu pôvodného vlastníka od odberu elektriny došlo niekedy v 1. polroku 2012 (01.03.2012 č.l. 104-105). Po prevzatí bytu bol elektromer funkčný a do odberného miesta bola riadne dodávaná elektrina. To, že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu s pôvodným vlastníkom žalovaný nevedel, dozvedel sa to až z listu z 25.03.2014. Po nadobudnutí bytu žalovaný išiel osobne na pobočku zahlásiť zmenu užívateľa bytu a prihlásiť sa na odber v konkrétnom tarife zvolenom pre domácnosť, nakoľko mal záujem na odbere elektriny. Predložil doklad preukazujúci vlastnícky vzťah k bytu stav elektromeru ku dňu prevzatia bytu, pri predaji bytu boli odsúhlasené namerané hodnoty na meračoch ku dňu prevodu bytu a odovzdaniu. Zamestnanec zapisoval všetky osobné údaje žalovaného, požadovanú tarifu dodávky elektriny, spôsob platby priamo do počítača. Potom mu zamestnanec pobočky povedal, že môže pokračovať v odbere a poštou mu príde zmluva. Po zahlásení zmeny užívateľa bytu nedošlo k zastaveniu dodávky elektrickej energie a až po roku a 4 mesiacoch pri rutinnej kontrole pracovníkov žalobcu, zistili, že nemajú v databáze k tomuto meraču odberateľa. Žalovaný poukázal i na tú skutočnosť, že v protokole o zistení neoprávneného odberu bol ako odberateľ uvedený pôvodný vlastník, ktorý bol odhlásený 12.03.2012 a následne niekto do protokolu uviedol opravu - meno žalovaného, to znamená, že museli mať údaje o novom odberateľovi. Merač bol následne odpojený. Žalovaný sa opätovne dostavil na pracovisko ZDS, aby zriadili odberné miesto, potom do ZSE, kde rovnako ako dňa 17.10.2012 uviedol osobné údaje a potom mu bola zaslaná písomná zmluva s oboma spoločnosťami a obnovená dodávka elektriny. Po 17.10.2012 urgoval zaslanie zmlúv, po obdržaní faktúry za neoprávnený odber predmetnú faktúru

reklamoval s uvedením všetkých skutkových okolností. Listom z 25.03.2014 sa mu ZSE Energia a.s. ospravedlnili „za vzniknuté nedorozumenie a komplikácie“. Žalovaný má za to, že 17.10.2012 došlo k platnému právnemu úkonu - uzavretiu zmluvy. Vôľa bola prejavená vážne a zrozumiteľne. Technické procesy, ktoré má nastavené spoločnosť ZSE nevie žalovaný žiadnym spôsobom ovplyvniť. Vykonal všetky úkony, aby mal s oboma subjektami platný zmluvný vzťah a má za to, že obe zmluvy sú uzavreté platne, ako zmluva o dodávke, tak aj o pripojení. Zo strany žalobcu alebo ZSE rok a 4 mesiace nebol urobený prejav nesúhlasu s uzavretím zmluvy. Žalovaný namietal aj skutočnosť, že právny zástupca žalobcu sa vyjadroval k prejavu vôle tretieho účastníka ohľadne uzatvárania zmlúv.

11. V konaní nebolo spochybnené množstvo spotreby elektrickej energie za obdobie od 23.11.2012 do 29.01.2014 vo výške 167 kWh, za ktorú spotrebu žalovaný zaplatil cenu ako riadny odberateľ vo výške 112,42 €. Rovnako nebolo sporné, že žalovaný osobne na pobočke ZSE Energia, a.s. v súlade s § 17 ods. 1, písm. a) ZE uplatnil dňa 17.10.2012, ako nový vlastník bytu právo na uzatvorenie zmluvy s dodávateľom elektriny. Žalobca nepoprel, že k zaslaniu zmlúv bez akéhokoľvek uvedenia dôvodu nedošlo. Je preukázané, že do odberného miesta, napriek zániku zmlúv pôvodného vlastníka v marci 2012, nebola prerušená dodávka elektriny a následne po 17.10.2012, po uplatnení práva žalovaného na uzavretie zmluvy, v rozpore s § 35 ods. 1 písm. a) ZE nedošlo k odmietnutiu uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny s dodávateľom elektriny ani k prerušeniu dodávky elektriny do odberného miesta. Sporná bola otázka, či je žalovaný nositeľom objektívnej zodpovednosti za škodu, spôsobenú neoprávneným odberom elektriny, bez uzatvorenej zmluvy a z toho vyplývajúca povinnosť zaplatiť žalobcovi škodu, ktorá mu neoprávneným odberom vznikla, vyčíslenú vo faktúre zo dňa 03.03.2014 v sume 228,31 € .

12. Podľa § 35 ods. 1, písm. a), práva a povinnosti odberateľa elektriny, zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len ZE), v znení účinnom od 01.09.2012 do 31.12.2012, (1) Odberateľ elektriny má právo a) uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny s dodávateľom elektriny; odmietnutie uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny musí dodávateľ elektriny odôvodniť, ......

13. Podľa § 34 ods. 2 písm. f) bod 1. Práva a povinnosti dodávateľa elektriny ZE - ... (2) Dodávateľ elektriny je povinný ..... f) ak je dodávateľom elektriny poskytujúcim univerzálnu službu, 1. uzatvoriť zmluvu o združenej dodávke elektriny na vymedzenom území podľa § 17 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/20160701?ucinnost=17.10.2012> s každým odberateľom elektriny v domácnosti, ktorý o to požiada a splní obchodné podmienky dodávateľa elektriny,

14. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) Ochrana odberateľa elektriny, odberateľa plynu a univerzálna služba ZE - (1) Odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v domácnosti okrem práv na ochranu spotrebiteľa podľa osobitných predpisov majú právo pri dodávke elektriny a dodávke plynu a) uzatvoriť s dodávateľom elektriny alebo dodávateľom plynu zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o združenej dodávke plynu v súlade s odsekom 7, ktorá musí obsahovať najmä .......

15. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len - Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

16. Podľa § 35 - (1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. (2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. (3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

17. Podľa § 40a - Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>, 140 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>, § 145 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701>, § 479 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>, § 589 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>, § 701 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701> a § 741b ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten,

kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

18. Podľa § 43 - Účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

19. Podľa § 43a - (1) Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. (2) Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom. (3) Dokiaľ nebola zmluva uzavretá, môže byť návrh odvolaný, ak odvolanie dôjde osobe, ktorej je určené, skôr, než táto osoba odoslala prijatie návrhu.

20. Podľa § 43b - (1) Návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká a) uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie, b) uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, alebo c) dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi. (2) Ústny návrh zaniká, ak sa neprijal ihneď, ibaže z jeho obsahu vyplýva niečo iné.

21. Podľa § 52 - (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 3 - (1) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. (2) Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

23. V zmysle § 35 Občianskeho zákonníka prejav vôle možno urobiť zásadne akýmkoľvek spôsobom, ktorý vôľu konajúceho robí poznateľnou pre iné osoby. Právny úkon možno urobiť aj konkludentne (nevýslovne, faktickým správaním) za predpokladu, že tento spôsob prejavu nevzbudzuje pochybnosti o tom, akú vôľu chcel subjekt prejaviť (§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V zákone o energetike nie je výslovne stanovená písomná forma zmluvy. Písomná forma zmluvy bola uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach dodávky elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti spoločnosti ZSE Energia, a.s. v ustanoveniach článku II. o zmluvnom vzťahu, v bode 2.2. Podľa názoru súdu nedostatok písomnej formy zmluvy nemá za následok jej neplatnosť, zmluva môže vzniknúť aj ústne, prípadne i mlčky. V takom prípade ale prejavy vôle smerujúce k uzavretiu zmluvy musia byť urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chceli účastníci prejaviť (§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záver o uzavretí zmluvy konkludentným spôsobom teda nutne predpokladá, že tu bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o dodávke elektriny a zmluvy o pripojení zo strany odberateľa ako aj zo strany dodávateľa a distribútora. Otázku, či k takému prejavu došlo, treba zodpovedať s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu. Na základe skutkového stavu veci zisteného z vykonaných dôkazov je možné jednoznačne určiť, že v konaní sporových strán bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmlúv. Uzavretie zmlúv konkludentným spôsobom bol dostatočne preukázaný. Konkludentný prejav možno urobiť predovšetkým použitím takých vyjadrovacích prostriedkov, ktoré v spoločenskom a v právnom styku obvykle slúžia na vyjadrenie určitej vôle, ale aj použitím takých vyjadrovacích prostriedkov, ktoré síce obvykle neslúžia na vyjadrenie určitej vôle, z ktorých ale,

vzhľadom na okolnosti prípadu, treba vyvodiť v konkrétnom prípade, že ide i o prejav určitej vôle. Súd pri rozhodovaní posudzoval vec z hľadiska všetkých do úvahy prichádzajúcich hmotno-právnych predpisov, vychádzal predovšetkým z osobitného predpisu, zákona o energetike, ktorého ustanovenie § 34 ods. 2 písm. f) stanovuje dodávateľovi povinnosť uzatvoriť zmluvu s každým odberateľom elektriny v domácnosti, ktorý o to požiada. Žalobca tvrdil, že medzi stranami nevznikol zmluvný záväzkový vzťah konkludentne, nakoľko dodávateľ nevyjadril vôľu smerujúcu k uzavretiu zmluvy a na platnosť zmluvy sa vyžaduje jej písomná forma. Súd pri posudzovaní záväzkového vzťahu strán vychádzal z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, dospel k záveru, že písomná forma nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o dodávke elektriny a pripojení a preto ani nedostatok písomnej formy nemohol byť dôvodom pre jej neplatnosť. Konkludentne však dodávateľ a žalobca s týmito podmienkami prejavili súhlas tým, že bez obmedzenia dodávali elektrinu do odberného miesta po podaní žiadosti žalovaným. Je pravdou, že žalovaný za uvedené obdobie neplatil, ale cenu spotrebovanej elektriny zaplatil ako riadny odberateľ zo zmluvy o dodávke elektriny po tom, čo mu bola doručená faktúra na zaplatenie škody a bol žalobcom označený ako neoprávnený odberateľ. To, že boli následne vyhotovené písomné zmluvy o dodávke elektriny a pripojení na základe rovnakých údajov len preukazuje skutočnosť, že dodávateľ odstránil vlastnú chybu, spôsobenú tým, že písomné vyhotovenie zmlúv žalovanému nezaslal. V liste, v ktorom sa žalovanému ospravedlňuje za vzniknuté nepríjemnosti síce uvádzal, že zmluvy neboli vrátené žalovaným podpísané, ale žiadnym dôkazom nepreukázal, že ich vôbec zasielal. Žalovaný mal za to, že si svoju povinnosť uzavrieť zmluvu s dodávateľom splnil a dodávanie elektriny bez prerušenia (reálne plnenie vyplývajúce zo zmluvy) považoval za konkludentný spôsob uzavretia zmluvy, nevzbudzujúci pochybnosti o tom, akú vôľu chcel druhý zmluvný subjekt prejaviť. Úkon vyjadrený konkludentne musí byť vyjadrený podľa toho, čo spôsob jeho vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada k vôli toho, kto právny úkon urobil a k ochrane dobrej viery toho, komu bol určený. Zo strany dodávateľa a distribútora nedošlo k odmietnutiu uzavretia zmluvy v zmysle § 35 ods. 1 ZE ale k reálnemu plneniu. Vyriešenie otázky existencie tohto zmluvného vzťahu súd posudzoval ako predbežnú otázku z dôvodu, že jej vyriešenie bolo základným predpokladom rozhodovania o uplatnenom nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom.

24. Na základe zisteného skutkového stavu súd poukazuje i na ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka, ktoré stanovujú, že Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou a § 43 z ktorého vyplýva, že Účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Nakoľko v predmetnom právnom vzťahu je postavenie žalovaného ako fyzickej osoby spotrebiteľa, vzťahujú sa na zmluvné vzťahy i ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasledujúce). V predmetnom spore žalovaný nemohol navrhnúť zmluvu o dodávke elektriny a o pripojení, žalobcom tvrdená písomná zmluva mohla vzísť len od dodávateľa, ktorý napriek zániku zmluvy s pôvodným vlastníkom v marci 2012 neodpojil dodávku elektriny do odberného miesta, ani po podaní žiadosti žalovaným 17.10.2012, ale reálne dodával elektrinu do odberného miesta. Žalobca a dodávateľ tak z vlastnej viny svojou nečinnosťou, konaním v rozpore s dobrými mravmi, spôsobili závadný stav, trvajúci od 23.11.2012 do 29.01.2014 a vyúčtovaním náhrady škody za uvedené obdobie v rozpore s dobrými mravmi by získal neoprávnený majetkový prospech.

25. Súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

26. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 . Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto má právo na náhradu trov konaniav plnom rozsahu. O tomto nároku súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).