Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5S-100-2022.pdf
PDF · 146.52 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/100/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, 851 01 Bratislava, právne zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom AK Námestie Sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-KA1-48-007/2018-PK zo dňa 07.06.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
Žalovanému súd voči žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie
1. Žalobca bol v rokoch 2012 a 2013 v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru a naposledy bol zaradený v diaľničnom oddelení Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave. Od 27. novembra 2012 bol uznaný za neschopného služby, o čom mu bolo vystavené potvrdenie. V ňom bolo ako miesto, na ktorom sa má zdržiavať počas neschopnosti, označená adresa jeho trvalého pobytu, t.j. B. XX, Bratislava. Zároveň mu boli lekárom povolené vychádzky denne od 7:00 do 19:00 hod.
2. Dňa 23. februára 2013, kedy bol žalobca stále neschopný služby, vycestoval v sprievode manželky do Popradu na stretnutie so svojím právnym zástupcom. Tam sa okolo poludnia pri chôdzi pošmykol na chodníku a podvrtol si koleno. Okolo 12:50 bol ošetrený lekárom na centrálnom príjme Nemocnice Poprad, a.s., ktorý nezakázal jeho návrat späť do Bratislavy a odporučil kontrolu na traumatologickej ambulancii „dľa spádu“. Napriek tomu žalobca naďalej zotrval v Poprade, kde išiel 26. februára 2013 aj na kontrolu svojho zdravotného stavu. Deň na to, t.j. 27. februára 2013 žalobca oznámil svojmu všeobecnému lekárovi, že zostáva v Poprade a nepríde na pôvodne plánovanú lekársku kontrolu. Všeobecný lekár túto skutočnosť oznámil posudkovej lekárke žalovaného, ktorá upozornila nadriadeného žalobcu, že tým žalobca porušil liečebný režim.
3. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave (po zrušení jeho predošlého rozhodnutia) najskôr rozhodnutím zo 7. januára 2014 priznalo žalobcovi za obdobie od 23. februára do 6. mája 2013 nemocenské vo výške polovice výšky, ktorá by mu patrila podľa § 8 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov a žalovaný (Prezídium Policajného zboru ako jeho organizačná súčasť) rozhodnutím z 31. marca 2014 toto rozhodnutie potvrdil. Oba orgány vyšli zo záverov posudkových lekárov, že cestou do Popradu (300 km od svojho trvalého bydliska) žalobca porušil určený liečebný režim a o zmene pobytu včas neinformoval nadriadeného, ani všeobecného lekára. Krajský súd v Bratislave zrušil obe tieto rozhodnutia rozsudkom č. k. 1 S 104/2014-62 a Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho rozsudok potvrdil svojím rozsudkom sp. zn. 10 Sžso 3/2015 z 11. novembra 2015. Súdy vytkli orgánom verejnej správy, že sa nezaoberali zistením, aký liečebný režim bol žalobcovi určený a čo mohol robiť v čase povolených vychádzok. Zdôraznili, že liečebný režim určuje ošetrujúci (všeobecný) lekár, nie posudkový lekár, a len ošetrujúci lekár môže ustáliť, či tento režim bol porušený.
4. Po zrušení rozhodnutia krajské riaditeľstvo doplnilo dokazovanie výsluchmi všeobecného lekára žalobcu, novým stanoviskom hlavnej posudkovej lekárky žalovaného a výsluchom žalobcu. Pri poslednom výsluchu žalobca potvrdil, že bol oboznámený so spisovým materiálom a vykonanými úkonmi. Po takomto doplnení dokazovania krajské riaditeľstvo novým rozhodnutím z 10. mája 2017 č. KRPZ-BA-KDI4-136-008/2017 na základe § 12 ods. 10 zákona č. 328/2002 Z. z. opätovne priznalo žalobcovi za obdobie od 23. februára do 6. mája 2013 nemocenské XXX,XX €, t.j. vo výške polovice sumy, ktorá by mu patrila podľa § 8 zákona č. 328/2002 Z. z., uznalo námietku žalobcu, že mu nebol určený konkrétny liečebný režim a neboli mu zakázané žiadne aktivity, v dôsledku čoho jeho cestu do Popradu nevyhodnotilo ako porušenie liečebného režimu. Zdôraznilo však, že vychádzky boli žalobcovi povolené len do 19:00 hod., takže po tomto čase sa mal zdržiavať v mieste svojho trvalého pobytu v Bratislave. Na základe doplneného dokazovania krajské riaditeľstvo ustálilo, že zranenie kolena žalobcu nebránilo tomu, aby sa už 23. februára 2013 vrátil z Popradu späť do Bratislavy. Žalobca napriek tomu v Poprade zotrval nepretržite minimálne do 27. februára 2013. Tým porušil povinnosť zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej neschopnosti podľa § 113 ods. 2 písm. f) zákona č. 328/2002 Z. z., čo podľa § 12 ods. 10 cit. zák. znamená zníženie nároku na nemocenské na jednu polovicu.
5. Žalovaný (Prezídium Policajného zboru) rozhodnutím zo 7. apríla 2018 č. PPZ- KA1-48-007/2018-PK zmenil výrok rozhodnutia z 10. mája 2017, ale nestotožnil sa s odvolaním žalobcu, súhlasil so záverom krajského riaditeľstva, že žalobcovi nebol určený kľudový režim, takže neporušil liečebný režim tým, že v čase dovolených vychádzok vycestoval do Popradu. Takisto súhlasil so žalobcom, že jeho úraz v Poprade bol nepredvídanou okolnosťou, tento úraz však neodôvodňoval, aby žalobca v Poprade zotrval aj po čase povolenej vychádzky, keďže pri ošetrení na centrálnom príjme mu nebol určený kľudový režim a ani oddych na lôžku. Žalobca navyše zmenu miesta pobytu neoznámil nadriadenému včas, ale zásielkou podanou na poštu v Poprade - Matejovciach až 27. februára 2013. Teda žalobca mal od 23. februára 2013 dostatok času, aby sa vrátil do miesta trvalého pobytu, alebo aby bezodkladne oznámil nadriadenému zmenu adresy, kde sa bude zdržiavať. Túto svoju nečinnosť však nijako nevysvetlil. Krajské riaditeľstvo tak podľa žalovaného správne znížilo nemocenské žalobcu na jednu polovicu sumy, ktorá by mu patrila podľa § 8 zákona č. 328/2002 Z. z. Túto sumu však prvostupňový orgán nepresne vypočítal, preto žalovaný zmenou rozhodnutia chybu napravil.
II.
Žaloba
6. Žalobca žalobou včas doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako súdu správnemu (ďalej aj len „správny súd“) dňa 15.08.2018 sa domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného č. PPZ- KA1-48-007/2018-PK zo dňa 07.06.2018 a rozhodnutia Krajského riaditeľstva PZ č. KRPZ-BA- KD14-136-008/2017 zo dňa 10.05.2017 s návrhom na ich zrušenie a vrátenie veci žalovanému na priznanie dávky nemocenského zabezpečenia.
7. Žalobca považuje rozhodnutia za nezákonné vydané v rozpore so zisteným skutkovým stavom, s právnym stavom a súčasne nespĺňajúce náležitosti riadneho odôvodnenia. Zároveň namieta porušenie procesných práv v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutých rozhodnutí podstatným spôsobom.
8. V prvom rade žalobca poukazuje na skutočnosť, že pri identickom procesnom stave bolo už voči žalovanému vedené správne konanie a tiež preskúmavacie konanie pred Krajským súdom v Bratislave (sp. zn. 1S/104/2014), ktoré skončilo zrušením rozhodnutia žalovaného. Správny súd prvej inštancie a
aj najvyšší súd v tomto konaní vyslovili záväzný právny názor na procesný postup správnych orgánov. Správne orgány po vrátení veci do štádia správneho konania v podstate zopakovali predchádzajúci procesný postup a založili svoje rozhodnutie na rovnakých dôvodoch. Jediným doplneným dôkazom bol výsluch posudkového lekára, i to bez akéhokoľvek upovedomenia žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu.
9. Žalobca tvrdí, že konanie predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia na prvom, tak aj na druhom stupni nesie preukázateľné znaky úradnej šikany a argumentuje, že dňa 23.02.2013 sa počas práceneschopnosti zo zdravotných dôvodov nachádzal v meste Poprad. Dôvodom bola porada s právnym zástupcom majúcim sídlo v meste Poprad v súvislosti s aktuálnym konaním vo veci prepustenia zo služobného pomeru, nakoľko správny orgán prvého stupňa konanie voči nemu pre zdravotnú nespôsobilosť neprerušil.
10. Toho istého dňa si žalobca privodil zranenie kolena po pošmyknutí sa na zľadovatenom chodníku. O svojom nútenom a neplánovanom pobyte v meste Poprad informoval žalobca nadriadeného dňa 26.02.2013 po tom, čo bol na kontrolnom vyšetrení na úrazovom oddelení v Poprade. V čase opustenia miesta trvalého pobytu mal žalobca časovo neobmedzené vychádzky do 19:00 hod., čo vyplýva z úradného záznamu zo dňa 18.12.2012 vyhotoveného MUDr. N. V., posudkovou lekárkou MV SR. Vyšetrenie zranenia bolo vykonané o 12:49 hod. Z uvedeného skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že žalobca sa nachádzal mimo miesta svojho trvalého pobytu v súlade s liečebným poriadkom. Cesta z Bratislavy do Popradu trvá 3:45 hod. Žalobca vykonal svoju cestu tak, aby pokiaľ by nedošlo k neočakávanému zraneniu, mohol ukončiť svoju cestu pred 19:00 hod. Na tom, že sa objektívne nemohol vrátiť do skončenia povolenej vychádzky, preto nenesie vinu.
11. Žalobca nerozporuje skutočnosť, že sa do miesta svojho trvalého pobytu uvedeného dňa a v rámci vymedzeného vychádzkového režimu nedostavil. Rovnako nie je sporné, že k tomuto nedošlo zavineným konaním žalobcu, má ale za to, že porušenie liečebného režimu nie je možné chápať ako objektívnu zodpovednosť, t.j. k porušeniu liečebného režimu dôjde vždy, ak sú splnené jeho formálne znaky aj bez ohľadu na to, že pacient mohol alebo nemohol porušenie ovplyvniť. Porušenie liečebného režimu je založené na subjektívnej zodpovednosti, t.j. na predpoklade, že pacient liečebný režim porušil úmyselne alebo aspoň z nedbanlivosti. Opačný výklad by zakladal bezprávie voči osobe, ktorá opustila miesto pobytu v súlade s liečebným režimom, avšak pre nepredvídateľné okolnosti sa do miesta pobytu nemohla vrátiť.
12. Okrem toho, že k úmyselnému porušeniu liečebného režimu preukázateľne v jeho prípade nedošlo, konanie voči žalobcovi bolo vedené v hrubom rozpore so základnými procesnými právami žalobcu. V prvom rade namieta, že správny orgán prvého stupňa ho neoboznámil s vyjadrením posudkového lekára a podkladmi rozhodnutia vo veci samej. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je pritom zrejmé, že správny orgán prvého stupňa práve toto vyjadrenie považoval za dôkaz, výlučne ktorým odôvodnil jeho výrok. Pripomína, že posudková lekárka je oprávnená hodnotiť výlučne zdravotný stav, pričom z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia doslovne odpísal vyjadrenie posudkovej lekárky, ku ktorému doplnil len príslušné zákonné ustanovenia. Takýto výklad správnej úvahy je procesne absurdný a popierajúci všetky základné zásady správneho konania, navyše, vypracovaný posudok okrem pochybenia, že posudková lekárka sa priamo k posudku vyjadruje k odvolaniu žalobcu a uvádza, že s ním nesúhlasí, takto vypracovaný posudok nemá žiadnu výpovednú lehotu. Jedinou jeho výpovednou hodnotou je svedectvo o zaujatosti posudkovej lekárky. Posudkový lekár je povinný vykonávať svoju pôsobnosť nestranne a odborne. Lekársky posudok v žiadnom prípade nesmie byť vyhotovený takou formou, z ktorej je zrejmé, že osobné stanovisko lekára prevažuje stanovisko odborné. Jazyk odborného vyjadrenia má byť neutrálny a vecný, z jeho obsahu nemôže byť zrejmý postoj spracovateľa k výsledku konania, čo v danom prípade zachované nebolo.
13. Žalobca ďalej namieta, že odvolací orgán sa s odvolacími námietkami žalobcu v podstatnej časti nevysporiadal. Žalovaný sa nikde v odôvodnení nevysporiadal s námietkou zaujatosti lekárky vykonávajúcej posudok, pričom neodbornosť, zaujatosť a neobjektívnosť lekárky je zrejmá už z obsahu posudku. Z obsahu posudku je zrejmé, že lekárka sa nevyjadruje len k zdravotnému stavu žalobcu, ale vyjadruje sa ku konaniu samotnému a sama vyvracia jeho odvolacie dôvody. Žalovaný sa nijako nevysporiadal ani s návrhom na vyhotovenie objektívneho lekárskeho posudku, ktorý žalobca predložil a neodôvodnil ani svoje rozhodnutie prečo tomuto návrhu nevyhovel. Nikde v odôvodnení sa nenachádza
názor žalovaného na to, či žalobca bol alebo nebol povinný hlásiť vopred cestu do Popradu v prípade, ak dôvodne predpokladal, že sa vráti do miesta bydliska pred skončením vychádzky. Okrem absencie odôvodnenia týchto meritórnych právnych otázok je odôvodnenie žalovaného nesprávne aj v častiach, v ktorých sa s odvolacími námietkami žalobcu vyporiadal.
14. Žalobca preto záverom navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného č. PPZ-KA1-48-007/2018-PK zo dňa 07.06.2018 v spojení s rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ č. KRPZ-BA-KD14-136-008/2017 zo dňa 10.05.2017 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov konania.
III.
Vyjadrenie žalovaného
15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 22.02.2019. Žalovaný zopakoval argumentáciu, ktorú uviedol už v dôvodoch rozhodnutia a zotrval na názore, že postup riaditeľa KR PZ v Bratislave bol správny a jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom.
16. Poukázal na to, že v zmysle § 113 ods. 2 písm. f/ zákona č. 328/2002 Z.z. účinného do 30.04.2013, t.j. účinného v čase porušenia povinnosti, poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia, v danej dobe aj žalobca, bol povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom tým, že počas trvania dočasnej neschopnosti má povinnosť zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení o dočasnej neschopnosti. Uvedená povinnosť žalobcovi vyplývala aj z § 48 ods. 3 písm. v/ zákona č. 73/1998 Z.z. účinného do 30.04.2013, podľa ktorého žalobca bol povinný počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz zdržiavať sa na adrese uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz. V prípade žalobcu išlo o adresu B. XX, Bratislava. Je dostatočne preukázané, že žalobca dňa 23.02.2013 v čase povolených vychádzok (medzi 07:00 hod. a 19:00 hod.) vycestoval do Popradu za svojim právnym zástupcom. Počas jeho pobytu v Poprade došlo k nepredvídanej situácii, kedy sa mu stal úraz a poranil si pravé koleno, v dôsledku čoho bol v čase o 12:49 hod. toho istého dňa ošetrený v nemocnici v Poprade. V danej veci je teda nesporné, že žalobca sa dňa 23.02.2013 nevrátil späť do Bratislavy, B. XX, kde bol povinný sa zdržiavať počas jeho dočasnej neschopnosti a o tom, že sa dňa 23.02.2013 nebude zdržiavať na určenej adrese, neupovedomil ani ošetrujúceho lekára, ani nadriadeného. Žalovaný súhlasí s tým, že dňa 23.02.2013 došlo k objektívnym a nepredvídaným skutočnostiam (zranenie v dôsledku jeho pádu na zľadovatenom chodníku), avšak jeho zotrvanie v Poprade bolo neopodstatnené a neodôvodnené. Žalobca svojim konaním preto porušil povinnosť vyplývajúcu z § 113 ods. 2 písm. f/ zákona č. 328/2002 Z.z. účinného do 30.04.2013, čím porušil liečebný režim a rovnako tak povinnosť vyplývajúcu z § 48 ods. 3 písm. v/ zákona č. 73/1998 Z.z. účinného do 30.04.2013, pretože počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby sa zdržiaval mimo určeného miesta, keďže zostal v Poprade niekoľko dní aj po úraze. Dňa 27.02.2013 telefonicky oznámil ošetrujúcemu lekárovi, že sa dňa 28.02.2013 nedostaví na kontrolu z dôvodu vzniku úrazu a dňa 27.02.2013 podal na pošte Matejovce zásielku adresovanú na KDI KR PZ v Bratislave (zrejme písomné oznámenie o zmene adresy počas dočasnej neschopnosti). Presný dátum návratu z Popradu doposiaľ nebol preukázaný. Vzhľadom na vyjadrenie ošetrujúceho lekára MUDr. Q. U., ktorý uviedol, že manželka žalobcu mu dňa 04.03.2013 priniesla jeho lekárske nálezy a oznámila, že sa v tom čase zdržiava v Poprade, možno dôvodne predpokladať, že na adresu, na ktorej bol povinný sa zdržiavať, sa vrátil najskôr 05.03.2013, t.j. najskôr po 11-tich dňoch od vzniku úrazu. Uvedené obdobie žalovaný považuje za neprimerane dlhú dobu jeho zdržiavania sa mimo určenej adresy. Žalobca mal dostatok času, aby sa bezodkladne po vzniku úrazu vrátil do určeného miesta, resp. aby bezodkladne ošetrujúceho lekára požiadal o zmenu miesta pobytu počas dočasnej neschopnosti. Žalobca tak neurobil bezprostredne po vzniku úrazu (sobota 23.02.2013) a ani v rámci prvého pracovného dňa (pondelok 25.02.2013) v týždni, keďže sa mu úraz stal cez víkend, ale až tretí pracovný deň (streda 27.02.2013).
17. K samotnému konaniu o dávkach nemocenského zabezpečenia žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán vychádzal z riadne zisteného skutočného stavu veci, postupoval a rozhodol v súlade so zákonom. Bolo dostatočne preukázané, že prvostupňový orgán žalobcovi mimo rozumných pochybností preukázal porušenie povinnosti dodržiavať liečebný režim ustanovený v § 113 ods. 2 písm. f/ zákona č. 328/2002 Z.z. účinného do 30.04.2013 a v § 48 ods. 3 písm. v/ zákona č. 73/1998 Z. z. účinného do 30.04.2013 zakladajúcej dôvod priznania nemocenského vo výške polovice sumy nemocenského podľa § 8 zákona
č. 328/2002 Z. z. a súčasne uloženia povinnosti vrátiť rozdiel medzi už vyplateným nemocenským a nemocenským priznaným napadnutým rozhodnutím. Všetky dôkazy obsiahnuté v zadováženom spisovom materiály prvostupňový orgán zhromaždil a vykonal v súlade so zákonom, zhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech žalobcu a dospel k záveru, že zakladajú relevantné dôvody zodpovedajúce výroku napadnutého rozhodnutia.
18. Pripomenul, že zákon č. 328/2002 Z.z. účinný do 30.04.2013 v ust. § 113 ods. 2 písm. f/ stanovuje pre poberateľa dávky sociálneho zabezpečenia, ktorým v danej dobe nepochybne bol aj žalobca, povinnosť dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom tým, že počas trvania dočasnej neschopnosti je povinný sa zdržiavať na adrese uvedenej na potvrdení o dočasnej neschopnosti. S poukazom na potvrdenie o dočasnej neschopnosti č. L 709883 je preukázané, že žalobca bol počas jeho dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby povinný sa zdržiavať na adrese B. XX, Bratislava.
19. Žalovaný sa nestotožňuje ani s námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Má za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia po obsahovej i formálnej stránke spĺňa všetky náležitosti vyžadované ust. § 47 Správneho poriadku a je z neho v dostatočnej miere zrejmé, porušenie akej povinnosti videl prvostupňový orgán v konaní žalobcu (porušenie liečebného režimu tým, že sa nezdržiaval na adrese uvedenej na potvrdení o dočasnej neschopnosti). Taktiež je v potrebnom rozsahu zdôvodnené aj to, prečo prvostupňový orgán v konaní žalobcu, ktorý počas povolených vychádzok vycestoval na poradu za právnym zástupcom do Popradu, nemohol skonštatovať porušenie liečebného režimu. Z pohľadu vzniku úrazu, ktorý sa žalobcovi stal dňa 23.02.2013 je nesporné, že išlo o objektívnu skutočnosť, ktorú žalobca nemohol predpokladať a preto nemožno hovoriť o jeho zodpovednosti. Podstatné však je to, že žalobca zostal v Poprade, teda mimo adresy, na ktorej bol povinný zdržiavať sa počas dočasnej neschopnosti, aj napriek tomu, že neexistovali tak závažné skutočnosti, ktoré by mu bránili v návrate z Popradu. Prvostupňový orgán videl subjektívne porušenie povinnosti žalobcu v tom, že pri úraze dňa 23.02.2013 neutrpel také zranenia, v dôsledku ktorých by bol nútený zostať mimo určenej adresy, pričom svoje rozhodnutie založil na odbornom posúdení hlavného posudkového lekára MV SR a ošetrujúceho lekára. Žalovaný sa v plnej miere stotožňuje so záverom prvostupňového orgánu a má za to, že žalobca porušil liečebný režim podľa § 113 ods. 2 písm. f/ zákona č. 328/2002 Z.z. účinného do 30.04.2013, pretože sa mimo času povolených vychádzok zdržiaval mimo adresy uvedenej na potvrdení o dočasnej neschopnosti. Zároveň odôvodnenie správneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
20. Žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa 07.06.2018 zmenil rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ zo dňa 10.05.2017 vo veci s ohľadom na znenie § 47 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Prvostupňový orgán v bode 1 výrokovej časti napadnutého rozhodnutia rozhodol o tom, že žalobcovi podľa § 12 ods. 10 a § 103 ods. 2 a 3 zákona č. 328/2002 Z.z. účinného do 30.04.2013 a s poukázaním na § 143 písm. w/ zákona č. 328/2002 Z.z. priznal za kalendárne dni od 23.02.2013 do 06.05.2013 nemocenské v celkovej výške XXX,XX. eur, t.j. vo výške polovice sumy nemocenského podľa § 8 zákona č. 328/2002 Z.z. V prípade uvedeného ustanovenia § 143 písm. w/ zákona č. 328/2002 Z.z. sa prvostupňový orgán dopustil pisárskej chyby, pretože sa nejedná o § 143 písm. w/, ale o § 143w. Uvedená nepresnosť však nemá žiaden vplyv na zákonnosť, vecnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov bolo potrebné nepresné označenie zákonného ustanovenia uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia zmeniť tak ako ho uviedol vo výroku rozhodnutia žalovaný.
21. Ďalej v súvislosti so zmenou výrokovej časti napadnutého rozhodnutia žalovaný v zmysle § 12 ods. 10 zákona č. 328/2002 Z.z. účinného do 30.04.2013 rozhodol aj o náhrade služobného platu počas dočasnej neschopnosti a to tak, že nemocenské sa u policajta určuje za kalendárny deň z čistého denného služobného platu, preto žalobca má spolu za uvedené obdobie (od 23.02.2013 do 06.05.2013) nárok na nemocenské v celkovej výške XXX,XX eur (XX,XX eur + XXX,XX eur + XXX,XX eur + XX,XX eur), t.j. vo výške polovice sumy nemocenského podľa § 8 zákona č. 328/2002 Z.z. a z dôvodu porušenia liečebného režimu je preto povinný vrátiť rozdiel medzi vyplateným nemocenským (X.XXX,XX eur) a nemocenským priznaným napadnutým rozhodnutím (XXX,XX eur) v celkovej výške XXX,XX eur (X.XXX,XX - XXX,XX eur) tak ako bližšie vypočítal vo svojom rozhodnutí.
IV.
Relevantné právne predpisy
22. Podľa § 8 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinného do 30.04.2013, výška nemocenského je u policajta 70 % čistého denného služobného platu ustanoveného v § 12 a profesionálneho vojaka je 70 % čistého denného služobného príjmu ustanoveného v § 12.
23. Podľa § 12 ods. 10 cit. zákona, policajt, ktorý má počas dočasnej neschopnosti nárok na služobný plat, náhradu služobného platu alebo nemocenské, alebo profesionálny vojak, ktorý má počas dočasnej neschopnosti nárok na služobný príjem, náhradu služobného príjmu alebo nemocenské a ktorý porušil liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, má odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej neschopnosti nárok na polovicu nemocenského podľa § 8.
24. Podľa § 113 ods. 2 písm. f/ cit. zákona, poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia je povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom a počas trvania dočasnej neschopnosti zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení o dočasnej neschopnosti.
25. Podľa § 113 ods. 2 písm. g/ bod 1 cit. zákona, poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia je povinný vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo nepatrila v poskytnutej sume, ak nesplnil povinnosť ustanovenú týmto zákonom.
26. Podľa § 48 ods. 3 písm. v/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení účinnom do 30.04.2013, policajt je povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz a zdržiavať sa na adrese uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz.
27. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
V.
Právne posúdenie veci
28. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný potom ako bol jeho predchádzajúci rozsudok č.k. 5S/131/2018-92 zo dňa 22.09.2020 rozsudkom NSS SR sp. zn. 9Sžsk/1/2021 zo dňa 30.03.2022 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, žalobou napadnuté rozhodnutie opätovne preskúmal a dospel k záveru, že žalobu je treba zamietnuť rešpektujúc záväzný právny názor kasačného súdu. Urobil tak verejným vyhlásením rozsudku konaným dňa 26.07.2022 za splnenia v ust. § 137 ods. 4 SSP určených podmietok, t. j. v zákonnej lehote bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnené na informačnej tabuli súdu a webovej stránke súdu.
29. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. PPZ- KA1-48-007/2018-PK zo dňa 07.06.2018, ktorým Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky posúdilo odvolanie a zmenilo rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. KRPZ-BA-KDI4-136-008/2017 zo dňa 10.05.2017 vo veci priznania dávky nemocenského zabezpečenia bývalému príslušníkovi policajného zboru Mgr. R.i, nar. XX.XX.XXX2, trvale bytom PS., Bratislava, naposledy služobne zaradenom vo funkcii starší referent diaľničného oddelenia Policajného zboru Bratislava, Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, služobný úrad Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktorý bol dočasne neschopný na výkon štátnej služby od 27.11.2012 do 06.05.2013.
30. Žalobca body žaloby vymedzil rozporom rozhodnutia so zisteným skutkovým a právnym stavom, nepreskúmateľnosťou rozhodnutia žalovaného a vadou v konaní.
31. Zo zistení správneho súdu vyplynulo, že žalobca bol ošetrujúcim lekárom MUDr. Q. U., všeobecným lekárom pre dospelých (zapísaný v zozname určených poskytovateľov všeobecnej zdravotnej starostlivosti pre príslušníkov Policajného zboru) uznaný dočasne neschopným na výkon štátnej služby od 27.11.2012 do 06.05.2013. Liečebný režim počas dočasnej neschopnosti určil ošetrujúci lekár na „Potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti č. L 709883 zo dňa 27.11.2012“ tak, že žalobca je povinný zdržiavať sa na adrese B. XX, Bratislava s povolením vychádzok od 7:00 hod. do 19:00 hod. Dňa 08.03.2013 bolo na diaľničné oddelenie Policajného zboru v Bratislave KDI KR PZ v Bratislave doručené oznámenie posudkového lekára odboru zdravotníctva, sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu MV SR kpt. MUDr. N. V. pod č. SPOU-OZ-27-004/2013-PL zo dňa 07.03.2013 o porušení liečebného režimu žalobcom na tom skutkovom základe, že dňa 27.02.2013 žalobca telefonicky oznámil svojmu ošetrujúcemu lekárovi, že sa dňa 28.02.2013 nemôže dostaviť na kontrolu, nakoľko bol pre úraz ošetrený v nemocnici v Poprade a má nariadený kľudový režim. Dňa 04.03.2013 manželka žalobcu doručila ošetrujúcemu lekárovi odborné lekárske nálezy žalobcu zo dňa 23.02.2013 a dňa 26.02.2013 z nemocnice v Poprade a zároveň uviedla, že žalobca sa t.č. nachádza na adrese F. ul. č. XX, Poprad - Matejovce. Rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave č. KRPZ-BA- KD14-137-014/2013 zo dňa 07.01.2014 vo veci priznania dávky nemocenského zabezpečenia žalobcovi bolo rozhodnuté tak, že podľa § 12 ods. 10 a § 113 ods. 2 a 3 zákona č. 328/2002 Z.z. účinného do 30.04.2013 s poukázaním na § 143 písm. w/ zákona č. 328/2002 Z.z. sa priznalo žalobcovi od 23.02.2013 do 06.05.2013 nemocenské vo výške XXX,XX eur, t.j. vo výške polovice sumy nemocenského podľa § 18 zákona č. 328/2002 Z.z. Zároveň podľa § 113 ods. 2 písm. g/ bod 2 zákona č. 328/2002 Z.z. uložilo žalobcovi povinnosť vrátiť sumu XXX,XX. eur ako rozdiel medzi vyplateným nemocenským a nemocenským priznaným týmto rozhodnutím za kalendárne dni od 23.02.2013 do 06.05.2013. Krajské riaditeľstvo svoje rozhodnutie založilo na závere, že žalobca porušil zákonom uloženú povinnosť odo dňa 23.02.2013, pretože v čase dočasnej neschopnosti sa nenachádzal na adrese, na ktorej bol povinný sa zdržiavať (B. XX, Bratislava) a uvedená zmena pobytu žalobcu bola počas dočasnej neschopnosti bez súhlasu jeho ošetrujúceho lekára. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-KAI-386-002/2014 zo dňa 31.03.2014 ako vecne správne a zákonné prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
32. Na základe správnej žaloby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. PPZ- KA1-386-002/2014 zo dňa 31.03.2014 v spojení s rozhodnutím KR PZ v Bratislave č. KRPZ-BA- KDI4-137-014/2013 zo dňa 07.01.2014 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave mal za to, že žalovaný správny orgán pri vydávaní rozhodnutia pochybil tým, že síce použil pre predmetnú vec správnu právnu normu, avšak ju nesprávne, resp. neúplne vyložil. Považoval za nesporné, že ust. § 48 ukladá policajtovi povinnosť dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu, ako aj povinnosť zdržiavať sa na adrese uvedenej na tlačive, ktorým bola potvrdená táto dočasná neschopnosť, no z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného súdu nevyplynulo, resp. nebolo dostatočne zrejmé, čo považuje žalovaný správny orgán za liečebný režim. Z obsahu administratívneho spisu nevyplynulo, žeby žalobcovi bol ošetrujúcim lekárom určený nejaký typ liečebného režimu, ako napr. vychádzky, šport, návšteva fitnes centra a pod., ktorými by ošetrujúci lekár upravoval liečebný režim žalobcu, ktorý by bol tento povinný dodržiavať, resp. že by ošetrujúci lekár akýmkoľvek spôsobom obmedzoval žalobcu v čase ním určených vychádzok. Potom súd mal za nezodpovedanú otázku, aký liečebný režim bol žalobca povinný dodržiavať. Z obsahu administratívneho spisu zároveň nevyplynula skutočnosť, žeby žalovaný správny orgán skúmal okolnosti porušenia liečebného režimu ohľadom určenia alebo obmedzenia spôsobu a miesta trávenia vychádzok zo strany žalobcu. V tejto súvislosti súd konštatoval i nedostatočné zistenie skutkového stavu.
33. Najvyšší súd SR rozsudkom vo veci sp. zn. 10Sžso/3/2015 zo dňa 11.11.2015 odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/104/2014-62 zo dňa 04.12.2014 potvrdil. Najvyšší súd sa stotožnil s právnym názorom a dôvodmi zrušenia napadnutého rozhodnutia a konštatoval, že rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu vychádzajú zo záverov posudku MUDr. W. Q., ktoré najvyšší súd považoval za všeobecné a nepodložené. Tým, že v konaní nebolo skúmané, či a príp. aký liečebný režim bol žalobcovi určený, nebolo najvyššiemu súdu zrejmé, ako dospela posudková lekárka k záveru, že žalobca porušil liečebný režim.
34. Najvyšší súd sa rovnako ako krajský súd nestotožnil ani so žalovaného výkladom ustanovenia § 48 ods. 3 písm. w/ zákona č. 73/1998 Z.z., keď žalobcovi kládol za vinu, že sa nezdržiaval na adrese uvedenej na tlačive, ktorým bola potvrdená jeho dočasná neschopnosť. Konštatoval, že ošetrujúci lekár
žalobcovi povolil vychádzky od 7:00 hod. do 19:00 hod. Zároveň mu ošetrujúci lekár určil, že počas PN je povinný sa zdržiavať na adrese B. XX, Bratislava. Najvyšší súd bol toho názoru, „že je potrebné skúmať, čo bol žalobca v čase povolených vychádzok oprávnený robiť a kde sa mohol počas týchto vychádzok zdržiavať, a teda či cestou do Popradu porušil liečebný režim, určený jeho ošetrujúcim lekárom. Uvedené však môže ozrejmiť iba ošetrujúci lekár žalobcu, a nie posudkový lekár“.
35. V novom konaní po vrátení veci súdom žalovaný doplnil dokazovanie o posudok MUDr. W. Q., hlavnej posudkovej lekárky MV SR ku konkrétnym otázkam týkajúcim sa najmä liečebného režimu žalobcu, povolených vychádzok a posúdenia účelu cesty žalobcu dňa 23.02.2013 do mesta Poprad, vypočul ošetrujúceho lekára žalobcu MUDr. Q. U. a žalobcu. MUDr. Q. vo svojom stanovisku zo dňa 21.03.2016 o. i. zodpovedala otázky týkajúce sa liečebného režimu najprv všeobecne a následne hodnotila liečebný režim a jeho dodržiavanie žalobcom a podala svoj výklad pojmu „celodenné vychádzky“. V tejto súvislosti uviedla, že „platí nepísaná dohoda, že psychiatrickým a onkologickým pacientom sa z dôvodu charakteru choroby povolia „celodenné vychádzky“. Znamená to, že sa im vychádzky časovo nevymedzujú... Neznamená to však, že dočasne neschopná osoba má byť vonku celý deň!.. Na základe žiadosti dočasne neschopnej osoby môže ošetrujúci lekár zo závažných dôvodov povoliť zmenu miesta pobytu dočasne neschopnej osoby, čo zapíše na tlačivo PN a do zdravotnej dokumentácie osoby“. K otázke, či cesta žalobcu do mesta Poprad dňa 23.02.2013 bola v súlade so zásadami a pravidlami liečebného režimu bol vypočutý dňa 07.06.2016 ošetrujúci lekár žalobcu MUDr. Q. U.. MUDr. U. na otázku uviedol, že ak sa pacient z vážnych dôvodov hodlá vzdialiť z miesta pobytu počas PN na väčšiu vzdialenosť, napr. do iného mesta, je „obvyklé“, že ošetrujúceho lekára o to požiada. Prípad cesty žalobcu potom považoval za veľmi neobvyklý, pretože niekoľkohodinová cesta predstavuje záťaž na organizmus a „obvykle nespadá do štandardného terapeutického postupu“.
36. Vychádzajúc z takto doplneného dokazovania krajské riaditeľstvo dňa 10.05.2017 rozhodnutím č. KRPZ-BA-KDI4-136-008/2017 vo veci opätovne rozhodlo o krátení nároku na nemocenské pre porušenie liečebného režimu s tým, že opätovným zhodnotením dôkaznej situácie dospelo k záveru, že nie je možné jednoznačne konštatovať, že žalobca vycestovaním do mesta Poprad za účelom porady s právnym zástupcom v čase kedy mal povolené vychádzky, liečebný režim porušil. Za preukázané ale považoval, že žalobca od 23.02.2013 minimálne do 27.02.2013 aj v čase mimo povolených vychádzok sa zdržiaval počas dočasnej neschopnosti mimo miesta uvedeného na potvrdení (B. XX, Bratislava), čím si nesplnil povinnosť ustanovenú v § 113 ods. 2 písm. f/ zákona č. 328/2002 Z. z., podľa ktorého je poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej neschopnosti a zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení. Uvedenú argumentáciu prevzal i žalovaný, ktorý na odvolanie žalobcu rozhodnutím č. PPZ-KA1-48-007/2018-PK zo dňa 07.06.2018 rozhodnutie KR PZ zmenil v bode 1 výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia odstraniac chybu v písaní spočívajúcu v nesprávnom uvedení § 143 písm. w zákona č. 328/2002 Z. z. namiesto správne § 143w zákona č. 328/2002 Z. z. a zároveň rozhodol o povinnosti vrátiť rozdiel medzi vyplateným nemocenským a nemocenským priznaným týmto rozhodnutím. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že na základe posudku hlavného posudkového lekára MV SR podľa medicínskych vedomosti a skúsenosti u žalobcu došlo k porušeniu liečebného režimu (§ 2 zákona č. 576/2004 Z. z.) a k porušeniu povinnosti zdržiavať sa počas dočasnej neschopnosti na adrese uvedenej na potvrdení o dočasnej neschopnosti podľa § 48 ods. 3 písm. v/ zákona č. 73/1998 Z. z., ako aj podľa § 113 ods. 2 písm. f/ zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2013. Jednalo sa teda o bezdôvodné zdržiavanie sa mimo určenej adresy a navyše žalobca nepožiadal ošetrujúceho lekára o zmenu miesta pobytu počas dočasnej neschopnosti a oneskorene túto skutočnosť oznámil aj ošetrujúcemu lekárovi a nadriadenému.
37. Žalobca v žalobe vytýka, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v rozpore so zisteným skutkovým stavom, v rozpore s právnym stavom a súčasne, že nespĺňa požiadavky riadneho odôvodnenia.
38. O podanej žalobe, ako už bolo vyššie uvedené, správny súd rozhodol rozsudkom č.k. 5S/131/2018-92 dňa 22. septembra 2020 tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PPZ- KA1-48-007/2018-PK zo dňa 07.06.2018 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP) a vady v konaní (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP).
39. Na základe kasačnej sťažnosti žalovaného Najvyšší správny súd SR rozsudkom vo veci sp. zn. 9Sžsk/1/2021 rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s vysloveným názorom,
ktorým je krajský súd podľa § 469 SSP viazaný. Kasačný súd k žalobným bodom o.i. uviedol aj body z rozsudku NSS SR: „10. Predmetom prerokúvanej veci je nepriznanie nemocenského žalobcovi v plnej výške podľa § 6 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z. Podľa citovaného ustanovenia policajt, ktorý počas trvania dočasnej neschopnosti poruší liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, má odo dňa porušenia liečebného režimu nárok na nemocenské vo výške polovice sumy nemocenského podľa § 8 cit. zákona, teda polovice zo 70 % čistého denného služobného platu. Základným predpokladom aplikácie § 6 ods. 8 cit. zákona je zistenie, že poberateľ dávky porušil liečebný režim. Povinnosti poberateľa dávky sociálneho zabezpečenia a pojem liečebného režimu vymedzujú ustanovenia § 113 ods. 2 písm. f), ale aj § 80 ods. 5 cit. zákona v znení účinnom do 30. apríla 2013...
11. Znenie § 113 ods. 2 písm. í) zákona č. 328/2002 Z. z. účinné do 31. decembra 2004 pôvodne ustanovovalo, že poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia je povinný „dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej neschopnosti,“. Zákonom č. 732/2004 Z. z. bolo toto ustanovenie s účinnosťou od 1. januára 2005 novelizované tak, že na konci boli doplnené slová „zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení o dočasnej neschopnosti“. Tieto slová boli pripojené na koniec § 113 ods. 2 písm. f), teda za pôvodnú čiarku. V dôsledku toho tak citované ustanovenie súčinnosťou od 1. januára 2005 ukladá poberateľovi dávky sociálneho zabezpečenia dve relatívne samostatné povinnosti, ktoré sú síce navzájom prepojené, no zároveň nie sú úplne totožné. Jednak je to povinnosť dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej neschopnosti, jednak je to povinnosť zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej neschopnosti. 12. Tieto dve povinnosti sú navzájom prepojené, no nie totožné. Ako ukazuje aj prípad žalobcu, môžu byť súčasťou liečebného režimu rôzne vyšetrenia, rehabilitácie alebo trebárs aj vychádzky. Pokiaľ sa poberateľ dávky obvykle zdržiava vo svojom byte, potom sa na tomto mieste logicky nezdržiava a nemusí zdržiavať v časoch, kedy je na iných vyšetreniach, kontrolách, rehabilitačných úkonoch mimo svojho bytu. To isté platí aj v čase, kedy sú poberateľovi povolené vychádzky. Mimo týchto časov však poberateľa dávky v zásade bezvýhradne zaťažuje druhá povinnosť uvedená v § 113 ods. 2 písm. f) zákona č. 328/2002 Z. z., a to povinnosť zdržiavať sa na mieste uvedenom v potvrdení o dočasnej neschopnosti. Táto povinnosť je na účely zákona č. 328/2002 Z. z. takisto súčasťou liečebného režimu v širšom slova zmysle, čo možno vyvodiť aj z § 80 ods. 5 citovaného zákona. Toto ustanovenie totiž dovoľuje, aby určité orgány kontrolovali dodržiavanie liečebného režimu, a to či dočasne neschopný policajt alebo profesionálny vojak a) sa zdržiava v mieste určenom ošetrujúcim lekárom uvedenom na potvrdení dočasnej pracovnej neschopnosti, b) dodržiava čas povolených vychádzok, c) nevykonáva činnosti, ktoré nepriaznivo pôsobia na jeho zdravotný stav. Použitie spojky „a to“, ktorá má vysvetľovací a zdôrazňujúci význam, totiž naznačuje, že písmená a) až c) sú len podrobnejším vysvetlením pojmu „dodržiavanie liečebného režimu“. 13. Práve rozlíšenie jednotlivých čiastkových povinností, ktoré poberateľovi dávky vyplývajú z § 113 ods. 2 písm. f) zákona č. 328/2002 Z. z., je podstatné pre správne porozumenie prerokúvanej veci. V nej nie je sporné, že žalobca sa mal počas svojej neschopnosti na výkon služby zdržiavať na adrese svojho trvalého pobytu v Bratislave. Zároveň však mal povolené vychádzky medzi 7:00 a 19:00 hod., pričom konkrétne ohraničenie miesta týchto vychádzok nebolo určené. Žalovaný svoje predošlé rozhodnutie z 31. marca 2014 založil za závere, že žalobca porušil liečebný režim už tým, že v čase vychádzok cestoval do Popradu, teda do miesta približne 300 km vzdialeného. Súdy žalovanému vo svojich zrušujúcich rozsudkoch vytkli, že dostatočne nevysvetlil, prečo by takáto cesta mala byť porušením liečebného režimu, ak bola vykonaná v čase vychádzok a ak tieto vychádzky neboli bližšie vymedzené. Inak povedané, ak žalovaný chcel vytknúť žalobcovi porušenie liečebného režimu v čase vychádzok, mal spoľahlivo zistiť, aký konkrétny liečebný režim mal žalobca na tento čas určený a či takýto liečebný režim vylučoval vychádzku 300 km od miesta, kde sa inak mal zdržiavať. 14. Tu preskúmavaným rozhodnutím však žalovaný nevytkol žalobcovi porušenie liečebného režimu v čase vychádzok, ale jeho porušenie tým, že sa ani po skončení vychádzok nevrátil do miesta, kde sa mal zdržiavať. V čase medzi 19:00 až 7:00 hod. žalobcu vždy zaťažovala povinnosť zdržiavať sa v mieste, ktoré je uvedené na potvrdení o dočasnej neschopnosti v zmysle § 113 ods. 2 písm. f) zákona č. 328/2002 Z. z., a to povinnosť. Na tento čas totiž žalobcovi neboli povolené vychádzky, ani nemal liečebným režimom predpísané žiadne vyšetrenia, kontroly, rehabilitácie ani iné podobné úkony. Sám žalobca totiž po celý čas zdôrazňoval, že mu vôbec nebol určený žiaden konkrétny liečebný režim okrem povolenia už uvedených vychádzok. Žalovaný vzal do úvahy aj to, že žalobca 23. februára 2013 utrpel v Poprade úraz, ale z vykonaného dokazovania, najmä lekárskych nálezov z Nemocnice Poprad, a.s., výsluchu všeobecného lekára žalobcu a z vyjadrenia posudkových lekárov uzavrel, že tento úraz nebránil žalobcovi, aby sa z Popradu vrátil do Bratislavy. Nebránil mu tak ani vtom, aby o 19:00 hod., teda
v čase skončenia povolených vychádzok, bol v Bratislave na mieste, na ktorom sa mal zdržiavať podľa § 113 ods. 2 písm. f) zákona č. 328/2002 Z. z. Pokiaľ tam nebol, porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z tohto ustanovenia, ktorá tvorí súčasť určeného liečebného režimu v širšom zmysle. 15. Za daných okolností tak žalovaný nemusel vykonávať dokazovania na zistenie, aký konkrétny liečebný režim bol žalobcovi určený v čase vychádzok, teda medzi 7:00 a 19:00 hod. V čase medzi 19:00 a 7:00 hod. totiž žalobca porušoval povinnosť podľa § 113 ods. 2 písm. f) zákona č. 328/2002 Z. z. už tým, že sa nezdržiaval na adrese, ktorá bola uvedená v potvrdení o dočasnej neschopnosti. Podľa skutkového stavu, ktorý žalovaný zistil, sa žalobca na tento adrese nezdržiaval minimálne štyri noci od 23. novembra 2013. Argumentácia žalovaného, že svoju neprítomnosť v Bratislave nezavinil, lebo mu v návrate z Popradu bránil úraz, odporuje obsahu dokazovania, ktoré vykonali orgány verejnej správy, ale pôsobí tiež účelovo. Žalobca totiž na jednej strane neustále zdôrazňuje, že mu lekári neurčili žiaden osobitný liečebný režim v čase jeho práceneschopnosti, ktorý by mu bránil cestovať do Popradu. Na druhej strane však neberie do úvahy, že ani pri ošetrení v Poprade mu nebol určený žiaden osobitný liečebný režim, ktorý by mu bránil vrátiť sa do Bratislavy. 16. Rozhodnutie žalovaného tak nemožno považovať za nepreskúmateľné podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP preto, že sa nezameral na dokazovanie a vyhodnotenie tej okolnosti, ktorú mu vytkli súdy vo svojich predošlých zrušujúcich rozsudkoch. Žalovaný totiž svoje rozhodnutie založil na celkom iných dôvodoch, ku ktorým súdy predtým nevyjadrili záväzný právny názor a ktoré si takéto dokazovanie nevyžadovali. Z napadnutého rozsudku potom nemožno celkom bezpečne ustáliť, v čom presne má spočívať druhý dôvod zrušenia preskúmavaného rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, teda čím konkrétne žalovaný podstatne porušil ustanovenie o konaní a aký to malo vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Už zo znenia citovaného ustanovenia je totiž zrejmé, že na zrušenie rozhodnutia nepostačuje samo zistenie, že boli porušené ustanovenia o konaní, ale toto porušenie musí byť aj podstatné a musí byť spôsobilé negatívne sa prejaviť na obsahu vydaného rozhodnutia. Len pre poriadok sa podotýka, že pokiaľ napadnutý rozsudok vytýka žalovanému, že neoboznámil žalobcu s podkladmi rozhodnutia, odporuje to zápisnici o výsluchu žalobcu pred prvostupňovým správnym orgánom z 21. októbra 2016, v ktorej žalobca vyhlásil a aj vlastnoručným podpisom potvrdil opak. Pokiaľ vytýkané porušenie má spočívať v žalobcom opakovane namietanej nemožnosti klásť otázky svedkov, potom v napadnutom rozsudku chýba vyrovnanie sa s § 33 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), podľa ktorého táto možnosť účastníkovi správneho konania patrí len pri ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke.“
40. Vzhľadom na kasačným súdom uvedené závery, ktorými je správny súd viazaný a z ktorých je zrejmé, že rozhodnutie žalovaného nemožno považovať za arbitrárne, pretože tak prvostupňový orgán verejnej správy ako aj žalovaný novodefinovanému dôvodu porušeniu liečebného režimu tým, že sa ani po skončení vychádzok nevrátil do miesta, kde sa mal zdržiavať (B., Bratislava) v čase medzi 19:00 až 07:00 hod., čím porušil povinnosť podľa § 113 ods. 2 písm. f/ zákona č. 328/2002 Z. z. (bod 10-16 rozsudku 9 Sžsk 1/2021 a že žalobou napadnuté rozhodnutie má postačujúci skutkový základ so správnou právnou kvalifikáciou. Zároveň kasačný súd v bode 16. odkázal na zápisnicu o výsluchu žalobcu pred prvostupňovým správnym orgánom z 21.10.2016 a potom nepovažoval za relevantnú ani žalobcovu námietku nemožnosti klásť otázky svedkom, v dôsledku čoho sa správny súd odklonil od svojho právneho názoru vysloveného v zrušujúcom rozsudku č.k. 5S/131/2018-92 z 22.09.2020 a žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol.
41. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a žalovanému v konaní úplne úspešnému voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže tomuto žiadne preukázateľne nevznikli.
42. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.