Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40Csp/31/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou v právnej veci žalobcu: K. K. U., U..G..C.., U. U. V. XXX, XXX XX W., N.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: Z. D., B.. XX.XX.XXXX, O. L.: V. P. XXX, Š. C. U., o zaplatenie 183,82 eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 180,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 180,-eur od 25.09.2015 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a . Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v pomere 95,84%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.08.2016 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 183,82 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne odo dňa 25.09.2015 do zaplatenia zo sumy 183,82 eur a na náhradu trov konania vo výške 16,50 eur ako súdny poplatok a trov právneho zastúpenia vo výške 64,42 eur. 2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.08.2015 došlo k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a zároveň zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 180,- eur. Predpokladom uzatvorenia zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia žalovaného na adrese internetového sídla žalobcu za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú môže požiadať len spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva a zmluva a prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. Žalobca vyjadril súhlas zaslaním predzmluvného formulára formou elektronickej pošty. Žalovaný vyjadril súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný žalobcom cez elektronickú poštu. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver vo výške 180,- eur spolu s odplatou za poskytnutý úver vo výške 3,82 eur do 24.09.2015. Nakoľko žalovaný žalobcovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, žalobca si v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 uplatňuje aj nárok na úroky z omeškania. 3. Žalobca k žalobe pripojil rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, ďalej zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a výpis z bankového účtu.

4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, v konaní zostala nečinný.

5. Vzhľadom na to, že v danej veci išlo o drobný spor, súd v zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a ust. § 219 ods. 1 a 3 C.s.p., vo veci rozhodol

bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 14.10.2016, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 03.10.2016.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav: Strany sporu uzavreli dňa 25.08.2015 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb. Podľa čl. IV. bodu 1 tejto rámcovej zmluvy sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy. Podľa čl. IV. bodu 2 rámcovej zmluvy, veriteľ bude za využitie úveru účtovať úverové poplatky. Výška úverových poplatkov závisí od výšky úveru a od doby splácania. Nárok veriteľa na úverové poplatky vzniká v momente poskytnutia úveru. Strany sporu zároveň v ten istý deň uzavreli aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona č.129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol žalovanej bezúročný úver 180,- eur prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet žalovanej. Žalovaná sa zaviazala vrátiť úver 180,- eur s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 3,82 eur. 7. Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. 8. Podľa § 2 písm. a/ a c/ zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska, 9. Podľa § 24 ods. 1 zákona, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu. 10. Žalobca podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy ako aj reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej ako dlžníkovi (ktorý ani nerozporoval výšku a poskytnutie prostriedkov), dočasnosť zmluvného vzťahu ako aj povinnosť žalovanej vrátiť peniaze. Poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej v sume 180,- eur vyplýva z predloženého výpisu z účtu a ich poskytnutie žalovaná potvrdila. 11. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania ako aj z citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou založený zmluvou o úvere zo dňa 25.08.2015 je spotrebiteľským vzťahom, vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobca v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného poskytovanie spotrebiteľských úverov a poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov, z čoho možno usudzovať, že poskytnutie pôžičky zo strany žalobcu žalovanej nebola jednorazová záležitosť ale opakujúca sa činnosť, ktorá tvorí hlavný predmet jeho podnikateľskej činnosti. Dlžník zmluvu uzatvára ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Ide teda o spotrebiteľskú zmluvu, avšak v zmysle §1 ods.3 písm.l) nejde o spotrebiteľský úver podľa z.č. 129/2010 Z.z. Napriek tomu, že nejde o spotrebiteľský úver v zmysle z.č. 129/2010 Z.z., v súlade s ustanovením §24 ods.1 z.č. 129/2010 aj na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223> druhej vety, § 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20151223>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, 15 až 17, § 8 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, 8a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/

SK/ZZ/2010/129/20151223>, § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20151223>, ods. 2 písm. a) až z) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20151223>, ods. 9 až 11 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20151223>, § 11 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, 12 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, 14 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20151223>, 17 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, 19 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, § 20 ods. 2 až 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, § 23 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223> a 25 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20151223>.

12. Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 13. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru. 14. Súd zastáva názor, že predmetná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru neobsahuje povinnú náležitosť obsiahnutú vo vyššie citovanom ustanovení §9 ods.2 písm. i) zákona, ktorou je určenie výšky úrokovej sadzby. 15. V zmysle predmetnej zmluvy sa zaväzuje žalobca žalovanému poskytnúť krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 180,- eur, no zároveň je dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 3,82 eur. Poplatok za poskytnutie úveru rovnako ako úrok z omeškania predstavujú druh/ formu odplaty za poskytnutý úver. Súd v danom prípade zastáva názor, že dohoda o poplatku za poskytnutie úveru fakticky obchádza prípadnú dohodu o úrokoch za poskytnutie úveru a žalobca tým, že v zmluve výslovne uvádza, že poskytovaný úver je bezúročný, navodzuje dojem výhodnosti úveru a vzbudzuje u dlžníka dojem, ako by skutočne mal dlžník vrátiť iba to, čo si požičal (bez ďalších nákladov naviac). V skutočnosti pod zámienkou „poplatku za poskytnutie úveru“ žalobca od žalovaného získa aj ďalšie finančné prostriedky nad rámec poskytnutej istiny (hoci uvádza, že úver je bezúročný) a takto ďalšie poskytnuté finančné prostriedky fakticky predstavujú formu odplaty za poskytnutie finančných prostriedkov. Uvedené súd hodnotí ako praktiku, ktorá spotrebiteľa zavádza a navodzuje dojem výhodnosti úveru bez nutnosti poskytnutia ďalšej odmeny veriteľovi (hoci to tak nie je a odmena existuje, ibaže je skrytá v poplatku za poskytnutie úveru), pričom súd poznamenáva, že dohoda o úroku a dohoda o poplatku nemôžu byť zahrnuté do jednej sumy a je nevyhnutné, aby spotrebiteľ vedel jednoznačne určiť v akej výške je úroková sadza a v akej výške je poplatok za poskytnutie úveru. Za daných okolnosti však ide o zastieranie úroku pred spotrebiteľom a podľa názoru súdu preto nemôže požívať právnu ochranu. Súd predmetné ustanovenie zmluvy považuje za nejednoznačné a zavádzajúce dojednanie povinnej náležitosti zmluvy, ktorou je určenie úrokovej sadzby za poskytnutý úver v zmysle §9 ods.2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z.. 16. Podľa § 11 ods. 1 zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 17. V úverovej zmluve absentujú obligatórne náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. i/ zák. č. 129/2010 Z. z., takže v zmysle § 11 ods. 1 uvedenej právnej úpravy je potrebné spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. 18. Vzhľadom na to, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, je možné priznať žalobcovi iba sumu nesplatenej istiny bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov po odčítaní žalovanou realizovaných platieb. Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 180,-eur a v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná poskytnutý úver uhradila, preto súd žalobe v tejto časti vyhovel a vo zvyšku žalovanej istiny z dôvodov vyššie uvedených žalobu zamietol. 19. Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ. 20. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

21. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 22. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 23. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,05 % z dlžnej sumy 183,82 eur od 25.09.2015 do zaplatenia. Dlžníkom je spotrebiteľ, súd preto v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 517 priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, ale iba z priznanej sumy 180,- eur. Výška úrokovej sadzby bola určená ku dňu 25.09.2015 ako ku dňu nasledujúcemu po dni 24.09.2015, ktorý je dňom dohodnutej konečnej splatnosti. Dňom 24.09.2015 sa celá pôžička stala splatnou, a preto odo dňa 25.09.2016 je žalovaná v omeškaní s úhradou peňažného dlhu. Ku dňu 25.09.2016 úroková sadzba predstavovala 5,05 % ročne, ako základná úroková sadzba ECB 0,05% plus 5%, a preto súd priznal úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 24. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 180,- eur, čo v pomere k uplatnenej istine percentuálne predstavuje 97,92%. Úspech žalovaného je potom nepriznanie sumy 3,82 eur, čo v pomere k uplatnenej istine percentuálne predstavuje 2,08 %. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 95,84 %. Súd preto priznal v zmysle ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p. žalobcovi nárok na náhradu 95,84 % vynaložených trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.