Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_20C-13-2016.pdf
PDF · 103.16 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-20C/13/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II v právnej veci žalobkyne: H. L., nar. XX.X.XXXX, L. F.A., E. Č.. XX/XX proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO : 35 792 752, zast. AK, JUDr. Andrea Cviková s.r.o. so sídlom Kubániho č. 16, Bratislava o zrušenie rozhodcovského rozsudku sudkyňou JUDr. Vierou Kováčovou
rozhodol:
Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok zo dňa 26.11.2015 sp.zn. RK-PC-642/15-MK vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter so sídlom Framborská 3605 Žilina, zriadený záujmovým združením právnických osôb združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, z.z.p.o. v konaní pred rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom.
Súd priznáva žalujúcej strane plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa písomnou žalobou, podanou na tunajší súd dňa 12.1.2016 domáhala zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý je bližšie špecifikovaný vo výroku tohto rozsudku, ako aj nahradiť jej trovy konania.
2. Žalobu odôvodnila nasledovne: Žalobkyňa uzatvorila dňa 20.12.2013 so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500038243, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1 500 €. Tento úver sa zaviazala splácať v 42 mesačných splátkach vo výške po 80, 37 €. V rozhodcovskej zmluve, ktorá tvorí súčasť zmluvy o úvere bolo v rozhodcovskej doložke dohodnuté, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami, vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu alebo v rozhodcovskom konaní, pričom výber rozhodcovského súdu spočíva na zmluvnej strane, ktorá podá žalobný návrh. Žalobkyňa si povinnosti zo zmluvy o revolvingovom úvere neplnila, preto sa stal dlh splatný vcelku. Žalovaný podal dňa 31.7.2015 žalobu a to Stálemu rozhodcovskému súdu o zaplatenie 2 169,99 € s prísl. t.j. zmluvnou pokutou vo výške 0,04% denne a úroku z omeškania vo výške 0,55 % ročne. Stály rozhodcovský súd Victoria Arbiter v Žiline v zrýchlenom konaní podľa rokovacieho poriadku vydal predmetný rozhodcovský rozsudok. Žalobkyňa tvrdí, že rozhodcovské konanie trpí vadou absencie právomoci Stáleho rozhodcovského súdu z dôvodu, že -rozhodcovská zmluva je podľa § 37 ods. 1 OZ neplatná -rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve je podľa § 53 ods. 4 písm. r.) OZ neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka -žalobkyňa sa nemala možnosť skutočne oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu, a preto sú aj tieto zmluvné podmienky neprijateľné podľa § 53 ods. 4 písm. a.) OZ, -žalobkyňa podľa § 40 ods. 1 písm. c.) zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní popiera platnosť rozhodcovskej doložky. Ďalej uviedla, že
3.Rozhodcovská zmluva určujúca právomoc súdu je neurčitá, neobsahuje špecifikáciu sporov, na ktoré sa má vzťahovať, nakoľko sa v nej uvádza, že sa má uplatniť na akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami, vyplývajúce alebo súvisiace s ust. zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o RÚ, pričom v rámci rozhodcovskej zmluvy nejasne je určená zmluva o RÚ, ktorá nie je špecifikovaná. Právny úkon obsiahnutý v rozhodcovskej zmluve je preto neurčitý a rozhodcovská zmluva je podľa § 37 OZ neplatná. Rozhodcovská zmluva zakladajúca právomoc Stáleho rozhodcovského súdu je neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy, a teda je neplatná. Nebola spotrebiteľom osobitne individuálne vyjednaná, čo vyplýva z predtlačenej formy. Rozhodcovská zmluva síce dáva možnosť výberu medzi rozhodcovským súdom a súdom všeobecným, avšak len v prípade pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient- dlžník spotrebiteľ, čím spôsobuje narušenie rovnováhy zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Konanie pred Stálym rozhodcovským súdom považuje za konanie pri ktorom neboli zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa, normy európskej smernice, zákonná úprava ochrany spotrebiteľa a publikovaná súdna prax slovenských súdov ako aj Súdneho dvora EÚ, a preto sa domáha zrušenia tohto rozhodcovského rozsudku aj v zmysle § 40 ods. 1 písm. j.) zákona o rozhodcovskom konaní z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Má za to, že procesný postup rozhodcovského súdu znevýhodňuje ju ako spotrebiteľa, a to ako slabšiu stranu a vzbudzuje pochybnosti aj o jeho objektívnosti, vzhľadom na fakt, že ho vybral žalovaný. Tiež považuje ustanovenia podľa článku 14 bod 14.1. zmluvných dojednaní zmluvy o RÚ upravujúce nárok na zmluvnú pokutu za neprijateľnú podmienku, a tým pádom za neplatné ustanovenie zmluvy z dôvodu, že zmluvná pokuta vo výške 0,04 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania je neprijateľne vysoká, a tiež z dôvodu, že s odvolaním sa na ust. § 9 ods. 2 písm. p./ a písm.q/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy nemôže veriteľ od spotrebiteľa požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. V zmluve o revolvingovom úvere nie je uvedený nárok veriteľa na zmluvnú pokutu, a taktiež ani jej výška, ktorá je uvedená v zmluvných dojednaniach zmlúv o revolvingovom úvere. Zmluvné dojednania majú slúžiť k tomu, aby nebolo nutné v každej zmluve prepisovať dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru a nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v neprehľadnej zložito formulovanej a malými písmenami písanej forme zmluvný partner skryl pre spotrebiteľa dojednania, ktoré sú pre neho nevýhodné o ktorých predpokladá, že môžu jeho pozornosti uniknúť. Zmluva o RÚ by mala obsahovať aj údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Absencia týchto náležitosti spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
4.Žalovaný ako účastník konania so žalobou nesúhlasil, túto žiadal zamietnuť z týchto dôvodov: Otázka neplatnosti rozhodcovskej zmluvy Tvrdenia žalobcu o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy odporujú ustanoveniu § 53 OZ a rozhodovacej praxi súdov. Právomoc rozhodcovského súdu bola dohodnutá na základe rozhodcovskej zmluvy a považuje ju za platne uzavretú v súlade s platným stavom. Prijatím ZoSRK došlo k rozsiahlym zmenám v oblasti rozhodovania spotrebiteľských sporov rozhodcovskými súdmi a prijatím tohto zákona sa preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21.5.2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov. V zmysle § 73 ods. 3 ZoSRK rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.1.2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Zastáva názor, že individuálna alebo neindividuálna povaha rozhodcovskej zmluvy nemá v zmysle platnej právnej úpravy žiadnu spojitosť s tým, že rozhodcovská zmluva je alebo nie je platná. Tvrdí, že nie je možné postup uzatvárania dohody o poskytnutí služby považovať za nezákonný len preto, že sa tým poskytuje domnelá ochrana spotrebiteľovi. Ochrana spotrebiteľa nie je zameraná na to, aby bol spotrebiteľ zbavený vlastných ( dobrovoľne vykonaných) úkonov. Argumentáciu žalobkyne ohľadne neplatnosti zmluvy z dôvodu, že nemala možnosť výberu súdu je nesprávna, kedže žalobkyňa spája neplatnosť rozhodcovskej zmluvy s momentom začatia rozhodcovského konania zo strany žalovaného ako dodávateľa. Ani pôvodný zákon o rozhodcovskom konaní ( ZoSRK č. 244/2002 Z.z.) a ani nový zákon ( ZoSRK č. 355/2014 Z.z.) nezakazujú začatie rozhodcovského konania na základe žaloby dodávateľa, ale naopak túto skutočnosť predpokladajú. Zámer žalobkyne, že rozhodcovská zmluva má byť neprijateľnou podmienkou odporuje právnej úprave relevantnej v čase vzniku rozhodcovskej zmluvy aj rozhodovacej činnosti súdov. Právna úprava platná v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy výslovne za neplatnú určovala len takú rozhodcovskú doložku, zmluvu, ktorá ako jedinú možnosť riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom stanovila riešenie v rozhodcovskom konaní. Iné rozhodcovské doložky boli a sú prípustné a povolené. Rozhodcovská zmluva je individuálne dohodnutým právnym úkonom.
Ak by sa mal pojem individuálne dojednaný zovšeobecniť, tak je namieste záver, že ide o každé také ustanovenie, ktoré nielen spotrebiteľ naformuloval, ale predovšetkým také ustanovenie, ktoré síce vopred pripravil dodávateľ, ale spotrebiteľ mal reálnu možnosť ho neprijať, odmietnuť, či anulovať. V pomeroch tejto veci sú podstatné dve základné oprávnenia, resp. možnosti žalobkyne vo vzťahu k ovplyvneniu toho, či rozhodcovská zmluva vznikne eventuálne, či dôjde k jej zrušeniu. Prvou je ustanovenie o tom, že rozhodcovská zmluva nie je podmienkou pre získanie úveru, a teda, že k jej uzavretiu vôbec nemusí dôjsť, druhou je ustanovenie o možnosti jednostranného ukončenia rozhodcovskej zmluvy úkonom žalobkyne odstúpením aj bez uvedenia dôvodu. Rozhodcovská zmluva nevznikla za stavu kedy by spotrebiteľ nemal informáciu, že nemusí uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Táto informácia sa uvádzala v popredí textu rozhodcovskej zmluvy. Žalobkyňa bola informovaná o tom, čo uzavretie zmluvy má za následok. Rozhodcovská zmluva neskončila ani následne kedy si žalobkyňa v lehote 14 dní mohla uzavretie rozhodcovskej zmluvy dodatočne prehodnotiť. Žalobkyňa ako spotrebiteľ je osoba plne spôsobilá na právne úkony a v primeranom rozsahu obozretná a rozhľadená mala právo zrušiť rozhodcovskú zmluvu aj dodatočne. Poukázal na rozhodnutia KS v Prešove sp.zn. 13Co/111/2014, ako aj uznesenie KS v Banskej Bystrici sp.zn. 15 Co/439/2015, a mal za to, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná so žalobkyňou platne. Tiež poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 M Cdo 14/2011. Ďalej sa vyjadril k tvrdeniam žalobkyne o porušení všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa a následne z toho vyplývajúce tvrdenie o bezúročnom charaktere úveru. Uviedol, že zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky, termín splatnosti splátky, počet splátok, teda náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k./ zák. č. 129/2010. Obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy a zároveň je súčasťou zmluvy ako takej. V zmysle ust. článku 7 ods. 7.1. zmluvných dojednaní predstavuje toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Zmluva, teda údaj o termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje. Vychádzajúc z počtu splátok, ich splatnosti je logické, že exantný údaj o konečnej splatnosti úveru je zhodný s dátumom splatnosti poslednej splátky. Zákon o spotrebiteľských úveroch, účinných v čase uzavretia zmluvy o RÚ medzi sporovými stranami nevyžadoval, aby boli sumy istiny úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a pod. Zmluva uzavretá medzi sporovými stranami obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti, ako aj počet splátok. Nakoľko ust. zák. č. 129/2010 Z.z. sú výsledkom implementácie smernice Rady 2008/48 je dôležité a podstatné vychádzať pri výklade § 9 ods. 2, písm. k./ cit. zákona aj z jej ustanovení. Osobitne to určuje ako povinnosť aj článok 22 ods. 1 smernice. Predmetná smernica má v rámci unijného práva povahu plnej harmonizácie. Na základe toho tvrdí, že pri výklade § 9 ods. 2 písm. k./ zák. č. 129/2010 Z.z. je nutné vychádzať zo znenia smernice, ktoré tvrdenia žalobkyne o rozpisovaní splátky popiera. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že nemala možnosť sa zoznámiť s pravidlami konania na rozhodcovskom súde zastáva názor, že táto možnosť, resp. nemožnosť bola jedine vo sfére žalobkyne. S ohľadom na skutočnosť, že rozhodnutie o podpísaní rozhodcovskej zmluvy bolo výlučne na nej je toho názoru, že to či pred jej uzatvorením sa s pravidlami rozhodcovských súdov zoznámila alebo nie nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. V súvislosti s tvrdeniami žalobkyne týkajúcich sa sankcií za porušenie zmluvných povinností podotkol, že výška sankcií za porušenie zmluvných povinností je v súlade s § 53 b. ods. 1 OZ. Výška úrokov a jej vzťah k posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy sa riadi ustanoveniami § 53 ods. 6 OZ a ustanoveniami § 502 ods. 2 Obch. zák. V závere namieta akékoľvek porušenie práv na ochranu spotrebiteľov, nakoľko ku zjednaniu rozhodcovskej zmluvy došlo platne s prihliadnutím na práva spotrebiteľov, z rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že žalovaný si svoj nárok na zaplatenie uplatnil oprávnene.
5. Žalobkyňa sa k tomuto vyjadreniu vyjadrila písomne dňa 9.9.2016, pričom opätovne zastávala stanovisko, že zmluva o RÚ je spotrebiteľskou zmluvou, a preto je nutné okrem všeobecných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. aby boli aplikované príslušné ustanovenia OZ, ktoré majú kogentnú povahu. Poukázala na § 54 ods. 1 a 2 OZ v platnom znení , tak zmluvné podmienky, ktoré sú upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv. Ona ako spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť a do detailov sa oboznámiť s obsahom tejto zmluvy pred jej podpisom. Má za to, že rozhodcovské konanie trpí vadou absencie právomoci z dôvodu, že -rozhodcovská zmluva je podľa § 37 OZ neplatná -rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve je podľa § 53 ods. 4 písm. r./ OZ neplatná, ako neprijateľná zmluvná podmienka
-žalobkyňa nemala možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu a preto sú tieto zmluvné podmienky neprijateľné podľa § 53 ods. 4 písm.a./ OZ -vzmysle § 40 ods.1 písm. c./ zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní platného v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Poukázala na stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS Prešov, uznesenie NS SR sp.zn. 5 Cdo 61/2012. Znovu zdôraznila, že rozhodcovská zmluva určujúca právomoc súdu príslušného na konanie je neurčitá, pretože neobsahuje špecifikáciu sporov, na ktoré sa má vzťahovať. Rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom osobitne individuálne vyjednaná, čo vyplýva z predtlačenej formy, predstavuje kompaktný vopred pripravený celok upravujúci riešenie sporov, vyplývajúcich pravdepodobne zo zmluvy o RÚ. Rozhodcovská zmluva síce dáva možnosť výberu medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom, ale len v prípade pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient dlžník. Ustanovenia zmluvných dojednaní zmluvy o RÚ svedčia nielen o tom, že sú svojím obsahom a účelom v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 OZ, teda absolútne neplatné. Naviac a ešte umocnenejšie sú v zmluve o RÚ obsiahnuté práva a povinnosti v rozpore s dobrými mravmi v rovine ich výkonu- realizácie podľa § 3 ods. 1 OZ.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa v spise sa nachádzajúcimi listinnými dôkazmi: zmluva o RÚ č. 8500038243 zo dňa 20.12.2013 zmluvné dojednania zmluvy o RÚ rozhodcovská zmluva č. 8500038243 oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi- zmluva o RÚ, splátkový kalendár rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter so sídlom Framborská č. 3605 Žilina sp.zn. RK-PC-642/15- MK zo dňa 26.11.2015, karta klienta- žalobkyne a ustálil tento skutkový a právny záver:
7. V úvode súd dáva do pozornosti ustanovenie § 249d zák.č. 233/1995 Z.z. ktoré ustanovenie je prechodným ustanoveniam k právnym úpravám účinným od 1.1.2015 a stanovuje, že exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1.1.2015 možno začať len do 3 mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Ide však o prelomenie materiálnej, ( nie formálnej) právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok sa zo zákona nezrušil, a teda v dôsledku zmeny právnej úpravy nedošlo k zániku možnosti žalobkyne domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku aj v prípade, že žalovaný nepodal v stanovenej lehote návrh na vykonanie exekúcie rozhodcovského rozsudku. V dôsledku účinnosti § 243 d ods.1 Exekučného poriadku rozhodcovský rozsudok vydaný pred 1.1.2015 nezanikol, nezrušil sa, nezanikla jeho právoplatnosť len dňom 1.4.2015 nie vykonateľným titulom ak do 31.3.2015 nebol podaný návrh na jeho vykonanie.
8. Od 1.1.2015 bol prijatý zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 73 ods. 1, 3 ( prechodné ustanovenia) stanovil, že ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1.1.2015. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.1.2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku neukončené do 31.12.2014 sa nedokončia podľa zák. č. 244/2002 Z.z. ale dokončia sa podľa nového špeciálneho zákona č. 335/2014 Z.z. a iba rozhodcovskú zmluvu bude súd posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia.
9.Podľa § 45 ods. 1( zrušenie rozhodcovského rozsudku) zákona č. 335/2014 Z.z. účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku ak e.)spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy i.)Stály rozhodcovský súd rozhodol v spore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu
j.)rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
10. Základnou právnou otázkou v predmetnej veci je otázka, či rozhodcovská zmluva k úvere č. 8500038243 zo dňa 20.12.2013 na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc je platná. V rozhodcovskej zmluve pod bodom 5 je uvedené: akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich Stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto Stálych rozhodcovských súdov (ďalej sú uvedené súdy medzi ktorými je uvedený aj súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline). Výber rozhodcovského súdu ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.
11.Podľa vyššie cit. dojednania rozhodcovskej zmluvy spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, avšak výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na navrhovateľovi. Súd zastáva právny názor, že ak jedna z alternatív riešenia sporov spočíva na navrhovateľovi, spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné , či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná kauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľskoprávnej ochrany pred štandardnými zmluvami.
12. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej len neprijateľná podmienka.)
13. Podľa § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
14. Citované ustanovenie je svojím obsahom najbližšie k problémovej rozhodcovskej zmluve. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa. Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil alebo odsunul. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne aj v občianskoprávnom konaní, a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila bude v zmysle cit. ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva pre neho transparentný štátny súd. Súd nepochybuje o tom, že spotrebiteľ ktorý sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Tu je nutné objektívne posúdenie rozhodcovskej zmluvy. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná v zmysle § 53 ods. 5 OZ a je povinnosťou nielen súdu, ale rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Súdu neuniklo, že rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto iba formalisticky skonštatuje ako danú. Aj toto konanie je právom nerešpektovania práv spotrebiteľov a absencia nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu. Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach je treba zvoliť s osobitným vyjednaním, a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v OZ. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, súd neprijíma. Je totiž neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho.
15.Súd konštatuje, že ide o vopred dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly a spotrebiteľ nemôže takúto formulárovú zmluvu meniť. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že sa jedná o individuálne dojednanú zmluvu, bolo jeho dôkaznou povinnosťou predložiť relevantné listinné dôkazy podporujúce toto tvrdenie o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Takéto dôkazy žalovaný však nepredložil. Tu súd zdôrazňuje, že nie žalobkyňa má preukazovať, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, ale toto dôkazné bremeno a túto situáciu preukázať zaťažuje žalovaného. Ak by žalobkyňa individuálne vyjednala rozhodcovskú zmluvu, potom by vyjednala aj individuálne podmienky arbitráže.
16. Súd sa na základe vyššie uvedených právnych úvah nestotožnil s tým, že rozhodcovská zmluva bola medzi sporovými stranami individuálne dojednaná. Žalovaný s odbornou starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania.
17. S poukazom na vyššie uvedené právne dôvody súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
18. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a preto priznal žalujúcej strane plnú náhradu trov konania, kedže mala v konaní plný úspech.
19. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Podľa § 355 ods. 1 CSP proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
Podľa § 356 CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku a.)vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia b.)pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh)
Podľa § 364 CSP rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
20 C 13/2016
- 8 -
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a.)neboli splnené procesné podmienky b.)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c.)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d.)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e.)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f.)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g.)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo
h.)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci