Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/107/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Viera Dubovinská, v právnej veci žalobcu, Ľ. T., U.. M..X.M., R. G. XXX, Š., právne zast. JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou, Radničné námestie 4, Spišská Nová Ves, proti žalovanej, Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904, Garbiarska 2, 040 71 Košice, o zaplatenie 2 159,16 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

1. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2 159,16 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 2 159,16 eur odo dňa 3. 3. 2015 do zaplatenia a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť štátu, na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves, súdny poplatok z návrhu vo výške 100 %.

3. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu, JUDr. Ivety Višňovskej, advokátky, 100 % náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na tunajší súd dňa 24. 3. 2016 žalobu, ktorou sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 2 159,16 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že so žalovanou uzavrel poistnú zmluvu UDP-K číslo 5001040034 so začiatkom poistenia od 24. 9. 1998 s ukončením poistenia dňa 24. 9. 2013. Poistenie bolo uzavreté pre prípad dožitia, pričom poistná suma bola dojednaná vo výške 2 159,16 eur (65 047,- Sk). Žalobca ďalej uviedol, že riadne si plnil svoje záväzky z poistnej zmluvy. Žalovaná ho listom zo dňa 9. 2. 2015 požiadala o poskytnutie súčinnosti potrebnej pre likvidáciu poistnej udalosti, k čomu jej žalobca obratom zaslal Nárokový list so všetkými požadovanými dokladmi dňa 2. 3. 2015. Na vyplnený a zaslaný Nárokový list žalovaná žiadnou formou nereagovala.

1. Listom zo dňa 24. 9. 2015 oznámila žalovaná žalobcovi likvidáciu jeho poistnej zmluvy s vyčíslenou bilanciou, na základe ktorej mala byť žalobcovi vyplatená finančná čiastka 941,02 eur formou šekovej poukážky. Táto finančná čiastka však žalobcovi doposiaľ uhradená nebola a taktiež je v rozpore s dohodnutou poistnou sumou pre prípad dožitia, ktorá bola poistnou zmluvou uzatvorená na sumu 2 159,16 eur ( 65 047.- Sk). Žalobca po celú poistnú dobu pätnástich rokov uhrádzal žalovanej poistné vo výške 327.- Sk. Keďže žalobca zaslal žalovanej všetky požadované doklady, ktorá nepristúpila k poistnému plneniu, žalobca sa dožaduje v konaní vyplatenia plnej poistnej sumy v zmysle platne uzatvorenej poistnej zmluvy a to vo výške 2 159,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2 159,16 eur od 3. 3. 2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca bol v konaní zastúpený advokátom, ktorý k žalobe predložil dôkazné listiny, a to Poistnú zmluvu uzavretú medzi žalobcom a Prvou česko-slovenskou poisťovňou, a. s., so sídlom Garbiarska 2 v Košiciach zo dňa 1. 10. 1998, žiadosť o vyplnenie a spätné zaslanie Nárokového listu na výplatu poistného plnenia a poistky zo dňa 9. 2. 2015 zaslaný Rapid life životnou poisťovňou žalobcovi, oznámenie o likvidácií poistnej udalosti

Rapid life životnou poisťovňou dňa 24. 9. 2015 s popisom bilancie a oznámením, že žalobca má dostať k výplate sumu 941,02 eur, pokus o zmier zo dňa 22. 2. 2016.

2. Súd vydal dňa 20. 4. 2016 platobný rozkaz sp. zn. 2C/107/2016 - 22 proti ktorému žalovaná podala v zákonnej lehote odpor a argumentovala, že prvým a východiskovým bodom, ktorým je potrebné v tejto veci vyjasniť je, či poistná zmluva vôbec platne vznikla, poukazujúc na to, že poistná zmluva platne nevznikne, ak nemá všetky podstatné náležitosti podľa § 788 Občianskeho zákonníka. Ak chýba niektorá podstatná náležitosť zmluvy, potom je takáto zmluva absolútne neplatná. S rozporom so zákonom spája § 39 Občianskeho zákonníka absolútnu neplatnosť právneho úkonu a poistné je bez pochybností podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy a platnosť hmotno-právneho úkonu, akým je v okolnostiach prípadu poistná zmluva, treba skúmať podľa právneho stavu v čase jeho uzavretia. V čase uzatvorenia poistnej zmluvy žalobcu kládli platné zákony viacero špecifických požiadaviek. Podľa zákona platného a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve žalobcu v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného v štátnom schvaľovacom obchodnom pláne, z ktorého žalovaná pri vpísaní poistného do poistnej zmluvy žalobcu musela vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. Sadzby poistného obsahovali poistné, ktoré sa premietlo do poistnej zmluvy žalobcu. V protokole z roku 2007 Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo v rozpore s ust. § 31a zák. č. 95/2002 Z. z. a že je v rozpore s ust. § 35 zák. č. 8/2008 Z. z.. V zmyle citovaných ustanovení výška poistného musí zabezpečovať trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne vrátane tvorby dostatočných technických rezerv (ide o podmnožinu tvorenú výlučne z poistného, ktorá musí byť logicky nesprávna, ak je nesprávne stanovená výška čitateľa pri správnom menovateľovi, čo plynie zo s. 2 a s. 5 Notárskej zápisnice N 29/2008 zo dňa 2. 6. 2008). Žalovaná má zato, že z predložených listín (napr. protokol 2007, znalecký posudok č. 4/2008, stanovisko zodpovedného aktuára) vyplýva jednoznačné skutkové zistenie, že poistné v poistnej zmluve žalobkyne bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve a teda bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné. Pričom v takom nezákonnom poistení produktu UDP-K žalovaného orgán štátu - Ministerstvo financií SR utvrdzovalo i svojimi následnými kontrolami, čoho dôkazom je protokol o kontrole zo dňa 4. 6. 1999. Orgánom príslušným zaujímať stanoviská a odborné vyjadrenia k otázkam dotýkajúcim sa životného poistenia a poisťovacej činnosti je bez pochybností Národná banka Slovenska, ktorá kontrolovala to, čo jej právny predchodca (MF SR) rozhodnutím z roku 1995 schválil a ku čomu žalovanú právne zaviazal, a to výšku poistného a spôsob, akým sa s ním nakladá (tvorba technických rezerv). Národná banka Slovenska zistila, že poistné je stanovené „zle a nízko“, teda že je stanovené protizákonne. Uvedený nedostatok, pretože zhodou okolností je poistné schválené v období rokov 1991 až 2002 nie len parametrom významným pre orgán dohľadu v roku 2007, 2008 (NBS), ale zároveň podľa Občianskeho zákonníka aj podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy, mal teda právny priemet aj vo vzťahu ku poistnej zmluve, ktorá má byť právnym základom nároku uplatnenom v tomto konaní. Nezákonné poistné stanovené nesprávne pre rozpor so zákonom nemôže byť zároveň zákonné. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností a ani práv, t. j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu, z ktorého sa má plniť, chýba právny základ nároku. Na absolútne neplatný právny úkon prihliada súd ex offo. Takýto úkon nie je možné dodatočne zhojiť ani konvalidáciou a ani ratihabicíou. Vzhľadom na okolnosť, že poistná zmluva relevantná v okolnostiach prípadu je neplatná, uplatnený nárok žalobcu nie je dôvodný a žalovaná poukázala na tieto fakty: a) výška poistného bola v roku 1991 až 2002 schválená orgánom verejnej moci, b) takto schválené poistné, ktoré tvorilo časť obsahu poistnej zmluvy žalobcu, bolo záväzné a schválené nesprávne v rozpore so zákonom, c) poistné je podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy (§ 788 , d) ak je podstatná náležitosť poistnej zmluvy v rozpore so zákonom (odporuje zákonu, § 39 , potom je celá poistná zmluva neplatná, e) neplatnosť poistnej zmluvy preto, že odporuje zákonu, nezhojí žiadne z ustanovení § 52 a nasl. OZ, f) absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nedá zhojiť, g) ak je poistná zmluva neplatná, potom je akýkoľvek nárok z takejto zmluvy neodôvodnený. Tieto relevantné skutkové okolnosti je možné ako skutkové zistenia spoľahlivo vyvodiť z predložených listín, znaleckého posudku odborných vyjadrení Národnej banky Slovenska. Na základe uvedeného žalovaná navrhla žalobu zamietnuť.

2. Žalovaná k odporu predložila dôkazné listiny, a to Protokol č. ODO-12990 z 29. 10. 2007 (výňatok), list NBS č. ODO-2262/2008 (Skončenie dohľadu), list NBS č. ODO-3162/2008 z 18. 3. 2008 (predĺženie termínu), Stanovisko zodpovedného aktuára, znalecký posudok č. 4/2008, Notársku zápisnicu č. N

29/2008 z 3. 6. 2008, list NBS č. ODT-13070/2013 zo dňa 2. 12. 2013, rozhodnutie Ministerstva financií č.j. 52/1024/1995 zo dňa 30. 5. 1995.

3. Podaním doručeným súdu dňa 30. 8. 2016 sa žalovaná vyjadrila vo veci samej a následne argumentovala dôvodmi, ktoré uviedla v podanom odpore a dodáva, že povaha poistnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľskej zmluvy, nezakladá automaticky jej platnosť, ak obsah takéhoto zmluvného vzťahu odporuje zákonu, a preto tento záver, o ktorý opiera svoju argumentáciu žalobca je neprípustný a to, že poistná zmluva svojim charakterom je spotrebiteľskou zmluvou ešte nevylučuje aplikáciu ustanovenia § 39 OZ, a to že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ ešte nerobí právny úkon s nezákonným obsahom platným. Poukázala i na najnovšie rozhodnutia súdov týkajúce sa posudzovanej otázky, v rámci ktorých konajúci súd zamietol žalobu v dôsledku neplatnosti poistných zmlúv typu UDP-K. Aj ak by bola poistná zmluva platnou poistnou zmluvou, teda základ nároku by bol hypoteticky daný, aj vtedy by bola žaloba nedôvodná nakoľko žalobca svojou finančnou disciplínou naplnil nielen právne predpoklady redukcie poistenia, ale aj zániku poistenia. Z textu poistnej zmluvy vyplýva, že začiatok poistenia bol stanovený na 24. 9. 1998 a spôsob platenia poistného bol určený mesačne. Prvé mesačné poistné obdobie sa začalo 24. 9. 1998 a skončilo 23. 10. 1998, kedy 24. 10. 1998 začalo ďalšie mesačné poistné obdobie. Žalovaná predložila platobný kalendár žalobcu evidujúci deň splatnosti poistného (vždy 24. deň v mesiaci čo vyplýva z poistnej zmluvy), ako aj deň zaplatenia poistného zo strany žalobcu z ktorého vyplýva, že žalobca neplatil počas trvania poistného vzťahu poistné vždy riadne a najmä nie včas. Z textu čl. 9 ods. 2 písm. a) poistných podmienok z 1. 6. 1995 vyplýva, že je právne irelevantné, koľko krát mal byť žalobca s úhradou poistného v omeškaní a či k tomu došlo zavinene alebo úplne bez jeho zavinenia. Poistná suma, ktorá je poistným plnením uvedeným v poistnej zmluve sa tvorí s časti uhradeného poistného a určitého zhodnotenia za pomoci najmä štátom stanovenej technickej úrokovej miery. Poistná matematika počíta s ideálnym stavom, v ktorom poistník nie je s úhradou poistenia nikdy v omeškaní. Ak tento predpoklad poistník počas trvania poistenia poruší, nastáva zmena v obsahu poistenia podľa čl. 9 poistných podmienok. Poistné podmienky z 1. 6. 1995 boli schválené Rozhodnutím MF SR č.j. 52/1024/1995 zo dňa 30. 5. 1995. Dokument schválený štátnym orgánom požíva prezumpciu správnosti, a z toho dôvodu nemôže byť neurčitý, nezrozumiteľný a ani nejasný. Prvou a základnou metódou výkladu je výklad doslovný, gramatický. Vychádzajúc z textu čl. 9 ods. 2 písm. a) poistných podmienok z 1. 6. 1995 zmena poistenia na poistenie so zníženou poistnou sumou (tzv. redukcia poistnej sumy) teda nie je právom žalovanej, nie je prejavom vôle a teda nie je právnym úkonom poisťovne, ale skutočnosťou nezávislou od vôle poisťovne, ktorá nastáva z textu poistných podmienok automaticky. Z čl. 9 ods. 6 poistných podmienok z 9. 6. 1995 vyplýva, že poisťovňa potom, čo ex lege dôjde ku zmenne poistenia na poistenie so zníženou poistnou sumou už iba vypočíta zníženú poistnú sumu podľa „poistno-technických zásad“. Ako vyplýva z listu NBS č. ODT - 7467/2012 z 30. júla 2012, ktorý je dôkazným prostriedkom, „poistno-matematické zásady a vzorce“ vyplývajú z odbornej literatúry.

4. V poistnej zmluve prisľúbené poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistenia sa takmer vždy skladá z časti uhrádzaného poistného a jeho zhodnotenia, najmä technickou úrokovou mierou. Je preto logické, že peniaze, ktoré žalovaná od žalobcu obdržala v podobe poistného, nemohla zhodnocovať počas času,, keď ich nemala k dispozícii. Včasnosť úhrady poistného je teda zásadná, a preto čl. 9 poistných podmienok z 1. 6. 1995 zvýrazňoval potrebu úhrady každého bežného poistného v stanovenej lehote a teda včas.

5. Redukcia poistnej sumy je reakciou na situáciu, keď si poistník plní svoje povinnosti iba sčasti. Práve preto si pri stanovení poistného plnenia plní svoje povinnosti iba sčasti aj poisťovňa. Adekvátne omeškanie poistníka, resp. poruchám k úhrade poistného dochádza k zníženiu poistného plnenia postupom podľa príslušnej poistno - technickej zásady, ktorá je spoločná pre všetky životné poistenia. Žalobca mal základnú povinnosť z poistného vzťahu, a to platiť poistné riadne a včas, čo vždy včas neplnil. Dôsledkom bola premena poistenia na poistenie so zníženou poistnou sumou.

6. Poistné podmienky zo dňa 1. 6. 1995 boli predmetom štátnej regulácie, pretože boli schválené orgánom štátu. V prípade štátom aprobovaných zmluvných podmienok nemá súd právomoc do nich z hľadísk podľa Smernice zasahovať. Iba taká metóda výkladu, ktorá rešpektuje tento cieľ Smernice 93/13/EHS je eurokonformná a správna. Žalovaná predložila kvalifikovaný výpočet zníženej poistnej

sumy, na akú by mal žalobca nárok pri prísnej aplikácii všetkých ustanovení poistných podmienok zo dňa 1. 6. 1995, predovšetkým čl. 9. Skutočná nárokovateľná znížená poistná suma sa rovná výške 849,81 eur.

7. Žalovaná akceptovala žiadosť žalobcu o obnovenie finančných parametrov poistnej zmluvy po redukcii, čoho dôsledkom bola zmena i v poistných podmienkach, ktorými došlo k úprave výpočtu výšky poistného plnenia. Žalovaná poukázala na to, že žalobca v priebehu poistenia pristúpil k novým poistným podmienkam z 21. 5. 2007, podľa ktorých by žalovaná postupovala pri likvidácii plnenia, ak by k nej došlo. O platnej zmene poistných podmienok svedčí ich uverejnenie na internete dňa 21. 5. 2007, žiadosť žalobcu z 31. 5. 2007 a poistka zo dňa 10. 8. 2007. Podľa § 788 ods. 3 pre platnosť poistných podmienok postačí, ak sú poistníkovi oznámené, nevyžaduje sa ani ich odovzdanie a ani ich osobitné podpísanie poistníkom. Žalovaná zdôraznila, že počas trvania poistenia boli súčasťou poistnej zmluvy postupne dve rôzne poistné podmienky, ktoré sa odlišujú v podmienkach za akých dochádza ku zmene v obsahu poistenia (redukcia poistnej sumy), v sadzobníku poplatkov a v spôsobe určenia poistného plnenia. Poistenie sa môže spravovať iba jednými pravidlami. Nie je možné, aby sa z oboch poistných podmienok vyberali selektívne len tie pravidlá, ktoré sa žalobcovi hodia. Žalobca slobodne, určite a zrozumiteľne pristúpil na zmenu poistných podmienok. Za predpokladu, že poistná zmluva je platná, v zmysle nového poistno-matematického prepočtu sa nárokovateľná suma rovná výške 941,02 eur. Za predpokladu, že žalobca trvá na aplikácii poistných podmienok z 1. 6. 1995, resp. ak súd prehlási pristúpenie žalobcu k poistným podmienkam z 21. 5. 2007 za neplatné, potom žalobca má nárok na redukovanú poistnú sumu pri dôslednom dodržaní pravidiel v režime poistných podmienok z 1. 6. 1995 podľa čl. 9 ods. 2 týchto poistných podmienok vo výške 849,81 eur.

8. Žalobca súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku, pričom súd konštatuje, že doručenie predvolania bolo riadne vykázané a lehota na prípravu pojednávania zachovaná.

9. Vykonaným dokazovaním, vypočutím právneho zástupcu žalobcu, žalovanej za použitia vyššie popísaných dôkazných listín predložených oboma stranami sporu, súd zistil tento skutkový stav:

10. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I súd zistil, že žalovaná v čase uzatvárania poistnej zmluvy so žalobcom mala obchodné meno Prvá česko-slovenská poisťovňa, a. s. od 14. 2. 1995 do 2. 11. 2006, následne do 31. 12. 2008 vystupovala pod obchodným menom Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a. s. a od 1. 1. 2009 má obchodné meno Rapid life životná poisťovňa, a. s. tak, ako ju správne žalobca v žalobe označil. Predmetom jej činnosti (okrem ďalších tam vymenovaných) je poisťovacia činnosť v súlade s Klasifikáciou poistných odvetví podľa poistných druhov, ktorá tvorí prílohu k Zákonu o poisťovníctve, a to pre poistné druhy vymenované v predmetnom výpise z Obchodného registra. Okrem iného pre životné poistenie pre prípad smrti a pre prípad dožitia.

11. Na základe návrhu na uzavretie poistnej zmluvy žalobca podpísal dňa 23. 9. 1998 so žalovanou poistnú zmluvu UDP-K pod č. 5001040034, kde vystupuje ako poistník a poistenec vo veku 35 rokov so začiatkom poistenia dňa 24. 9. 1998, ukončením poistenia ku dňu 24. 9. 2013. Poistenie bolo dojednané pre prípad smrti a dožitia s výškou poistného mesačne vo výške 327,- Sk (10,85 eur), pričom poistná suma pre prípad smrti bola dojednaná na 43 000,- Sk ( 1 427,34 eur) a pre prípad dožitia na sumu 65 047,- Sk (2 159,16 eur). V odseku s názvom Rozsah nárokov z poistenia je v zmluve uvedené, že ak poistený dožije konca poistnej doby, poisťovňa vyplatí kapitalizovanú poistnú sumu poistenému a poistenie zaniká. Ďalej sa okrem iného uvádza, že poistený má právo na podiel na zisku a na prebytkoch poistného v rozsahu Všeobecných poistných podmienok Prvej česko-slovenskej poisťovne, a. s., Košice. Predmetná poistka, resp. potvrdenie o spísaní poistnej zmluvy bola dokladom o tom, že poistná zmluva bola riadne uzavretá a podpísaná vedúcou oddelenia poistenia G. C. a žalobcom.

12. Právny zástupca žalobcu predniesol, že žalobca si svoju povinnosť, pravidelne platiť mesačnú poistku vo výške 10,85 eur riadne plnil až do doby ukončenia poistenia, teda do 24. 9. 2013. Následne výzvou zo dňa 22. 2. 2016 vyzval žalovanú na vyplatenie poistnej sumy. Žalovaná doručila žalobcovi oznámenie o likvidácii poistnej udalosti, kde 24. 9. 2015 v popise s názvom Bilancia uviedla tieto údaje: a./ poistná suma a pripísané výnosy 1 112,64 eur, b./ bonifikácia, časť XVII, čl. 7, ods. f) VPP 2007 319,28 eur

c./ nedoplatok / preplatok 0,00 eur d./ základ dane z príjmu 224,98 eur e./ mínus daň z príjmu 42,74 eur f./ administratívne poplatky - nedoplatok -448,16 eur.

K výplate 941,02 eur

13. V ďalšom uviedol, že všetky žalovanou uvedené skutočnosti sú neopodstatnené, nakoľko sa intenzívne vo svojom podanom odpore opiera o hlavný problém, ktorý bol predmetom dohľadu Národnej banky Slovenska, čo sa uvádza aj v Notárskej zápisnici N 29/2008, Nz 23331/2008, NCRIs 23161/2008 spísanej dňa 2. 6. 2008 na strane 2 a to otázka kalkulácie poistného a nadväzne otázka tvorby technických rezerv. Následne v tejto notárskej zápisnici je na strane 5 uvedené, že „poistné bolo poisťovňou počítané z poistnej sumy na smrť, pričom správne malo byť počítané z vyššej poistnej sumy na dožitie pri produkte s názvom UDP-K a to je chybné z poistno-matematického pohľadu“. Národná banka Slovenska ani je právny predchodca nevydali žiadne rozhodnutie, ktorým by sa menilo alebo rušilo rozhodnutie MF SR vo vzťahu k poistnému produktu UDP-K. Za ďalšie v Protokole ODO-12990/2007 z 29. 10. 2007 sa okrem iného uvádza zistenie týkajúce sa kalkulačných vzorcov na výpočet niektorých produktov životného poistenia, podľa ktorého tieto kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa poisťovňa zaväzuje plniť žalobcovi a to formou poistnej zmluvy. Žalobca si splnil zmluvné podmienky, a preto mu patrí zmluvou dohodnutá poistná zmluva a je potrebné mať na zreteli, že poistná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou, teda poistený nemá reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky v takom rozsahu, ako sú mu zo strany poisťovne predložené. Po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo k takej zmene právnej úpravy poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné z poistnej zmluvy. Skutočnosť, že žalovaná až dodatočne po uzavretí poistnej zmluvy zistila, že výšku poistného vypočítala nesprávne a to v rozpore s poistno-matematickými metódami je irelevantná. Taktiež v zmluve nebola určená výška poistného na základe poistných matematických metód v zmysle neskoršieho zákona o poisťovníctve tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia nemožno všeobecne usudzovať, že by táto inak so všetkými potrebnými náležitosťami uzavretá zmluva svojím obsahom a účelom odporovala zákonu.

14. Poverený zástupca žalovanej v písomných podaniach a vo výpovedi na pojednávaní z prezentovaných dôvodov zotrval na stanovisku, že nárok žalobcu je nedôvodný. Ako základný dôvod uviedol tú skutočnosť, že žalovaná považuje poistnú zmluvu uzavretú s účastníkom dňa 24. 9. 1998 za neplatnú. Neplatnosť tohto právneho úkonu podľa jej stanoviska spôsobilo nezákonne dojednané poistné, ktoré bolo vyjadrené v tabuľkách tvorených Ministerstvom financií SR z roku 1995. Predložila súdu aktuálny výpočet redukcie poistnej sumy a v oznámení o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 24. 9. 2015 uviedla k výplate k poistnej udalosti dožitie sa konca poistnej doby čiastku k výplate 941,02 eur, ktorej výšku žalobca neakceptoval.

15. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

16. Podľa § 816 Občianskeho zákonníka Z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

17. Z dokazovania je nesporné, že účastníci konania (žalovaná s predchádzajúcim obchodným menom Prvá česko-slovenská poisťovňa, a. s. so sídlom Garbiarska 2 v Košiciach), uzavreli dňa 24. 9. 1998 poistnú zmluvu pod č. 5001040034, ktorej súčasťou sú aj Všeobecné poistné podmienky, ktoré ako žalovaná uviedla, boli zverejnené s dátumom účinnosti od 21. 5. 2007 na internete.

18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom,

21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Z dokazovania vzal súd za preukázané, že vzťah založený medzi žalobcom a žalovanou na základe poistnej zmluvy pod č. 5001040034 zo dňa 24. 9. 1998 je vzťahom spotrebiteľsko-právnym, a teda že uvedená zmluva má spĺňať náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zákonných definícií, a to § 52 a § 53 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase dojednania predmetnej zmluvy. V čase uzatvárania uvedenej zmluvy v zmysle vtedy platného a účinného ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa za spotrebiteľskú zmluvu považovala každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle ods. 3 citovaného paragrafu dodávateľ bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti a v zmysle ods. 4 spotrebiteľom bola fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Z poistnej zmluvy nie je zrejmé, aby žalobca pri uzatváraní uvedenej zmluvy konal v rámci svojej obchodnej, alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože uvedená zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa žalobcu. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto vzťahy založené touto zmluvou je potrebné hodnotiť cez príslušnú právnu úpravu prijatú na ochranu spotrebiteľa.

24. Vo veci preto ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobcom ako spotrebiteľom. Z uvedeného dôvodu je podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení žalobca oslobodený od platenia súdnych poplatkov pre toto konanie.

25. Z vykonaného dokazovania súd vzal za preukázané, že nárok žalobcu je v celom rozsahu opodstatnený. Z poistnej zmluvy jasne a logicky vyplýva, že žalovaná uzavrela so žalobcom poistnú zmluvu pre prípad smrti a dožitia s cieľovou sumou pre prípad dožitia vo výške 65 047,- Sk čo činí 2 159,16 eur, pričom žalobca si pravidelne plnil svoju povinnosť a platil mesačné poistné v dohodnutej

výške 327,- Sk (10,85 eur), resp. predpísané poistné do konca poistného obdobia aj zaplatil. Žalovaná listom zo dňa 24. 9. 2015 oznámila žalobcovi likvidáciu poistnej zmluvy s vyčíslenou bilanciou, na základe ktorej mala byť žalobcovi vyplatená čiastka 941,02 eur, ktorá však realizovaná nebola. Súd má za to, že aplikácia poistných podmienok z 1. 6. 1995 je jasná a určitá, naopak pristúpenie žalobcu k poistným podmienkam z 21. 5. 2007 kvalifikuje ako neplatné a nestotožňuje sa s vypočítanou redukovanou výškou poistného na plnenie. Vzhľadom na postavenie žalobcu ako spotrebiteľa v predmetnom záväzkovom vzťahu súd predmetné formulárové tlačivo - poistné podmienky z 21. 5. 2007 hodnotí ako dodatok k pôvodnej poistnej zmluve, ktorý sa svojím obsahom, ale aj samotným spôsobom ako bol predložený ku podpisu žalobcovi - spotrebiteľovi, javí ako neprijateľná zmluvné dojednanie. Tiež je zrejmé, že osobitne si podmienky tohto dojednania nevyjednal, a teda nemal možnosť ovplyvniť znenie. Vzhľadom k tomu súd považuje druhé poistné podmienky, tzv. Dodatok k pôvodnej poistnej zmluve za neprijateľné zmluvné dojednanie, pretože nebolo spotrebiteľom osobitne vyjednané. Súd má zato, že v danom prípade, pokiaľ došlo k tak závažným zmenám, a to k spätnému poistno-matematickému prepočtu poistného, bolo úlohou poisťovni svojím klientom, teda poistencom túto záležitosť zrozumiteľne vysvetliť, aby takto si mohli zvážiť náležite ďalší postup. Formulárové tlačivá, ktoré boli doručované poistencom nepostačujú nato, aby poistenec ako spotrebiteľ - laik, mohol pochopiť vzniknutú situáciu, a práve preto aj v danom prípade došlo k predmetnému sporu. Zo zisteného skutkového stavu súd má zato, že žalobca bol presvedčený, že z poistnej zmluvy dojednanej pre prípad dožitia, že bude mu vyplatená suma, teda že bude mu poskytnuté poistné plnenie tak, ako to bolo dojednané v pôvodnej poistnej zmluve zo dňa 24. 9. 1998. Následný postup žalovanej spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené súd považuje pristúpenie k poistným podmienkam z 21. 5. 2007 za neplatné dojednanie, ktoré je v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

26. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť s tvrdením, že predmetná poistná zmluva je absolútne neplatný právny úkon. Neplatnosť spôsobila podľa nej tá skutočnosť, že poistné v predmetnej poistnej zmluve zo dňa 24. 9. 1998 bolo od počiatku určené chybne, a to v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, a teda bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné. Nakoľko poistné je podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy, jeho neplatné dojednanie má za následok absolútnu neplatnosť celého právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Poistné malo byť stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, aby kalkulácia a sadzby poistného (t. j. cena poistenia) v štátom schvaľovanom obchodnom pláne zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov. K tomuto tvrdeniu predložila Protokol Národnej banky Slovenska z roku 2007 a znalecký posudok č. 4/2008 a stanovisko zodpovedného aktuára, z ktorého vyplynulo, že Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistných zmluvách z roku 2008 (a aj v ostatných z predošlých rokov) boli v rozpore s ustanovením § 31 a zákona č. 95/2002 Z. z., nakoľko výška poistného musí zabezpečovať dlhodobú splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne vrátane tvorby dostatočných technických rezerv (ide o podmnožinu tvorenú výlučne z poistného, ktorá musí byť logicky nesprávna, ak je nesprávne stanovená výška čitateľa pri správnom menovateľovi, čo plynie zo strany 2 a strany 5 priloženej notárskej zápisnice N 29/2008 zo dňa 2. 6. 2008). V závere teda žalovaná konštatuje, že podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné, bolo pre rozpor so zákonom v zmluve uvedené chybne (ako uviedla NBS, ktorá zistila, že poistné bolo stanovené zle a nízko), a preto je predmetná zmluva od počiatku absolútne neplatným právnym úkonom.

27. Súd sa s takýmto konštatovaním žalovanej v žiadnom prípade nestotožňuje a jej obranu považuje pre daný prípad len za tendenčnú a účelovú. Z dokazovania vyplynulo a súd má zato, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 24. 9. 1998 pre prípad smrti a dožitia je dvojstranným právnym úkonom, obaja účastníci túto zmluvu podpísali, tento dvojstranný právny úkon je teda platný a účinný. Skutočnosť, že došlo k chybnému schváleniu sadzieb poistného a poistných plnení a že po kontrole, ktorú realizoval orgán dohľadu v roku 2008, sa tieto sadzby zmenili, nespôsobuje neplatnosť tohto dvojstranného právneho úkonu. Platí dojednanie, ktoré bolo v pôvodnej poistnej zmluve a žalovaná je povinná poskytnúť žalobcovi pôvodne dojednané poistné plnenie. Navyše bolo by v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka), keby súd akceptoval takýto postup poisťovne, ktorá si v istom období zmenila podmienky poistenia.

28. Žalovaná sa v závere bránila voči žalobnému nároku žalobcu v intenciách písomných podaní s poukazom na predložené listinné dôkazy. Na základe vyššie popísaného právneho posúdenia veci súd, ako už bolo vyššie uvedené, žalobe v celom rozsahu podľa ustanovení § 816 Občianskeho zákonníka vyhovel.

29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

31. Nakoľko sa žalovaná dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ju zaviazal v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia aj k zaplateniu úroku z omeškania zo sumy 2 159,16 eur, t. j. z nezaplateného poistného plnenia vo výške 5,05 % ročne od požadovaného dňa 3. 3. 2015 t.j do 5 dní od doručenia výzvy k plneniu z poistnej zmluvy zo dňa 22. 2. 2016. Výzvu žalovaná prevzala dňa 25. 2. 2016, lehota na plnenie uplynula 2. 2. 2015, teda dňom 3. 3. 2015 sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného záväzku. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia Vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,05 %, pričom výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia, teda je vo výške 5,05 %.

32. Žalobca v tomto konaní je oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. (ako spotrebiteľ), preto poplatková povinnosť prechádza na žalovanú, ktorej súd určil zaplatiť štátu súdny poplatok vo výške 100 %. 33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a priznal žalobkyni náhradu trov konania vo výške 100 %. 34. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako " CSP"/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.