Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19P/231/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom JUDr. Miroslavou Korbašovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: N. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny I., dieťa rodičov: matka C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XB, Y. C. F. a otec N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, I. v konaní o návrhu matky na zverenie do výchovy a určenie výživného, takto

rozhodol:

Maloletý N., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec j e povinný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 27,90 eura mesačne od 31.08.2015 vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.

Dlžné výživné za obdobie od 31.08.2015 do 30.09.2016 v celkovej výške 363,63 eura je otec dieťaťa p o v i n n ý zaplatiť v splátkach po 5 eur mesačne splatných spolu s bežným výživným, počnúc splatnosťou prvej splátky v nasledujúcom mesiaci po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s platením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vo zvyšnej časti návrh matky z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 31.08.2015 bol na tunajšom súde podaný návrh, v ktorom sa matka domáhala zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti; určenia výživného na maloletého vo výške 27,90 eura. V návrhu uviedla, že s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. Otec na jeho výživu neprispieva. Ona je nezamestnaná, jej príjem je 117 eur mesačne. Žije sama, platí výživné vo výške 27,90 eura na svoju maloletú dcéru, ktorá je v náhradnej osobnej starostlivosti jej matky.

2. Uznesením č.k. 19P/231/2015-6 zo dňa 07.09.2015 súd ustanovil maloletému kolízneho opatrovníka, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny I..

4. Pojednávania nariadeného v tejto veci sa rodičia maloletého nezúčastnili, svoju neprítomnosť neospravedlnili. Súd v zmysle § 31 pojednával v jeho neprítomnosti.

5. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súdny spis (potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, správa kolízneho opatrovníka, oznámenie zamestnávateľa otca) a zistil nasledovný skutkový stav.

6. Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky vyhovieť v celom rozsahu. Pridržal sa svojej písomne podanej správy zo dňa 11.01.2016.

7. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že matka maloletého bola poberateľom dávky v hmotnej núdzi od 01.08.2013 do 31.07.2015, je poberateľom dávky v hmotnej núdzi od 01.09.2015, je poberateľom dávky v hmotnej núdzi od 01.01.2015, je poberateľom prídavku na dieťa od 12.06.2010 a trvá. Za rok 2013 bola matke vyplatená dávka v hmotnej núdzi celkovo vo výške 595,50 eura, za rok 2014 vo výške 2 050 eura, za rok 2015 vo výške 860,90 eura. Za rok 2013 boli matke vyplatené prídavky na dieťa v celkovej výške 277,20 eura, za rok 2014 vo výške 517,44 eura, za rok 2015 vo výške 493,92 eura.

8. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 11.01.2016 vyplýva, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. Matka má aj vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére, ktorá je zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Matka zabezpečuje celodennú starostlivosť o maloletého, žije v 3 izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej matky. Byt je kompletne zariadený, k dispozícii je teplá a studená voda, vykurovaný je drevom. Hygiena domácnosti je na požadovanej úrovni. Matka má k dispozícii jednu izbu. Pre deti má dostatok oblečenia. V čase sociálneho prieskumu bola matka a maloletý doma. Matka mala navarené, v domácnosti mala dostatok základných potravín. Otec o maloletého neprejavuje žiadny záujem, neprispieva na jeho výživu. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eura a prídavky na tri deti v sume 70,56 eura. Na náklady spojené s bývaním prispieva sumou 100 eur. Na záver odporučil maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky; otca zaviazať platením výživného v optimálnej výške, ktorá bude zohľadňovať potreby maloletého a ako i finančné možnosti otca; styk otca s maloletým neupravovať.

9. Z oznámenia zamestnávateľa otca, C. G.. M.. B.., vyplýva, že otec maloletého dlhšie nepracuje, lieči sa po úraze. Býva u priateľky.

10. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

11. Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

12. Podľa § 24 ods. 3 a 4 ZR, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

13. Podľa § 25 ods. 1, 2, 4 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

14. Podľa § 62 ZR

- ods. 1, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

- ods. 2, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

- ods. 3, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

- ods. 4, pri určení rozsahu vyživ. povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a maj. pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

- ods. 5, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 63 ods. 3 ZR, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

16. Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

18. Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že sú splnené podmienky, aby bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletému, na ktorých sa rodičia nedohodli. Nakoľko sa rodičia maloletého nezúčastnili na pojednávaní, súd pri rozhodovaní vychádzal z návrhu matky, zo správy kolízneho opatrovníka a jeho výpovedi na pojednávaní. Rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletý je v osobnej starostlivosti matky, ktorá jeho starostlivosť zabezpečuje na požadovanej úrovni. S prihliadnutím na zistené osobné ako aj matkové pomery otca maloletého a najmä návrh matky, súd uložil otcovi maloletého povinnosť prispievať na jeho výživu výživným vo výške 27,90 eura mesačne (takmer na úrovni výživného v minimálnom rozsahu) a to od podania návrhu, t.j. od 31.08.2015. Vo zvyšnej časti navrhovaného výživného súd návrh matky zamietol, nakoľko nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné priznať výživné spätne od 04.07.2015 (od narodenia maloletého). Otcovi s určením vyživovacej povinnosti vznikol na výživnom dlh za obdobie od 31.08.2015 do 30. 09. 2016 (do dňa vyhlásenia rozsudku) vo výške 363,63 eura (1 deň mesiaca august 2015 - 0,93 eura, september 2015 - 27,90 eura, október 2015 - 27,90 eura, november 2015 - 27,90 eura, december 2015 - 27,90 eura, január 2016 - 27,90 eura, február 2016 - 27,90 eura, marec 2016

- 27,90 eura, apríl 2016 - 27,90 eura, máj 2016 - 27,90 eura, jún 2016 - 27,90 eura, júl 2016 - 27,90 eura, august 2016 - 27,90 eura, september 2016 - 27,90 eura) s prihliadnutím na to, že otec si doposiaľ neplnil vyživovaciu povinnosť k maloletému v žiadnej výške. O dlžnom výživnom súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 232 ods. 4 CSP, ktoré otcovi umožnil zaplatiť v splátkach po 5 Eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným, počnúc splatnosťou prvej splátky v nasledujúcom mesiaci po právoplatnosti rozsudku, a to pod stratou výhody splátok.

20. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko zákon neustanovuje inak.

21. Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a daní právneho poučenia kolízny opatrovník vzdal práva podať voči nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, na Okresnom súde Martin, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie urobil.

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.