Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

101C/48/2024

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci žalobcov: 1. DF. X., E.. XX.XX.XXXX, I. Š.U., Q. G. XXXX/XX, 2. P. X.Á., E.. XX.XX.XXXX, I. Š., Q. G. XXXX/XX, právne zastúpených: JUDr. Marcel Habrman, advokát so sídlom Nové Zámky, Tajovského 12, proti žalovanej: W. X., E.. XX.XX.XXXX, I. J., Q. O. S. X, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 20.05.2024 sa žalobcovia domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej, aby nevstupovala do bydliska žalobcov, na pracovisko žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktovala žalobcov a aby sa nepribližovala sa k žalobcom na vzdialenosť nie kratšiu ako 50 metrov.

2. Žalobcovia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že žalovaná nemá so žalobcami dlhodobo dobré vzťahy. Rodinné vzťahy medzi žalobcom v 1. rade a žalovanou sa naštrbili ešte pred 11 rokmi, pretože žalovaná nesúhlasila so svadbou žalobcov. Od tohto času sa začali nezhody medzi žalobcami a žalovanou, ktoré po celé roky pretrvávali, avšak v poslednom období sa situácia medzi nimi ešte viac vyostrila. Žalovaná sa žalobcom už v minulosti vyhrážala, že im ublíži prostredníctvom iných členov rodiny. Žalovaná taktiež už v minulosti prišla na pracovisko žalobkyne v 2. rade a ohovárala ju tam pred jej kolegyňami. Rovnako tiež žalovaná v minulosti fyzicky napadla žalobkyňu v 2. rade. Žalovaná má tiež narušené rodinné väzby aj s inými členmi svojej rodiny okrem žalobcov. Aj napriek predchádzajúcim nezhodám sa žalobcovia snažili so žalovanou vychádzať čo najlepšie. Avšak dňa 05.05.2024 počas návštevy u žalovanej začala žalovaná slovne útočiť na žalobcu v 1. rade pred dcérou žalobcov, ten nechcel túto situáciu takto riešiť, ale žalovaná aj napriek tomu pokračovala v slovných útokoch. Následne po príchode domov začala žalovaná písať žalobcovi 1. rade viacero SMS správ, v ktorých útočila najmä na nedávno zosnulého otca žalobkyne v 2. rade. Keďže sa jednalo o nepríjemné správy ohľadom zosnulého otca žalobkyne v 2. rade, žalobca v 1. rade tieto správy vymazal, aby ich žalobkyňa v 2. rade nevidela a nerozrušili ju, nakoľko jej otec zomrel len nedávno v marci tohto roka. Žalovaná s písaním SMS správ neprestala a ešte v rovnaký deň 05.05.2024 napísala SMS správu aj žalovanej v 2. rade, v ktorej sa jej vyhrážala, že: „keď sa B. do štvrtku so mnou o tom neporozpráva a neospravedlní prídem v piatok k vám na ulicu a urobím presne to isté čo vy dnes na celú ulicu povykrikujem čo robíte a neserte ma lebo uvidíte a to nechcú vedieť keď stratím nervy tak uvidíš a máš po rodinke“. Na základe udalostí, ktoré sa odohrali medzi žalobcami a žalovanou cez víkend, žalobca v 1. rade v utorok 07.05.2024 zatelefonoval žalovanej a povedal jej, že jeho rodina nemá záujem byť s ňou pre jej správanie naďalej v kontakte. Počas tohto telefonického rozhovoru žalovaná na žalobcu v 1. rade kričala a nadávala mu, začala sa mu vyhrážať, že žalobcovi

v 1. rade spraví hanbu v tíme L. S. J., v ktorom pôsobí a žalobkyni v 2. rade v jej práci. Po tomto telefonáte žalovaná svoje vyhrážky voči žalobcom a ich osočovanie stále viac stupňovala. Ešte v ten istý deň napísala žalovaná žalobcovi v 1. rade veľké množstvo SMS správ, v ktorých sa mu vyhrážala. Žalovaná uviedla, že: „tento týždeň to budú na S. vedieť“, „Všetko budú vedieť a nie len tam aj v Š. budeš odpísaný“ . Žalovaná pokračovala a žalobcovi v 1. rade sa vyhrážala, že „Toto trpko oľutuješ“, pričom žalobca v 1. rade žalovanú len požiadal, aby žalovaná dala pokoj jeho rodine. Ďalej sa tiež žalovaná vyhrážala slovami: „mňa nasrať nechci“, „na každého dôjde, dôjde na psa mráz“, „od pána boha budeš za toto trpieť a je čas aby to všetci vedeli a to raz skončilo“. Žalobca v 1. rade na tieto správy žalovanej žiadnym spôsobom nereagoval, avšak žalovaná aj napriek tomu v svojom konaní pokračovala a posielala žalobcovi v 1. rade ďalšie SMS správy. Žalovaná obviňovala žalobcu v 1. rade, že on sa jej vyhráža, pričom ona sama pokračovala vo vyhrážkach. Okrem vyhrážania žalovaná v uvedených SMS správach žalobcom aj nadávala. Žalobcovia sú rodičmi dvoch maloletých detí a keďže vyhrážky a osočovanie žalovanej v posledných dňoch gradovali, žalobcovia sa začali obávať o svoju bezpečnosť a bezpečnosť ich maloletých detí. Uvedené skutočnosti viedli k tomu, že žalobcovia začali mať vážnu obavu o bezpečnosť ich rodiny a z tohto dôvodu žalobca v 1. rade dňa 10.05.2024 oznámil toto konanie žalovanej aj na polícii. Na polícii žalobca v 1. rade uviedol všetky podstatné skutočnosti, avšak nedisponuje žiadnou zápisnicou z tohto oznámenia. Žalobca v 1. rade disponuje iba Potvrdením o vykonaní oznámenia o priestupku. Uvedené konanie je vedené na ORPZ v Trnave, odbor poriadkovej polície pod č. ORPZ-TT-OPP3-2024/009015 ako konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Z dôvodu, že žalovaná sa žalobcom vyhráža či už osobne alebo prostredníctvom správ, že bude žalobcom v ich bydlisku a na pracovisku „robiť hanbu“ a vykrikovať, žalobcovia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhajú toho, aby bola žalovanej uložená povinnosť nevstupovať do bydliska žalobcov, ako aj nevstupovať na pracovisko žalobcu v 1. rade a nevstupovať na pracovisko žalobcu v 2. rade. Keďže v poslednom období sa žalovaná žalobcom vyhráža opakovane prostredníctvom SMS správ a opakovane ich kontaktuje proti ich vôli, žalobcovia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhajú toho, aby bola žalovanej uložená povinnosť písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktovať žalobcov. Nakoľko žalobcovia majú dôvodnú obavu vzhľadom na predchádzajúce správanie žalovanej, že žalovaná svoje vyhrážky naplní, žalobcovia sa tiež návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhajú toho, aby bola žalovanej uložená povinnosť nepribližovať sa k žalobcom na vzdialenosť nie kratšiu ako 50 metrov. Keďže situácia medzi žalobcami a žalovanou v súčasnosti dospela až do bodu, že žalobcovia sa obávajú o svoju bezpečnosť a bezpečnosť ich maloletých detí je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcami a žalovanou. Na základe všetkých uvedených skutočností je podľa žalobcov zrejmé, že v tomto prípade existuje odôvodnená potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcami a žalovanou a teda potreba vydania neodkladného opatrenia, ktorým sa má poskytnúť ochrana žalobcom a ich rodine. Žalobcovia majú za to, že táto úprava pomerov je nevyhnutná z dôvodu, že v opačnom prípade by mohlo dôjsť k ohrozeniu rodiny žalobcov a taktiež, že hodnoverne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a skutočnosť, že uložením požadovaného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáhajú. Nariadenie neodkladného opatrenia neobmedzí žalovanú neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, nakoľko toto neodkladné opatrenie slúži na ochranu rodiny žalobcov.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia priložili ako listinné dôkazy fotokópiu potvrdenia o oznámení priestupku proti občianskemu spolunažívaniu vykonané žalobcom v 1. rade voči žalovanej dňa 10.05.2024 na OR PZ v Trnave, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ v Trnave a snímky obrazovky z mobilného telefónu o elektronickej komunikácii.

4. Podľa § 324 ods. 1 až ods. 3 Civilného sporového konania (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje,

b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (2)

8. Podľa až 3 , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (2) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať. (3)

9. Podľa a , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)

10. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

11. V danom prípade súd konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako o návrhu podanom pred začatí konania vo veci samej, keďže z návrhu vyplýva, že konanie vo veci samej doposiaľ začaté nebolo.

12. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v . Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. v výslovne neukladá žalobcovi povinnosť označiť dôkazy vo vzťahu k jeho vlastným skutkovým tvrdeniam, táto povinnosť mu však vyplýva z ustanovenia , v rámci všeobecných náležitostí návrhu. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení majú listinné dôkazné prostriedky osobitný význam, nakoľko súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán sporu. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia má dokazovanie povahu osvedčovania. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí žalobca osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe právneho posúdenia nárok javí ako nedôvodný. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie

skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na žalobcovi a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

13. V zmysle SR je zákonom, ktorým sa akoby ,,premietlo“ právo na súdnu ochranu do všeobecne záväzného právneho predpisu a súčasne sa pri uplatňovaní tohto práva postupuje podľa menovaného predpisu. Ide teda o taký procesný inštitút, ktorým sa má poskytnúť dočasná ochrana strane sporu/navrhovateľovi neodkladného opatrenia a má sa zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia; vytvorí sa stav, ktorý by mal umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Neodkladné opatrenie môže mať charakter trvalej úpravy pomerov strán alebo dočasného opatrenia súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom strán dovtedy, kým títo nepodajú žalobu vo veci samej, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu. Preventívno-výchovné pôsobenie neodkladného opatrenia je zamerané na usmerňovanie subjektov, aby zachovávali a plnili práva či povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona a iných právnych skutočností. Procesná prevencia je zameraná na to, aby sa predchádzalo riešeniu rozporov v konaní sporovom, teda aby sa zabezpečila ochrana tých práv a záujmov, ktoré by mohli byť v budúcnosti ohrozené. Inštitút neodkladných opatrení má teda pertraktovať do popredia rýchle a pružné riešenie situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase (v dôsledku absencie aktívnej ingerencie súdu) by mohlo dôjsť k ťažko odvrátiteľnému stavu. Na druhej strane, je zrejmé, že je nutné vymedziť predpoklady jeho nariadenia, aby nedochádzalo k neprimeranému a nenapraviteľnému zásahu zas do práv žalovaného alebo tretej osoby, a tým k vytvoreniu ťažko obnoviteľného predchádzajúceho stavu.

14. Obsahom neodkladných opatrení v zmysle až písm. h) je upraviť zdržanie sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje listinnými dôkazmi, lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod.

15. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie podľa a zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť podľa , ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita žalobcov mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musia žalobcovia pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť.

16. V predmetnom spore, pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd vychádzal z obsahu návrhu a z predložených listinných dôkazov, pričom hodnotil relevantné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia najmä z hľadiska konkrétneho posúdenia pravdepodobnosti nároku žalobcov, ako aj existencie bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobcovia sa návrhom domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým má súd uložiť žalovanej povinnosť nevstupovať do bydliska žalobcov a na pracoviská žalobcov, povinnosť písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktovať žalobcov a povinnosť nepribližovať sa k žalobcom na vzdialenosť nie kratšiu ako 50 metrov. Na osvedčenie svojho nároku žalobcovia predložili listinné dôkazy - fotokópiu potvrdenia o oznámení priestupku proti občianskemu spolunažívaniu vykonané žalobcom v 1. rade voči žalovanej dňa 10.05.2024 na OR PZ v Trnave, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ v Trnave a snímky obrazovky z mobilného telefónu o elektronickej komunikácii.

17. Nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnené len vtedy, ak právne vzťahy medzi stranami vyžadujú bezodkladnú, naliehavú úpravu. Naliehavosť znamená, že sa vylučuje pôsobenie neodkladného opatrenia pred jeho nariadením do minulosti a vychádza len zo stavu, ktorý je tu v

čase rozhodovania súdu o návrhu na neodkladné opatrenie. Oboznámením sa skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, uvedenými žalobcami, ako aj s listinnými dôkazmi priloženými k návrhu, súd dospel k záveru, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný. Žalobcovia neosvedčili potrebu okamžitej úpravy pomerov medzi stranami a žiadne z tvrdení žalobcov nenasvedčuje tomu, že je tu pretrvávajúca obava a konkrétne konanie žalovanej, ktoré je potrebné korigovať neodkladným opatrením. Je povinnosťou žalobcov uviesť a opísať skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému a má poskytnúť ochrana. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno zaťažuje žalobcov. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalobcovia dostatočne neosvedčili danosť ich nároku, teda skutočnosti o potrebe naliehavosti i primeranosti žiadaného neodkladného opatrenia tak, že je potrebný bezprostredný zásah súdu, ktorým sa upravia pomery strán.

18. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Po preskúmaní vyššie opísaných listín predložených žalobcami nemožno jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že obom žalobcom je potrebné poskytnúť bezodkladnú ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, keďže z príloh k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je zrejmé, kedy boli žalobcovia opakovane kontaktovaní žalovanou. Žalobcovia predložili snímky z mobilného telefónu, z ktorých však nevyplýva kedy boli žalobcovia žalovanou kontaktovaní, avšak je zjavné, že v danom prípade išlo iba o jeden deň, kedy boli žalobcovia kontaktovaní žalovanou prostredníctvom textových správ. Vzhľadom na uvedené, hoci vulgárne vyjadrenia a vyhrážky žalovanej v predloženej komunikácii boli žalobcom adresované, nie je v konaní osvedčená naliehavosť a bezodkladná potreba úpravy pomerov medzi žalobcami a žalovanou. Súd konštatuje, že na to, aby adresáta nekontaktovala určitá osoba prostredníctvom elektronických zariadení, netreba hneď rozhodnutie súdu, ale napr. stačí svojpomocne vylúčiť takúto osobu z komunikácie blokovaním jej telefónneho čísla. Žalobcovia síce osvedčili negatívne, napäté a ľudsky náročné vzťahy, avšak na základe tejto jednodňovej komunikácie nepochybne nemožno vyvodiť záver o atakovaní žalobcov žalovanou, ani nemožno uzavrieť, že by ňou žalovaná ohrozovala telesnú a duševnú integritu žalobcov. Vzhľadom na uvedené súd má za to, že žalobcovia neosvedčili, že by bolo do ich osobnostných práv v súčasnosti zasahované prostredníctvom textových správ do takej miery a v takej intenzite, aby bol daný dôvod na obmedzenie práv žalovanej v tomto smere.

19. Žalobcovia sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhali aj uloženia zákazu priblíženia na vzdialenosť nie kratšiu ako 50 metrov podľa . Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa musia žalobcovia relevantným spôsobom osvedčiť, že zakázaným správaním žalovanej by telesná alebo duševná integrita žalobcov mohla byť ohrozená. Predpokladom vydania takéhoto neodkladného opatrenia je osvedčenie, že je daný nárok žalobcov, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vzhľadom na okolnosti prípadu je tu nebezpečenstvo ujmy, ak sa konkrétnej osobe, ktorá je podozrivá z násilia voči ním nezakáže priblíženie sa k ním. Z kópie potvrdenia Obvodného oddelenia Policajného zboru v Trnave zo dňa 10.05.2024 mal súd za osvedčené, že žalobca v 1. rade podal oznámenie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa , zákona o priestupkoch zo strany žalovanej, ale toto oznámenie (ani ostatné predložené dôkazy) žiadnym spôsobom neosvedčujú ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity žalobcov. Žalobcovia v danom prípade nepreukázali, že by ich žalovaná napadla alebo iným spôsobom ohrozovala, preto riadne neosvedčili svoje presvedčenie, že nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsahom je zákaz priblíženia sa žalovanej na vzdialenosť nie kratšiu ako 50 metrov, je v súčasnosti potrebné a opodstatnené.

20. Vychádzajúc zo základných zásad civilného sporového konania, povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno pri rozhodovaní aj o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia patrí strane sporu - žalobcom. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Ako už súd uviedol vyššie, žalobcovia dostatočne neosvedčili splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, neosvedčili nárok, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana

a ani naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Keďže súd nemá osvedčené, že v čase podania návrhu, či rozhodovania súdu, existuje také násilne či ohrozujúce správanie, ktoré odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia, bolo potrebné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietnuť. Súd je toho názoru, že žalobcovia hodnoverne neosvedčili naliehavosť a okamžitú potrebu úpravy pomerov medzi nimi a žalovanou, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

21. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Podľa bol žalovanej priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, avšak vzhľadom k tomu, že žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.