Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-46-2014.pdf
PDF · 128.03 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/46/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci žalobkyne 1) B. C., C. S., S.. A. XXX/XX, štátne občianstvo Slovenská republika, 2) Z. C., C. S. - Z., F. XXXX/X, štátne občianstvo Slovenská republika, práv. zast. Z.. F. Q., B. K. K. S.Š., F. XXXX/XX, proti žalovanému M. U. L., K..Q..X.., K. K. Z. XX, R., P.: XX XXX XXX, práv. zast. Z.. P. S., B. E. K. &. S., K. K. H. N. XX, C., v konaní o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou s prísl., takto
rozhodol:
Žalobu žalobkyne v 1./rade z a m i e t a .
Konanie vo vzťahu k žalobcovi v 2./rade z a s t a v u j e .
Žalovaný má právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobcovia B. C. B. Z. C. sa žalobou doručenou súdu dňa 4.3.2014 proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a.s. Bratislava domáhali, aby uložil povinnosť žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva podľa zmluvy zo dňa 11.1.2008 dobrovoľnou dražbou k rodinnému domu súpisné číslo 626 vo vlastníctve žalovaných a k pozemku, všetko zapísané na LV č. X.XXX E.. Ú.. K. S. R.. Žalobu v písomnom podaní odôvodnili tým, že dňa 11.1.2008 uzavreli so žalovaným zmluvu o poskytnutí flexihypotéky na sumu 406.000,- Sk (13.476,73 eur) s lehotou splatnosti 16 rokov. Na zabezpečenie úveru bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam a to rodinnému domu súpisné číslo 626 zapísanému na LV č. XXXX E.. Ú.. K. S. R. a k pozemku zastavené plochy a nádvoria. Sú znepokojení, že výkon záložného práva sa má vykonať bez sudcu na pohľadávku, ktorej časť predstavuje plnenie z neprijateľných podmienok (poplatok za vedenie úverového účtu a ostatné poplatky na strane II. zmluvy). Úroky z omeškania odporujú § 517 ods. 2 OZ. Nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby záložca bol zbavený svojho majetku, ktorý je preňho dôležitý, ak existuje vhodnejšie riešenie, ktoré je súladné s princípom proporcionality a zabezpečuje uspokojenie veriteľa (vec Stankova proti SR, rozsudok ESĽP). Slovenský právny poriadok dovoľuje vykonať záložné práva bez schválenia súdu alebo iného nezávislého tribunálu. Či sa siahne na majetok spotrebiteľov v miliónových hodnotách, o tom rozhoduje živnostník ako veriteľ a ďalší živnostník ako dražobník. Teda nie súd, ale živnostníci rozhodujú, či sa postihnú miliónové hodnoty spotrebiteľov vrátane najdôležitejších vecí spojených s bývaním. Táto právna úprava odporuje princípom práva Európskej Únie. Toto tvrdenie potvrdzuje judikatúra Ústavného súdu Českej republiky nálezmi II. ÚS 2164/10, III. ÚS 384/2008. V dražobnej praxi je udržateľná jedine taká interpretácia a aplikácia zákona o dobrovoľných dražbách, ktorá vychádza z dôsledného rešpektovania a ochrany ústavných práv a právom chránených záujmov osôb zúčastnených na dražobnom procese a to pri zachovaní najmä ústavného princípu primeranosti (článok I. ods. 1 Ústavy SR). Inštitút dobrovoľnej dražby vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa článku 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa článku 19 Ústavy, ako je tomu v prejednávanej veci, a to bez
akejkoľvek preventívnej ingerencie súdnej moci. Záložca je takto počas celého trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky plní na účely výkonu záložného práva funkciu „exekučného titulu“. Je otázne, či takáto konštrukcia neodporuje základným súkromno právnym zásadám. Vlastníckemu právu je takto nadradené iné vecné právo vykonávané bez verifikácie, oprávnenosti a dôvodnosti jeho výkonu zmocneným orgánom štátnej moci. Líniu ingerencie súdnej moci pri nútenom výkone súkromného práva podporuje aj ustálená judikatúra ESĽP ( sťažnosť 47148/99). V ďalšom poukázal na nález Ústavné súdu ČR zn. PL ÚS 47/04, ktorým Ústavný súd zrušil ust. § 36 ods. 2 českého zákona o verejných dražbách z dôvodu, že umožňoval nútená dražbu majetku bez toho, aby pohľadávka bola priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo iným kvalifikovaným aktom poskytujúcim záruku vierohodnosti a kontrolovateľnosti. Poukázal na ďalší nález Ústavného súdu ČR II. ÚS 2164/10, podľa ktorého zmluvná autonómia a jej ochrana nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné právo jednotlivca alebo ústavný princíp, či iný ústavný chránený verejný záujem, ktoré sú spôsobilé zmluvnú autonómiu proporcionálne obmedziť. Veriteľ má možnosť využiť iný eurokonformný spôsobom výkonu záložného práva. podľa tretej časti OSP a následnej exekúcie, v ktorej však platí princíp ochrany povinného na rozdiel od bezmocnosti, ak výkon záložného práva vykonávajú podnikatelia. Tým príde o jediné obydlie. Pritom by nebol problém súhlasiť s výkonom záložného práva, ak by sa nevykonávalo na uspokojenie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Ide o nesúlad vnútroštátnej právnej úpravy s právom Európskej Únie bez judikovania výšky pohľadávky zo strany nestranného súdu vykonať záložné právo. Poukázal tiež na rozsudok súdneho dvora EÚ č. C 618/2010 judikujúceho rozpor španielskej zákonnej úpravy o platobných rozkazoch s právom EÚ pre nedostatok súdnej kontroly, resp. žiadnej súdnej kontroly s plnením z neprijateľných podmienok bez posúdenia veci súdom. Slovenská právna úprava výkonu záložného práva odporuje ústave a spotrebiteľskému právu EÚ.Na preukázanie svojich tvrdení predložil zmluvu o flexihypotéke, návrh na vklad záložného práva a výzvu na umožnenie vykonania ohliadky. Na pojednávaní dňa 26.3.2015 žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu vzniesli námietku premlčania s odôvodnením, že výzva na predčasné splatenie úveru bola žalobcom doručená dňa 17.12.2010. Z uvedeného dôvodu je premlčaná tak pohľadávka ako aj záložné právo. Nie je preto možné právo vymáhať ani realizovať žiadne úkony smerujúce k vynúteniu pohľadávky. Žalobkyňa v 1./rade vo svojej výpovedi uviedla, že jej manžel K. C. B. Š. Z. C. mali záujem získať finančné prostriedky a pretože manžel nespĺňal podmienky pre priznanie úveru, úverovú zmluvu na 400.000,- Sk podpísali žalobcovia . Peniaze si rozdelili na polovicu. Sama nemá vedomosť, ako bola pôžička splácaná, s finančnými prostriedkami nedisponovala. S bankou jednala iba v súvislosti s podpísaním zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorej je spoluvlastníčkou. Potvrdila, že v banke bola, všetko bolo pripravené a sama iba zmluvu podpísala. Nemala informáciu, ako je úver splácaný. V spornej nehnuteľnosti býva spolu s manželom a deťmi. Je nezamestnaná rovnako ako manžel. Spolu s nimi býva plnoletý syn. Inú nehnuteľnosť na bývanie nemá. Žalobca v 2./rade uviedol, že v roku 2008 spolu s bratom potreboval peniaze na splácanie svojich dlhov, k čomu sa rozhodli zobrať pôžičku. Ešte predtým sa dohodli, že časť svojej nehnuteľnosti prepíše na neho. Vedel o tom, že úver bude zaručený nehnuteľnosťou. Úver sa splácal asi dva roky a následne, pretože prišli o prácu, úver prestali platiť. Do roku 2014 mu boli doručované písomnosti bankou a raz ho navštívil exekútor, ktorého poverila banka. Sám býva v mestskej časti v Matejovce v synovom dome. Na pojednávaní poukázali na ďalší nález Ústavného súdu ČR 643/2004, ktorý sa zaoberal otázkou uplatnenia námietky premlčania a rozpor s dobrými mravmi, s odkazom na ktorý žalobcovia nie sú tí, ktorí by mali ovplyvňovať plynutie premlčacej doby. Ďalej poukázali na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24.9. 2014, ktorý v odôvodnení konštatuje, že následná obrana žalobcu proti výkonu záložného práva je podstatne sťažená a obmedzená iba na domáhanie sa neplatnosti výkonu dobrovoľnej dražby. Pretože zmluva o poskytnutí flexihypotéky neobsahuje žiadne potrebné údaje ohľadne tohto úveru a príloha nie je zmluvnými stranami podpísaná, podľa ich konštatovania nedošlo k platnému uzatvoreniu práva na odplatu podľa § 497 a nasl. ObZ. Na pojednávaní dňa 19.9.2016 upresnil žalobný petit tak, že podiel žalobcu v 2./rade bude zo žalobného petitu vzhľadom k jeho smrti vypustený a podiel žalobkyne na vlastníctve nehnuteľnosti bude v pomere 1/1.
2.Podaním zo dňa 26.10.2005 žalovaný požiadal o pripustenie zmeny v osobe účastníka konania na strane žalovaného s poukazom na uzavretú zmluvu o postúpení pohľadávok. Súd uznesením zo dňa 10.11.2015 pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho účastníka na strane žalovaného vstúpil nový žalovaný.
3.Pôvodný žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania. Poukázal na to, že na základe zmluvy bol žalobcom poskytnutý hypotekárny úver vo výške 406.000,- Sk, ktorý bol zabezpečený záložným právom zriadeným podľa záložnej zmluvy. Povinnosťou žalobcov bolo poskytnuté finančné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Do omeškania so splácaním úveru sa žalobcovia prvýkrát dostali v mesiaci január 2009 a v omeškaní so splácaním úveru boli aj v roku 2010. V mesiaci september 2010 sa dostali do omeškania so splatením 6 splátok. Dňa 14.12.2010 boli žalobcovia vyzvaní na predčasné splatenie zostatku úveru. Posledná úhrada pri predmetnom záväzku je evidovaná v mesiaci december 2010. O ústretovosti žalovaného svedčí to, že proces od prvého omeškania žalobcu do oznámenia o začatí výkonu záložného práva trval 4 a pol roka. Zmluva o zriadení záložného práva nie je v rozpore so zákonom, ani sa neprieči platnej právnej úprave. Úvahy žalobcu o tom, že zákonom stanovené a predvídané možné spôsoby výkonu záložného práva sú v rozpore s Ústavou, európskymi predpismi spotrebiteľa či dobrými mravmi nemajú právny základ. V tejto otázke zaujal stanovisko generálny advokát súdneho dvora EÚ vo veci konania o „Slovenskej prejudiciálnej otázke sp. zn. C 482/12 vo veci Macínsky c/a Macínska. V tomto stanovisku je uvedené, že v smernici Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nie je v súvislosti so záložným právom uvedené nič, čo je možno povedať, že by upravovalo výkon záložných práv vrátane záložných práv voči spotrebiteľom. Stanovenie takých pravidiel spadá výlučne do právomoci členských štátov, ktoré sú povinné dodržiavať zásady ekvivalencie a efektivity v rámci spotrebiteľskej ochrany. V prípade konaní o výkone rozhodnutí proti spotrebiteľom vo forme verejných dražieb musia byť vo vnútroštátnom procesnom práve poskytnuté určité záruky, aby bola chránená slabšia strana vzťahu, ktorým je spotrebiteľ. Dané je podľa názoru osobitne dôležité v prípade mimosúdnych konaní , napríklad o výkon záložného práva. Je v zásade legitímne požadovať, aby veritelia mali ľahký prístup k spravodlivosti a konania prebiehali rýchlo. Generálny advokát navrhol, aby súd ak pripustí opodstatnenosť prejudiciálnej otázky, že smernica 93/13 nebráni takému konaniu , ako je sporné konanie a vyhlási prejudiciálnu otázku položenú Okresným súdom Prešov za neprípustnú. Právna úprava záložného práva v Slovenskej republike nie je preto v rozpore s Európskym právom na ochranu spotrebiteľa a zmluva o zriadení záložného práva vychádza zo znení OZ. Ďalej sa vyjadril k účtovaným poplatkom, ktoré sú uvedené priamo v úverovej zmluve a s ktorými boli žalobcovia oboznámení. Poplatky sú súčasťou ceny za dojednaný úver a nie je možné ich posudzovať izolovane. Na základe aktuálnej zmeny legislatívy od jej účinnosti žalovaný zákaz dojednávania predmetných poplatkov bez ďalšieho rešpektuje, čo však nemá retroaktívne účinky a platí od 9.6.2013. Žalobu pokladá za špekulatívnu s cieľom vyhnúť sa svojim povinnostiam. Na pojednávaní uviedol, že s poukazom na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci Z. E. S. K., vnútroštátna právna úprava nie je v rozpore s rozhodným právom EÚ. Spotrebiteľ má minimálne tri inštitúty vnútroštátneho práva, ktorým sa môže brániť výkonu záložného práva v rámci dobrovoľnej dražby. Pretože žalobcovia tri roky plnili svoju povinnosť, je diskutabilné spochybňovať vedomosť žalobcov o daných podmienkach poskytnutého úveru. Vznesenie námietky premlčania pokladal za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pretože pokiaľ sa žalobcovia najprv domáhali zdržania sa výkonu záložného práva a následne po určitej dobe vzniesli námietku premlčania, v podstate znemožnili žalovanému uspokojenie svojej pohľadávky.
4.Nový žalovaný v písomnom podaní zo dňa 28.7.2016 rovnako žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že argumentácia žalobcov je nesprávna, právne neudržateľná a celkom zjavne tendenčne jednostranná. Žalobcovia, ktorí sami spôsobili neprávo značného rozsahu, sa domáhajú ochrany svojich práv, ktoré sú síce nepochybne významné, avšak nie sú absolútne v zmysle ich neobmedziteľnosti zákonom. Podľa Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje a nemožno ho zneužívať na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Žalobcovia v dôsledku nesplnenia si svojej zmluvnej povinnosti sú povinní strpieť výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou, možnosť ktorého vyplýva zo zmluvy o zriadení záložného práva. Žalobcovia sú povinní strpieť prevod vlastníckeho práva dobrovoľnou dražbou na vydražiteľa, samozrejme za primeranú peňažnú náhradu, ktorá sa musí žalobcom vyplatiť. Tým nedochádza ku kráteniu majetkových práv žalobcov ako predchádzajúcich spoluvlastníkov predmetu dražby, ale iba k transformácii majetkových hodnôt. Poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR II. ÚS 8/97 a najmä na uznesenie Pléna Ústavného súdu 23/2014. V prípade výkonu dobrovoľnej dražby, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, ak je táto navyše bytom, zákonodarca na dražobný proces kladie viaceré podmienky idúce nad rámec bežných dražieb a smerujú k vyššej ochrane dlžníkov najmä v súvislosti s tým, že sa týka aj ich bývania. Práve tieto ustanovenia urobili z dražby inštitút súladný s princípmi právneho štátu, cieľom ktorých je dosiahnuť rýchlu a účinnú ochranu veriteľov a zároveň zabezpečiť vysokú mieru ochrany dlžníka. Z dražobného výťažku bývalý vlastník môže opätovne vyriešiť otázku svojho bývania a to ak nie kúpou vlastného bytu, tak vo forme nájmu alebo
podnájmu. Pri aplikácii ustanovení o výkone záložného práva je vylúčená súčasná aplikácia ustanovenia § 3 OZ. Výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby nie je v rozpore s právom Európskej Únie, k čomu odkázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ C 92/11 a C 34/13.
5.Na záver poukázal na to, že v zmysle ustanovení OZ je možné uplatniť záložné právo aj na pohľadávku, ktorá je už premlčaná.
6.Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi strán, vypočutím žalobkyne v 1./rade, oboznámením listinných dôkazov a to zmluvy o poskytnutí flexihypotéky, zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, výzvy na umožnenie vykonania ohliadky, výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru, výpisu z úverového účtu, oznámenia o úmrtí, uznesenia OS Poprad zo dňa 9.5.2016, výpisu z LV č. XXXX, M. T. zistil nasledovný skutkový stav:
7.Dňa 11.1.2008 uzavrela VÚ. C., B..K.. K. B. C. B. Z. C. zmluvu o poskytnutí flexihypotéky pod č. XXX/XXXXXX/XX - XXX/XXX , podľa ktorej na základe zmluvy sa banka zaväzuje dlžníkovi poskytnúť peňažné prostriedky do výšky a v mene podľa článku 3 a dlžník sa zaväzuje peňažné prostriedky z úveru na dohodnutý účel vrátiť a zaplatiť úroky a plniť riadne a včas ďalšie povinnosti. Podľa prílohy zmluvy výška úveru predstavovala sumu 406.000,- Sk, dohodnutá odmena 5,74 % ročne. Prílohou zmluvy sú všeobecné úverové podmienky. Dňa 11.1.2008 uzavrela VÚB banka, a.s. a K. C. B. B. C. ako záložcovia zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX E.. Ú.. K. S. R. vo vlastníctve záložcov K. C. B. B. C.G. na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy o poskytnutí flexihypotéky registrovanej pod č. XXX/XXXXXX/XX - XXX/XXX. Zmluvou bola okrem pohľadávok z úverovej zmluvy zabezpečená aj pohľadávka, ktorá v budúcnosti vznikne záložnému veriteľovi voči dlžníkovi z titulu poskytnutia ďalšieho akéhokoľvek úveru, poskytnutia peňažných prostriedkov ako úveru v akejkoľvek forme za podmienky, že ako najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa zabezpečujú pohľadávky podľa tohto článku, sa určuje výška 700.000,- Sk. Záložnú zmluvu podpísali ako záložcovia Stanislav C., B. C. a ako dlžníci Z. C. a B. C.. Podľa článku 8 bod 1 záložca bez výhrad súhlasí s tým, že v prípade ,ak nesplní svoje záväzky voči záložnému veriteľovi ani po predchádzajúcom písomnom upozornení o realizácii záložného práva resp. uvedené nesplní dlžník, je záložný veriteľ v súlade s § 151j ods.1 OZ oprávnený uspokojiť sa pri výkone záložného práva spôsobom určeným v tejto zmluve, alebo predajom zálohu na dražbe podľa zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách alebo podľa osobitných zákonov a i. Listom zo dňa 14.12.2010 VÚB banka, a.s. vyzvala Z. C. B. B. C.Ú. na vrátenie celého zostatku úveru vyčísleného vrátane príslušenstva v celkovej sume 12.737,28 eur z dôvodu zosplatnenia úveru. Podľa výpisov z účtu banky dňa 15.1.2008 bola na účet Z. C. poukázaná suma 6.000,- Sk ako úhrada a 400.000,- Sk ako čerpanie úveru. Podľa ďalších výpisov z účtu v období od 18.4.2008 do 31.12.2010 boli na úhradu úveru nepravidelne poukazované splátky úveru. Listom zo dňa 15.1.2014 spoločnosť Platiť sa oplatí vyzvala žalobkyňu v 1./rade na umožnenie vykonania ohliadky a ohodnotenie predmetu dražby s odkazom na ust. § 12 ods.1 Zákona o dobrovoľných dražbách. Podľa výpisu z LV č. XXXX T.o dňa 9.12.2015 žalobkyňa v 1./rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, a to rodinného domu súpisné č. 626 a pozemku parc. č. 106/2. V časti ťarchy je poznamenané záložné právo VUB a.s. z titulu zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Dňa 19.8.2015 uzavrel Z. C. B. M. K. B. C. ako obdarovanou darovaciu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľností zapísané na LV č. XXXX E.. Ú.. K. S. R. a to rodinný dom súpisné č. 626 a pozemok parc. č. 106/2. Mesto Poprad súdu dňa 17.2.2016 oznámilo, že žalobca v 2./rade Z. C. dňa 13.2.2016 zomrel. Podľa uznesenia súdu sp. zn. XXD XX/XXXX T. dňa 9.5.2016 dedičské konanie po poručiteľovi bolo zastavené pre nemajetnosť.
Podľa Čl.19 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
Podľa Čl.20 ods. 1,3, Ústavy SR (1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. (3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
Podľa Čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky
(1) Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. (2) Ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný. Podľa Čl. 145 Ústavy Slovenskej republiky Podľa § 52 O.z. (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 O.z.
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
(3) V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 497 Ob.z., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Ob. z., za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 Ob.z.
(1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
(2) Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
Podľa § 504 Ob. z., dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Ob. z., ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z., dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 eur.
Podľa § 7 zákona č. 527/2002 Z.z. (1) Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. 9) (2) Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3). (3) Ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, je navrhovateľ dražby povinný predložiť dražobníkovi list vlastníctva nie starší ako tri mesiace. (4) Navrhovateľ dražby je povinný označiť osoby, ktoré majú predkupné právo k predmetu dražby alebo ktoré majú spoluvlastnícky podiel k predmetu dražby.
Podľa § 21 zákona č. 527/2002 Z.z.
(1) O zmarení dražby vyrozumie dražobník bez zbytočného odkladu osoby uvedené v § 17 ods. 5. Oznámenie o zmarení dražby uverejní dražobník bez zbytočného odkladu obdobným spôsobom ako oznámenie o dražbe. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v registri dražieb a v Obchodnom vestníku podľa § 17 ods. 3, dražobník tam bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o zmarení dražby.
(2) V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
(3) Osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku 2, je povinná oznámiť príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania.
(4) Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.
(5) Ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu. Podľa § 151j O.z. (1) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
(2) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Podľa § 151m O.z. (1) Predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv.
Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
Podľa § 63 ods. 2,3, Exekučného poriadku (2) Ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje 2 000 eur (ďalej len "drobné exekúcie"), nemožno exekúciu vykonať predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného predpisu; právo zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť tým nie je dotknuté. Za drobnú exekúciu sa nepovažuje exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom.
(3) Exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný prihlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa odseku 2, možno vykonať výnimočne na základe schválenia súdu, ak sú voči povinnému vedené viaceré exekúcie, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky prevyšujúce v súhrne 2 000 eur a exekútor preukáže, že peňažná pohľadávka nemôže byť vymožená iným spôsobom. Návrh na schválenie predaja nehnuteľnosti podľa prvej vety môže podať exekútor, ktorý ako prvý v poradí na nehnuteľnosti zriadil exekučné záložné právo a na základe jeho písomného súhlasu aj exekútor, ktorého exekučné záložné právo bolo zriadené neskôr.
9.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že žaloba nie je dôvodná. Predmetom konania je uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva na uspokojenie svojej pohľadávky, ktorej časť má predstavovať plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok/ poplatky za vedenie účtu, ostatné poplatky, nezákonný úrok z omeškania/ podľa zmluvy zo dňa 11.1. 2008 o zriadení záložného práva dobrovoľnou dražbou k rodinnému domu vo vlastníctve žalobkyne bez ingerencie sudcu z dôvodu rozporu vnútroštátnej úpravy s Ústavou SR a spotrebiteľským právom EU. V priebehu konania žalobca rozšíril svoje dôvody s tým, že vznesením námietky premlčania pohľadávku nie je možné vymáhať a rovnako nie je možné realizovať žiadne úkony smerujúce k vynúteniu pohľadávky. Premlčanou je pohľadávka aj záložné právo. V konečnom dôsledku pokladá samotnú zmluvu o úvere za neplatnú pre svoju neurčitosť, pretože zmluva odkazuje na prílohu pomenovanú základné podmienky úveru, v ktorej sú špecifikované všetky náležitosti zmluvy, na ktoré sa mali strany zaviazať, ale táto listina podpísaná nie je. Záložná zmluva je preto ako zmluva akcesorická rovnako neplatná. Súd konštatuje, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá vychádzajúc z jej obsahu je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú sa vzťahujú všeobecné ustanovenia § 52 a nasl. OZ, avšak nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Jedná sa o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka. Spolu so zmluvou o úvere bola uzavretá tiež zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť. Dôvody uvádzané žalobcom pre vyhovenie žaloby súd neuznal dôvodnými. Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, najmä uznesenia Pléna Ústavného súdu č. 23/2014 zo dňa 24.9.2014 ako aj judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, na ktoré odkazuje žalovaný, nie je možné konštatovať, aby samotný zákon o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Zb. v znení platnom v čase vyhlásenia rozhodnutia bol v rozpore s Ústavou SR, medzinárodnými zmluvami, resp. právom Európskej Únie upravujúcim ochranu spotrebiteľa. O tom svedčia aj platné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce práva k cudzím veciam, medzi inými aj záložné právo, ktoré v v zákone upravených prípadoch odkazujú na zákon o dobrovoľných dražbách. . Nie je preto dôvod vylúčiť práve žalovaného , ani s poukazom na ust. § 3 O.z. z možnosti začať výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne na uspokojenie svojej pohľadávky. Ústavný súd v odôvodení uznesenia Pléna č. 23/2014, ktorým bol odmietnutý návrh Okresného súdu Pezinok na vyslovenie nesúladu § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách s ústavou, konštatuje síce určité riziká súvisiace s uplatňovaním dobrovoľnej dražby, poukazuje ne nevyváženosť práv záložcu a záložného veriteľa, avšak nedeklaruje rozpor zákona s Ústavou. Vychádza z toho, že všeobecný súd je povinný vykladať právnu úpravu tak, aby zabezpečila efektívne procesné záruky súdneho prieskumu predpokladov, procesu ako aj výsledku dobrovoľnej dražby. Je pritom úlohou všeobecných súdov, aby pri výklade a aplikovaní právnych predpisov vrátane právnej úpravy záložného práva a dobrovoľných dražieb pristupovali k takémuto výkladu, ktorý by bol ústavne konformný a ústretový k základným právam a slobodám. Záložného veriteľa
ustanovenia Občianskeho zákonníka oprávňujú domáhať sa výkonu záložného práva na dobrovoľnej dražbe. Súd sa v odôvodnení podrobne zaoberal ust. § 7 ods.2 Zákona o dobrovoľných dražbách, na ktorý poukazuje samotný žalobca s tým, že je úlohou všeobecného súdu, aby posúdil vplyv pravdivosti vyhlásenia veriteľa podľa § 7 ods.2 Zákona o dobrovoľných dražbách na samotnú platnosť dobrovoľnej dražby. Prijal závery týkajúce sa možnej kompenzácie sťaženia následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci a povinnosti zabezpečenia vyváženosti záujmu záložného veriteľa na speňažení majetku dlžníka a záujmu dlžníka na ponechaní si veci za účelom plnenia sociálnych potrieb ( v danom prípade zabezpečenie obydlia). Záujem veriteľa by nemal byť nadradený záujmu dlžníka vo väčšej miere ako je to v prípade právnej úpravy exekúcie. Následne zákonodarca prijal novelu zákona o dobrovoľných dražbách, ktorou sprísnil podmienky realizácie dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, obzvlášť nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie. Tým sa základné podmienky možnosti výkonu dražby nehnuteľnosti podľa zákona o dobrovoľných dražbách zrovnoprávnili s nútenou exekúciou. Ústavný súd zaujal stanovisko tiež k rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 6Co 131/2011, z ktorého navrhovateľ Okresný súd Pezinok vychádzal a zrejme dôvody ktorého obsahuje tiež samotná žaloba. Vyslovil, že dôvody rozhodnutí súdov nie sú protichodné, pretože aj Krajský súd vychádzal z možnej interpretácie zákona o dobrovoľných dražbách, ktorá zohľadňuje oprávnené záujmy záložcu a ochranu práva spotrebiteľa. Žalobca nepredložil také rozhodnutia medzinárodných súdov, ktoré by konštatovali rozpor vnútroštátnej úpravy so spotrebiteľským právom Európskej únie .
10.Súd neuznal dôvodnými prostriedky procesného útoku hmotnoprávnou námietkou zániku pohľadávky z dôvodu premlčania a z rovnakého dôvodu zániku záložného práva s odkazom na ust.§ 151j. ods. 2 O.z. Rovnako neuznal dôvodnými prostriedky procesného útoku v tvrdeniach neplatnosti samotnej úverovej zmluvy a tým aj zmluvy o zriadení záložného práva z dôvodu jej neurčitosti, prípadne konštatovania neprimeraných zmluvných podmienok. Žalobcovi boli poskytnuté finančné prostriedky a zmluva o zriadení záložného práva zabezpečuje danú pohľadávku . Je povinnosťou záložného veriteľa v prípade uplatnenia si výkonu záložného práva na dobrovoľnej dražbe preukázať aktívnu legitimáciu , rozhodujúce skutočnosti kladené zákonom pre vykonanie dobrovoľnej dražby a žalobca má dostatok prostriedkov právnej ochrany na obranu svojich práv v dobrovoľnej dražbe.
11.Súd konanie voči žalobcovi v 2./rade zastavil, pretože tento úmrtím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Dedičské konanie po menovanom bolo zastavené pre nemajetnosť. Je právo preto neprešlo na dedičov.
12.Súd v súlade s ust. § 255 CSP priznal žalovanému právo na náhradu trov konania ako plne úspešnej strane v konaní. O výške trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.