Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-4C/207/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Y. XXX, o zaplatenie 895,45 eura s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 895,45 eura v splátkach po 30eur mesačne s účinnosťou od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalobca má právo na náhradu trov konania vo výške 70%.

odôvodnenie:

l./ Žalobca sa podanou žalobou od žalovanej domáhal zaplatenia sumy 895,45 eura spolu s úrokom vo výške 28% ročne z dlžnej istiny z dôvodu, že so žalovanou uzatvoril dňa 13.06.2012 zmluvu č. 9145760001, na základe ktorej pre žalovanú zriadil a viedol účet, avšak žalovaná sa dostala na účte do nepovoleného prečerpania a dlh nevyrovnala a preto debetný zostatok z účtu bol dňa 24.03.2014 prevedený na vnútorný pohľadávkový účet banky.

2./ Žalovaná sa pojednávania nezúčastnila, pričom sa písomne ospravedlnila z dôvodu pracovného pobytu v zahraničí s tým, že je ochotná dlh splácať splátkami po 30 - 50 eur mesačne , keďže nemá pravidelný príjem a preto súd podľa § 180 rozhodol, že sa bude pojednávať v neprítomnosti žalovanej.

3./ Súd sa oboznámil s predloženými dokladmi, z ktorých zistil, že žalovaná dňa 13.06.2012 podpísala so žalobcom zmluvu o zriadení účtu, na základe ktorej jej bol zriadený účet č. 9145760001, pričom žalovaná sa dostala na účte do nepovoleného prečerpania, ktoré ku dňu 24.03.2014 predstavovalo sumu 1.124,50 eura a preto žalobca uvedený debetný zostatok previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet a následne žalovaná niekoľkými splátkami znížila debetný zostatok na sumu 895,45 eura ku dňu 27.10.2014.

Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa ods.3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods.4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy , a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 708 ods. 1 Obch.zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Podľa ods. 2, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 710 Obch.zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 499 Obch.zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 503 ods. 1 veta prvá ObZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Podľa ods. 3, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

4./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 895,45 eura spolu s úrokom vo výške 28 % ročne je dôvodná iba čiastočne. Je nesporné, že strany uzavreli zmluvu o zriadení účtu, na základe ktorej bol pre žalovanú zriadený účet, pričom žalovaná sa dostala na účte do nepovoleného prečerpania, ktoré ku dňu 24.03.2014 predstavovalo sumu 1.124,50 eura a po uhradení niekoľkých splátok sa debetný zostatok ku dňu 27.10.2014 znížil na sumu 895,45eura. Výška dlhu žalovanej teda nie je sporná, ale žalobca si okrem tejto pohľadávky uplatnil aj zaplatenie úroku vo výške 28 % ročne a to odo dňa nasledujúceho po prevedení debetného zostatku z účtu žalovanej na vnútorný pohľadávkový účet, pričom podľa názoru súdu uvedený postup je v rozpore s terajšou súdnou praxou, keď dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania v zmysle § 369 ObZ. Uvedený názor bol prezentovaný už v uznesení NS SR sp.zn. 4Obo/143/1998 a na tento poukázal aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení sp.zn. IV.ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012 s tým, že takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Pokiaľ teda žalobca pristúpil k prevedeniu debetného zostatku na svoj vnútorný pohľadávkový účet, keďže žalovaná prestala uhrádzať splátky debetného zostatku, tak tým došlo prakticky k jeho zosplatneniu, a potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru, resp. debetného zostatku. Tento výklad považoval aj ústavný súd za ústavne akceptovateľný. Súd taktiež poukazuje analogicky na ustanovenie § 16 ods. 1,2 a 5 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého v prípade predčasného splatenia spotrebiteľského úveru má veriteľ nárok na úrok a náklady len za časové obdobie do splatenia úveru, pričom v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru ide o úkon, ktorým sa prakticky zastavuje pre dlžníka možnosť ďalej uhrádzať úver po splátkach a mal by ho zaplatiť v hotovosti s tým, že pre veriteľa nastupuje možnosť domáhať sa úrokov z omeškania a teda pokiaľ by mal dlžník platiť ďalej úroky ako aj úroky z omeškania, tak by dochádzalo k jeho dvojnásobnému zaťaženiu a spôsobovalo by to značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi zmluvnými stranami. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 895,45 eura a to v splátkach po 30 eur mesačne tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku , keďže žalovaná požiadala o povolenie splátok v dôsledku svojej zlej finančnej situácie a vo zvyšku t.j. v časti úroku vo výške 28% ročne z vymáhanej pohľadávky súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 5./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods.2 tak, že žalobcovi s poukazom na § 255 ods. 2 priznal náhradu trov konania vo výške 70%, keďže obe strany mali vo veci iba čiastočný úspech a tento sa vzhľadom na povahu nároku nedá presne vyčísliť, avšak podľa názoru súdu úspech žalobcu v konaní predstavuje približne 70%. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany.

Podľa §-u 363 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.