Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_4C-16-2016.pdf
PDF · 127.4 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/16/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, pr. zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanému: B. S., trvale bytom X.. M. XXX/XX, W., pr. zast.: JUDr. Slavomír Firment, advokát, 17. novembra 14, Stará Ľubovňa v konaní o plnenie zo zmenky, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.3.2013 podanou na tlačive A -návrh na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu( ďalej len Nariadenie), domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 1 999 eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 5 860,14 eur od 30.10.2009 do 19.5.2011 a zo sumy 5 810,14 eur od 20.5.2011 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 5 860,14 eur od 2.2.2010 do 19.5.2011 a zo sumy 5 810,14 eur od 20.5.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3-tiny percenta zmenkovej sumy, teda 19,53 eur, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 3.11.2008 na zmenkovú sumu 5 860,14 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 30.10.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou, na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa, t.j. spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 50 eur a na úroky sumu 0 eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou bez protestu, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Žalobca žiadal, aby súd podľa článku 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanému do 3 dní povinnosť uhradiť žalovanú zmenkovú sumu s príslušenstvom. Žalobca nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie a k žalobe pripojil listinné dôkazy, a to výpis z obchodného registra a originál zmenky vystavenej žalovaným.
3. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu na tlačive C neakceptoval pohľadávku a namietol jej premlčanie. Ďalej uviedol, že išlo o spotrebiteľskú zmluvu a zmenka bola len obchádzaním spotrebiteľských zákonov. Úver bral ako spotrebiteľ na svoje súkromné účely - na rekonštrukciu stavby. Keď sprostredkovateľ zistil, že je živnostník, do zmluvy uviedol jeho IČO. K tejto skutočnosti navrhol vypočuť manželku.
4. Po skončení 2 konaní vedených Súdnym dvorom Európskej únie o predložených prejudiálnych otázkach, do skončenia ktorých bolo konanie v tomto prípade 2 krát prerušené, súd pokračoval ďalej v konaní.
5. Dňa 18.12.2015 bolo tunajšiemu súdu doručené čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom v časti zmenkového úroku 0,19 % denne, čím si žalobca uplatňuje nárok na zmenkový úrok iba v rozsahu 0,06 % denne. Súd uznesením č.k. 4C/7/2013-166 zo dňa 4.1.2016 zastavil konanie v časti týkajúcej sa zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne a v prevyšujúcej časti vylúčil vec na samostatné konanie, ktoré bolo zapísané pod sp. zn. 4C/16/2016.
6. Súd poučil strany konania o ich procesných právach a povinnostiach a vo veci nariadil pojednávanie na deň 6.9.2016, ktoré odročil na deň 14.10.2016.
7. Žalobca písomnými podaniami ospravedlnil svoju neúčasť na oboch pojednávaniach, pričom namietal procesný postup súdu, ktorým súd vytýčil pojednávanie, ako nesprávny. Uviedol, že konanie inicioval na základe čl. 4 Nariadenia a očakával, že súd v ňom bude pokračovať podľa neho. Poukázal na zásadu efektivity a hospodárnosti konania upravené v čl. 8 Nariadenia a na čl. 5 bod 1 Nariadenia, ktorý upravuje, kedy má súd vytýčiť pojednávanie. Podmienky na nariadenie pojednávanie podľa jeho názoru nie sú splnené a ak súd pojednávanie nariadil, mal povinnosť rozhodnúť o nariadení pojednávania formou uznesenia a toto uznesenie riadne odôvodniť.
8. K uvedeným námietkach súd považuje za potrebné uviesť, že rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť je súd povinný podľa článku 5 bodu 1 vety tretej a štvrtej v prípade odmietnutia žiadosti niektorej zo strán o nariadenie ústneho pojednávania, čo sa nevzťahuje na tento prípad. Súd poukazuje aj na čl. 19 Nariadenia. Nariadenie ako špeciálna procesná úprava má prednosť pred vnútroštátnou úpravou v tých veciach, ktoré upravuje; pokiaľ nariadenie niektoré procesné postupy neupravuje, konanie sa riadi vnútroštátny, procesným predpisom, t.j. Občianskym súdnym poriadkom, resp. od 1.7.2016 Civilným sporovým poriadkom. Vzhľadom na námietku žalovaného, že úver, ktorý zabezpečovala zmenka predložená žalobcom, mal spotrebiteľský charakter, súd považoval súd za vhodné a potrebné nariadiť pojednávanie.
9. Žalobca pred druhým pojednávaním reagujúc na vyjadrenie žalovaného na pojednávaní dňa 6.9.2016 zaslal zároveň vyjadrenie vo veci samej. Poukázal na povahu zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku zaplatiť majiteľovi určitú peňažnú čiastku. Uviedol, že disponuje len zmenkou podpísanou žalovaným. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkovoprávny vzťah. Predložená zmenka má všetky formálne a materiálne náležitosti v zmysle zákona č. 191/1950 Sb. Voči forme a obsahu zmenky neboli vznesené žiadne námietky. Žalobca nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je abstraktným záväzkom, ktorú nie je možné spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Ďalej poukázal na § 17 zákona č. 191/1950 Sb., z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nemôže vznášať kauzálne námietky a o to menej tak môže činiť sám súd. V tomto smere poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22.10.2008. Zároveň citoval rozsiahlu časť z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013 vydaného v skutkovo a právnej zhodnej veci. Svoje vyjadrenie uzavrel tým že v danom prípade ide o vzťah medzi podnikateľmi, nie medzi dodávateľom a spotrebiteľom, preto nie je možné aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa.
10. Žalovaný na pojednávaní dňa 6.9.2016 uviedol, že podľa neho ide o spotrebiteľský úver, pretože ho bral na súkromné účely. Keď pracovník spol. POHOTOVOSŤ s.r.o. zistil, že je živnostník, dal do zmluvy aj jeho IČO. Vzhľadom na dátum poslednej splatnosti úveru, t.j. 14.6.2009, namietal premlčanie. Spotrebiteľský úver by nemal byť zabezpečený zmenkou a ak áno, takáto zmenka by nemala byť platná. V zmluve o úvere chýba údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, preto by mal úver bezúročný a bez poplatkov. Navrhol preto žalobu zamietnuť.
11. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu, vykonal dokazovanie, a to zmenkou č. XXXXXXX, svedeckou výpoveďou manželky žalovaného, fotografiami predloženými právnym zástupcom žalobcu, ako aj obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3Er/331/2010 a zistil tento skutkový stav:
12. Dňa 3.11.2008 podpísal žalovaný zmenku na rad spol. POHOTOVOSŤ, s.r.o., v ktorej nebola vypísaná zmenková suma a dátum, od ktorého môže veriteľ požadovať zmenkový úrok, ktorý bol v zmenke predtlačený vo výške 0,25 % denne. Žalobcom predložená vyplnená zmenka obsahovala nasledujúce údaje: Označenie: jedná sa o zmenku Číslo zmluvy: XXXXXXX Meno, priezvisko, IČO a podpis vystaviteľa - žalovaného Miesto vystavenia: v Podolínci Dátum vystavenia: 3.11.2008 Zmenková suma: 176 542,58 Sk (čo v súčasnosti predstavuje 5 860,14 eur) Vyhlásenie vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu jednostosedemdesiatšesťtisícpäťstoštyridsaťdva 58 halierov a zmenkový úrok 0,25 % denne od 30. októbra 2009 Splatné: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava Doložka: „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“ Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu.
13. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3Er/331/2010, najmä z priloženej zmluvy o úvere, súd zistil, že predchodca žalobcu, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 100 000,-Sk na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 3.11.2008. Žalovaný ako dlžník sa zmluvne zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 53 600,- Sk, t.j. celkovo čiastku 153 600,-Sk v 6 mesačných splátkach po 25 600-Sk počnúc dňom 14.1.2009. V rovnaký deň podpísal žalovaný aj zmenku, ktorá po doplnení nevyplnených údajov bola vypísaná tak, ako je uvedená vyššie. V zmluve o úvere, ako aj v zmenke, bolo pri identifikácii žalovaného použité jeho IČO. Zároveň sa v zmluve o úvere nachádza predtlačené vyhlásenie dlžníka, že „finančné prostriedky sa poskytnuté na výkon“ a za týmto nasledujú 4 prázdne štvorčeky, pri ktorých je postupne uvedené „zamestnania“, „povolania“, „podnikania“ a „iný účel“, pričom bol zaškrtnutý štvorček „podnikania“. Pred podpismi na zmluve sa nachádza vyhlásenie dlžníka o tom, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, ako aj obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej len VPPU), ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k ním žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. V bode 17 VPPU je pritom upravená dohoda o vyplnení zmenky v nasledujúcom znení: „Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.“ Exekučné konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 3Er/331/2010 na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 02402/10 zo dňa 19.4.2010 bolo najskôr čiastočne zastavené v časti týkajúcej sa vymoženia zmenkového úroku vo výške 0,25% denne a následne bola žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietnutá a po právoplatnosti tohto uznesenia (zamietnutie žiadosti exekútora bolo potvrdené aj odvolacím súdom) bolo exekučné konanie zastavené v celom rozsahu.
14. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný
15. Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia, toto nariadenia sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000,- eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.
16. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.
17. Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.
18. Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo: a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky; b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.
19. Podľa čl. 7 ods. 2 Nariadenia, súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od uskutočnenia ústneho pojednávania, alebo po doručení všetkých potrebných informácii na vydanie rozsudku. Rozsudok sa doručí stranám v súlade s článkom 13.
20. Podľa článku 16 Nariadenia, trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke.
21. Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
22. Podľa čl. I § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. účinného od 23.12.2015, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.
23. Podľa čl. I § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. účinného od 23.12.2015, v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
24. Podľa čl. III § 3a zákona č. 191/1950 Sb. účinného od 23.12.2015, neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené v rozpore so zákazom použitia zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa osobitných predpisov.
25. Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach žalôb s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení: I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod číslom 93.
26. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 3.11.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
27. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 3.11.2008, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
28. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 3.11.2008, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
29. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 3.11.2008, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
30. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 3.11.2008, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
31. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 3.11.2008, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
32. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 3.11.2008, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
33. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 3.11.2008, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
34. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 3.11.2008, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
35. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 3.11.2008, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
36. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
37. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
38. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
39. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
40. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
41. Podľa § 4 ods. 2 g), h), i), j) a k) zákona 258/001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok.
42. Podľa § 4 ods. 3 zákona 258/001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
43. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
44. V prvom rade sa súd zaoberal zásadnou otázkou pre posúdenie nároku žalobcu, a to či zmluva o úvere, nároky z ktorej zabezpečovala zmenka predložená žalobcom, mala spotrebiteľský charakter. V danom prípade mal súd z tvrdení žalovaného, výsluchu jeho manželky a predložených fotografií, ktoré manželka žalovaného jasne spoznala a priradila k jednotlivým izbám v ich rodinnom dome, nepochybne preukázané, že finančné prostriedky použil žalovaný na osobnú potrebu, konkrétne na úpravy stropov a stien vo svojom rodinnom dome. Podobne mal súd preukázané, že sa so sprostredkovateľom úveru vôbec nerozprávali o tom, že by mali byť finančné prostriedky použité na podnikanie. Takýto postup pracovníkov spol. POHOTOVOSŤ, s.r.o. len potvrdzuje skutočnosti súdu známe už z iných konaní, že pracovníci uvedenej spoločnosti mali pokyn od vedenia, aby do úverových zmlúv vypisovali údaje o osobách ako podnikateľoch, ak zistia, že podnikajú. Snahe uvedenej spoločnosti o obchádzanie predpisov na ochranu spotrebiteľov nasvedčuje aj predtlačené vyhlásenie, že peňažné prostriedky použil dlžník na jeden z účelov, ktorý podľa zákona č. 258/2001 Z.z. vylučoval posúdenie dlžníka ako spotrebiteľa. Z vykonaného dokazovania mal pritom súd preukázané, že pracovníka uvedenej spoločnosti žalovaný s manželkou informovali, na čo chcú použiť peniaze. Za tohto stavu súd uzavrel, že zmluva o úvere mala spotrebiteľský charakter, keďže žalovaný pri jej uzatváraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, teda vystupoval ako spotrebiteľ, kým spol. POHOTOVOSŤ, s.r.o. konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, čiže vystupovala ako dodávateľ. Vzhľadom na povahu zmluvných strán, predmet zmluvy a ostatné okolnosti uzavretia zmluvy súd posúdil uzavretú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom
úvere v zmysle v tom čase platného a účinného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zároveň mal súd preukázané, že žalobcom predložená zmenka slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu.
45. Následne súd pristúpil k samotnému preskúmaniu nároku žalobcu z predloženej zmenky, ktorá obsahuje označenie, že ide o zmenku, je vyjadrená v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, je v nej uvedený bezpodmienečný sľub zaplatiť konkrétnu peňažnú sumu, údaj zročnosti, miesto, kde sa má plniť a tiež meno resp. na rad koho sa má platiť. Taktiež obsahuje dátum, miesto a podpis vystaviteľa. Zmenka teda spĺňa formálne náležitosti zmenky podľa ustanovenia § 75 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový zákon.
46. Súd nespochybňuje povahu zmenky ako abstraktného cenného papieru, ani povahu záväzku z nej vyplývajúceho. Na druhej strane je však z úradnej činnosti súdov zrejmé, že niektorí veritelia využívajú zmenku a jej abstraktnosť voči spotrebiteľom, a to spôsobom, ktorý je minimálne v rozpore s dobrými mravmi. Na uvedenú situáciu reagoval aj NS SR vyššie uvedeným spoločným stanoviskom občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia NS SR, ktorým usmernil nižšie súdy pri posudzovaní nárokov z uplatnených zmeniek a ktorým prelomil určité, praxou aj judikatúrou ustálené, názory pri uplatňovaní nárokov zo zmeniek. Zároveň súd považuje za potrebné uviesť, že súd nespochybňuje ani cieľ Nariadenia (t.j. zjednodušenie a zrýchlenie konania), avšak tento cieľ nemôže byť hlavným merítkom pri postupe súdu, najmä za stavu, ak sa javí, že uplatnenie nároku v zmysle Nariadenia je vo svojej podstate snahou o obídenie zákona, resp. snahou o určitý „nátlak“ na súd (poukazujúc na krátke lehoty určené Nariadením) za účelom rýchleho získania vykonateľného rozhodnutia súdu. Ani predkladateľ Nariadenia určite nemal v úmysle prostredníctvom tohto Nariadenia docieliť stav, aby sa prostredníctvom jedného predpisu porušovali či obchádzali iné právne predpisy (ako napr. v danom prípade predpisy na ochranu spotrebiteľa, z ktorých mnohé sú prebratím smerníc EÚ, a to sofistikovaným spôsobom, využijúc zmenku a režim jej uplatnenia a následne Nariadenie). Cieľom Nariadenia určite nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci. Z článkov 8 a 9 Nariadenia vyplýva, že aj v konaniach s nízkou hodnotou sporu je zachovaná možnosť súdu vykonať potrebné dokazovanie a nariadiť pojednávanie, ak to považuje za potrebné. Ak teda dôjde ku kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami, musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa a súd musí mať možnosť a priestor posúdiť, či nedochádza k porušovaniu práv spotrebiteľa.
47. Z vyššie citovaného stanoviska NS SR vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne bolo preukázané aj v prejednávanej veci, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, v danom prípade zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 3.11.2008.
48. Následne takýto prieskum zmenky bol zakotvený do právneho poriadku aj zákonom č. 438/2015 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil aj zákon č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový. Z cit. § 17 ods. 2 zák. 191/1950 Sb. v znení zákona č. 438/2015 Z.z. je zrejmé, že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek je povinnosťou súdu ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva. Táto povinnosť súdu je výslovne zákonom upravená, pričom vyššie citované ustanovenie má procesnoprávny charakter, lebo upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa teda aj na konania začaté na súde pred účinnosťou novely zákona č. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia zákona č. 438/2015 Z.z. k úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim.
49. Zmenka predložená žalobcom bola vyplnená na základe Dohody o vyplnení zmenky (čl. 17 VPPU). Vzniku zmenkového vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným tak predchádzalo uzatvorenie tzv. zmenkovej zmluvy, t.j. Dohody o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou VPPU. Ide o dlhší text, ktorý je vyhotovený drobným a nahusteným písmom a obsahuje množstvo odbornej právnej terminológie. Spotrebiteľ má tak objektívne iba veľmi nejasnú predstavu o obsahu zmluvných podmienok, a to nielen vzhľadom na drobné a nahustené písmo, akým sú napísané, ale aj pre komplikovanú slovnú formuláciu a množstvo zmluvných dojednaní, ktorých obsah spotrebiteľ nie je ani schopný v krátkom čase pochopiť a zvážiť ich. Súd má za to, že bežný spotrebiteľ ani nevie vyhodnotiť riziko, ktoré pre neho znamená podpísanie takejto Dohody o vyplnení zmenky, ani to, ako tým uľahčí vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. Vzhľadom na uvedené Dohodu o vyplnení zmenky nemožno
považovať za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie, pretože aj keď žalovaný by mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol ovplyvniť jej obsah. Zo strany žalobcu v konaní nebol preukázaný opak. Uvedená Dohoda o vyplnení zmenky pritom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenie bez posudzovania náležitosti zmluvy o úvere v zmysle spotrebiteľských predpisov. Dohoda vyplnení zmenky je tak poukazujúc na ustanovenie § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
50. V dôsledku neplatnosti Dohody o vyplnení zmenky právnemu predchodcovi žalobcu tak nevzniklo právo na vyplnenie zmenky, a teda ani právo na plnenie z takto vyplnenej zmenky. Už len z tohto dôvodu bolo nevyhnutné žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.
51. Súd ďalej poukazuje aj na rozpor konania právneho predchodcu žalobcu s platnými právnymi predpismi, keď predmetnú zmluvu o úvere zabezpečil zmenkou vyplnenou na sumu, ktorá je v rozpore s citovaným ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. účinným v čase uzavretia zmluvy, čo je ďalším dôvodom pre zamietnutie návrhu. Na základe úverovej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver za vyššie uvedených podmienok. Ak by aj zabezpečovacia zmenka bola vyplnená na základe platnej dohody o vyplnení zmenky (čo podľa názoru súdu nebola), zmenková suma v čase jej vyplnenia mohla byť vyplnená len maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Veriteľ poskytol žalovanému úver 100 000,-Sk, z ktorých 30 % predstavuje sumu 30 000,-Sk. Je tak zjavné, že veriteľ mohol od žalovaného prijať zmenku vyplnenú maximálne na sumu 130 000,-Sk a nie na sumu 176 542,58 Sk, ako bolo vyplnené v tomto prípade. Keďže zmenka zabezpečovala nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bola vyplnená v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., nie je možné z takejto zmenky uplatňovať právo v rozhodcovskom, súdnom, či exekučnom konaní. Ak teda predchodca žalobcu zabezpečoval spotrebiteľské úvery zmenkami v rozpore s uvedeným ustanovením zákona č. 258/2001 Z.z., ide o úkon absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka s tým, že absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a súd k nej prihliada i bez návrhu z úradnej povinnosti.
52. Zmenka predložená žalobcom nezohľadňuje ani skutočnosť, že Zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 3.11.2008 uzavretá medzi predchodcom žalobcu a žalovaným nespĺňa všetky náležitosti uvedené § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. V zmluve o úvere nie je uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Predmetná zmluva obsahuje len údaj splatenia úveru v 6 mesiacoch počnúc od konkrétneho dňa. Takýto údaj nemožno považovať za presnú časovú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru. Zmluva tiež neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedená len celková výška splátky a nie je z nej zrejme, aká suma z uvedenej splátky je započítaná na istinu, úroky a iné poplatky. V úverovej zmluve ďalej absentuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona sa považuje takýto úver za bezúročný a bez poplatkov, teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu skutočne poskytnutého úveru. Keďže predmetná úverová zmluva zabezpečená zmenkou predloženou žalobcom uvedené náležitosti neobsahuje, úver poskytnutý na základe tejto zmluvy je teda bezúročný a bez poplatkov. Teda ani suma vyplnená v zmenke nemala byť v žalobou uplatnenej výške.
53. K pôvodne uplatňovanému zmenkovému úroku vo výške 0,25 % denne (ktorý si po čiastočnom späťvzatí žalobca uplatňuje už len vo výške 0,06 % denne) súd ešte poznamenáva, zmenkový úrok v takejto výške súd považuje za úrok v rozpore s dobrými mravmi, keďže ide o sankčné plnenie, ktoré je v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti. Takéto dojednanie zmenkového úroku súd považuje za neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak ide o absolútne neplatné dojednanie, podľa názoru súdu by neprichádzalo do úvahy ani jeho čiastočné priznanie (vo výške uplatňovanej po čiastočnom späťvzatí), pretože z absolútne neplatného dojednania nemôžu vzniknúť práva a povinnosti.
54. Vzhľadom na všetky tieto vyššie uvádzané skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol, pričom na zamietnutie žaloby z vyššie uvedených dôvodov sa súd už nezaoberal ďalšími námietkami žalovaného.
55. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že priznal žalovaným ako stranám, ktoré mali vo veci plný úspech, nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Z rovnakých dôvodov rozhodol o nároku na náhradu trov konania aj vo vzťahu k Združeniu, ktoré vystupovalo na podporu žalovaných. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.