Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-62-2016.pdf
PDF · 106.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2C/62/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcu Ministerstvo vnútra SR, so sídlom: Pribinova 2, 812 72 Bratislava, zast. plk. Mgr. Dušanom Sabolom, riaditeľom Krajského riaditeľstva PZ v Prešove, IČO: 00 151 866, proti žalovanému T. H., nar. XX.X.XXXX, bytom Ľ., G.. F. Č..X, občan SR, o náhradu škody takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť 1471,44 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 22.11.2015 do zaplatenia, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Trovy konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1.Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej sumy s príslušenstvom z dôvodu náhrady škody. Uviedol, že žalovaná škoda vo výške 1 471,44 € pozostáva z vyplatenej náhrady za bolesť poškodenému policajtovi kpt. K.. Ľ. V. vo výške 858,- € a vyplateného služobného platu v nemoci vrátane odvodov vo výške 613,44 € za obdobie jeho dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby v čase od 19.3.2015 do 30.3.2015 z dôvodu služobného úrazu, ktorý utrpel dňa 18.3.2015 v dôsledku protiprávneho konanie žalovaného. V ten deň v čase okolo 11.00 hod. v obci Huncovce v záhradnej chatovej oblasti počas výkonu plánovanej služobnej operatívnej činnosti zameranej na pátranie po osobe N. K. v hliadke spolu s kpt. Y.. R. V., kedy pri vyťažovaní tam nachádzajúcej sa osoby žalovaného pri plechovom plote bez bránky, spoza plota cez vchod za žalovaným nečakane vybehol pes uviazaný na dlhej reťazi, ktorá dosiahla až k poškodenému policajtovi, ktorého tento nezaregistroval pre rozhovor so žalovaným, pričom pes bez vyprovokovania zaútočil na poškodeného policajta a napriek ústnym povelom žalovaného „nechaj!“ a „miesto!“, ho pohrýzol, kde nato žalovaný psa za reťaz strhol z poškodeného policajta a odtiahol ho späť za plechový plot, v dôsledku čoho utrpel poškodený policajt podľa lekárskeho posudku o bolestnom ranu na ľavom ramene a povrchové rany na ľavom lakti chirurgicky ošetrené s dobou dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby v čase od 19.3.2015 do 30.3.2015 vrátane.
2.Náhrada za bolesť bolo K.. V. priznaná rozhodnutím KRPZ-PO-VO2-65-004/2015-PR z 10.8.2015 vo výške 858,- €. Toto nadobudlo právoplatnosť dňa 11.8.2015. Náhrada za bolesť mu bola vyplatená dňa 28.5.2015 MV SR, sekciou personálnych a sociálnych činností a osobitného úradu, odborom sociálneho zabezpečenia na základe vydaného potvrdenia č.p.: SPOU-OSZ-343-001/2015-UR z 28.8.2015. Z dôvodu vzniku služobného úrazu a následnej dočasnej práceneschopnosti na výkon štátnej služby bol poškodenému policajtovi vyplatený služobný plat v nemoci vrátane odvodov vo výške 613,44 € podľa vypracovaného vyčíslenia z Centra podpory Prešov č.p.: CPPO-OMP-2015/006405-001 z 11.9.2015.
3.Žalovaný na pojednávaní trval na výpovedi, ktorú urobil pred policajtmi. Nezaplatí ani cent. Ten policajt tam nemal čo robiť, ani sa nepreukázal, že bol policajt, prešiel cez bránku, bez opýtania, bola tam prítomná jeho mama a brat. Pes bol žalovaného, bol priviazaný. Proste si chránil svoje teritórium. Žalovaný policajtov upozornil, keď vošli cez tú malú prvú bránku, aby išli ďalej, lebo, že je tam pes. Policajt K.. V. tam nakukoval, potom pes vybehol na neho, on sa pozeral s tým, že ešte to komentoval, že čo to má za mačičku. Vytiahli pištoľ na toho psa. Navrhol vypočuť svedkov, policajtov, ktorí vec vyšetrovali a robili fotodokumentáciu. Nemal tam policajt čo robiť je to oplotený pozemok. Ak mal odpovedať na otázku, z akého titulu teda tvrdí, že tam policajt nemal čo robiť, nepatrí mu to, uviedol, že je to oplotené nemal tam čo robiť. Na veľkom plote bola tabuľa s upozornením, že je tam pes.
4.Na pojednávaní, na ktorom súd vypočul navrhnutých svedkov, žalovaný nebol prítomný, svoju neúčasť neospravedlnil, a to napriek tomu, že termín pojednávania vzal na vedomie.
5.Svedok R. V. uviedol, že v predmetný deň boli s kolegom vyťažovať jednu osobu, ktorú v bytovke nenašli. Potom nevedel, či už spoza plota, alebo z nejakého záhradného domčeka čo tam bol, vyšiel chlap, žalovaný v tomto konaní, kolega sa s ním rozprával, išlo o kolegu V.. Svedok nevedel, či vyťažoval jeho alebo inú osobu, prešli asi dve tri minúty, počuli zrazu nejaký rachot a spoza vysokého oplotenia vybehol pes, kaukazský ovčiak. Kolega nestihol urobiť nič, len akurát nastaviť ruku a chrániť si tvár a ten pes ho uhryzol do ruky, v tom pribehol ešte nejaký ďalší pán, spolu s H. ho chytili a odniesli ho za ten plot. Pes bol na reťazi, ale reťaz bola dlhá, žiadne upozornenie nato, že sa tam nachádza, a že je tam také nebezpečenstvo, tam nebolo. Bol to okamih, nebol ani priestor, aby vytiahli pištoľ.
6.Svedok Ľ. V. uviedol, že vie, čo je predmetom konania. V predmetný deň prišli s kolegom na miesto, hľadali nejakú osobu, potrebovali ju kvôli výsluchu v jednom spise. Z bytovky vyšiel nejaký pán, v tom čase ešte nevedel, že je to pán H., teraz už vie. Prišiel k nim, svedok sa preukázal odznakom kriminálnej polície, keď mu povedal, že nejde kvôli nemu, ale kvôli nejakej druhej osobe, povedal, že tá sa tam nenachádza, ale že mal by byť v parku alebo u priateľky, začal im vysvetľovať, kde tá priateľka býva. V tom spoza železného plota vybehol pes a napadol svedka, on inštinktívne stihol dvihnúť ruku, do ktorej sa mu zahryzol, chytil si ruku, zobral telefón a volal nadriadenému. Bránka cez ktorú prešiel bola otvorená, resp. bol to len taký nízky plot, žiaden nápis, že je tam pes tam nebol, a to určite. Ani p. H. ich neupozornil, že tam je pes, mal pocit, že práveže bol priviazaný na takej reťazi, žeby dosiahol na to miesto, ani im nehovoril, aby odišli. Pištoľ ani on, ani kolega nevytiahol na psa a sled tých udalostí bol taký rýchly, že tam ani nebol nato priestor. S p. H., rozprávali asi päť, alebo štyri minúty. Bolo na ňom vidieť, že mu evidentne odľahlo, že neprišli kvôli nemu, ale kvôli inej osobe a za ten čas mal čas ich upozorniť nato, že tam je pes.
7.Svedok K.. T. Y. vedel, čo je predmetom konania. On na mieste v čase, keď došlo k napadnutiu príslušníka polície nebol, ale vyslal ho tam operačný, čo je bežný postup, je riaditeľom OO PZ KK , ako nadriadený teda išiel na to miesto, vykonali dychovú skúšku prítomných osôb, bol tam ten p. H., aj policajti, ten napadnutý psom, aj kolega, aj ich hliadka. Zdokumentovali situáciu, v spise sú dôkazy. V spise žiaden oznam upozorňujúci na psa sa nenachádzal, poukázal na fotodokumentáciu. Svedok zavolal operačnému, povedal čo sa stalo, a to bolo všetko.
8.Svedok R. C. po oboznámení, čo je predmetom tohto konania uviedol, že vzhľadom na odstup času sa na to matne pamätal, a vedel, že boli privolaný ako hliadka na miesto, kde došlo k pohryzeniu psom ich kolegu z kraja, kooperatívca, prišli na miesto vykonali dychové skúšky, zadokumentovali miesto skutku, zavolali operačného a realizoval sa pracovný úraz. Nespomínal si, že by tam bola nejaká tabuľa, že tam je pes.
9.Svedok Y. A. vedel, čo je predmetom konania. Po uhryznutí kolegu z kraja, boli privolaní na miesto, vykonali obhliadku, zadokumentovali, ak sa mal vyjadriť, či tam bola nejaká tabuľa, že pozor pes alebo podobná, mal zato, že nie a ak to nie je vo fotodokumentácií tak určite nie. Na nič také, žeby majiteľ psa spomenul, že kolega mal vytiahnuť na psa zbraň, si nespomínal.
10.V záverečnej reči poverený zástupca žalobcu uviedol, že trvá na žalobnom návrhu, listinné dôkazy, svedecké vyjadrenia preukázali ich tvrdenia, naopak vyvrátili tvrdenia žalovaného, a tak preukázali že žalovaný o jednotlivých skutočnostiach klame, či už išlo o vlastníctvo k pozemku, aj v tom, že tam bolo nejaké upozornenie, nejaké tabuľky, alebo že on sám upozornil policajtov. Žalovaný potvrdil že je
majiteľom psa, mal dostatočný čas na to, aby policajtov upozornil, že sa tam pes nachádza alebo urobil nejaké úkony, aby k pohryzeniu nedošlo. Trovy konania si neuplatnil.
11.Z výsledkov vykonaného dokazovania, z vyjadrení strán sporu, z výsluchu svedkov, zo záznamu o registrovanom pracovnom úraze, spracovanom 19.3.2015, z úradného záznamu poškodeného policajta kpt. Ing. V. zo 14.4.2015, z úradného záznamu člena hliadky kpt. Y.. V. zo 14.4.2015, z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. p.: N 61 7964 u Ing. V., z lekárskeho posudku o bolestnom MUDr. Jozefa Sotáka zo 14.4.2015, zo správy o prerokovaní poškodenia zdravia z 26.5.205, KORPZ-PO-OKP5-606-011/2015, z rozhodnutia riaditeľa KR PZ v Prešove, KRPZ-PO-VO2-65-004/2015-PR z 10.8.2015, z potvrdenia MV SR, SPSČOÚ,OSZ, č.p.: SPOU- OSZ-343-001/2015-UR z 28.8.2015, z vyčíslenia náhrady služobného platu, odvodov a náhrady príjmu u Ľ. V. č.p.: CPPO-OMP-2015/006405-001 z 11.9.2015, zo záznamu OO PZ v Kežmarku,č.p.:ORPZ- KK-OPDP3-86/2015-P z 22.3.2015, zo záznamu o podaní oznámenia poškodeného policajta z 18.3.2015, zo záznamu o podaní vysvetlenia žalovaného z 18.3.2015, z obhliadky miesta s náčrtkom a fotodokumentáciou z 18.3.2015, zo zápisov o dychových skúškach poškodeného policajta a žalovaného z 18.3.2015, z lekárskeho potvrdenia z 18.3.2015, z veterinárneho preukazu k psovi, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že dňa 18.3.2015 v čase okolo 11.00 hod. v obci Huncovce v záhradnej chatovej oblasti počas výkonu plánovanej služobnej operatívnej činnosti zameranej na pátranie po osobe N. K. v hliadke policajt kpt. K.. Ľ. V., spolu s kpt. Mgr. R. V., pri vyťažovaní tam nachádzajúcej sa osoby ,žalovaného, pri plechovom plote bez bránky, spoza plota cez vchod za žalovaným nečakane vybehol pes uviazaný na dlhej reťazi, ktorá dosiahla až k poškodenému policajtovi V., ktorého tento nezaregistroval pre rozhovor so žalovaným, pričom pes bez vyprovokovania zaútočil na poškodeného policajta a napriek ústnym povelom žalovaného „nechaj!“ a „miesto!“, ho pohrýzol, kde nato žalovaný psa za reťaz strhol z poškodeného policajta a odtiahol ho späť za plechový plot. Poškodený policajt bol podľa záznamu o registrovanom pracovnom úraze prevezený do nemocnice v Poprade, kde bol ošetrený. Prípad zdokumentovalo OO PZ Kežmarok a súd, ako už je vyššie uvedené, vypočul policajtov, svedkov, ktorí na miesto napadnutia prišli a toto zadokumentovali. Dňa 19.3.2015 bol napadnutý policajt vyšetrený svojím služobným obvodným lekárom a bol uznaný práceneschopným. Podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti bol práceneschopným od 19.3.2015 do 31.3.2015. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vystaveného MUDr. R. L., chirurgom, poškodený utrpel ako príčinu pohryznutia psom počas služobného zákroku, hlboké rany pohryznutím na ľavom ramene, ktoré boli chirurgicky ošetrené a povrchové rany na ľavom lakti chirurgicky ošetrené s dobou dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby v čase od 19.3.2015 do 30.3.2015 vrátane. Bodovo lekár ohodnotil zranenia poškodeného 50. bodmi.
12.V zmysle § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov sa výška náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia opatrením Ministerstva zdravotníctva SR č. S02622- OL-2015 zo dňa 13.5.2015, ktoré nadobudlo účinnosť dňom 31.5.2015, oznámeného v zbierke zákonov v čiastke č. 32/2015 pod č. 102/2015, ustanovila v období od 1.1.2015 do 31.12.2015 sumou 17,16 € za bod, čo pri 50 bodoch predstavuje sumu 858,- €, ktorá poškodenému rozhodnutím KR PZ v Prešove, č.p. KRPZ-PO-V02-65-004/2015-PR, zo dňa 10.8.2015 bola v celom rozsahu priznaná a podľa potvrdenia MV SR, sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu, odboru sociálneho zabezpečenia č.p. SPOU-OSZ-343-001/2015-UR zo dňa 28.8.2015, táto suma bola dňa 28.8.2015 kpt. Ing. V. Ľ. vyplatená. Zároveň je tu poukázané na ust. § 114 ods.5 z. č. 328/2002 Z. z. ohľadom oprávnenosti túto sumu vymáhať od žalovaného. 13. Podľa prípisu MV SR, Centrum podpory Prešov, sp. zn. CPPO-OMP-2015/006405-001 bol počas doby pracovnej neschopnosti vyčíslený služobný plat poškodeného sumou 450,39 € a odvody za zamestnávateľa sumou 163,05 €.
14.Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov, za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad psom vykonáva dohľad.
15.Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
16.Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
17.Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
18.Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
19.Podľa § 442 ods. 3 časť vety pred bodkočiarkou Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch.
20.Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
21.Podľa § 446 Občianskeho zákonníka, náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
22.Podľa § 85 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (v znení účinnom ku dňu 19.3.2015),zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu 51) alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.
23.Podľa § 86 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (v znení účinnom ku dňu 19.3.2015), úrazový príplatok sa poskytuje za dni.
24.Podľa § 87 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (v znení účinnom ku dňu 19.3.2015), suma úrazového príplatku je a) 55% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti, b) 25% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
25.Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (v znení účinnom ku dňu 19.3.2015),denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok uvedených v § 13 ods. 3 písm. a) až e) a na určenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca, ktorý dosiahol u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania neobmedzených podľa § 138 ods. 6 dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania v období, v ktorom nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred dňom, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo pred dňom, od ktorého bola zistená choroba z povolania, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená choroba z povolania. Na určenie rozhodujúceho obdobia platí § 54 ods. 1, 2, 9 a 10 rovnako; skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je deň utrpenia pracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania.
26.Podľa § 54 ods. 1,2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (v znení účinnom ku dňu 19.3.2015), ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, a obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské
poistenie, bolo najmenej 90 dní predo dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
27.Podľa § 138 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (v znení účinnom ku dňu 19.3.2015), vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. a), je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu, 7) príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Vymeriavací základ zamestnanca je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 2 a 3, je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje. Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov samostatne zárobkovo činnej osoby uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu, a koeficientu 1,486. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý mala povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.
28.Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.
29.Podľa § 3 ods. 1 a 2 prvá veta zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“) náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.
30.Podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
31.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
32.V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný. Žalovaný porušil prevenčnú povinnosť (§ 415 Občianskeho zákonníka), pretože nedostatočným oplotením pozemku, kde mal síce uviazaného, ale na neprimerane dlhej reťazi svojho psa, nezabránil pohryzeniu poškodeného policajta, pričom porušenie prevenčnej povinnosti postačuje na založenie zodpovednosti odporcu za škodu (R 5/1981). Medzi porušením tejto povinnosti a škodou žalovaného, z dôvodu vyplatenia bolestného a straty na služobnom plate spolu s odvodmi, spôsobenou pohryznutím zo dňa 18.3.2015 je priama príčinná súvislosť. Na základe uvedeného mal súd ustálenú zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu. Súd neuveril tvrdeniam žalovaného, že policajta na psa upozornil, že na bránke bol nápis, že sa tam pes nachádza. Všetky tieto tvrdenia sú vyvrátené výpoveďami vypočutých svedkov a tiež fotodokumentáciou a listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise. Spolu
zavinenie poškodeného na spôsobenej škode súd vzhľadom na uvedené vylučuje, preukázané v konaní absolútne nebolo.
33. Podľa § 114 ods.5 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia a dávku úrazového zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu.
34.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
35.Na náhradu trov konania by síce úspešný žalobca mal nárok, ale tento si ich výslovne neuplatnil.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).