Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3P-67-2016.pdf
PDF · 108.19 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-17P/223/2016
Uznesenie
Okresný súd Ružomberok vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: A. R., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zast. opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, IČO: 30794536, dieťa rodičov: T. R., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/X, S. a RNDr. E. R., CSc., nar. X.X.XXXX, H. XX, XXX XX T., v konaní o návrhu otca maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamieta.
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava V. dňa 1.7.2016, postúpením zo dňa 1.8.2016, bol tunajšiemu súdu dňa 14.9.2016 doručený návrh otca mal. dieťaťa, ktorým sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia (predbežného opatrenia) - zabezpečenia úpravy stretávania sa otca s jeho maloletou dcérou do obdobia rozhodnutia súdu o rozvode manželov a to tak, že otec maloletej má právo stretávať sa s maloletou každý druhý víkend v párnom týždni, počas vianočných, jarných, veľkonočných a letných prázdnin so stanovením podmienok prevzatia a odovzdania dieťaťa. Ďalej žiadal neodkladným opatrením uložiť povinnosť druhému rodičovi predložiť lekárske potvrdenie v prípade ochorenia maloletej, priznať mu právo navštevovať s maloletou detskú psychologičku v Bratislave a povinnosť vymeniť si telefonický kontakt a e-mailovú adresu. Zároveň žiadal uložiť povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletej finančnou čiastkou na adresu trvalého bydliska matky. 2. Pokiaľ v uvedenom podaní žiadal vydať nariadenie, aby rodičia maloletej A. zabezpečili jej návštevy u súdneho znalca z oblasti psychológie s určením konkrétnych otázok, súd uvedené podanie v tejto časti podľa jeho obsahu posúdil ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. 3. V odôvodnení podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia otec maloletého dieťaťa uviedol, že s matkou maloletého dieťaťa sú manželia od r. 2008, pričom v januári roku 2008 manželka podala návrh na rozvod a odsťahovala sa aj s dcérou do S., pričom až do doby späťvzatia návrhu na rozvod v auguste 2009 mu robila rôzne obštrukcie, len aby mu skomplikovala styk s dcérou. Začiatkom júla 2015 sa z malicherných dôvodov odsťahovala z bytu na H. ul. do podnájmu na G. ulici, čo je relatívne blízko k spoločnému bydlisku. Celé minulé letné prázdniny dcéru vôbec nevidel, začiatkom septembra 2015 mu manželka prisľúbila, že sa dohodnú na striedavej výchove, avšak počas školského roku sa s dcérou mohol stretávať iba jeden deň uprostred týždňa, cez víkend A. nechcela ísť k nemu domov, ani na chalupu. Zo správania sa dcéry usúdil, že je neustále pod vplyvom matky, ktorá ju diriguje, ako sa má voči nemu správať. S manipuláciou správania sa a ovplyvňovania názorov dcéry zo strany matky a vytváraním negatívneho obrazu otca v mysli dcéry začala manželka ešte pred rokom 2014 a toto vyvrcholilo pokusom dcéry o samovraždu v auguste 2014, čo pravdepodobne bolo dôsledkom chaosu v mysli dcéry. Po prepustení dcéry z nemocnice s dcérou navštevovali psychologičku Mgr. T.. V septrembri 2015 sa s psychologičkou na Klinike detskej psychiatrie dohodol, že s maloletou budú chodiť na konzultátie, čo maloletá odmietla. Začiatkom júna 2016 sa stretli všetci traja, aby sa dohodli na podmienkach striedavej výchovy, pričom maloletá bola u neho necelé tri dni. O týždeň na to mu oznámila, že cez prázdniny sa sťahujú do S., pričom maloletá mu toto náhle rozhodnutie nevedela zdôvodniť.
Vzhľadom k tomu, že od 1.9.2016 bude mať maloletá trvalý pobyt v S., žiadal, aby súd do rozhodnutia súdu o rozvode manželstva nariadil neodkladné opatrenie. 4. K podanému návrhu otec maloletého dieťaťa doložil rodný list maloletej A., prepúšťaciu správu z Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave zo dňa 14.4.2014, z ktorej vyplynulo, že sa jedná o druhú akútnu hospitalizáciu, 02/2013 bola hospitalizovaná pre depresívne nálady a suicidálne tendencie, po nezhode s otcom chcela vyskočiť z okna, odmietala otca, dominovala frustrácia z rodinného prostredia, hnev na otca. Maloletá mala pri nástupe do prvej triedy ZŠ adaptačné ťažkosti so somatizáciami, preto prvý kontakt s pedopsychiatrom Dr. T. bol v r. 2001. Dlhodobo je v starostlivosti psychológa Mgr. T., prejavila sa depresívna nálada a sui. vyhrážky. V myslení dominujú vzájomné rodinné konflikty, v popredí je negatívne nastavenie voči otcovi spjené s iritabilitou. Rodinnú situáciu prežíva veľmi senzitívne, evidentná je zmätenosť až zaplavenosť vzájomnými rodinnými spormi, prítomná je silná emočná väzba na matku, dieťa má tendenciu preberať názory a postoje matky voči otcovi. Je veľmi vnímavá, takže možno predpokladať, že vzájomné negatívne postoje rodičov sú na dieťa prenášané aj nevedomým spôsobom. Odporúčaná bola pravidelná rodinná psychoterapia, vzájomná kooperácia rodičov pri výchove, redukovať vystavovanie dieťaťa záťažovým situáciám, nakoľko konfliktné vzťahy rodičov pôsobia na dieťa neurotizujúco a negatívne ovplyvňujú jeho zdravý emocionálny vývin. Z uvedenej správy ďalej vyplynulo, že do nemocnice sa pýtala sama pre stavy smútku, najmä v poobedných hodinách, potrebuje sa vyplakať, plače aj hodinu, kým nezaspí. Hovorí, že ju stále „niečo“ nabáda sa zabiť. Na lístok napísala “stále mám pocit, že sa chcem zabiť, mám také divné pocity, že neviem čo chcem, mám veľmi smutné pocity, neviem či sa chcem zabiť alebo nie, mám veľké nervy...“ Od prepustenia vo vzťahu k otcovi nastalo zlepšenie, neodmieta ho, plánujú začať s filiálnou terapiou, na otca sa už nesťažuje, vzťahy v rodine sú pokojnejšie. 5. Súd lustráciou v registri obyvateľov zistil, že maloletá má trvalé bydlisko od 8.7.2016 na adrese H. XXXX/X, S., t.j. zdržiava sa v obvode tunajšieho súdu, preto príslušný na konanie vo veci starostlivosti súdu je Okresný súd Ružomberok. 6. Na základe žiadosti zo dňa 21.9.2016, Okresný súd Bratislava V. oznámil, že na ich súde nie je vedené konanie o rozvod manželstva rodičov mal. dieťaťa. 7. Úrad práce soc. vecí a rodiny Ružomberok podaním doručeným súdu dňa 28.9.2016 na základe žiadosti súdu zo dňa 21.9.2016, doručil správu z prešetrenia pomerov v súčasnom bydlisku mal. dieťaťa, z ktorej vyplynulo, že matka s maloletou sa od polovice júla 2016 zdržiavajú v S., s otcom dieťaťa nežili v spoločnej domácnosti od júla 2015. Od septembra 2016 navštevuje ZŠ J.. R. v S., keď otec dieťaťa s nástupom na túto školu súhlasil podpísaním prihlášky na školu. Naposledy bola matka s maloletou u pedopsychiatričky MUDr. T. v lete 2015 so záverom ďalšej návštevy podľa potreby. V súčasnosti maloletá nie je evidovaná v žiadnej psychologickej ambulancii, ani neabsolvuje žiadnu pedopsychoterapiu. Matka vníma psychický stav maloletej ako stabilizovaný, maloletá sa adaptovala dobre v novej škole. Rodičia dieťaťa spolu nekomunikujú, nutné veci riešia formou SMS. Otec na výživu dcéry prispel v auguste 2016 sumou 100,- eur, v septembri mal poslať rovnakú sumu. Matka dieťaťa nebráni stretávaniu sa otca s dcérou. Maloletá A. sa vyjadrila, že s otcom sa chce stretávať, má predstavu, že sa s otcom dohodne, kedy mu to bude vyhovovať a zároveň kedy ona bude mať čas, má mimoškolské aktivity - turistický krúžok a výtvarnú. Cez letné prázdniny bola s otcom v čase od 8. -15.8.2016 v S.. Mali sa stretnúť dňa 17.9.2016, kedy otec mal za ňou prísť do S., pričom na uvedené stretnutie sa tešila, lebo chcela s otcom osláviť svoje narodeniny, avšak otec stretnutie zrušil z dôvodu zlého počasia, z čoho bola smutná. S otcom je v telefonickom kontakte 1-2 krát za 2 týždne, prostredníctvom sociálnych sietí ani mailu nekomunikujú. 8. Zo správy MUDr. T. - detský psychiater vyžiadanej telefonicky dňa 12.10.2016 (úradný záznam č.l. 39 spisu) bolo zistené, že naposledy bola maloletá u nej dňa 28.8.2015, kedy bolo evidentné zlepšenie nálady, lieky boli naposledy predpisované v roku 2014 a stav maloletej bol ustálený, preto z uvedeného dôvodu neboli potrebné ďalšie pravidelné návštevy ambulancie. 9. Otec na základe výzvy súdu sa k správe z prešetrenia pomerov vyjadril podaním doručeným súdu dňa 14.10.2016 mailom, keď uviedol, že skutočnosť, že matka vníma stav dcéry ako stabilizovaný je len prejav jej spokojnosti s tým čo dosiahla - odcudzenie dcéry od otca. Poukázal, že komunikácia s manželkou je komplikovaná, keď aj predtým sa vždy vyhovárala na dcéru, na jej rozhodnutie, pričom dcéru podľa jeho názoru ovplyvňuje, ako sa má správať k otcovi. Na SMS správu, v ktorej manželku žiadal, aby si mohol zobrať dcéru na chalupu počas štátneho sviatku 15. septembra a ďalšie tri dni (piatok, sobota a nedeľa) mu manželka neodpovedala. Len dcéra mu cez telefón oznámila že v piatok ide do Múzea v L. Mikuláši a chcela, aby po ňu prišiel v sobotu. Cestovať autom 250 km tam a späť do Ružomberka v daždivom počasí len preto, aby mohol byť s A. 24 hodín, nepovažoval za správne. Vôbec počas rozhovoru s dcérou nemal pocit, že by sa A. na stretnutie tešila. Cez letné prázdniny
s ňou bol len jeden týždeň, pričom chcel, aby bola s ním na chalupe celý august. Manželka aj A. sa stále vyhovárali, že nemôže, lebo bude cestovať za bratom do Škótska. Nakoniec nikam necestovala. Počas týždňového pobytu na chalupe väčšinu času A. strávila so svojou kamarátkou. Iba jedeň deň boli spolu na výlete na slovanskom hradisku Ducové pri Piešťanoch. Laurika s ním komunikovala len málo, väčšinou rozhovor musel viesť on, a na jeho otázky mu odpovedala veľmi stručne, najčastejšie áno, nie, neviem. Tak je tomu aj počas telefonického rozhovoru s ňou. Zatiaľ sa ho iba jeden - krát spýtala ako sa má, alebo čo robil. Na konci hovoru dcére vždy povie, že ju ľúbi a má ju rád, dcéra mu také niečo odvtedy ako sa odsťahovali nepovedala. Toto odmerané správanie dcéry voči otcovi považuje za dôsledok nátlaku zo strany jej matky. Takúto dcéru „nepoznáva“. Predtým mu často-krát vyjadrovala svoju lásku slovami: „Ty si ten najlepší otecko“ a pod. Skratové konanie dcéry formou pokusu o samovraždu bolo s veľkou pravdepodobnosťou dôsledkom ovplyvňovania manželky. Uviedol, že dcéra nebola svedkom manželských hádok častejšie ako 1-krát za rok, možno si matkine hysterické správanie vysvetľovala ako nezhodu medzi rodičmi. Manželku označila psychologička, ku ktorej ich poslala sudkyňa počas rozvodového konania v rokoch 2008 - 2009, za nezrelú osobnosť. Jej hysterickým a egoistickým správaním trpeli obaja, dcéra aj on. Ďalej na ilustráciu uviedol, že v roku 2015, keď boli odsťahované do bytu na G. ulici v T., bol s A. v Auparku, kde dcére niekde vypadol klúč od bytu, v ktorom boli v podnájme. Manželka z okna tohto bytu urobila taký krik na A., že tá celou cestou naspäť do Auparku plakala. Kľúč sa napokon našiel. Raz keď boli na chalupe (A. bola vtedy prváčka v škole) manželka na ňu nakričala, že sa nechce učiť. Ofúkla sa, a prvým autobusom odcestovala do Bratislavy a ich nechala samých na chalupe. Manželka nepostrehla, že u A. sa začalo prejavovať ochorenie dýchacích ciest, bola unavená a nemala chuť sa učiť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti jednoznačne trvá na tom, aby súd nariadil návštevu u súdneho znalca - psychológa, ako aj návštevy otca a dcéry u psychologičky na Detskej psychiatrickej klinike v Bratislave. V otázke styku s dcérou na základe toho čo je uvedené v správe, vzhľadom k A. aktivitám v turistickom krúžku by súhlasil s tým, aby stretnutia cez víkendy počas školského roku boli iba jeden-krát za mesiac, a to vždy prvý víkend v mesiaci. Na styku s dcérou počas sviatkov a prázdnin trvá tak ako žiadal vo svojom návrhu. 10. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj listinami k návrhu pripojenými a to najmä s prepúšťacou správou z Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave zo dňa 14.4.2014, oznámením Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 21.9.2016, so správou z prešetrenia pomerov v súčasnom bydlisku mal. dieťaťa, doručenou súdu dňa 28.9.2016, s vyjadrením MUDr. T. (úradný záznam č.l. 39 spisu), MUDr. T. (č.l. 44 spisu) a tiež vyjadrením otca maloletého dieťaťa doručeným súdu dňa 14.10.2016, ako aj s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu 4P/285/2008. 11. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP”) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP”), ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať bez návrhu. Podľa § 324 ods. 1 a 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Podľa § 328 ods. 1, 2 a 3 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 329 ods. 2 a 3 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 12. Predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov (t.j. stav, ktorý neznesie odklad) alebo obava, že exekúcia bude ohrozená, ďalej hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má ochrana poskytnúť, odôvodnenie potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená ako aj vhodnosť a primeranosť návrhu na neodkladné opatrenie. Účelom tohto inštitútu je preto rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Posúdenie, či a kedy je bezodkladnosť potreby úpravy pomerov účastníkov daná, je ponechaná na úvahe súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti o maloleté deti musí byť nariadené veľmi uvážene a po starostlivom skúmaní všetkých dôsledkov, ktoré môžu vo vzťahu medzi rodičmi a deťmi nastať, pričom vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný najlepší záujem dieťaťa (č.l. 4 základných princípov CMP). V každom prípade rozhodovania vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, je pre súd prioritou záujem mal. dieťaťa a snaha vytvoriť stav spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodiča, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie, rozvoj a zdravý vývoj dieťaťa. I keď zákon explicitne neustanovuje pojem „záujem maloletého dieťaťa“, konštantná judikatúra ho poníma ako vyrastanie dieťaťa v stabilnej atmosfére pokoja, harmónie, porozumenia, lásky a v ktorom výchova dieťaťa smeruje k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravného, duchovného a sociálneho rozvoja.
13. Súd mal z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4P/285/2008 preukázané, že vzťahy medzi rodičmi sú od r. 2008 narušené, keď matka dňa 29.9.2008 podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia
- zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o rozvode manželstva. Súd návrh matky uznesením č.k. 4P/285/2008-16 zo dňa 9.10.2008 zamietol. Krajský súd Žilina uznesením č.k. 9CoP/72/2008-75 zo dňa 18.12.2008 uznesenie okresného súdu potvrdil. Zo správy Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 21.9.2016 mal súd preukázané, že na ich súde nie je vedené konanie o rozvod manželstva rodičov mal. dieťaťa, keď konanie o rozvod vedené na Okresnom súde Bratislava V. pod sp. zn. 40C/14/2008 bolo uznesením zo dňa 21.9.2009 zastavené. Na základe zhodného tvrdenia rodičov mal. dieťaťa mal súd preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od júla 2015, rovnako tak skutočnosť, že ich vzájomná komunikácia je komplikovaná. Z lustrácie z registra obyvateľov ako aj zo správy Úradu práce soc. vecí a rodiny Ružomberok mal súd preukázané, že maloletá sa spolu s matkou od polovice júla 2016 zdržiavajú v Ružomberku, kde maloletá navštevuje ZŠ J.. R. v S., pričom v škole sa adaptovala dobre. Z prepúšťacej správy z Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave zo dňa 14.4.2014 mal súd preukázané, že maloletá bola v roku 2013 hospitalizovaná pre depresívne nálady a suicidálne tendencie, odmietala otca, dominovala u nej frustrácia z rodinného prostredia, hnev na otca. Pri nástupe do prvej triedy ZŠ mala adaptačné ťažkosti so somatizáciami, preto prvý kontakt s pedopsychiatrom Dr. T. bol v r. 2001. Z uvedenej prepúšťacej správy mal súd ďalej preukázané, že maloletá bola dlhodobo v starostlivosti psychológa Mgr. T., prejavila sa depresívna nálada a sui. vyhrážky, pričom maloletá rodinnú situáciu prežíva veľmi senzitívne. Bola odporúčaná pravidelná rodinná psychoterapia, vzájomná kooperácia rodičov pri výchove, bolo nutné redukovať vystavovanie dieťaťa záťažovým situáciám, nakoľko konfliktné vzťahy rodičov pôsobia na dieťa neurotizujúco a negatívne ovplyvňujú jeho zdravý emocionálny vývin. Zároveň z uvedenej správy mal súd preukázanú aj silnú emočnú väzbu na matku a tiež skutočnosť, že od prepustenia vo vzťahu k otcovi nastalo zlepšenie, vzťahy v rodine sú pokojnejšie. 14. Po preskúmaní návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z vykonaného dokazovania súd zistil, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je v celom rozsahu nedôvodný, keďže v danom štádiu nie sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd mal zo správy z prešetrenia pomerov úradom práce preukázané, že maloletá t.č. nie je evidovaná
v žiadnej psychologickej ambulancii, ani neabsolvuje žiadnu pedopsychoterapiu. Súd mal preukázané aj tvrdenie matky, že naposledy bola maloletá u pedopsychiatričky MUDr. T. v lete 2015 so záverom ďalšej návštevy podľa potreby, keď samotná pedopsychiatrička potvrdila, že naposledy bola maloletá u nej dňa 28.8.2015, kedy bolo evidentné zlepšenie nálady, lieky boli naposledy predpisované v roku 2014 a stav maloletej bol ustálený, preto z uvedeného dôvodu neboli potrebné ďalšie pravidelné návštevy ambulancie. Súd mal ďalej preukázané na základe oznámenia Mgr. T. (úradný záznam č.l. 44 spisu), že maloletá bola u nej naposledy v roku 2014 po prepustení z pedopsychiatrie. Pokiaľ matka maloletej uviedla, že vníma psychický stav maloletej ako stabilizovaný, súd nemal preukázaný opak a z tvrdení otca maloletého dieťaťa a predložených dokladov nemal ani preukázanú naliehavú potrebu úpravy pomerov neodkladným opatrením nariadiť maloletej návštevy súdneho znalca psychológa za účelom zodpovedania konkrétnych otázok stanovených otcom. Naviac, pokiaľ otec maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení žiadal nariadiť návštevy otca a dcéry u psychologičky na Detskej psychiatrickej klinike v Bratislave, uvedené nie je aj vzhľadom na vzdialenosť bydliska mal. dieťaťa v záujme maloletej. V tejto časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považoval aj za predčasný, keď aktuálne nie je vedené žiadne konanie, ktoré by si vyžadovalo ustanovenie znalca z odboru psychológia za účelom posúdenia konkrétnych otázok položených otcom. Nariadenie znaleckého dokazovania neodkladným opatrením a to aj vzhľadom na predchádzajúci psychický stav maloletého dieťaťa, nie je bez riadneho preukázania potreby takéhoto dokazovania v záujme mal. dieťaťa. Uvedené by prichádzalo do úvahy v konaní vo veci samej, po výsluchu účastníkov, avšak otec ani matka maloletého dieťaťa návrh na začatie konania vo veci samej nepodali a otec mal. dieťaťa ani netvrdil, že návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností resp. rozvod mieni podať. Súd nemal preukázané žiadne nedostatky týkajúce sa starostlivosti o maloletú, a to ani v nadväznosti na tvrdenia otca v jeho podaní doručenom súdu dňa 14.10.2016.
15. Pokiaľ otec maloletého dieťaťa žiadal neodkladným opatrením upraviť stretávanie sa s dcérou, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj v tejto časti zamietol. Otec maloletého dieťaťa žiadal upraviť stretávanie sa s mal. dieťaťom jeden krát za mesiac, vždy prvý víkend v mesiaci, počas sviatkov a školských prázdnin, keď vzhľadom na predchádzajúci psychický stav maloletej, predchádzajúce odmietanie otca a vzhľadom na aktuálne ustálenie psychického stavu, súd má za to, že bez vykonania ďalšieho dokazovania v tejto veci, by nebolo v záujme maloletej neodkladným opatrením upraviť stretávanie sa otca s maloletou, naviac, pokiaľ súd nemal preukázané, že matka maloletej stretávanie s dcérou neumožňuje. Súd poukazuje na samotné vyjadrenie maloletej A., zistené prostredníctvom úradu práce, že maloletá otca neodmieta, sama uviedla, že s otcom sa chce stretávať, po vzájomnej dohode. Cez letné prázdniny bola s otcom v čase od 8. -15.8.2016 v Rajčanoch a mali sa stretnúť dňa 17.9.2016, kedy otec mal za ňou prísť do Ružomberka, sú spolu v telefonickom kontakte 1-2 krát za 2 týždne, čo otec nespochybnil, teda obava otca, že po odchode do Ružomberka nebude stretávanie s dcérou prebiehať sa nepreukázala. Otec žiadnym spôsobom nepreukázal, že matka maloletej odmieta umožniť stretávanie sa otca s maloletou. Pokiaľ otec vo svojom vyjadrení poukázal, že manželka mu neodpovedala na SMS správu, v ktorej ju žiadal, aby si mohol zobrať dcéru na chalupu počas štátneho sviatku 15. septembra a ďalšie tri dni (piatok, sobota a nedeľa), súd má za to, že tým, že dcéra mu telefonicky oznámila, že v piatok ide do múzea v L. Mikuláši a uviedla, nech po ňu príde v sobotu, dostatočne reagovala na pripravované stretnutie. Naviac, pokiaľ otec žiadal o stretnutie od štvrtku 15.9. až do nedele, zrejme opomenul, že v piatok bol riadny vyučovací deň a maloletá musela ísť do školy. Potom vyznieva na ťarchu otca jeho vyjadrenie, že odmietol cestovať autom 250 km tam a späť (do Ružomberka) v daždivom počasí len preto, aby mohol byť s A. 24 hodín. Pokiaľ otec maloletej tvrdí, že sa chce s dcérou stretávať, neuskutočnenie dohodnutého stretnutia je zavinené otcom mal. dieťaťa a nemožno uvedené prenášať na neochotu matky umožniť stretnutie resp. prenášať na mal. dieťa, že je matkou ovplyvňované. Nemožno vzhľadom na správanie sa otca očakávať, že dieťa sa bude v budúcnosti tešiť na stretnutie s otcom a otec takýmto prístupom sám spôsobí, že ho maloletá začne opätovne odmietať. Pokiaľ otec poukazoval, že počas rozhovoru s dcérou nemal pocit, že by sa A. na stretnutie tešila, uvedené môže byť len jeho subjektívnym názorom, keď súd poukazuje, že maloletá je vo veku 12 rokov t.j. v pubertálnom období, kedy je správanie mal. detí náladové a poznačené daným vývojovým štádiom. Skutočnosť, že maloletá neprejavila záujem o to ako sa otec cíti, ako sa má, nemožno dávať za vinu matke maloletej, rovnako tak ako to, že počas týždňového pobytu na chalupe väčšinu času A. strávila so svojou kamarátkou. Je prirodzené, že maloletá vyhľadáva spoločnosť sebe rovných. Otec si je vedomý, že maloletá mala v minulosti psychické problémy, ktoré sa po opustení spoločnej domácnosti stabilizovali, pričom skutočnosť, že maloletá odišla s matkou do Ružomberka neznamená automaticky aj citové odlúčenie, avšak prejavovanie pozornosti, lásky, citu medzi rodičom
a dieťaťom je v prvom rade vecou stabilného prostredia a vzájomnej harmónie vzťahov a prílišným vyžadovaním takýchto citových prejavov rodičom od maloletého dieťaťa môže byť spôsobený práve opak. Pokiaľ otec žiadal neodkladným opatrením vymeniť si telefonický kontakt na dcéru, resp. mailovú adresu, súd nemal preukázané, že dcéra má vlastný telefón a tiež súd nemal preukázané, že má aj vlastnú mailovú adresu. Otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia netvrdil, že by o uvedené kontakty matku dieťaťa resp. dcéru žiadal. Doposiaľ súd teda nemal preukázané, že matka maloletej bráni stretávaniu sa otca s dcérou, preto v nadväznosti na uvedené súd so zreteľom na charakter a účinky inštitútu neodkladného opatrenia a s tým spojené zákonom vyžadované predpoklady na jeho nariadenie dospel k záveru, že na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako to navrhuje otec maloletej, nie sú dané dôvody prezumované zákonom, keď otec maloletého dieťaťa v konaní nepreukázal skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a naliehavej ochrany záujmov maloletého dieťaťa.
16. Súd na záver poukazuje, že čo sa týka komplikovanej komunikácie medzi rodičmi, ktorí spolu nekomunikujú a nutné veci riešia formou SMS, je dôležité, aby rodičia napriek rozvratu ich vzťahov dosiahli takú psychickú a mentálnu vyspelosť, že v záujme dieťaťa sú schopní eliminovať prejavy svojich narušených vzťahov do takej miery, aby to na dieťa nemalo negatívny dopad. Súd poukazuje, že je len vecou rodičov maloletej, aby sa v otázke úpravy styku, vzhľadom na predchádzajúce psychické problémy maloletej, v prvom rade dohodli bez autoritatívneho rozhodnutia súdu. Nič nebráni otcovi maloletej formou SMS správy predostrieť návrh na úpravu styku bez zásahu súdu a to tak ako navrhoval v samotnom návrhu 1x do mesiaca, počas sviatkov a prázdnin, zároveň vzhľadom na vek maloletej, zistiť si možnosti komunikácie priamo s dcérou, či už formou telefonátov alebo mailov a len v prípade, že matka maloletej nebude umožňovať stretávania sa a bude odmietať spolupracovať, bude dôvodné podanie návrhu na úpravu styku. Opätovne súd poukazuje, že v prípade, že sa rodičia nedohodnú na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, je každý z rodičov oprávnený podať si návrh na začatie konania vo veci samej, k čomu doposiaľ nedošlo.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - §62 C.m.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), v odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 C.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a v prípade ak bolo podanie urobené v prebiehajúcom konaní, tak aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 a 2 C.m.p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.