Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_19Co-58-2016.pdf
PDF · 94.99 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/58/2016
Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Moniky Juskovej v právnej veci navrhovateľky: Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX/XX, V., zastúpenej JUDr. Igorom Šafránkom, advokátom so sídlom Svidník, ul. Sov. hrdinov 163/66 proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35792752, zastúpený v advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r..o, Kubániho 16, 811 4 Bratislava, IČO: 47233516, o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C/232/2015-36 zo dňa 15.10.2015 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalobkyni priznáva náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka k č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.11.2013, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Žalovanému bola uložená povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 333,49 eur na účet jej právneho zástupcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 2, § 551 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 5a ods. 1, § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a aplikujúc Smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 skonštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy je prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a môže by uzavretá skôr, ako došlo k vzniku omeškania, teda možno touto dohodou zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá sa stane zročnou v budúcnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy však musí spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., t. j. musí byť urobený tento úkon slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a to pod následkom neplatnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí pritom obsahovať označenie veriteľa a dlžníka, platiteľa mzdy, označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide, ako aj výšku dohodnutých zrážok. Prvostupňový súd po preskúmaní zmluvy o úvere, ako aj uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy dospel k názoru, že žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa a zmluva o úvere ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy mali formulárový charakter a obsah takýchto zmlúv nemohla takmer žiadnym spôsobom ovplyvniť. Zároveň nebolo v konaní preukázané a ani žalovaným tvrdené, že finančné prostriedky boli poskytnuté žalobkyni na výkon povolania, zamestnania alebo výkon podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa tak mala pri uzavieraní zmluvy o úvere ako aj dohody o zrážkach zo mzdy postavenie slabšej strany s tým, že takéto zmluvy vypĺňal zamestnanec žalovaného. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že tá slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z poskytnutého úveru s tým, že žalobkyňa ako slabšia strana v takomto zmluvnom vzťahu ho nemohla jednak ovplyvniť a inštitút zabezpečenia úveru si zvolil žalovaný a nemohla tiež ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy. 3. Podľa súdu prvej inštancie inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňoval žalovanému obísť právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak z únijného práva, ako aj právneho poriadku SR, nakoľko na základe takéhoto zabezpečovacieho inštitútu sa vykonávali zrážky zo mzdy žalobkyne bez
toho, aby boli nároky žalovaného uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmavané súdom, pričom ten si mohol uplatňovať akýkoľvek nárok bez ohľadu na to, či takýto nárok bol odôvodnený alebo nie. Účelom takéhoto zabezpečenia pohľadávky žalovaného bolo to, aby vylúčil zo súdneho prieskumu uplatňovanú pohľadávku voči žalobkyni. 4. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že bola formulovaná jednostranne v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. Podľa čl. I. takejto dohody žalovanému vznikne pohľadávka voči žalobkyni vo výške poskytnutého úveru 1.500 eur s tým, že takáto pohľadávka bude zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy vrátane príslušenstva ako aj zmluvných pokút a nákladov, ktoré žalovanému vzniknú v súvislosti s vymáhaním pohľadávky ako aj ďalšími pohľadávkami, ktoré vzniknú žalovanému. Podľa čl. III. sa majú zrážky zo mzdy vykonávať až do doby pokiaľ žalovaný písomne neoznámi zamestnávateľovi, že všetky jeho pohľadávky sú splatené. Z čl. V. dohody vyplýva, že dlžník nemá právo takúto dohodu vypovedať, odstúpiť prípadne inak ukončiť. Takéto ustanovenia dohody zakladajú nerovnováhu v neprospech žalobkyne s tým, že ide o neprijateľné podmienky, ktoré robia takúto dohodu o zrážkach zo mzdy neplatnou. 5. Súd prvej inštancie preto určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že takýto právny úkon bol v rozpore so zákonom a neobsahoval všetky zákonné náležitosti a zároveň obsahoval neprijateľné podmienky, ktoré boli žalobkyni ako slabšej strane vnútené žalovaným. 6. K naliehavému právnemu záujmu žalobkyne na určení neplatnosti takéhoto právneho úkonu súd prvej inštancie konštatoval, že sa tým vyrieši sporná otázka, či žalovaný je oprávnený uhrádzať svoju pohľadávku prostredníctvom takejto dohody o zrážkach zo mzdy alebo nie a odstránia sa tak pochybnosti o platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu. V prípade určenia neplatnosti právneho úkonu sa prestanú vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne. 7. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.01.2013 sp. zn. 6MCdo/9/2012. 8. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalobkyni ako úspešnej účastníčke konania priznal trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. z neurčitej hodnoty sporu, čo predstavuje za 1 úkon právnej služby do 01.01.2015 z výpočtového základu 804 eur odmenu 61,87 eur a 8,04 eur režijný paušál; od 01.01.2015 podľa nového výpočtového základu 839 eur za 1 úkon právnej pomoci odmenu 64,54 eur a 8,39 eur režijný paušál. Právnym zástupcom boli vykonané tieto právne úkony: prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientkou 61,87 eur + 8,04 eur, podanie žaloby 61,84 eur + 8,04 eur, návrh na predbežné opatrenie 30,94 eur + 8,04 eur, zastupovanie pri pojednávaní 15.10. 2015 64,54 eur + 8,39 eur. Spolu odmena predstavuje sumu 251,73 eur. V súvislosti s vykonanými úkonmi boli účtované právnym zástupcom aj hotové výdavky, a to cestovné vlastným motorovým vozidlom Škoda Fábia, EČ: PO 914 BC dňa 15.10.2015 na pojednávanie zo Svidníka do Prešova a späť 134 km á 0,26 eur/ km = 34,84 eur, účtované vo výške 1 - 8,71 eur k čomu prislúcha náhrada za premeškaný čas á 13,98 eur = 69,90 eur účtované vo výške 1/4 - 17,47 eur (základná náhrada za 1 km jazdy 0,183 eur/km na základe opatrenia § 1 písm. b/ opatrenia č. 632/2008 Z.z.) náhrada za spotrebované pohonné hmoty predstavuje pri priemernej spotrebe pohonných hmôt, podľa technického preukazu (6,5 + 4,1 + 5 = 15,6: 3 =5,2 l / km pri cene nafty 1,284 eur / l = 0,07 eur /km. Spolu základná náhrada za 1 km jazdy predstavuje sumu 0,26 eur/km - hotové výdavky teda predstavujú sumu 26,18 eur. Trovy konania spolu odmena 251,73 euro + hotové výdavky 26,18 eur + 20 % DPH 55,58 eur = 333,49 eur. V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. platobným miestom na poukázania priznanej sumy na náhradu trov je adresa sídla jej právneho zástupcu. 9. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietal, že napádaný rozsudok je vydaný na základe nesprávnych, predčasných a neúplných skutkových záverov a nesprávneho právneho posúdenia. Pri vyhodnotení dohody o zrážkach zo mzdy sa súd nezaoberal ustanoveniami určujúcimi výklad písomného právneho úkonu, pričom požiadavka na uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy bola žalobkyni známa pred uzavretím samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Išlo o rovnakú podmienku, ako bolo preukázanie príjmov, výdavkov a trvanie pracovného pomeru. Splnením týchto podmienok žalobkyňa sledovala to, aby úver získala. V prípade dohody o zrážkach zo mzdy (uzavretej dňa 03.03.2014) žalobkyňa vedela už z predošlého úverového prípadu, aké sú podmienky poskytnutia úveru. Zmyslom písomnej formy právneho úkonu je o.i. zabezpečiť určitú formu právnej istoty a stability v zmluvnom vzťahu, aby nedochádzalo k sporovaniu toho, čo bolo dohodnuté. Súd prvej inštancie preto nesprávne hodnotí tvrdenie o nedostatku vážnosti vôle žalobkyne. Žalobkyňa si bola vedomá toho, že zabezpečenie povinnosti z uzavretej zmluvy sa uskutočňuje formou dohody o zrážkach zo mzdy. Keďže mala záujem o získanie úveru, akceptovala podmienky, za ktorých žalovaný úver poskytuje. Žalobkyňa svojim podpisom akceptovala obsah zmluvy o revolvingovom úvere a svojim konaním sledovala získanie finančných prostriedkov so všetkými podmienkami s tým spojenými. Súd
prvej inštancie nesprávne dospel na základe tvrdenia žalobkyne k záveru, že u nej absentovala vážna vôľa. V napadnutom rozsudku sa súd prvej inštancie nevyporiadal s rozpornými tvrdeniami žalobkyne a jej reálnym konaním, ani časovým odstupom medzi uzavretím dohody a „začiatkom“ spochybňovania vlastného konania. Ak by žalobkyňa nechcela uzavrieť predloženú zmluvu, mohla si finančné prostriedky obstarať inak - v banke, v inom nebankovom subjekte. Žalobkyňa mala skutočný záujem získať finančné prostriedky a za týmto účelom uzavrela zmluvu o revolvingovom úvere s obsahom, ktorý zodpovedá jej predloženému vyhodnoteniu. Akceptovala predložený obsah zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý zahrňoval aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Prejav vôle žalobkyne nie je možné deliť na určité parciálne časti. Ak súd ako dôvod neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uviedol, že v nej nie je označený platiteľ mzdy, s poukazom na § 551 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka odvolateľ uviedol, že zákonná úprava neurčuje požiadavku na uvedenie platiteľa mzdy v dohode o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je možné predlžiť platiteľovi mzdy v čase jej predloženia. Zákon nemôže určovať uvedenie platiteľa mzdy pri dohode o zrážkach zo mzdy, lebo pri zmene platiteľa by dohoda sa stala nevykonateľnou. V tejto súvislosti poukázal na § 131 ods. 8 Zákonníka práce. Aj uvedené ustanovenie popiera závery súdu o povinnom uvádzaní platiteľa mzdy v dohode o zrážkach zo mzdy. V ďalšom tvrdil, že únijné právo neobsahuje žiadnu úpravu otázky dohody o zrážkach zo mzdy, tieto otázky ponecháva v kompetencii jednotlivých členských štátov. Rovnako poukázal na čl. 1 ods. Smernice Rady 93/13/EHS so záverom, že žiadne ustanovenie únijného práva neupravuje zákaz zrážok zo mzdy na základe dohody uzavretej medzi dodávateľom a dlžníkom. Preto rozhodnutie o tom, akým spôsobom budú jednotlivé vzťahy normatívne regulované, patrí len do kompetencie zákonodarného orgánu. Toto rozhodnutie je záväzné pre každého, každý štátny orgán vrátane zákonodarného orgánu. Zákonodarca tak spotrebiteľskom práve uviedol ako neprípustný zabezpečovací prevod práva k nehnuteľnosti v zmysle § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka. Ostatné zabezpečovacie inštitúty boli ponechané, preto je nutné prijať záver o ich prípustnosti, čo platí aj pre dohodu o zrážkach zo mzdy. Zákon odlišuje pojmy neprijateľná zmluvná podmienka a neprípustnosť použitia jednej zo zabezpečovacieho prostriedku záväzku. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou podmienkou, lebo pojmologicky je takéto označenie vylúčené a je prípustným zabezpečovacím prostriedkom v spotrebiteľskej zmluvy. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola v čase jej uzavretia ani zakázaná ani neboli stanovené žiadne podmienky pre výkon zrážky zo mzdy v podobe nejakej autorizácie alebo verifikácie. Súd preto pri rozhodovaní sa neriadil zákonom. Dôvody neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy založil na záveroch, ktoré nemajú ani podklad v právnej norme ani neoznačil, ktorá právna norma stanovuje ním formulované požiadavky. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26.03.2009 sp. zn. 1M Obdo V16/2016 (R54/2010) platnosť, či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku. Preto závery súdu, že neprijateľnosť dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že sa vykonávajú bez „autorizácie“ nemajú oporu v platnej právnej úprave. Zákon takúto podmienku nestanovuje a rovnako ani § 5a ods. 1 písm. a/ bol zákona č. 250/2007 Z.z. doplnený novelou - zák. č. 102/2014 Z.z. účinným od 01.05.2014. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie a uplatnil si trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v súvislosti s odvolaním vo výške 87,52 eur s DPH (1 úkon 77,45 eur vrátane DPH, + 1x režijný paušál 10,07 eur vrátane DPH a tiež náhradu súdneho poplatku za odvolanie. 10. K odvolaniu žalovaného sa nevyjadrila žalobkyňa. 11. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 12. Odvolaní súd uvádza, že súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní, vec správne právne posúdil, rozsudok je presvedčivý, preto odvolací súd si osvojuje jeho odôvodnenie. Len v súvislosti s odvolacími námietkami a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP dopĺňa jeho odôvodnenie. 13. Aj podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne vyhodnotil dohodu o zrážkach zo mzdy uzavretú medzi účastníkmi konania vzhľadom na to, že žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa vo vzťahu k zmluve o úvere, ktorú mala dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečovať a ktorej správne prvostupňový súd ako slabšej strane poskytol náležitú ochranu, keďže nemohla ovplyvniť obsah tejto dohody o zrážkach zo mzdy. Jednoznačne je treba súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola formulovaná jednostranne v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. Rovnako je možné súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že z obsahu spisu ako aj z výsluchu žalobkyne vyplýva, že obsah dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyňa nemohla ovplyvniť. Súd prvej inštancie správne
poskytol žalobkyni ochranu prináležiacu jej ako spotrebiteľke a to aj v zmysle Smernice Rady č. 93/13/ EHS z 05.04.1993, Zákona o ochrane spotrebiteľa a Občianskeho zákonníka. 14. Na veci nemôže zmeniť ani námietka odvolateľa, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil písomný právny úkon, t.j. dohodu o zrážkach zo mzdy uzavretú medzi účastníkmi konania. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nesprávnym právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatný právny úkon. V žiadnom prípade nie je možné súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá so žalobkyňou je platným právnym úkonom. Platný právny úkon vyžaduje, aby bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Ak žalobkyňa vôbec nevedela o tom, že jej je predložená na podpis dohoda o vykonávaní zrážok, ťažko možno uvažovať o tom, aby slobodne a vážne chcela uzavrieť takýto právny úkon. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Rovnako v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to vyhodnocuje aj súd prvého stupňa, bolo predloženie dohody o zrážkach zo mzdy na podpis žalobkyni s úmyslom obísť právnu úpravu ochrany žalobkyne ako spotrebiteľky. Skutočne nie je možné poskytnúť právnu ochranu takému konaniu žalovaného, ktoré smeruje k porušeniu práv spotrebiteľa ako slabšej strany vo vzťahu k dodávateľovi. Žalovaný tiež postupoval nedbanlivo, keď nezisťoval napríklad aj bonitu žalobkyne. Je potrebné si uvedomiť, že žalobkyňa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy sa dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola podpisovaná za situácie, keď bola ako formulárová dohoda predostretá žalobkyni, ktorá nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Za daného stavu nie je možné považovať túto dohodu o zrážkach zo mzdy za individuálne dojednanú. Rovnako nebolo v konaní preukázané, aby žalobkyňa mohla túto dohodu o zrážkach zo mzdy napr. aj odmietnuť. V tejto súvislosti bolo nutné vyhodnotiť dohodu o zrážkach zo mzdy ako neplatnú tak, ako o tom rozhodol súd prvej inštancie. K námietke žalovaného, že aj pri spotrebiteľských vzťahoch je možné uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy odvolací súd uvádza, že áno, no musí spĺňať takáto dohoda všetky zákonné kritéria a to aj tie, ktoré slúžia na ochranu spotrebiteľov. 15. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil napadnutý rozsudok ako vo výroku vecne správny. 16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 % proti v odvolacom konaní neúspešnému žalovanému. 17. Toto rozhodnutie boli prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 písm. a) CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.