Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5Co-222-2015.pdf
PDF · 90.72 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/222/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek senátu JUDr. Zlaty Simkovej aj JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: Československá obchodní banka, a.s., IČO: 00001350, so sídlom Radlická 333/150, 150 57 Praha 5, Česká republika, právne zastúpeného Mgr. Petrom Olejárom, usadeným euroadvokátom, Mikulášska 29, 811 01 Bratislava proti žalovanému X./. B. Q., C.. X.XX.XXXX, C. S. T. XXXX/XX, XXX XX O. Ľ., toho času na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníkom pre toto konanie Mestom Stará Ľubovňa, X./. U. Q., C.U.. XX.X.XXXX, S. S. XX, XXX XX S., o zaplatenie 113 529,94 Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 5C/47/2014-107 zo dňa 04.03.2015, takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade a vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 2 rade a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 2.279,10 Kč, zaplatenia zákonného úroku z omeškania zo sumy 2.279,10 Kč vo výške 7,50 % ročne od 5.6.2013 do zaplatenia a úroku vo výške 10,90 % ročne zo sumy 1.814,25 Kč od 5.6.2013 do zaplatenia, kapitalizovaného zmluvného úroku vi výške 1.892,17 Kč a zmluvného úroku vo výške 10,90 % od 5.6.2013 do 4.5.2014 z dlžnej istiny vo výške 113.065,09 Kč. Žalovanému v 1/ rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 111.250,84 Kč, kapitalizovaný zákonný úrok z omeškania vo výške 26.841,98 Kč, zmluvný úrok vo výške 10,90 % zo sumy 111.250,84 Kč od 5.5.2014 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 111.250,84 Kč od 5.6.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Tretím výrokom vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade žalobu zamietol. Žalovanému v 1/ rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 265,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 405,17 eur na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Petra Olejára, usadeného euroadvokáta, Mikulášska 29, 811 01 Bratislava v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanému v 2/ rade náhradu trov konania nepriznal.
2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 303, § 324, § 340, § 365, § 369, § 497, § 502, § 504 a § 506 Obchodného zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere v Českej republike a ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ČR odkazujúc na Nariadenie vlády ČR zo dňa 08.06.1994 č. 142/1994 Sb. v znení neskorších predpisov.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca a žalovaný v 1/ rade ako dlžník uzavreli dňa 22.5.2008 v súlade s § 497 Obchodního zákonníka zmluvu o úvere č. R002756814, na základe ktorej bol žalovanému v 1/ rade poskytnutý úver 170.000 Kč, ktorý žalovaný aj čerpal. Žalovaný v 1/ rade je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy nejednala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a žalobca je banka, ktorá
žalovanému v 1/rade poskytla úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, keď medzi predmety jej podnikania preukázane poskytovanie úverov patrí. To znamená, že predmetný úver, ktorý bol poskytnutý žalovanému v 1/ rade je spotrebiteľským úverom a preto podmienky predmetnej zmluvy o úvere musia byť v súlade s ustanoveniami zákona č.321/2001 Sb. o některých podmínkach sjednávaní spotrěbitelského úvěru. Súd preto preskúmal zmluvu o úvere podľa ustanovení uvedeného zákona a zistil, že predmetná zmluva obsahuje všetky náležitosti stanovené v § 4 uvedeného zákona /roční procentní sazby nákladů na spotrěbitelský úvěr stanovení podmínek, za který může být roční procentní sazba nákladů na spotrěbitelský úvěr upravena a které nesmí být závislé pouzena vůli věřitele, stanovení maximální výše spotrěbitelského úvěru, stanovení výše jednotlivých splátek, jejich počtu a přesného časového rozvržení, stanovení jednotlivých plateb, závazek veřitele informovat spotrěbitele v průběhu plnění smlouvy o všech změnách roční procentní sazby nákladů na spotrěbitelský úvěr, ustanovení o právu na splácení spotrěbitelského úvěru prěd stanovenou lhůtou, podmínky, za kterých lze prědčasně ukončit smulvní vztah/. V tomto zmysle je tak zmluva o úvere, ktorý žalovaný v 1/ rade uzatvoril dňa 22.5.2008 platným právnym úkonom. Žalobca poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému v 1/ rade riadne preukázal predloženým výpisom z účtu. Vychádzajúc z obsahu histórie úverového účtu a žalovanému v 1. rade adresovanej výzvy žalobcu zo dňa 10.5.2010 súd nemal pochybnosti o neplnení povinnosti žalovaného splácať úver dohodnutým spôsobom a o splnení podmienok pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru k čomu došlo dňa 10.6.2010, čo bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 10.6.2010, doručenom žalovanému v 1/ rade dňa 28.6.2010 spolu s výzvou uhradiť dlžnú sumu, ktorá v tom čase predstavovala 123.751,72 Kč s príslušenstvom do 21.6.2010, pričom táto čiastka sa aj naďalej navyšovala o úroky a úroky z omeškania. V priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali tvrdenie žalobcu, že žalovaný v 1. rade mu dlžnú sumu 111.250,84 Kč s príslušenstvom ku dňu podania žaloby ani ku dňu vyhlásenia rozsudku neuhradil, preto bol k splneniu tejto svojej povinnosti zaviazaný súdom týmto rozsudkom. Výrok rozsudku o plnení v peniazoch je vyjadrený v cudzej mene, keďže to neodporuje okolnostiam prípadu a jeden z účastníkov (žalobca) je devízovým cudzozemcom (§ 155 ods.2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku). Pokiaľ ide o žalobcom požadované príslušenstvo pohľadávky - kapitalizovaný zákonný úrok z omeškania vo výške 26.841,98 Kč, zmluvný úrok vo výške 10,90 % ročne zo sumy 111.250,84 Kč od 5.5.2014 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 111.250,84 Kč od 5.6.2013 do zaplatenia, k tomu súd uvádza, že aj tieto nároky považoval za dôvodné. Pokiaľ ide o nárok na úrok z omeškania, tak je nepochybné, že žalovaný v 1/ rade sa so splácaním úveru dostal do omeškania, čím mu priamo zo zákona vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi popri dlžnej sume aj úrok z omeškania. Žalovaný v 1/ rade bol a je v omeškaní so zaplatením dlžnej istiny úveru, žalobca predloženou históriou úverového účtu preukázal, že ku dňu 4.5.2014 bola a doposiaľ je dlžná istina úveru vo výške 111.250,84 Kč, sadzba požadovaného úroku z omeškania je v súlade so zákonom, keďže nepresahuje sadzbu určenú podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády ČR č. 142/1994 Sb., preto aj v časti o zaplatenie úroku z omeškania jednak kapitalizovaného ako aj pokračujúceho súd žalobe vyhovel. Súd aj v časti o zaplatenie úroku vo výške 10,90 % ročne zo sumy 111.250,84 Kč od 5.5.2014 do zaplatenia súd uznal žalobu za dôvodnú. Úroky sú svojou podstatou odmenou za používanie určitej peňažnej sumy (napr. pri úvere, ako tomu bolo v tomto prípade), pričom účastníci dohodli úročenie vyčerpaného a nesplateného úveru úrokom vo výške 10,90 % ročne. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby boli žalovaní zaviazaní na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom solidárne. Opomenul však skutočnosť, že medzi dlžníkom, t.j. žalovaným v 1. rade a ručiteľom, t.j. žalovaným v 2. rade nie je vzťah solidárny. Vzhľadom na to sa žalobca nemohol v petite domáhať od žalovaných solidárneho plnenia, ale skutočnosť, že ručiteľ nie je solidárny dlžník mal primerane vyjadriť v petite návrhu. Keďže túto skutočnosť žalobca v petite návrhu nevyjadril a súd je viazaný jeho žalobným návrhom (§ 153 ods. 2 OSP), nemôže byť žalobca z tohto dôvodu úspešný vo vzťahu k žalovanému v 2. rade. Na základe hore uvedeného súd potom zaviazal žalovaného v 1. rade ako dlžníka na zaplatenie žalobcom uplatnenej istiny s príslušenstvom tak ako to je vyššie uvedené a vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade ako ručiteľovi návrh zamietol. O trovách konania žalobcu voči žalovanému v 1/ rade odôvodnil podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 v spojení s § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na to, že žalobca mal vo veci vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade plný úspech, nakoľko aj späťvzatie žaloby bolo pre správanie žalovaného po podaní žaloby, pričom vo zvyšku bolo žalobe vyhovené, žalobca má právo na plnú náhradu trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie svojho práva a keďže podal návrh na rozhodnutie o trovách konania a trovy konania aj včas vyčíslil, súd mu priznal plnú náhradu trov konania. Trovy konania žalobcu považované súdom za účelné, dôvodné a preukázané pozostávajú z náhrady trov jeho právneho zastúpenia vo výške spolu 405,17 eur a zo zaplateného súdnemu poplatku za žalobu vo výške 265,50 eur. výrok o trovách konania žalovaného v 1/ rade odôvodnil súd prvej inštancie podľa
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Žalovaný v 2/ rade mala vo veci plný úspech, nakoľko vo vzťahu k nemu bola žaloba zamietnutá, preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov na bránenie svojho práva, keďže na pojednávaní dňa 4.3.2015 uviedol, že v prípade úspechu si právo na úhradu trov konania neuplatňuje, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
4. Proti tomuto rozsudku, a to čo do výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade a v súvisiacom výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že účelom ručiteľského vzťahu je zabezpečiť plnenie povinnosti pre prípad, že by ju nesplnil dlžník. Ručiteľský vzťah preto vždy existuje popri hlavnom vzťahu, ktorý ho zabezpečuje. Ide tak o vedľajší záväzok, t.j. taký, ktorý zároveň trvá popri hlavnom záväzku a je od hlavného záväzku závislý. V danom prípade žalobca si svoj nárok uplatňuje voči žalovanému 2. ako ručiteľovi, pričom vzájomné postavenie dlžníka a viacerých ručiteľov, ktorí zabezpečujú tomu istému veriteľovi rovnaký záväzok (daný prípad), je postavením osôb, ktoré sú veriteľmi zaviazané spoločne a nerozdielne. Pri plnení peňažných záväzkov sú solidárne zaviazaní dlžníci vždy samostatní procesní spoločníci. Inak povedané ak z hmotného práva plynie "spoločne a nerozdielne" (typicky spoludlžníci) resp. "plnením jedného v rozsahu plnenia zaniká povinnosť iného" (typicky obligačný dlžník + ručiteľ) tak sa nikdy nejedná o nerozlučné procesné spoločenstvo. Nerozlučné procesné spoločenstvo sa v hmotnom práve vyskytuje zriedkavo (typicky napr. vnútorný vzťah spoluvlastníkov pri zrušení a vyporiadaní - tam je aj povaha rozhodnutia súdu v hmotnoprávnej rovine tzv. konštitutívna právna skutočnosť). Podstata solidarity vo vzťahu k veriteľovi spočíva v tom, že veriteľovi sa uľahčuje pozícia pri vymáhaní jednej pohľadávky, za zaplatenie ktorej zodpovedá viacero osôb (preto "spoločne") nerozdielne (preto nerozdielne, lebo zodpovedá vo vzťahu k nemu za zaplatenie celej pohľadávky bez toho, aby sa mohla vyhovárať na iné osoby solidárne zaviazané). Veriteľ tak môže požadovať plnenie na ktoromkoľvek z nich, ale plnenie ponúknuté iným je povinný prijať. Preto v prípade uplatnenia práva voči ručiteľovi je potrebné, aby bola akcesorita a subsidiarita ručiteľského záväzku z hľadiska jeho trvania za účelom vymáhania plnenia vo výroku rozhodnutia vyjadrená tak, že plnením jedného v rozsahu, plnenia zaniká povinnosť iného (ako ručiteľa, tak aj dlžníka), vo výroku konkretizovaného. Aj keď žalobca uplatňuje voči žalovaným zaplatenie pohľadávky bez toho, aby v petite vyjadril prepojenosť povinnosti žalovaných navzájom a to aj s povinnosťou dlžníka, neide o petit, ktorý nezodpovedá hmotnému právu a taktiež sa nejedná o nevykonateľný petit. spôsobujúci vadu návrhu, ktorú by bolo v konaní potrebné odstraňovať na výzvu súdu. Premietnutie akcesority a subsidiarity ručiteľského záväzku do výroku rozhodnutia súdom je možné považovať len za určitú podmienku priznania uplatňovaného práva, ktorá svojou podstatou predstavuje obmedzenie nároku žalobcu v rozsahu ním uplatneného petitu, teda je vlastne nevyhovením návrhu v celom jej rozsahu, a to z hľadiska trvania priznaného práva. V dôsledku uvedeného má žalobca za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, v dôsledku čoho voči žalovanému v 2. rade zamietol žalobu v celom rozsahu. Preto žalobca navrhol v napadnutej časti zrušiť rozsudok a vec v tejto časti vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 203,28 eur ako trovy právneho zastúpenia a zároveň trovy spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku.
5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 2/ rade. Uviedol, že na základe zmluvy o poskytnutí úveru, žalovaný v 1/ rade bol povinný splácať v 60 splátkach po 3.675 Kč, ktoré však neplnil riadne v dohodnutých termínoch splatnosti, čím sa dostal do omeškania. Trval na tom, že žalovanému v 1/ rade v uvedenom čase iba pomohol tým, že podpísal predmetnú zmluvu ako ručiteľ a nie ako spoludlžník. Osobne bol prítomný pri podpisovaní tejto zmluvy a pracovník banky mu predkladal listiny na ručenie úveru. Predmetnú finančnú hotovosť prevzal žalovaný v 1/ rade a použil ju výslovne na svoje osobné účely. Oznámil súdu na pojednávaní, že žalovaný v 1/ rade platil zo začiatku pravidelne, no neskôr zmenil účet v banke a prestal splácať. Uviedol informáciu o pravdepodobnej práci v Mladej Boleslavi škoda auto ako operátor výroby, preto povinnosť uhradiť predmetnú pohľadávku je na strane žalovaného v 1/ rade. Finančná situácia žalovaného v 2/ rade nie je stabilná. Toho času začal pracovať na živnosť, pričom doposiaľ mal iba samé výdavky. Žalovaný v 1/ rade použil finančné prostriedky vo svoj prospech, preto nech znáša dôsledky a uhradí dlh v celom rozsahu. Keďže pracuje, a pokiaľ žalovaný vie, má aj iný majetok žalobca mal a napokon aj má možnosť domôcť za zaplatenia pohľadávky. Žalovaný v 2/ rade nemá žiadny vlastný majetok. Čo sa týka povinnosti zaplatiť predmetnú pohľadávku žalovaný v 2/ rade tvrdí, že medzi ním a žalovaným v 1/ rade nebol žiadny solidárny vzťah. Preto rozhodnutie súdu je procesne správne a tvrdenie žalobcu z právneho hľadiska neobstojí. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutej časti.
6. Odvolací súd na základe podaného odvolania, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016 a § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 - ďalej CSP) oprávneným subjektom, teda žalobcom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané v napadnutej časti (§ 359 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade je dôvodné.
7. Predmetom odvolacieho konanie, tak ako bolo konštatované vyššie, je zamietnutie žaloby voči žalovanému v 2/ rade ako ručiteľovi. Súd prvej inštancie toto zamietnutie žaloby odôvodnil tak, že žalobca v žalobe žiadal, aby žalovaní boli zaviazaní na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom solidárne. Opomenul však skutočnosť, že medzi dlžníkom, t.j. žalovaným v 1/ rade a ručiteľom, t.j. žalovaným v 2/ rade nie je vzťah solidárny, preto sa nemohol domáhať žalobca od žalovaných solidárneho plnenia, ale skutočnosť, že ručiteľ nie je solidárny dlžník mal primerane vyjadriť v petite žaloby. Poukázal na to, že súd je viazaný žalobným návrhom podľa ust. § 153 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016, preto nemôže byť žalobca úspešný vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade. S týmto právnym názorom odvolací súd nesúhlasí. Žalobcom uplatnená pohľadávka vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade vyplýva z ručiteľského záväzku žalovaného v 2/ rade, ktorý je v zmysle hmotného práva akcesorickým záväzkom. Trvanie tohto záväzku je podmienené trvaním ním zabezpečeného záväzku, t.j existenciou dlhu zo strany hlavného dlžníka. V prípade nesplnenia dlhu hlavným dlžníkom, môže žalobca uplatňovať svoje právo v konaní samostatne tak voči dlžníkovi, ako aj ručiteľovi, pretože v prípade dlžníka a jeho ručiteľa sa nejedná o nerozlučné spoločenstvo na strane žalovaného. V prípade uplatnenia práva samostatne voči dlžníkovi a jeho ručiteľovi je potrebné, aby bola akcesorita a subsidiarita ručiteľského záväzku z hľadiska jeho trvania za účelom vymáhania, plnenia vo výroku vyjadrená tak, že plnením jedného v rozsahu plnenia zaniká povinnosť iného, aj keď žalobca žaluje o zaplatenie spoločne a nerozdielne a nevyjadril prepojenosť povinnosti žalovaného v 2/ rade so žalovaným v 1/ rade, tak ako odvolací súd uviedol vyššie, nejde o petit, ktorý nezodpovedá hmotnému právu. Zároveň sa nejedná o nevykonateľný petit, spôsobujúci vadu žaloby, ktorú by bolo v konaní potrebné odstraňovať. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že premietnutie akcesority a subsidiarity ručiteľského záväzku do výroku rozhodnutia súdom, je možné považovať len za určitú podmienku priznania uplatňovaného práva, ktorá svojou podstatou predstavuje obmedzenie nároku žalobcu v rozsahu ním uplatneného petitu. Teda je vlastne nevyhovením žaloby v celom jej rozsahu, a to z hľadiska trvania priznaného práva. Súd prvej inštancie, teda nesprávne právne vec posúdil, keď konštatoval neopodstatnenosť žaloby z dôvodu riadne neuplatneného petitu. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci 3Obdo/38/2007 zo dňa 24.07.2008, s ktorým sa plne stotožňuje.
8. Preto odvolací súd postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade a v súvisiacom výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade a postupom podľa ust. § 391 CSP, vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Úlohou súdu prvej inštancie bude sa znova zaoberať nárokom žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade s prihliadnutím na právny názor odvolacieho súdu s tým, že súd prvej inštancie sa riadne vyporiada s námietkami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní i s argumentmi žalovaného v 2/ rade, ktoré uviedol vo vyjadrení k odvolaniu.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).